Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNEJ poisťovňe, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 315 95 545, právne zastúpený Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO : 36 720 097, proti žalovanej: G. C., nar. XX.XX.XXXX, J.R.F. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpená JUDr. Milanom Kenderešom, splnomocneným zástupcom, bytom Mukačevská 47, 080 01 Prešov, o zaplatenie 6.081,04 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Cpr/5/2014-189 zo dňa 27.06.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.081,04 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 889,19 eura pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 524,69 eura a iných trov vo výške 364,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, najmä obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 1 ods. 4, § 81, § 179 ods. 1, § 186 Zákonníka práce, § 106 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že dňa 28.12.2007 žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 07.01.2008 na výkon funkcie „regionálny obchodný zástupca“. Podľa čl. VIII. bodu 7 sa zamestnanec zaviazal prevziať plnú zodpovednosť za riadne vykonávanie a uskutočňovanie všetkých obvyklých činností pre jeho zariadenie. Dňa 30.09.2008 bol medzi žalobcom a žalovanou uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve č. 2, podľa ktorého sa funkčné zaradenie žalovanej mení na zaradenie prepážkový pracovník. Dňa 01.06.2010 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu dohody o hmotnej zodpovednosti. Z listu zo dňa 26.05.2011 (č.l. 29 spisu) vyplýva, že medzi stranami sporu došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou k 31.05.2011. Žalobca si uplatňoval v konaní nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia pracovných povinností žalovanou pri vyúčtovaní poštovného za mesiac jún 2010 v hodnote 490,- eur, júl 2010 v hodnote 751,- eur, august 2010 v hodnote 744,54 eura, september 2010 v hodnote 875,60 eura, október 2010 v hodnote 700,- eur, november 2010 v hodnote 778,- eur, december 2010 v hodnote 487,90 eura, január 2010 (správne 2011) v hodnote 1.254,- eur, t.j. 6.081,04 eura. Z porušenia pracovných povinností bola žalovaná usvedčená výpoveďou v trestnom konaní, v ktorom sama priznala, že v období od 01. júna 2010 do januára 2011 každý mesiac navštívila A.. R.N. H., ktorá vybrala potvrdenky opatrené pečiatkou

Pošty Košice 12, ktoré následne vyplnila a odovzdala ich žalovanej spolu s vykonaným interným vyúčtovaním, a následne po obdržaní peňažných prostriedkov z ústredia, ktoré znamenali preplatenie tohto interného vyúčtovania, tieto finančné prostriedky odovzdala A.. H., za čo obdržala odmenu 50,- eur. Ďalej z výpovede žalovanej vyplynulo, že táto si bola vedomá toho, že nepostupuje správne, brala to však ako pomoc A.. H. v jej predpokladanej finančnej situácii počas materskej dovolenky. Obrana v rámci konania vznesená žalovanou o tom, že vyúčtovanie vykonať nevedela neobstojí, pretože vyúčtovanie predložené súdu je jednoduché, spočívajúce iba v súpise nákladov pobočiek v rámci Prešovského kraja, ich súčte. Navyše v prípade, ak žalovaná mala nejaké pochybnosti alebo neznalosti o vykonávaní tejto činnosti, bolo jej povinnosťou obrátiť sa na nadriadeného a nie na A.. H., ktorej pracovný pomer v čase materskej dovolenky bol neaktívny, čiže táto osoba žiadne pracovné povinnosti v rámci žalobcu vykonávať nemohla. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovanej uvedené v konaní týkajúce sa toho, že sumu 50,- eur považovala za náhradu nákladov a straty času spojených s návštevou A.. H., keďže žalovaná sama uviedla, že tieto návštevy vykonala na služobnom motorovom vozidle, čiže jej osobne žiadne náklady s návštevou A.. H. nevznikli. Žalovaná porušením týchto svojich pracovných povinností spôsobila žalobcovi škodu vo výške finančných prostriedkov v rámci interného vyúčtovania vyúčtovaných ako poštové zásielky podané na Pošte Košice 12, ktoré preukázateľne podané neboli, čo by bolo aj nelogické vzhľadom k tomu, že išlo o poštové zásielky pobočiek žalobcu v Prešovskom kraji. Výška škody nemusí byť totožná s neoprávneným obohatením sa žalovanej čo mu bolo aj v danej veci, keďže rozdiel medzi obohatením sa žalovanej, ktoré bolo vo výške cca 500,- eur a škodou je pravdepodobne obohatením sa A.. R. H.. Porušením povinnosti, teda žalovaná priamo umožnila nekalú činnosť A.. H. a porušenie jej povinnosti je teda v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodu. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, súd prvej inštancie poukázal na to, že zo strany žalovanej išlo jednoznačne o úmyselné konanie, ktoré sama potvrdila. V takomto prípade je objektívna premlčacia lehota 10 rokov a počíta sa od času, keď ku vzniku škody došlo a subjektívna premlčacia lehota je 2 roky a počíta sa od času, keď sa poškodený žalobca o škode a škodcovi dozvedel. V danom prípade nebolo preukázané, že by poškodený, teda žalobca o vzniku škody sa dozvedel skôr ako to uviedol v žalobe, a to dňom doručenia listu Slovenskej pošty dňa 05.08.2013 o tom, že spôsob vypĺňania poštových potvrdeniek opatrených poštovou pečiatkou Košice 12 nie je v súlade s praxou na tejto pošte panujúcou. Keďže žaloba bola podaná bezprostredne po získaní odôvodneného podozrenia, a to dňa 09.09.2013, bola podaná včas a k premlčaniu nároku žalobcu nepochybne nedošlo. Pokiaľ ide o ustanovenie Zákonníka práce, podľa ktorého súd škodu posudzoval k tomu uviedol, že v prípade, ak porušenie povinnosti zamestnanca zakladá ako subjektívnu, tak aj objektívnu zodpovednosť, je výber zodpovednosti uplatnenej zamestnávateľom na ňom. V danom prípade žalobca v žalobe citoval ust. § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý sa týka tzv. všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa. Neuplatňoval si teda u žalovanej ako zamestnanca zodpovednosť za schodok. Súd podotkol, že sa nepotrebuje zaoberať rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/1997, ktoré citoval právny zástupca A.. H. v konaní vedenom proti nej, podľa ktorého nemožno za schodok považovať škodu, ktorá bola zistená následne až po riadnom a bezschodkovom vyúčtovaní zverených hodnôt. Poukázal na to, že uvedené rozhodnutie hovorí o tom, že ku škode vôbec nedošlo, hovorí len o tom, že nejde o schodok. V prejednávanej veci na rozdiel od citovaného rozhodnutia išlo o úmyselné konanie zamestnanca a uplatnenie právnej vety by znamenalo, že sofistikované konanie zamestnanca zakrývajúce jeho protiprávne konanie by nemohlo viesť k jeho zodpovednosti za schodok, čo je iste záver nesprávny. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/444/3/2011, podľa ktorého schodok predstavujú aj chýbajúce hodnoty, o ktorých zodpovedný zamestnanec tvrdí, že mu boli odcudzené, alebo čiastky/sumy, o ktorých zamestnanec tvrdí, že mu ich zákazník neuhradil ako čiastku, ktorú mal za poskytnutie služby uhradiť. Ďalej uviedol, že schodok predstavuje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, tak sú schodkom aj také hodnoty, ktoré chýbajú v dôsledku toho, že neskôr dôjde k opravám v účtovnej evidencii tak, že vznikne rozdiel medzi zverenými hodnotami a údajmi v účtovnej evidencii. V prejednávanej veci išlo aj o schodok, ktorý sa prejavil v čase dodatočného zistenia, že predkladané vyúčtovania, výsledkom ktorých bol rovnovážny stav medzi zverenými a použitými financiami boli vedomé nepravdivé a boli sofistikovaných spôsobom neoprávneného obohacovania sa na úkor žalobcu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 6.081,04 eura. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016 tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 364,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 524,69 eura, ktorú sumu špecifikoval a k zaplateniu ktorej zaviazal žalovanú.

2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná. Samostatným podaním doplnila dôvody odvolania, pričom poukázala na to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jej právnej zástupkyne, čím bolo poručené právo žalovanej na obhajobu, nakoľko v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní uviedla dôvod práceneschopnosti od 16.03.2016 do 17.07.2016. Ďalej namietala, že súde prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko v rozsudku absentuje výsluch A.. R. H., ktorá vykonávala vyúčtovanie poštových dokladov od júna 2010 do januára 2011, ktoré vykonávala len A.. H. so žalovanou na základe dohody počas jej materskej dovolenky. Následne chýba vzájomná konfrontácia medzi A.. R. H. a žalovanou k rozdielnym sumám poštovnej evidencie k tomu, kto vypisoval poštové hárky a kto ich podával na pracovisku Slovenskej pošty - Košice 12. Ďalej namietala výšky spôsobenej škody. Uviedla, že mohla získať max. 500,- eur a nie 6.081,04 eura. Odpočítaním z celkovej čiastky podaných poštových zásielok na Pošte Košice 12 za obdobie od júna 2010 do januára 2011 je dlžná čiastka 4.035,13 eura a nie 6.081,- eur. Ďalej uviedla, že spoluobžalovanou má byť aj A.. H., ako aj povinnou pri náhrade škody v rozsahu v akom prispela ku vzniku škody svojim konaním. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Trovy konania znášať každý samostatne.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietal nedostatok náležitosti odvolania, a preto navrhol odmietnuť odvolanie. Podľa jeho názoru, žalovaná nezdôvodnila odvolanie v zákonnej lehote. K dôvodom odvolania, ktoré doplnila samostatným podaním uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.06.2016 rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne, nakoľko ani jedna z nich neprítomnosť na pojednávaní vopred v súlade s platným Občianskym súdnym poriadkom neospravedlnila a nežiadala o jeho odročenie. Žalovaná, ani jej právna zástupkyňa nenavrhli vykonať dôkaz vypočutím svedkyne A.. H.. V priebehu celého konania žalovaná výšku škody nenamietala, taktiež neuviedla, v akom rozsahu žalovanú sumu uznáva. V prípade, že si skutočne ponechala z uvedenej sumy okolo 500,- eur, táto skutočnosť teda, že zostávajúcu časť neoprávnene vyúčtovaných nákladov žalobcovi odovzdala A.. H. nemení na právnej stránke veci, nakoľko žalovanú sumu vyúčtovala žalobcovi žalovaná a táto aj uvedené finančné prostriedky od žalobcu prijala. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, a preto navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

4. Žalovaná, ani jej splnomocnený zástupca sa v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrili.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 14.03.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho odôvodnením.

7. K odvolaniu žalovanej uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa porušenia procesných práv strany v spore, a to žalovanej z dôvodu pojednávania vo veci dňa 27.06.2016, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 173), že žalovaná sa na nariadený termín pojednávania

27.06.2016 o 13.00 hod. z dôvodu jej práceneschopnosti ospravedlnila s tým, že uviedla, že jej práceneschopnosť trvá od 16.03.2016 a po vyšetrení dňa 23.03.2014 naďalej pretrváva. Z tohto dôvodu žiadala súd o upovedomenie o nasledujúcom termíne pojednávania. Súd prvej inštancie vyhodnotil ospravedlnenie žalovanej správne s tým, že rozhodol uznesením, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu. Konštatoval, že žalovaná nepožiadala o odročenie pojednávania včas z dôvodu, že pokiaľ dôvodom neúčasti na nariadenom pojednávaní bola jej práceneschopnosť od 16.03.2016, v rámci toho v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, mala predložiť práceneschopenku, ako aj potvrdenie od ošetrujúceho lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez vážneho ohrozenia svojho zdravia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaná len požiadala o ospravedlnenie z neúčasti na nariadenom termíne pojednávania. Nežiadala o jeho odročenie. Uvedeným postupom preto nedošlo k porušeniu procesných práv strany sporu v tomto konaní a uplatnená námietka nebola dôvodná. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní sama o sebe nezahŕňa žiadosť o odročenie tohto pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie nebola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom (R/79/1994). Z uvedeného vyplýva, že boli splnené procesné podmienky na pojednávanie v neprítomnosti strán sporu - aj žalovanej v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016.

8. Vo vzťahu k namietanej výške uplatnenej náhrady škody, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne vychádzal pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej výšky, z jej preukázania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (v spise na č.l. 31 - 43), internými dokladmi vyúčtovania zálohy za obdobie jún 2010 až január 2011 (č.l. 47 - 54 spisu), ako aj špecifikáciou výšky uplatnenej škody uvedenej v žalobe za obdobie jún 2010 - január 2011 celkom vo výške 6.081,04 eura (č.l. 4 spisu). Z uvedenej špecifikácie vyplýva, že v mesiaci jún 2010 boli celkom vyúčtované náklady na poštovné vo výške 1.100,54 eura, z toho poštovné za Prešov 786,60 eura, t.j. neoprávnene bolo účtované poštovné v sume 490,- eur. Ďalej v mesiaci júl 2010 boli celkom vyúčtované náklady vo výške 1.074,88 eura, z toho poštovné za Prešov vo výške 894,69 eura a neoprávnene bolo účtované poštovné vo výške 751,- eur. V auguste 2010 boli celkom vyúčtované náklady 1.054,90 eura, z toho poštovné za Prešov vo výške 841,64 eura a neoprávnene účtované poštovné vo výške 744,54 eura. V septembri 2010 boli celkom vyúčtované náklady 1.085,90 eura, z toho poštovné za Prešov vo výške 987,- eura a neoprávnene účtované poštovné vo výške 875,60 eura. V októbri 2010 boli celkom vyúčtované náklady vo výške 1.116,92 eura, z toho poštovné za Prešov 898,70 eura a neoprávnene účtované poštovné vo výške 700,- eur. V novembri 2010 boli celkom vyúčtované náklady vo výške 1.164,89 eura, z toho poštovné za Prešov 908.94 eura a neoprávnene účtované poštovné vo výške 778,- eur. V decembri 2010 boli celkom vyúčtované náklady vo výške 1.313,17 eura, z toho poštovné za Prešov 812,- eur a neoprávnene účtované poštovné vo výške 487,90-eura, t.j. za rok 2010 bolo neoprávnene účtované poštovné v celkovej výške 4.827,04 eura. Za mesiac január 2011 boli celkom vyúčtované a uhradené náklady vo výške 2.204,37eura, z toho poštovné vo výške 1,404,90 eura a neoprávnene účtované poštovné vo výške 1.254,- eur. Žalovaná mala v konaní pred súdom prvej inštancie dôkaznú povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania ňou tvrdených skutočností. Vo vzťahu k výške, žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne skutočnosti nenamietala. Potvrdila len, že z takto neoprávneného vyúčtovania poštovného mala prospech asi vo výške 500,- eur.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa spoluzodpovednosti aj A.. R. H., vrátane jej podielu na rozsahu škody. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca si uplatňuje voči A.. H. na Okresnom súde Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29C/54/2014 zaplatenie 1.699,68 eura s prísl. Navyše prebieha trestné konanie pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, odbor kriminálnej polície v Prešove pod ČVS:ORP-1362/ OEK-PO-2013, v ktorom konaní sa mal páchateľ dopustiť tým, že v období od mesiaca január 2010 do 16.05.2013 v Prešove a inde ako zamestnanec spoločnosti Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom ul. Vladimíra Clementica 10, 821 02 Bratislava, IČO: 31 595 545, pobočka Prešov ul. Hlavná č. 117 vyhotovoval doklady o zaplatení poštových poplatkov, kde tieto doklady následne predkladal na zúčtovania a takto zo zálohy poskytovanej na poštové poplatky a ceniny si neoprávnene prisvojil peňažnú sumu, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na majetku spoločnosti škodu v sume najmenej 74.312,35 eura. Súd v sporovom konaní je viazaný žalobou. Ako pasívne legitimovanú stranu v spore označil žalobca žalovanú, a preto súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu, výsledkov vykonaného dokazovania, ako aj stanoviska žalovanej v

konaní. Tvrdenú spoluzodpovednosť A.. R. H. žalovanou nebolo možné zohľadniť v tomto konaní, ktorá nebola ako stranou v spore žalobcom označená. Uplatnená námietka preto nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 9Cpr/5/2014-215 zo dňa 20.11.2017, ktorým bolo opravené záhlavie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k označeniu žalobcu ako vecne správne v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane výroku o trovách konania.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na priznanie náhrady trov konania predložený nebol a z obsahu spisu žalobcovi trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

11. Vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu ohľadne neuvedenia náležitosti odvolania žalovanou, odvolací súd uvádza, že v podanom odvolaní žalovanou podaním zo dňa 09.08.2016 došlo k podaniu odvolania, v ktorom žalovaná len uviedla, že ho doplní v lehote 30 dní od momentu odvolania. Náležitosti odvolania vyplývajú z ust. § 363 CSP, podľa ktorého v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Z obsahu podaného odvolania vyplýva označenie veci rozhodnutia vo veci samej, ako aj označenie strán sporu. Neuvedenie odvolacích dôvodov je odstrániteľnou vadou konania, a preto pokiaľ žalovaná samostatným podaním zo dňa 05.09.2016 (č.l. 199 spisu) na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnila náležitosti odvolania, nemožno konštatovať, že by doplnenie dôvodov odvolania bolo podané oneskorene.

Lehotu na odvolanie a na rozšírenie rozsahu a dôvodov odvolania nemožno stotožňovať s lehotou na odstránenie vád odvolania. Ak k odstráneniu vady odvolania došlo do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd ho musí preskúmať, pričom nie je rozhodujúce, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí lehoty (R/20/2014). Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené procesné podmienky vyplývajúce z ust. § 386 písm. d) pre odmietnutie odvolania žalovanej z dôvodu, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Z tohto dôvodu odvolací súd vecne prejednal podané odvolanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.