Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/98/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: V.. Q. B., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov p r o t i žalovaným: X. V.. M. B., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XX, XX XX W., 2. Q. B., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XX, XXX XX W., obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 206 100 Eur s prísl. a určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/308/2013-269 zo dňa 07. 04. 2017 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaní v 1. a 2.rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu ako nedôvodnú s poukazom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané predpoklady pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka a taktiež považoval kúpnu zmluvu za platnú, napriek námietkam žalobkyne o jej neurčitosti.

2. Rovnako súd prvej inštancie sa zaoberal aj ust. § 599 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že kupujúci neuplatnil u predávajúceho práva zo zodpovednosti za vady v 24-mesačnej lehote od prevzatia veci, čím prípadný nárok uplynutím tejto prekluzívnej lehoty zanikol. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj nárok štátu na náhradu trov v rozsahu 100 % voči žalobkyni.

3. Proti rozsudku bolo podané odvolanie žalobkyňou, ktorým nesúhlasila s výrokmi I., II. a III. z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Žalobkyňa považuje odstúpenie od zmluvy za platné, pretože žalovaní ju výslovne ubezpečili o tom, že nehnuteľnosť - dom je bez vád, pričom s odstupom času vyšlo najavo, že dochádza k zhromažďovaniu vody v podkrovnom priestore. V priestoroch pod sadrokartónom na strope sa nachádza vlhkosť, čo spôsobuje existenciu plesní a umiestnenie vodovodnej a kanalizačnej šachty sa nachádza na cudzom pozemku. Všetky tieto skutočnosti spôsobujú neodstrániteľnú vadu, pretože za takúto treba považovať aj vadu, ktorú buď vôbec nemožno technicky odstrániť alebo ktorú síce možno technicky odstrániť, avšak by to bolo pre neprimerane náročné náklady ekonomicky neúčelné alebo časovo zdĺhavé. Zároveň žalobkyňa uviedla, že trvá aj na svojej argumentácií ohľadom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy a taktiež nesúhlasí s výrokmi o náhrade trov konania a trov štátu. Poukázala na skutočnosť, že na jej strane sa nachádzajú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ako aj nárok na bezplatnú právnu pomoc. Taktiež žalobkyňa doplnila svoje odvolanie uvedením skutočnosti, na ktoré poukazovala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať im náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedli, že súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Poukázali na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie, ako aj na správne závery, ktoré súd vyvodil z vykonaného dokazovania. Uviedli, že nehnuteľnosť má funkčné kúrenie, kanalizáciu a izoláciu, čo potvrdzuje aj to, že v tejto nehnuteľnosti prevádzkuje žalobkyňa detské jasle. V konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p“.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Žalobkyňa namietala nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a s jednotlivými dôkazmi sa stotožnil so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, pretože tieto majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal a odvolací súd považuje za dôvodné sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, pričom odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Zároveň súd prvej inštancie zistený skutkový stav správne subsumoval pod normu hmotného práva, teda použil správnu právnu normu a zároveň ju aj správne interpretoval. V danom prípade nebolo dôvodné použitie ust. § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keďže správne konštatoval súd prvej inštancie zistené vady nerobili vec neupotrebiteľnou a taktiež nebolo vykonaným dokazovaním preukázané to, že by predmet kúpy mal konkrétne vady, či vlastnosti, ktoré si kupujúca explicitne vymienila, resp., že by žalovaní ubezpečili žalobkyňu na špecifickú vlastnosť, ktorej pravdivosť by bola v konaní vyvrátená. Z týchto dôvodov nebolo možné vec právne posúdiť v zmysle namietaných ustanovení Občianskeho zákonníka v zmysle námietok žalobkyne.

13. K jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že jedná sa o skutočnosti, ktoré boli prezentované zo strany žalobkyne už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie podrobne a precízne vyrovnal vo svojom odôvodnení. Pokiaľ zatekanie strechy, resp. zhromažďovania sa vody v podkrovnom priestore, s týmto sa vyporiadal súd prvej inštancie v bodoch 63, 64, 72 a 73. Jednoznačne súd prvej inštancie uviedol, že tieto vady, resp. jedna vada, pokiaľ je jej výsledkom iba jedna vada, nebola jednoznačne preukázaná v čase prevodu nehnuteľnosti. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že dôkazné bremeno preukázania týchto skutočnosti nepochybne zaťažuje žalobkyňu. Pokiaľ strana, ktorá je zaťažená dôkazným bremenom neunesie svoju povinnosť, je procesným výsledkom zamietnutia žaloby, tak ako správne postupoval súd prvej inštancie. Obdobným spôsobom možno poukázať aj na ďalšiu tvrdenú vadu, a to vznik vlhkosti, ktorá spôsobuje existenciu plesní, kedy vzhľadom na zmenené užívacie pomery domu nebolo jednoznačne preukázané toto tvrdenie.

14. So skutočnosťou umiestnenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky sa opätovne precízne súd prvej inštancie vyrovnal v bodoch 59, 60 a 61, pričom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na tieto závery, s ktorými sa plne stotožňuje.

15. K námietke neurčitosti právneho úkonu, a to vyjadrenia kúpnej ceny za nehnuteľnosti rôznej kvality jednou sumou, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. 04. 2015. „Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu“.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu SR, pretože pri pripustení opačného výkladu možno dospieť k absurdnému záveru, kedy množstvo kúpnych zmlúv by bolo z uvedeného dôvodu pri akomkoľvek spore strán zmlúv neplatnými, čím by došlo k neprimeranému zásahu do zásady právnej istoty, ktorá je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď súd priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania aj s poukazom na skutočnosti zistené zo spisu, že žalobkyňa je subjektom vykonávajúcim podnikanie, ktorá nepreukázala dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane, pričom takéto rozhodnutie by sa nepochybne negatívnym spôsobom prejavilo na majetkovej sfére žalovaných v 1. a 2.rade.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .