Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., W. R. XXX, o zaplatenie 356,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Csp/100/2017-101 zo dňa 27.09.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, sa n e d o t ý k a .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi 8,94 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní na bežnom účte, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru formou povoleného prečrpania vo výške limitu 200,- eur. Nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. V zmysle § 2 písm. e/ Zákona o spotrebiteľských úveroch sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Keďže v zmluve nebolo dojednané, dokedy sa úver musí splatiť, považoval súd poskytnutý úver za úver, ktorý sa musí splatiť na požiadanie. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, sú, v zmysle § 9 ods. 2 písm. x/ citovaného zákona, právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania a, v zmysle § 10 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške. Zmluva o povolenom prečerpaní, uzavretá medzi stranami sporu, však uvedené náležitosti neobsahovala. V zmluve absentovali dojednania o práve odstúpiť od zmluvy, vrátane podmienok výkonu uvedeného práva a o povinnosti žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť úver na žiadosť veriteľa. Absenciu uvedených náležitostí zmluvy o úvere zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Preto žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie reálne poskytnutých prostriedkov úveru, t. j. vo výške, v akej žalovaná skutočne čerpala úver nad rámec zostatku na bežnom účte. Žalovaná od 01.04.2015 do 11.05.2017 čerpala výbermi z bankomatu a

platbami platobnou kartou spolu 4.789,26 eur a na účet vložila spolu 4.774,- eur, pričom zostatok na účte ku dňu 31.03.2015 bol 6,32 eur, spolu 4.780,32 eur. Súd preto žalobcovi priznal len rozdiel medzi reálne čerpanými prostriedkami a vkladmi na účet, čo činí 8,94 eur (4.789,26 eur - 4.780,32 eur) a v zostávajúcej časti podanú žalobu zamietol. Na ťarchu účtu žalovanej, okrem výberov z automatu a platieb kartou, boli zúčtované len poplatky a úroky, ktoré žalobcovi, z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, neprislúchali.

3. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže v spore bola úspešnejšia žalovaná, vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, v priebehu celého súdneho sporu bola nečinná a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania jej nepriznal.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavej časti rozsudku. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu prvej inštancie. Rozsudok považuje v napadnutej časti za nesprávny. Má za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie teda odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého: 1.) Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/ 102/EHS (ďalej len „smernica") v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:

- zmluva o úvere nemusí byt' nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byt' vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byt' obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (Sadzobník poplatkov, Výveska úrokových sadzieb, Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere). Náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. x/ - právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu - uvedené je upravené v bode 8.13. VOP Klient môže odstúpiť od zmluvy o povolenom prečerpaní v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 13.2. VOP, ktorý hovorí: 13.2 Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere Klient, ktorý je spotrebiteľom môže odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dna uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď' sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oznámenie o odstúpení musí byt písomné. Ak sa oznámenie o odstúpení zasiela prostredníctvom pošty, lehota na odstúpenie sa považuje za dodržanú, ak oznámenie o odstúpení bolo zaslané najneskôr v posledný deň lehoty. Ak klient odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť banke istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne, najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, banka nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od klienta okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré banka zaplatila orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Odstúpením od zmluvy nestrácajú platnosť a účinnosť ustanovenia o úroku z omeškania, ustanovenia o riešení sporov medzi zmluvnými stranami a ustanovenia týchto VOP (najmä ustanovenia o bankovom tajomstve a ochrane osobných údajov) a ďalej tiež ustanovenia, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy o úvere, a to až do čašu úplného vyrovnania záväzkov medzi zmluvnými stranami. Zabezpečenie dojednané zmluvou o úvere sa vzťahuje aj na nároky banky po odstúpení od zmluvy. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe navrhovateľa v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ust. § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Výroku, ktorým súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 8,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako odvolaním nenapadnutého, sa odvolací súd nedotýka.

8. Rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 a poukazuje na ne.

9. Odvolacie námietky nie sú dôvodné.

10. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, odvolací súd udáva, že mu je obsah tohto rozhodnutia známy. Odvolací súd nepopiera, že časť obsahu zmluvy môže byť dohodnutá aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu, však pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah, nemožno podstatné náležitosti zmluvy dohodnúť vo všeobecných obchodných podmienkach, a pokiaľ sa tak stalo, predstavuje to neprijateľnú zmluvnú praktiku, ktorá je neprípustná.

11. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá uzatvárala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

12. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní, t. j. k 22.04.2015 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v § 10, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

13. V súdenej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená a s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a súd rozhodujúci spotrebiteľský právny vzťah má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Výklad a aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že zákon dodržanie iba niektorých z obsahových náležitostí

zmluvy postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí náležitosti nevyhnutné, podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí uvedených v § 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Pri akceptovanom prístupe dodávateľa k spotrebiteľovi text spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne určitý, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásada profesionality dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v spotrebiteľskej zmluve možno určiť čas jej obsahu odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Takáto aplikácia však má svoje obmedzenia.

15. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité, resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne. Ak takéto podstatné ustanovenia dodávateľ zahrnie do všeobecných obchodných podmienok, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013).

16. Práve pri úvere, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, zákon ako podstatné náležitosti zmluvy vymedzuje úpravu práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, ako aj ďalšie podmienky jeho vykonania, ako aj povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške. Tieto náležitosti sú pre informovanie spotrebiteľa rozhodné, aby mal predstavu o právnom vzťahu, do ktorého vstupuje. Nemožno potom akceptovať dojednanie takýchto podstatných a závažných ustanovení vo všeobecných obchodných podmienkach, kde popri množstve dojednaní, ktoré sa na daný prípad ani vzťahovať nemusia, ich spotrebiteľ ľahko prehliadne a stráca tak prehľad o právach a povinnostiach, ktoré mu z právneho vzťahu vznikajú. Je neprípustné, aby podstatná náležitosť zmluvy bola upravená vo všeobecných obchodných podmienkach. Ak takúto zmluvu dodávateľ pripravil, vyvolal nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a na obsah takýchto dojednaní v obchodných podmienkach nemožno prihliadať.

17. S ohľadom na uvedené odvolací súd ďalej poukazuje, že predpísané obligatórne náležitosti musí mať spotrebiteľská zmluva v čase jej uzavretia. Žalobca ako dôkaz nepredložil ani len všeobecné obchodné podmienky, ktoré platili v čase uzavretia zmluvy, keď predložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú účinné od 15.01.2017. Pokiaľ by potom aj pripustil odvolací súd možnosť dojednania podstatnej náležitosti zmluvy vo všeobecných obchodných podmienkach, žalobca si nesplnil dôkazné bremeno a nepreukázal, že v čase uzavretia zmluvy takáto úprava bola.

18. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane výroku o trovách konania za vecne správny a v napadnutom rozsahu ho potvrdil.

19. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania je žalovaná, ktorej vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka po skončení veci.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430