Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-346-2016.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/346/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: J. D., K.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka -I. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX, B. O., zastúpená Mgr. Luciou Kučerkovou, advokátkou so sídlom J. Jesenského 10, Senec a otec - E.A. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Y. XX, O., I. Č. Z. X/A, O., zastúpený Consilior Iuris, s.r.o., Radlinského 51, Bratislava, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého J. D., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. D., K.. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 13.12.2016.
Zročné výživné za obdobie od 13.12.2016 do 27.03.2018 vo výške 1 600,- eur sa otcovi povoľuje splácať v 150,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým J. D., K.. XX.XX.XXXX:
- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 12,00 hod do nedele do 17,00 hod,
- každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 12,00 hod do štvrtku do 17,00 hod,
s výnimkou sviatkov a školských prázdnin s tým, že otec si maloletého prevezme v predškolskom zariadení ktoré maloletý navštevuje a po ukončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. V prípade, že sa maloletý nebude nachádzať v predškolskom zariadení, otec si maloletého prevezme v mieste bydliska matky maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 13.12.2016 sa matka maloletého J. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého ukončili svoje spolužitie v 12/2016 z dôvodu vzájomných nezhôd, ktoré vo svojom návrhu krátko popísala. Vyjadrila obavu, že by jej otec mohol
maloletého vziať, čím sa jej v minulosti vyhrážal. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého sama po všetkých stránkach, i v čase spolužitia s otcom bola nútená predčasne nastúpiť do zamestnania, aby mohla zabezpečovať potreby maloletého. Do tohto obdobia sa musela otcovi doprosovať, aby maloletému zakúpil základné veci. Medzi rodičmi pretrvávajú konflikty ohľadom výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, z ktorého dôvodu podala predmetný návrh.
3. Uznesením zo dňa 28.12.2016, č. k. 37P/346/2016 - 8 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého J. D., K.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu do osobnej starostlivosti matky.
4. Uznesením zo dňa 28.12.2016, č. k. 37P/346/2016 - 12 tunajší súd začal bez návrhu konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: J. D., K.. XX.XX.XXXX.
5. Matka maloletého J. navrhla, aby bol maloletý J. zverený do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca voči maloletému navrhla určiť v sume 200 € mesačne počnúc mesiacom december 2016 a zároveň navrhla, aby bol styk otca s maloletým upravený v zmysle jej podania, doručeného súdu dňa 14.03.2017. Poukázala na to, že maloletý J. je na ňu veľmi citovo naviazaný, zo svojim otcom je však v pravidelnom kontakte a v jeho domácnosti i prespáva, pričom matka umožňuje otcovi byť v kontakte s maloletým podľa jeho požiadaviek. Hoci má isté výhrady k starostlivosti otca o maloletého, tieto z jej strany nespôsobujú obmedzovanie kontaktu otca s maloletým. Vyjadrila však presvedčenie, že si otec maloletého uvedomí, že zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti alebo do striedavej osobnej starostlivosti nie je v jeho záujme a odkázala i na vyjadrenie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý vykonal šetrenie na strane maloletého J. v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Následne sa vyjadrila k výkonu osobnej starostlivosti o maloletého zo strany otca a k realizácii jeho styku s maloletým a tiež k nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletého J.. V tejto súvislosti poukázala na to, že otec maloletého prispieval na jeho výživu od decembra 2016 len sumou 100 € mesačne, pričom v auguste 2017 prestal prispievať na výživu maloletého k rukám matky úplne a znovu začal prispievať až po poučení zo strany súdu. Taktiež hradí maloletému stravné v rámci materskej škôlky. Ohľadom úpravy styku otca s maloletým považovala za vhodné, aby bol tento upravený v ňou navrhnutom rozsahu, nakoľko tento zodpovedá potrebám maloletého J. a zároveň je v súlade s právom otca na pravidelný a rovnocenný kontakt s maloletým. Pokiaľ ide o kontakt otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin uviedla, že otcovi nebude robiť problémy a ak sa o maloletého postará, nemá problém mu ho dať i na dlhšiu dobu. V priebehu konania uviedla, že k sebe do domácnosti si otec berie maloletého cca dva dni v mesiaci, denne sa s ním kontaktuje telefonicky a ak je B. W. príde ho pozdraviť. Potvrdila tú skutočnosť, že maloletý má s otcom vytvorený vzťah, rozumejú si spolu, avšak otec nevyužíva v plnom rozsahu možnosť byť s maloletým, z ktorého dôvodu jej nebolo zrejmé, prečo sa otec domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keďže matka by mu umožnila byť s maloletým i častejšie, otec však o to nejaví záujem.
6. Otec maloletého navrhol, aby bol maloletý J. zverený do striedavej osobnej starostlivosti v 2- týždňových intervaloch, ktorú úpravu považoval za najvhodnejšiu. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého bol ochotný prispievať na jeho výživu sumou 200 € mesačne. Poukázal na to, že maloletý má silný citový vzťah k obom svojim rodičom, pričom na strane oboch sú splnené všetky podmienky pre výkon osobnej starostlivosti tak, ako ich definuje zákon. Rovnako ako matka aj on poukazoval na určité rezervy, ktoré sa z jeho pohľadu vyskytovali vo výchovnom prístupe matky k maloletému. Potvrdil tú skutočnosť, že cca dvakrát týždenne ho vozí do/z materskej škôlky. Taktiež mu zakupuje hračky i veci na ošatenie a obuv ak si ho vezme k sebe a do domácnosti matky nosí potraviny pre maloletého. Z dôvodu potreby posúdenia všetkých skutočností, potrebných pre rozhodnutie mal za to, že je potrebné, aby súd vykonal podrobné dokazovanie zabezpečením správ o povesti oboch rodičov z miesta ich bydliska a pracoviska, podrobným prešetrením pomerov v domácnostiach oboch rodičov a zabezpečením správy z predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje. V priebehu konania následne ešte navrhol, aby bol s maloletým J. vykonaný pohovor na pôde odborne spôsobilého pracoviska.
7. Rodičia maloletého sa v priebehu konania vzájomne obviňovali z neprimeraného správania sa a tiež vzájomne namietali svoje rodičovské zručnosti a výkon osobnej starostlivosti o maloletého.
8. Právna zástupkyňa matky nemala za to, že by sa maloletý dokázal relevantne vyjadriť v zmysle návrhu otca na doplnenie dokazovania. Kolízny opatrovník v rámci šetrenia pomerov konštatoval naviazanosť maloletého na matku a nevhodnosť 2- týždňových intervalov striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, a to i z dôvodu, že otec nikdy nebol s maloletým po dobu dlhšiu ako tri dni. Nadôvažok otec pracuje i na nočných zmenách, z ktorého dôvodu ním navrhovanú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nepovažovala za vhodnú. Poukázala tiež na to, že otec neustále vyvíja na matku psychický nátlak a rodičia nie sú schopní spolu konštruktívne komunikovať. Na základe uvedeného navrhla, aby súd rozhodol v zmysle návrhu matky, doručenom súdu dňa 14.03.2017.
9. Právny zástupca otca považoval striedavú osobnú starostlivosť za vhodnú formu starostlivosti o maloletého, a to i s ohľadom na pracovné povinnosti matky, pre ktorú by to tak bolo jednoduchšie. Poukázal na to, že ak kolízny opatrovník konštatoval naviazanosť maloletého na matku, musel tento poznatok odniekiaľ získať a predpokladal, že od maloletého. Maloletý je síce malý, ale má svoj pohľad na svet okolo seba a vie povedať, koho má rado a kde a ako chce byť a súd by to mal zisťovať. Preto zotrvával na návrhoch na doplnenie dokazovania tak, ako boli formulované v podaní, doručenom súdu dňa 07.03.2018 a mal za to, že tieto je potrebné o strany súdu vykonať.
10. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie na strane oboch rodičov a maloletého J., o čom založil do súdneho spisu písomné správy. Doporučil súdu zveriť maloletého J. do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletým v rozsahu každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 12,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Výšku výživného zo strany otca voči maloletému ponechal na úvahu súdu.
11. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 13.12.2016, správou ÚPSVaR Senec zo dňa 19.12.2016, uznesením zo dňa 28.12.2016, č. k. 37P/346/2016 - 8, uznesením zo dňa 28.12.2016, č. k. 37P/346/2016 - 12, správou ÚPSVaR Senec zo dňa 03.01.2017 z prešetrenia pomerov na strane otca maloletého J., vyjadrením matky v konaní zo dňa 14.03.2017 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, potvrdeniami o príjmoch matky a o poberaní rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa na strane matky maloletého, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.06.2017 o výške dávky v nezamestnanosti na strane matky maloletého, potvrdeniami o príjmoch otca maloletého, vyjadrením otca v konaní zo dňa 27.11.2017, návrhom otca na doplnenie dokazovania zo dňa 07.03.2018, správou ÚPSVaR Senec z prešetrenia pomerov na strane matky a maloletého J. zo dňa 26.03.2018 a potvrdením o príjme matky za 01/2018. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci:
12. Maloletý J. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí od 12/2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Navštevuje predškolské zariadenie vo B. O., kde školné a strava predstavuje celkovo čiastku 50 € mesačne. Otec hradí maloletému stravu v rámci škôlky vo výške cca 20 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, matka s ním má výdavky primerané jeho veku.
13. Matka maloletého je slobodná, okrem maloletého J. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Do 05/2017 poberala rodičovský príspevok na maloletého vo výške 203 € mesačne. Od 05/2016 do 05/2017 pracovala ako barmanka s príjmom 400-500 € mesačne, od 01/2017 - 11/2017 bola nezamestnaná, zaradená do zoznamu uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v nezamestnanosti vo výške cca 200 € mesačne. Od 25.01.2018 je zamestnaná vo firme X. S. B. E. ako obsluha s tým, že podpísala dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutou mzdou 2,80/hodina. Od 03/2018 pracuje v predmetnej firme v riadnom pracovnom pomere s dohodnutým príjmom cca 400 € mesačne/netto. Spolu s maloletým obýva 1- izbový byt v W., kde za podnájom uhrádza čiastku 450 € mesačne. S maloletým býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
14. Otec maloletého je slobodný, okrem maloletého J. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný na Okresnom P. H. U. V., jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 900 €, iné príjmy nemá. Má postavený rodinný dom v I., na ktorého stavbu mu bol v roku 2015 poskytnutý hypotekárny úver v celkovej výške 90 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 450 €. V priebehu konania mal byť dom skolaudovaný, do tej doby býva v spoločnej domácnosti u svojich rodičov, ktorým prispieval do domácnosti čiastkou 100 € mesačne.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
23. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
24. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
26. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
28. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému J. vzhľadom k tej skutočnosti, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému vznikali medzi nimi konflikty.
29. V otázke zverenia maloletého J. súd zosúladil právny stav so stavom faktickým a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádza nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Matka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletého po
všetkých stránkach, pričom jej výkon bol zo strany súdu v priebehu konania opakovane preverovaný cestou orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, nakoľko otec niektoré aspekty výkonu osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky namietal a žiadal o prešetrenie pomerov, ktoré súd i vykonal a ktorým šetrením neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvolávali dôvodné pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia na strane matky maloletého a o jej rodičovských zručnostiach. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nezhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený. Styk otca s maloletým súd upravil v rozsahu navrhovanom matkou, a to s prihliadnutím k veku maloletého ako aj tej skutočnosti, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by matka akýmkoľvek spôsobom obmedzovala styk otca s maloletým. Otec síce v priebehu konania uvádzal, že jeho styk s maloletým závisí od nálady matky, avšak následne deklaroval, že je s maloletým v pravidelnom kontakte aj s prespávaním maloletého v jeho domácnosti, odváža a vyzdvihuje ho i zo škôlky a nepoukázal na žiadne situácie, kedy by nemohol bez zjavného dôvodu realizovať styk s maloletým na základe rozhodnutia matky. V neposlednom rade súd zohľadnil aj matkou opakovane deklarovaný záujem na to, aby sa otec s maloletým kontaktoval a jej vyhlásenie, že v styku otca s maloletým nebude robiť žiadne problémy, pričom má záujem aj na tom, aby otec strávil s maloletým i dlhšie obdobie počas prázdnin, aby si mohol s maloletým urobiť vlastný program. Za tejto situácie, keďže sa jedná o prvotnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J., ktorý je vo veku len Š. rokov, považoval súd za potrebné a žiaduce ponechať rodičom priestor k tomu, aby sa o realizácii styku otca s maloletým mohli dohodnúť minimálne v čase prázdnin a sviatkov a upravil len bežný styk otca s maloletým. Za predpokladu, že sa uvedená úprava neosvedčí, resp. dôjde zo strany matky k zmene jej postoja ohľadom realizácie styku s negatívnymi dôsledkami na vzťah otca s maloletým, otec ako rodič, ktorý nevykonáva sústavnú osobnú starostlivosť o maloletého, môže sa obrátiť na súd s návrhom na zmenu tejto úpravy. V prvom rade je však potrebné, aby sa rodičia vysporiadali so svojou partnerskou minulosťou, povzniesli sa nad svoje osobné konflikty a naučili sa spolu kooperovať v záujme maloletého J. tak, aby v jeho živote každý z rodičov zaujímal také postavenie, aké mu prináleží a bol pre maloletého adekvátnym vzorom pre jeho budúci vývin. Súd poukazuje na to, že otec v rámci svojich vyjadrení nenavrhol konkrétnu úpravu jeho styku s maloletým v prípade, že nedôjde k jeho zvereniu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
30. Výživné zo strany otca voči maloletému súd určil v sume 200 € mesačne od decembra 2016, t. j. od podania návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa jedná o čiastku, na ktorej sa rodičia maloletého v zásade zhodli, keďže otec maloletého bol ochotný prispievať touto čiastkou na výživu maloletého aj v prípade, že by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.
31. Na strane maloletého sa nevyskytovali a ani nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí vo veku J. bežne nevyskytovali, skladba jeho potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Maloletý J. navštevuje štátne predškolské zariadenie, organizovane sa nevenuje žiadnej záujmovej činnosti, ktorá by bola spojená s pravidelnou úhradou finančných nákladov či zakupovaním potrebných vecí a jeho zdravotný stav je dobrý. Na strane otca pritom dochádza k plneniu si vyživovacej povinnosti k maloletému aj formou vecných plnení, či úhradou konkrétnych nákladov maloletého (napr. stravné v predškolskom zariadení), ktoré matka maloletého nesporovala, keď sama uviedla, že otec zakupuje maloletému aj hračky či veci
na ošatenie a obuv a tiež trávi s maloletým voľný čas, počas ktorého uspokojuje všetky jeho potreby. Následne súd prihliadol aj na jej príjmové pomery, kedy bola istý čas nezamestnaná a jej príjem z pracovného pomeru je výrazne nižší, než je príjem otca, u ktorého aj majetkové pomery súd vyhodnotil ako výrazne lepšie, než majetkové pomery matky, keď si z prostriedkov hypotekárneho úveru postavil rodinný dom. Za tejto situácie, kedy matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého a jej príjem zo zamestnania nie je porovnateľný s príjmom otca, súd určil výživné zo strany otca voči maloletému v sume 200 € mesačne, ktorá čiastka umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd určil počiatok plnenia si vyživovacej povinnosti otca k rukám matky od mesiaca, v ktorom matka maloletého podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu bolo potrebné vypočítať výšku zročného výživného zo strany otca voči maloletému, ktorú súd ustálil v sume 1 600 € a ku ktorej dospel nasledovne: výživné bolo vypočítané za obdobie od 13.12.2016 do 27.03.2018, t. j. za obdobie 16 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec zaplatiť výživné vo výške 3 200 EUR (16 mesiacov x 200 € mesačne), pričom zaplatil k rukám matky výživné vo výške 1 600 EUR (16 mesiacov x 200 EUR). Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany otca predstavoval za toto obdobie čiastku 1 600 EUR. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd povolil otcovi toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
32. Návrhu otca na zverenie maloletého J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd nevyhovel, nakoľko takúto úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nezhliadol za súladnú so záujmom maloletého, pričom zohľadnil predovšetkým nízky vek maloletého, ktorý sa od ukončenia spolužitia rodičov nachádza v osobnej starostlivosti svojej matky. Dieťaťu predškolského veku je potrebné, aj s ohľadom na jeho budúci vývin, poskytnúť pocit stability a mať na zreteli, že jeho vnímanie času a jeho plynutia je diametrálne odlišné, než je tomu u dospelého jedinca, či dieťaťa vyššieho (školopovinného) veku. Otec pritom navrhol, aby bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti v 2-týždňových intervaloch, čo by bolo v rozpore so záujmom maloletého a takáto úprava v zásade nereflektuje potreby maloletého J., ale skôr zodpovedá predstavám otca o výkone jeho rodičovských práv voči maloletému. Tak dlhé obdobie odlúčenia od matky ako osoby, ktorá doposiaľ riadne vykonávala výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého, by bolo narušením pocitu istoty a bezpečia maloletého. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého v riadnom a dostatočnom rozsahu a taktiež si plní svoju rodičovskú povinnosť v zmysle umožnenia druhému rodičovi udržiavať pravidelný a plnohodnotný kontakt s dieťaťom a v priebehu konania opakovane uviedla, že otcovi vychádza v ústrety, pokiaľ ide o jeho styk s maloletým J.. Z uvedených dôvodov súd považoval striedavú osobnú starostlivosť za nevhodnú formu starostlivosti o maloletého aj v prípade, že by intervaly jej výkonu boli určené v inom, než otcom navrhovanom rozsahu.
33. Otec maloletého v priebehu konania navrhol, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie, a to vyžiadaním správ o povesti zo zamestnania a z miesta bydliska matky, resp. oboch rodičov, z predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje a vykonaním pohovu s maloletým na pôde odborne spôsobilej inštitúcie, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol, keď vykonanie dokazovania v tomto smere nepovažoval za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že hoci bol medzi rodičmi prítomný spor ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému J., na strane maloletého ani jeho rodičov súd nezhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vykonať dokazovanie navrhnuté otcom. V priebehu celého konania ani orgán sociálnoprávnej ochrany detí či iný subjekt a v zásade ani otec maloletého nepoukazoval na také situácie či okolnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o spôsobe života matky či jej rodičovských zručnostiach vo vzťahu k maloletému a ani na strane maloletého J. neboli signalizované problémy, na základe ktorých by súd dospel k záveru, že je potrebné vykonať dokazovanie dopytom na predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje. Pokiaľ ide o vykonanie pohovoru s maloletým J. cestou odborne spôsobilej inštitúcie súd poukázal na to, že vykonanie tohto dôkazu považoval, v kontexte už vykonaného dokazovania a nízkeho veku maloletého, za neprimerané a nesledujúce zistenie žiadnej takej skutočnosti, ktorú by súd nemohol zistiť iným spôsobom a bola by pre konanie relevantná. Nadôvažok dáva súd otcovi do pozornosti, že vykonávanie pohovoru s maloletým dieťaťom na pôde špecializovaného zariadenia prichádza do úvahy v prípadoch, kedy je možné na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa identifikovať tak závažné negatívne prejavy správania či konania, pre ktoré je potrebné do riešenia úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zainteresovať špecializované pracovisko v zmysle návrhu otca. K námietkam otca, že kolízny opatrovník sa v priebehu konania vyjadril, že maloletý je na matku citovo naviazaný, ktorú skutočnosť musel nejakým spôsobom zistiť a mal za to,
že od maloletého J. súd uviedol, že zo správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí je zrejmé, že to zistil pozorovaním maloletého v priebehu šetrenia a pohovoru s matkou a nie vykonaním priameho pohovoru s maloletým J., keďže i s ohľadom na jeho vek by validita jeho vyjadrení v tomto smere bola minimálna a pre rozhodovanie v danom prípade v zásade nedostatočná.
34. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. V Bratislave, dňa 27. marca 2018
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletého a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.