Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-71-2017.pdf
PDF · 78.11 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: TELERVIS PLUS a.s., Bratislava, Staré Grúnty 7, IČO: 35 717 769, zastúpenej advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek, Bratislava, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanej: W. Q., nar. XX. U. XXXX, bytom M., X. XXXX/XX, o 531 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 10. novembra 2016 č. k. 7C/104/2016-36 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia m e n í tak, že peňažné plnenia týmto rozsudkom priznané povoľuje žalovanej zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatné vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 379 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 379 eur od 11. februára 2014 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Súčasne vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v znení uvedenom v bode 3 Obchodných podmienok. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10, § 563 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 497, § 502 ods. 1 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení neskorších predpisov a čl. 3b.1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS. Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi stranami konania dňa 31. júla 2013, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 400 eur, ktorý sa zaviazala žalobkyni vrátiť v celkovej výške 552 eur, mesačnými splátkami vo výške 54,60 eur (10 mesiacov) a prvé tri mesiace vo výške 2 eurá. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovanou splácať dlh dohodnutým spôsobom, došlo k zosplatneniu celého dlhu 10. februára 2014 a vzniku povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu s úrokmi z omeškania. Z dôvodu absencie obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (rozčlenenie jednotlivých splátok) žalobkyni bola priznaná nevrátená časť poskytnutej istiny s úrokom z omeškania. Z dôvodu dojednania neprijateľnej podmienky uvedenej v bode 3 Obchodných podmienok, súd prvej inštancie vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 263 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho predpisu). Vzhľadom na
pomer úspechu žalobkyne v rozsahu 71,37% a úspech žalovanej v rozsahu 28,63%, nárok na náhradu trov konania vznikol žalobkyni v rozsahu 43%. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, len voči zročnosti priznaných peňažných plnení žalobkyni (lehote plnenia), podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu, povolením mesačných splátok. Odvolanie odôvodnila nespôsobilosťou uhradiť dlh jednorazovo v plnej výške.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
6. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
7. Žalovaná svoj návrh na povolenie splátok odôvodňovala nespôsobilosťou zaplatiť dlh jednorazovo, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia, k splneniu ktorého bola rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazaná jednorazovo. Keďže žalobkyňa nenamietala v odvolacom konaní povolenie mesačných splátok žalovanej, odvolací súd rozhodol o povolení mesačných splátok vo výške 50 eur, splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri posudzovaní výšky splátok bolo prihliadané na dohodnutú výšku pôvodných mesačných splátok.
8. Povolenie mesačných splátok je podmienené ich riadnym a včasným plnením, inak v prípade omeškania žalovaná môže stratiť výhodu splátok a vznikne jej povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo.
9. Princíp vyváženej ochrany oboch procesných strán, vzhľadom na neúnosnosť jednorazového plnenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odôvodňoval povolenie splátok na zaplatenie dlhu žalovanou. Výška splátok spĺňa i požiadavku primeranosti k celkovej dĺžke doby zaplatenia dlhu.
10. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti pohľadávky zmenil, spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku.
11. Podľa § 367 ods. 3 CSP (206 ods. 3 O. s. p.) ak odvolanie smeruje len proti výroku o splatnosti pohľadávky, právoplatnosť ostatných výrokov napádaného rozsudku nie je dotknutá.
12. Z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však preukázateľne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, preto bolo rozhodnuté o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
13. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.