Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Co-66-2017.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/66/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Barboru Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: J. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., o zaplatenie sumy 696,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Csp/6/2016-37 zo dňa 24.11.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II.. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 420 ods. 1, § 420 ods. 3, § 106 ods. 1 a 2, § 112 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
3. V odôvodení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 4.7.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 696,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 696,- eur od 8.5.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.
4. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 30.11.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 346,- eur, spolu vo výške 696,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 58,- eur, počnúc dňom 24.12.2009.
5. Z rozsudku č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 25.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 25.4.2012, vyplýva, že súd uznal žalovanú za vinnú, že dňa 30.11.2009 po tom, čo uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru nepravdivé údaje ohľadom svojich príjmov, príjmov manžela, počtu vyživovaných osôb a ohľadom výdajov, uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na poskytnutie úveru v sume 350,- eur zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 58,- eur počnúc dňom 24.12.2009 a po uzatvorení zmluvy o úvere a prevzatí finančnej hotovosti neuhradila ani časť dlžnej sumy, čím takto pre žalobcu spôsobila škodu vo výške 350,- eur. Bola uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, za čo bola
odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov s tým, že žalobkyňa bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalobcovi bol predmetný rozsudok doručený dňa 15.6.2012.
6. V prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody dňa 9.11.2010. Rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 15.6.2012. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po doručením rozsudku dňa 15.6.2012 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody.
7. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou.
8. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 16.6.2012 a uplynula dňa 16.6.2014. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na súde až dňa 4.7.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanej tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.
9. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP.
10. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Výška úrokov ani RPMN nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálnu prípustnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale ho aj výslovne uvádza. Voči výške poplatku dlžníčka nenamietala. Poplatok je v zmluve dostatočne jasne uvedený. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 30.11.2009. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje umožňujúce identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalobcu aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere v zmysle § 52 a nasl. OZ má oporu vo vykonanom dokazovaní.
14. Pri posudzovaní nárokov zo záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska včasnosti uplatnenia práva, platí úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19. 06. 2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.
15. Žalobca bol odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 25.04.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.04.2012.
16. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia je vždy potrebné rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.
17. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 15.06.2012, kedy mu bol rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XT/XX/XXXX-XX doručený. Žalobu na náhradu škody zo dňa 30.06.2016 podal na prvoinštančnom súde dňa 04.07.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že právo žalobcu na náhradu škody je premlčané, s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.
19. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosti týkajúce sa výšky odplaty za úver, administratívneho poplatku, obligatórnych náležitostí zmluvy, k týmto sa odvolací súd z dôvodu hospodárnosti osobitne nevyjadroval, keďže tieto odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Je irelevantné posudzovanie existencie škody a jej výšky za stavu, že právo na jej náhradu je premlčané.
20. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).