Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-141-2017.pdf
PDF · 100.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu:: S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T., N. M. XX, zastúpeného AK: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti žalovanej: X. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T., N. M. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/392/2015-175 zo dňa 16. marca 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu (určenie, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. N. M. Obec T. ako parc. č. 96/1 záhrady vo výmere 934 m2, 96/2 rodinného domu číslo súpisného XX na zastavanej ploche a nádvoria vo výmere 228 m2, parc. č. 96/4 garáže súpisného čísla XXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 33 m2 a parc. č. 96/5 zastavenej plochy a nádvoria vo výmere 12 m2) zamietol, II. výrokom žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 136 ods. 2 veta prvá, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.2007 odkúpila žalovaná (ako kupujúca) od predávajúcej Y. E., rod. V. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k.ú. N. M., a to rodinný dom č. súpisné XX, na parc. č. 96/2, garáž so súpisným číslom č. XXX na parc. č. 96/4 vrátane príslušenstva a pozemkov, parc. č. 96/1, 96/2, 96/4 a 96/5 za dohodnutú kúpnu cenu kúpnu cenu 980.000,- Sk (32.519,25 Eur), ktorú kupujúca zaplatí predávajúcej prostredníctvom L. L. a.s. na účet predávajúcej za splnenia podmienky predloženia kúpnej zmluvy podpísanej predávajúcou pred notárom a kupujúcou a súčasného predloženia LV č. XXX k.ú. T.. Zmluvou o splátkovom úvere č. 0192917808 zo dňa 19.12.2007 sa L. L. ako veriteľ zaviazala žalovanej ako dlžníčke poskytnúť splátkový úver na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške 980.000,- Sk (32.519,25 Eur) a žalovaná bola zaviazaná zaplatiť banke splátky vo výške 7.217,- Sk, pri splatnosti prvej splátky istiny 20.1.2008, počte splátok 256 a konečnej splatnosti úveru 20.4.2029. Návrhom na vklad záložného práva zo dňa 19.12.2007 navrhovateľ L. L. a.s. ako záložný veriteľ, a záložca Y. E. podali návrh na vklad záložného práva ako účastníci zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy zo dňa 19.12.2007 a navrhli správe katastra Dunajská Streda, aby rozhodol o vklade záložného
práva v prospech záložného veriteľa, za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vo výške 980.000,- Sk, ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0192917808 zo dňa 19.12.2007. Pričom podľa článku II. predmetného návrhu sú zálohou nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v k. ú. N. M., Obec T., okres Dunajská Streda, zapísané na LV č. XXX. Podľa oznámenia o vzniku záložného práva zo dňa 19.12.2007 bolo zriadené záložné právo na LV č. XXX k. ú. N. M., Obec T. na zabezpečenie pohľadávky z úveru 0192917808.
4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, keď žalobca žiadnym spôsobom nevedel preukázať svoje tvrdenie, že pri vyhotovení kúpnej zmluvy (zo dňa 19.12.2007) sa so žalovanou dohodli tak, že nehnuteľnosť bude predbežne evidovaná na meno žalovanej, pretože v tom čase nemal ešte usporiadané všetky jeho exekúcie, a že nehnuteľnosť bude tvoriť ich podielové spoluvlastníctvo každého v 1 a taktiež, že bola kúpená aj z jeho finančných prostriedkov (ktoré zdedil po svojich rodičoch), pričom okresnému súdu nepredložil ani žiadne doklady o tomto jeho tvrdení a uvedené nepreukázal ani svedeckými výpoveďami svedkov z jeho strany (E. T., S. N., E. V., U. Q.). Naopak žalovaná preukázala, že spornú nehnuteľnosť odkúpila od Y. E., rod. V. za kúpnu cenu 980.000,- Sk, ktorá bola vyplatená z úveru zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0192917808 poskytnutého žalovanej vo výške kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 19.12.2007.
5. Ďalej okresný súd konštatoval, že ak sa prevádza nehnuteľná vec, vyžaduje sa pre zmluvu písomná forma. Vlastníctvo k nehnuteľnej veci sa pri zmluvných prevodoch nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam pokiaľ osobitných zákon neustanovuje inak. Platná zmluva o prevode nehnuteľnosti sa však sama o sebe ešte nemá za následok nadobudnutie resp. prevod vlastníckeho práva. Ak ide o vlastníctvo k tej istej veci, patrí dvom alebo viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo. Vzniká na základe tých istých právnych skutočností ako vlastnícke právo. Predmetom spoluvlastníctva môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, teda tak vec hnuteľná ako aj nehnuteľná. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva. Ide o spoluvlastníctvo podielové a o spoluvlastníctvo bezpodielové. Zatiaľ čo podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účastníctva spoluvlastnícka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva, pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristická bezpodielovosť spoluvlastníckych podielov účastníkov tohto spoluvlastníckeho vzťahu. Obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. Ideálnu mieru tejto účasti každého spoluvlastnícka vyjadruje spoluvlastnícky podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu vyplýva a) z právneho úkonu, b) z právneho predpisu alebo c) z rozhodnutia súdu. Súdnym rozhodnutím možno výšku spoluvlastníckeho podielu určiť napr. v konaní o dedičstve.
6. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že uznesením zo dňa 14.10.2015 bol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia (akt. neodkladného opatrenia), ktorým sa domáhal umožnenia prístupu na spornú nehnuteľnosť, zamietnutý a na odvolanie uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co 840/2015-65 zo dňa 25.11.2015 bolo uznesenie potvrdené s poukazom na to, že v prípade osvedčenia nároku žalobcu t.j. že by žalobca aspoň osvedčil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti (čo sa ale nestalo), by tzv. vecou samou i tak bolo určenie spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti a nie určenie, že sú účastníci (akt. strany) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Návrh na úpravu užívania nehnuteľnosti tvoriacich predmet podielového spoluvlastníctva je úprava spôsobu užívania spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi, teda záujem na takej úprave, u ktorej je celkom logickým predpokladom úspechu požiadavky práve existencia spoluvlastníctva. V takomto prípade by chýbalo doloženie niečoho podporujúceho záver, že tu bol skorší stav dohody spoluvlastníkov o práve takom spôsobe užívania sporných nehnuteľností, ktorý by sa mal obnoviť i požadovaným predbežným opatrením.
7. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď v danej veci úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keďže ju nežiadala.
8. Proti tomuto rozsudku v časti jeho I. výroku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, v jeho prospech rozhodol o trovách aj odvolacieho konania a to s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že si je vedomý, že nehnuteľnosť bola pri nadobudnutí zakúpená do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá navrhla, že aby bola evidovaná ako výlučná vlastníčka z dôvodu, že ako živnostníčka rýchlejšie získa úver a po splatení úveru alebo po splatení dlhov žalobcu (exekúcie)
usporiadajú vlastnícke právo 1-inu v prospech žalovanej a 1-inú v prospech žalobcu. Táto dohoda nebola písomne zakotvená. Od roku 2000 žili so žalovanou v druhovskom pomere, žalovaná nemala žiaden majetok, otec žalobcu a jeho rodina im zabezpečila bývanie, neskôr finančné prostriedky na zahájenie podnikania (950.000,- Sk). V priebehu spolužitia získal žalobca finančné prostriedky z dedičstva po matke, otcovi, starom otcovi. So žalovanou podnikali s čistiarňou a práčovňou, získali nehnuteľnosť v J., ktoré zhodnotili spoločne a výnosne odpredali. Pri zvažovaní kúpi nehnuteľnosti v T., žalovaná navrhla úver s tým, že z výnosu predaja nehnuteľnosti v J. opravia nehnuteľnosť v T.. Iba žalovaná disponovala so spoločnými finančnými prostriedkami. Až po rozchode so žalovanou zistil, že táto si ponechala výnos z predaja nehnuteľnosti v J., z neho spláca úver a všetky dlhy, ktoré žalobca čerpal na jej príkaz. Nehnuteľnosť v T. považuje za podielové spoluvlastníctvo ich oboch, pretože ju nadobudli, zveľadili spoločne.
9. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu uviedla, že s ním nesúhlasí, napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý.
10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočností odôvodňujúcich vyhovenie žalobe (určenie, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k. ú. N. M. Obec T. ako parc. č. 96/1 záhrady vo výmere 934 m2, 96/2 rodinného domu číslo súpisného XX na zastavanej ploche a nádvoria vo výmere 228 m2, parc. č. 96/4 garáže súpisného čísla XXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 33 m2 a parc. č. 96/5 zastavenej plochy a nádvoria vo výmere 12 m2).
13. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolania prezentoval odvolateľ už počas prvoinštančného konania, a preto preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec aj v celom napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi ako odvolateľovi.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu dopĺňa:
15. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
16. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobcu sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobca v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôže sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe domáhať požadovaného určenia (vlastníckeho práva). V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Vzhľadom na záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcu, čo malo za následok, že uplatnený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal určenie vlastníckeho právo k predmetnej nehnuteľnosti každej zo strán v jednej polovici, nebolo možné považovať za preukázaný.
19. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že aj samotný žalobca si je vedomý, že predmetná nehnuteľnosť bola zakúpená do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom iba jeho osobné presvedčenie o tom, že predmetná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva oboch strán na úspech v konaní nepostačuje, bez ohľadu na to, že žalobca v žalobe aj v konaní na podporu svojej požiadavky poukazoval na spôsob akým strany počas ich vzájomného spolužitia (od roku 2000), počas ktorého nadobudla žalovaná predmetnú nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, hospodárili, aký majetok a z akých finančných prostriedkov, počas tej doby nadobudli.
20. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
21. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).