Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-5-2017.pdf
PDF · 303.34 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: NEVITEL, a.s., IČO: 36 240 826, so sídlom Kračanská cesta 40, Dunajská Streda, zastúpený: Advokátska kancelária SOLICITOR SK, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: JOSTAV, s. r. o., IČO: 36 284 173, so sídlom Poštová 367/1, Dunajská Streda, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Galanta, o 19.008 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.03.2016, č.k. 16Cb/4/2015-243 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.05.2016, č.k. 16Cb/4/2015-255, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd o d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.03.2016, č.k. 16Cb/4/2015-243 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.05.2016, č.k. 16Cb/4/2015-255.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 15.03.2016, č.k. 16Cb/4/2015-243 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.05.2016, č.k. 16Cb/4/2015-255 v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e.
III. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca spol. PlanNev, s.r.o. sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.08.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.008 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% p.a. zo sumy 19.008 eur od 01.10.2013 do zaplatenia.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 15.03.2016, č.k. 16Cb/4/2015-243 rozhodol výrokom I. tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 10.622,40 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2013 a výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie 8.385,60 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2013 zamietol. Súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 2.077,90 eur (v tom 1.688,02 eur trovy právneho zastúpenia a 389,88 eur iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Advokátskej kancelárie SOLICITOR SK, s.r.o. a výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy štátu v sume 30,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet tunajšieho súdu.
3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.05.2016, č.k. 16Cb/4/2015-255 opravil rozsudok č.k. 16Cb/4/2015-243 tak, že sa opravuje výroky I. a II. rozsudku č.k. 16 Cb 4/2015-243 z 15. marca 2016 tak, ktoré správne znejú: I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 12.746,88 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2013. II. V časti o zaplatenie 6.261,12 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 1. októbra 2013 sa žaloba zamieta.
4. Pôvodný žalobca - spoločnosť PlanNev, s.r.o. žalobu odôvodnil tým, že pre žalovaného vypracoval projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie stavby „Prestavba a nadstavba hotela Bihari v Dunajskej Strede“, ktorú žalovaný prevzal a zároveň uznal záväzok zaplatiť zaň cenu 19.008 eur, avšak svoj záväzok nesplnil. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, spochybnil platnosť uznávacieho prejavu žalovaného z dôvodu, že v čase jeho urobenia záväzok nevznikol. Ďalej namietol, že zmluvu o dielo uzavrel nie so spol. PlanNev s.r.o., ale Ing. arch. H. K., s ktorým sa dohodol, že cena zaň bude zaplatená až po vydaní stavebného povolenia a dokončení prác, k čomu ešte nedošlo. Po prevzatí dokumentácie navyše žalovaný zistil, že je vyhotovená nesprávne, je nepoužiteľná a stavba podľa nej by ohrozovala životy. Pôvodný žalobca v replike k odporu doplnil, že v čase vystavenia uznávacej listiny bol už projekt žalovanému odovzdaný, teda nárok na cenu vznikol. Žalovaný vedel, že Ing. arch. K. pracuje pre PlanNev s.r.o. a od tejto spoločnosti dostal aj niekoľko cenových ponúk. K dohode o splatnosti po vydaní stavebného povolenia a dokončení prác nedošlo, keďže takáto dohoda by pre zhotoviteľa bola nelogická. Projektová dokumentácia bola odovzdaná a ten potvrdil jej prevzatie bez vád. Preto zhotoviteľovi vzniklo právo na cenu diela. Pred rokom 2010 svedok Ing. arch. H. K. pracoval na projektoch prestavby budovy tzv. „Hotel Bihari“ v Dunajskej Strede pre jej vtedajšieho vlastníka. Žalovaný, ktorý v roku 2010 nadobudol túto budovu a plánoval jej rekonštrukciu, na odporúčanie pôvodného vlastníka oslovil Ing. arch. K. s požiadavkou na pokračovanie v prípravách projektu rekonštrukcie. Medzi konateľkou a Ing. K. prebehlo niekoľko rokovaní, na ktorom si navzájom vymieňali svoje predstavy. Nebolo dokázané, že konateľka nevedela o tom, že Ing. K. koná pri týchto rokovaniach ako zamestnanec spoločnosti PlanNev, s. r. o. Taktiež nebolo dokázané, že by Ing. K. nedal túto skutočnosť najavo. Približne v auguste 2010, resp. niečo predtým, sa konateľka žalovaného a Ing. K. dohodli, že Ing. K. vypracuje resp. zabezpečí pre žalobcu vypracovanie časti projektovej dokumentácie na prestavbu budovy „Hotel Bihari“, a to architektúru a stavebnú časť, statiku budovy, elektroinštalácie a kúrenie, ktoré mala pre spoločnosť PlanNev s.r.o. vypracovať tretia osoba. V rámci rokovaní došlo postupne k úpravám ceny týchto častí projektu; konkrétne sumy sa však ustáliť nepodarilo. Taktiež sa nepodarilo dokázať, že by existovala v tom čase taká dohoda, že cena za vypracovanú projektovú dokumentáciu bude splatná až ukončením stavby. Nanajvýš sa hovorilo o tom, že bude splatná vydaním stavebného povolenia. (výpovede konateľky žalovaného v zápisnici č. l. 75/ rub a 76, ako aj v zápisnici č. l. 95/rub, výpoveď svedka Ing. arch. K. v zápisnici č. l. 77/rub a 78, ako aj v zápisnici č. l. 96, svedka P. v zápisnici č. l. 96/rub, svedka S. v zápisnici č. l. 123/rub) Približne v apríli 2011 Ing. K. vypracoval dohodnuté časti projektovej dokumentácie pod názvom „Prestavba a nadstavba hotela Bihari - Projekt pre SP“. Jej súčasťou boli okrem iného projekty „architektúry“ vypracované približne v januári 2011. Súhrnná technická správa bola spracovaná ešte v roku 2009, sprievodná správa v apríli 2011. Ďalej bol jej súčasťou projekt statiky a projekt elektroinštalácie. Na všetkých týchto projektoch bola ako spracovateľ uvedená spoločnosť PlanNev s.r.o. Okrem toho bol súčasťou tejto dokumentácie projekt ústredného kúrenia taktiež z apríla 2011 vypracovaný Ing. Z. E.. (projektová dokumentácia - príloha 1) Nepodarilo sa zistiť, že by stavba zo strany Ing. K. pred vypracovaním projektu nebola zameraná alebo že by Ing. K. alebo iná osoba v spoločnosti PlanNev s.r.o. vedeli, že rozmery stavby zachytené v projektovej dokumentácii nezodpovedajú skutočnosti. Zhotovená projektová dokumentácia bola odovzdaná pred 6. májom 2011 svedkovi V. S., ktorý bol poverený na konanie za žalovaného vo veciach týkajúcich sa stavebného povolenia (výpoveď konateľky žalovaného v zápisnici č. l. 76/rub a 77, výpoveď svedka S. v zápisnici č. l. 123 rub). Svedok S. v zastúpení žalovaného podal Mestskému úradu v Dunajskej Strede 6. mája 2011 žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu: Prestavba a nadstavba hotela Bihari, ku ktorému pripojil projektovú dokumentáciu popísanú v predošlom odseku (spis 6904/2011). V ten istý deň svedok S. v zastúpení žalovaného podal Mestskému úradu v Dunajskej Strede aj žiadosť o vyjadrenie k projektu pre stavebné povolenie, ku ktorému bola taktiež pripojená táto projektová dokumentácia (spis 6897/2011).
Listom z 20. júna 2011 (spis 6897/2011) mestský úrad vydal záväzné stanovisko, v ktorom žiadal doplniť projektovú dokumentáciu do 31. augusta 2011 o tieto dokumenty: a/ súhrnnú technickú správu, z ktorej musia byť dostatočne zrejmé navrhované urbanistické, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby - predložená dokumentácia neobsahovala tieto údaje b/ statické posúdenie stavby, ktoré preukazuje mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie - či existujúca stavba znáša nové zaťaženie - 2 nové poschodia - vypracovaný odborne spôsobilou osobou (inžinier pre statiku stavieb)/ c/ stavebné výkresy stavby, z ktorých je zrejmý doterajší a navrhovaný stav - chýbajú: - rezy, - pôdorys 2 NP búracie práce - strop, - strecha - búracie práce d/ nároky na dopravu (vrátane parkovania), stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby umiestnenej na pozemku stavby. Žiadame predložiť výpočet odstavných a parkovacích plôch v zmysle STN 736110. List bol žalovanému doručený 23. júna 2011. Tieto požiadavky boli ihneď oznámené Ing. K. (výpoveď svedka S. v zápisnici č. l. 123/rub). Nebolo dokázané, že by boli svedkovi ústne alebo písomne oznámené zo strany Mestského úradu v Dunajskej Strede iné výhrady voči predloženej projektovej dokumentácii. Taktiež nebolo dokázané, že by žalovaný vytýkal Ing. K. alebo inej osobe zo spoločnosti PlanNev s.r.o. iné nedostatky projektovej dokumentácie. Na základe požiadavky mestského úradu PlanNev s.r.o. 20. júna 2011 zabezpečila vypracovanie technickej správy, v ktorej boli popísané funkčné a technické riešenie stavby, výškové vedenie a postup výstavby, ako aj prepočet riešenia statickej dopravy. Okrem toho PlanNev s.r.o. zabezpečila 30. júna 2011 vypracovanie statického posudku základových konštrukcií (projektová dokumentácia - príloha 1). Oba tieto projekty boli predložené k projektovej dokumentácii v konaní o vydanie stavebného povolenia (spis 6904/2011). Nebolo dokázané, či PlanNev s.r.o. vypracoval aj žiadané rezy stavby. Nebolo zistené, či žalovaný doplnil žiadané dokumenty aj do projektovej dokumentácie predloženej k žiadosti o vyjadrenie k projektu pre stavebné povolenie. V dôsledku toho mestský úrad listom z 8. novembra 2011 (spis č. 6987/2011) oznámil žalovanému, že keďže do dnešného dňa neodstránil nedostatky svojho podania, jeho podanie považuje za bezpredmetné a všetky priložené prílohy mu vrátil. Tento list bol žalovanému doručený 14. novembra 2011. Podaním došlým MsÚ 10. februára 2012 („Späťvzatie žiadosti o vydanie stavebného povolenia“) žalovaný žiadal o zastavenie stavebného konania na stavbu „Prestavba a nadstavba hotela Bihari“ z dôvodu späťvzatia, čomu primátor mesta vyhovel rozhodnutím zo 14. februára 2012 právoplatným 25. februára 2012 (nesprávne vyznačený je dátum právoplatnosti 12. marca 2012). Rozhodnutie bolo medzi iným doručené aj spoločnosti „PlanNev s.r.o. - Ing. arch. H. K.“. Predložená projektová dokumentácia bola vrátená žalovanému (spis 6904/2011). Projektová dokumentácia v znení, v akom bola doplnená v júni 2011, nevyhovuje v celom rozsahu požiadavkám stavebných predpisov, záväzných noriem a správnej (zaužívanej) praxe v odvetví. Po doplnení projektu architektúry v zmysle požiadaviek z 20. júna 2011 je síce zrejmé navrhované urbanistické, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby, no v niektorých výkresoch chýbajú polohopisné a výškové relatívne kvóty a vôbec chýbajú výkresy rezov, preto táto dokumentácia nespĺňa požiadavky na jednoznačné určenie technického stavu objektu. Preto je projekt architektúry akceptovateľný len v celkovom rozsahu 32 %. V priebehu roka 2012 a začiatkom roka 2013 prebiehali medzi touto spoločnosťou a žalovaným bližšie neustálené rozhovory o platení za vyhotovený projekt (výpoveď konateľky PlanNev s.r.o. v zápisnici č. l. 77, výpoveď svedka K. v zápisnici č. l. 78). Keďže k zaplateniu nedošlo, konateľa spoločnosti PlanNev s.r.o. predložila konateľke žalovaného v júli 2013 na podpis listinu označenú ako „Odovzdanie projektovej dokumentácie“ (č. l. 3), ktorú konateľka žalovaného podpísala. V nej sa doslovne uvádza, že „PlanNev s.r.o... odovzdáva spoločnosti JOSTAV, s.r.o... dňa 4.9.2012 projekt pre stavebné povolenie Prestavba a nadstavba hotela Bihari v Dunajskej Strede. // Objednávateľ - JOSTAV, s.r.o. ... týmto potvrdzuje, že prevzal riadne vypracovaný projekt... Zároveň objednávateľ JOSTAV, s.r.o. ... uznáva v zmysle § 323 Obchodného zákonníka svoj záväzok voči spol. PlanNev, s.r.o., vo výške 19.008 EUR s DPH (15.840 EUR bez DPH), ktorý predstavuje dohodnutú odmenu za vypracovanie a dodanie projektu Prestavba a nadstavba hotela Bihari v Dunajskej Strede a zaväzuje sa túto odmenu uhradiť zhotoviteľovi - t. j. spol. PlanNev, s.r.o. na základe vystavených faktúr v termínoch dohodnutých v Dohode o uhradení záväzku v splátkach.“ Žiadna dohoda o splátkach však s uznaním podpísaná ani dohodnutá nebola. Cena 15.840 eur bez DPH pozostávala z čiastkových cien za jednotlivé časti projektovej dokumentácie vypracované spoločnosťou PlanNev, s.r.o., a to: architektúra a stavebná časť 6.810 eur, statika budovy 4.000 €, elektroinštalácia 3.000 eur a vykurovanie 2.000 eur, všetko bez DPH (cenová ponuka č. l. 39, výpoveď konateľky žalovaného v zápisnici č. l. 76/rub a v zápisnici č. l. 237/rub, výpoveď konateľky PlanNev s.r.o. v
zápisnici č. l. 237/rub, výpoveď svedka Ravasza v zápisnici č. l. 237/rub). V nadväznosti na to spoločnosť PlanNev s.r.o. 18. septembra 2013 vystavila faktúru (č. l. 4) na sumu 19.008 € s DPH, ktorú odovzdaná žalovanému 18. septembra 2013. Ing. K. skončil pracovný pomer u spoločnosti PlanNev s.r.o. začiatkom roka 2013, zostal však jej spoločníkom až do 26. novembra 2014. Koncom roka 2012 Ing. K. založil spoločnosť Ravasz & Partners, s.r.o. (skutočnosti známe z obchodného registra) Táto spoločnosť v októbri 2013 vypracovala pre žalovaného projektovú dokumentáciu „Drobné stavebné úpravy hotela Bihari“, ktorej výkresy vychádzali z výkresoch projektovej dokumentácie pripravenej spoločnosťou PlanNev s.r.o. pre žalovaného v roku 2011. Na základe dokumentácie z októbra 2013 žalovaný 21. októbra 2013 ohlásil Mestskému úradu v Dunajskej Strede stavebné úpravy tejto budovy. Po doplnení projektovej dokumentácie mestský úrad listom z 11. marca 2014 oznámil, že proti stavebným úpravám nenamieta. (spis č. 608/2014/031-RM) Pri realizácii tohto projektu žalovaný zistil, že niektoré rozmery budovy hotela Bihariho uvedené v dokumentácii vykazujú výrazné odchýlky od skutočnosti. Ďalej sa zistilo, že na 2. nadzemnom podloží je na vybúranie vyznačená priečka, ktorá je v skutočnosti nosnou priečkou. Jej vybúraním bez potrebného zabezpečenia (podopretie konštrukcie a pod.) mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia pracovníkov (znalecký posudok č. l. 138, s. 21). Tieto nedostatky boli ihneď oznámené Ing. K. (výpoveď konateľky žalovaného, svedka K.). Nebolo však dokázané, že by boli oznámené spoločnosti PlanNev s.r.o. Ku dňu 27. marca 2015 bolo do obchodného registra zapísané zlúčenie spoločnosti PlanNev s.r.o. so žalobcom. (všeobecne známa skutočnosť z obchodného registra)
5. Pri hodnotení dôkazov súd predovšetkým vychádzal z toho, že žalovaný v listine z 1. júla 2013 uznal svoj záväzok (pozri ďalej), čo malo za následok vznik vyvrátiteľnej domnienky existencie dlhu v čase uznania. Podľa § 133 Občianskeho súdneho poriadku sa v takom prípade v konaní považuje za dokázanú skutočnosť, pre ktorú svedčí domnienka, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. V prerokúvanej veci to znamená, že k 1. júlu 2013 je potrebné považovať za dokázané všetky predpoklady vzniku a trvania spornej pohľadávky, teda najmä to, že spoločnosť PlanNev s.r.o. a žalovaný medzi sebou urobili prejavy, ktoré mali za následok vznik zmluvy, na ktorej základe bola spracovaná projektová dokumentácia za uvedenú cenu, ako aj to, že neurobili také prejavy, ktoré by tento nárok spochybňovali, ani že nenastali také skutočnosti, ktoré by znamenali nárok alebo oslabenie uznaného nároku. V dôsledku uznania došlo potom k prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, ktorý bol podľa § 120 ods. 1 O. s. p. povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktorými domnienku existencie dlhu vyvracal. Ak však po zhodnotení navrhnutých a vykonaných dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. nie je možné jednoznačne ustáliť pravdivosť takýchto skutočností, teda ak v konaní „nevyjde najavo opak“, znamená to podľa už citovaného § 133 O. s. p., že súd musí považovať stále za dokázané skutočnosti založené domnienkou. V prerokúvanej veci sa žalovanému takýto dôkaz opaku podaril len čiastočne.
6. Skutočnosť, že svedok K. pracoval pre predošlého vlastníka budovy hotela Bihari, a že preto s ním ďalej rokovala aj konateľka žalovaného po kúpe tejto budovy, nebola sporná, rovnako ako ani to, že sa konateľka žalovaného dohodla o vypracovaní projektovej dokumentácie so svedkom K.. Z vykonaného dokazovania však podľa názoru súdu jasne nevyplynulo, že by svedok K. jasne prejavil, že koná ako fyzická osoba. On sám vypovedal (zápisnica č. l. 77/rub), že najskôr tak vystupovať chcel, ale neskôr hovoril o tom, že všetko musí ísť cez spoločnosť PlanNev s.r.o. Táto jeho výpoveď je potvrdená aj samotným obsahom projektovej dokumentácie, z ktorej je zrejmé, že časť výkresov projektu architektúry bola vyhotovená už v januári 2011 a ako spracovateľ projektu je na nich uvedené meno spoločnosti PlanNev s.r.o. Tým je vyvrátená výpoveď konateľky žalovaného, pokiaľ tvrdila, že na výkresoch táto skutočnosti nebola zrejmá. Konateľka pritom sama tvrdila, že na rokovaniach Ing. K. hovorila svoje predstavy a on ich následne prekresľoval do výkresov, ktoré potom doniesol, v dôsledku čoho je podľa názoru súdu málo pravdepodobné, že by si konateľka označenie spracovateľa nevšimla. Okrem toho však ani svedkovia S. a P. nevedeli potvrdiť tvrdenie konateľky žalovaného: svedok S. bol podľa svojich slov prítomný len niekoľkých rokovaní a svedok P. pripustil, že vedel o tom, že Ing. K. v tom čase „niečo robil“ pre PlanNev s.r.o., projekt mohol ísť aj cez firmu, no konateľke žalovanej povedal, aby sa dohodli, a potom od toho išiel preč. Okrem toho, tak konateľke žalovaného, ako aj svedkovi S. sa zjavne plietli udalosti z roku 2011 a 2013, kedy už pre žalovaného nesporne pracoval Ing. K. prostredníctvom vlastnej spoločnosti Ravasz & Partners, s.r.o. No aj keby výpoveď konateľky bola pravdivá, sama povedala, že jej to bolo jedno a že vychádzala z toho, že K. je PlanNev s.r.o. To, či bola pri rokovaniach prítomná aj konateľka PlanNev, s.r.o., sa dokazovaním taktiež nepotvrdilo, keďže si na jej prítomnosť nevedel spomenúť ani svedok K., ani svedok S., ani svedok P.. Tým zároveň
nemožno považovať za dokázané, že by konateľka žalovaného obdržala v písomnej podobe cenové ponuky č. l. 39 až 41.
7. Existenciu dohody medzi svedkom K. a konateľkou žalovaného o splatnosti ceny za projektovú dokumentáciu vyhotovenú v roku 2011 až potom, čo bude dokončená stavba, vylučujú výpovede samotnej konateľky žalovaného, ako aj svedkov. Predovšetkým treba uviesť, že s týmto tvrdením prišiel žalovaný v podstate až v záverečnej reči, pretože ešte v odpore tvrdil, že splatnosti bola dohodnutá právoplatnosťou stavebného povolenia. V tomto zmysle pritom vypovedala aj sama konateľka žalovaného (č. l. 76), aj svedok Oros (č. l. 123). Tvrdenie, že splatnosť mala nastať až dokončením stavby, preto súd považuje za účelové. Okrem toho je podľa názoru súdu ťažko pochopiteľné, prečo konateľka žalovaného 1. júla 2013 podpisuje listinu o uznaní dlhu a zaväzuje sa ho zaplatiť (i keď v splátkach podľa dohody, ktorú nepodpísala), ak jej bolo jasné, že stavebné konanie bolo zastavené pred viac než rokom a tvrdená dohoda o splatnosti tak nebola naplnená.
8. Tvrdenie žalovaného, že budova nebola vôbec zameraná, taktiež z dokazovania nevyplynulo. Predovšetkým sama konateľka žalovaného vo výpovedi priznala, že architekta K. jej navrhol bývalý vlastník budovy p. Y. z dôvodu, že „on tam má všetko odmerané“. Podobne svedok K. potvrdil, že zameranie sa vykonávalo, a aj dôvod, kvôli ktorému sa upravovalo (zosúladenie s rozmermi v katastrálnej mape). Je o ňom taktiež zmienka v sprievodnej správe a súhrnnej technickej správe spornej projektovej dokumentácie z apríla 2011, ako aj v sprievodnej správe dokumentácie z októbra 2013. Koniec koncov, aj znalecký posudok potvrdil principiálny súlad zamerania s katastrálnou mapou a správnosť zamerania na 1. nadzemnom podlaží, chyby zistil až vo vyšších podlažiach. Na základe toho tak možno uzavrieť nanajvýš to, že zameranie bolo vykonané chybne, nie však, že nebolo vôbec vykonané, ako tvrdí žalovaný. Z rovnakého dôvodu nemožno dospieť k záveru, že by svedok K., resp. PlanNev s.r.o. vedel o nesprávnom zameraní. Z jeho vlastnej výpovede totiž vyplynulo, že pri zameraní sa snažili zosúladiť zistený stav s čerstvo spracovaným katastrálnym zameraním, o ktorého pravdivosti nemali dôvod pochybovať a s ktorým súlad v podstate potvrdil aj znalecký posudok. Okrem toho zo zistení znalca vyplýva, že niektoré chyby v zameraní mohli byť odstránené presnejším prieskumom niektorých častí, prípadné lepšie zvoleným spôsobom zamerania. To isté pripúšťal vo svojej výpovedi aj svedok P.. To ale opäť znamená, že z dokazovania možno uzavrieť nanajvýš chybný postup pri zameriavaní, ktorého dôsledkom bolo získanie nezodpovedajúcich údajov, nie však, že by svedok K., resp. PlanNev s.r.o. vedeli o tom, že zameranie je nesprávne.
9. Postup v konaniach na Mestskom úrade v Dunajskej Strede vyplýva z pripojených spisov. Z nich vyplýva aj to, že sporná projektová dokumentácia „Prestavba a nadstavba hotela Bihari“ musela byť žalovanému odovzdaná už medzi 6. májom 2011 a 14. februárom 2012. Na každom výkrese a správe je totiž pečiatka, že dokumentácia bola overená v stavebnom konaní s uvedením čísla 2251/2011-003, čo je spisové číslo spisu stavebného konania. Z výpovede svedka S. je zrejmé, že dokumentáciu na stavebný úrad predkladal on, takže ju predtým musel mať k dispozícii. Z obsahu rozhodnutia o zastavení stavebného konania ďalej vyplýva, že projektová dokumentácia sa po zastavení vracia stavebníkovi, ktorým bol žalovaný. Ak teda žalovaný na výzvu súdu predložil projektovú dokumentáciu, ktorú prevzal od spoločnosti PlanNev, s.r.o., v ktorej je každý výkres opatrený pečiatkou staveného úradu, musí z toho logicky vyplývať, že ide o tú projektovú dokumentáciu, ktorú v rokoch 2011-2012 skúmal stavebný úrad ako prílohu žiadosti o stavebné povolenie, ktorú na stavebný úrad podal žalovaný, a ktorú mu najneskôr v marci 2012 stavebný úrad vrátil. Tým je ale vyvrátené tvrdenie konateľky žalovaného, že práve túto projektovú dokumentáciu prevzala od spoločnosti PlanNev s.r.o. až pri podpise listiny o uznaní z 1. júla 2013. Z umiestnenia pečiatok na projektovej dokumentácii je taktiež zrejmé, že do tohto projektu boli doplnené časti, na ktorých doplnenie vyzval Mestský úrad v Dunajskej Strede listom z 20. júna 2011. Preto nemožno považovať za preukázané, že by tieto náležitosti predložené neboli. K tomuto záveru nevedie ani list mestského úradu z 8. novembra 2011, keďže ten môže nanajvýš dokazovať, že tieto dokumenty neboli predložené do uvedeného konania, no nie to, že neboli vypracované a žalovanému predložené. Z výsluchu svedka Ing. B., ale aj svedka S. okrem toho zreteľne vyplynulo, že mestský úrad Ing. K. neupozorňoval na chybné zameranie. Naopak, aj svedok P. potvrdil, že počul, že Ing. K. na to mala upozorňovať len konateľka žalovaného.
10. Znalecký posudok znalca je podľa názoru súdu vypracovaný logicky a jeho východiská v podstate vychádzajú zo skutkových zistení tohto konania. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorý sa snažil spochybňovať znalecký posudok v časti posúdenia projektu statiky, treba v zhode s vyjadrením znalca poukázať na to, že predložené vyjadrenie autora projektu samotný projekt podstatným spôsobom rozširovalo, resp. spresňovalo. Ako však uviedol znalec a ako vyplýva aj z § 46 ods. 1 stavebného zákona, statický výpočet musí byť kontrolovateľný. Ak teda autor projektu neskôr tento projekt dopĺňa a vysvetľuje, resp. sa od neho odchyľuje (porov. výpočet so zhodnou šírkou základového pásu vs. nový výpočet s troma rozdielnymi šírkami základového pásu), znamená to, že samotný projekt statiky a statický výpočet nie je kontrolovateľný tak, ako to vyžaduje zákon. Okrem toho však znalec vo výsluchu vysvetlil aj to, prečo úpravu vykonanú statikom a predloženú zo strany žalobcu nemožno považovať za relevantnú. V neposlednom rade treba poukázať na to, že úlohou znalca ustanoveného súdom podľa § 127 O. s. p. je nahradiť súdu odborné vedomosti, ktoré súd sám nemá. Tak ako je v konečnom dôsledku úlohou súdu rozhodnúť, čo je právo, a samotný nesúhlas účastníkov nerobí jeho rozhodnutie nezákonným, tak aj súdom ustanovený znalec je povolaný posúdiť odborné otázky. Jeho znalecký posudok sa nestáva nezákonným alebo nesprávnym len tým, že ho účastník spochybňuje. Ak je sporná odborná mienka znalca a účastníka (resp. ním povereného odborníka), môže súd vo výnimočných prípadoch nechať vypracovať kontrolný znalecký posudok. Inak však súd musí vychádzať zo znaleckého posudku ustanoveného znalca, a to napriek tomu, že iný odborník v danej oblasti by možno mal na danú vec odlišný názor. Kontrolné znalecké dokazovanie inak vôbec nebolo navrhované.
11. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom ďalších svedkov navrhnutých žalovaným, lebo to nebolo potrebné. Žalovaným označení svedkovia (E. Y., B. X., E. M.) mali v podstate vypovedať o obsahu rokovaní medzi svedkom K. a žalovaným. Obsah týchto rokovaní je však vo výsledku nepodstatný, lebo - ako bude uvedené ďalej - pre rozhodnutie veci je vo výsledku irelevantné, či došlo alebo nedošlo k dohode o tom, že za projekt bude zaplatené až vydaním stavebného povolenia. Taktiež je irelevantné, ako vo výsledku vystupoval Ing. arch. K., keďže v tomto smere je smerodajné a podstatné neskoršie uznanie dlhu. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na výsluch svedka Z. H., súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože nešlo o výsluch svedka v pravom slova zmysle. Žalobca totiž žiadal jeho výsluch v podstate ako oponentúru k znaleckému posudku, čo nie je úlohou svedka, ale prípadne kontrolného znalca. Ten však žiadaný nebol. Napokon, k želanej konfrontácii došlo tým, že znalec bol oboznámený a vyjadril sa k námietkam L. H. vo svojej výpovedi.
12. Projektová dokumentácia je hmotne zachyteným výsledkom činnosti, teda dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. To potvrdzuje aj z § 558 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že dielom môže byť aj predmet, ktorý je chránený právom duševného vlastníctva, teda aj autorským právom, medzi ktoré patrí aj projektová dokumentácia [§ 7 ods. 1 písm. h) Autorského zákona č. 610/2003 Z. z.]. Zmluva o vyhotovení projektovej dokumentácie medzi dvoma podnikateľmi je tak zmluvou o dielo podľa 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ustanovenie § 536 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že na vznik zmluvy o dielo sa vyžaduje dohoda o cene, ibaže by strany prejavili vôle, že zmluvu chcú uzavrieť aj bez dohodnutia ceny. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka je potom objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi predovšetkým cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú podľa zmluvy.
13. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak niekto písomne uzná určitý svoj záväzok, predpokladá sa, že tento záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trvá. Uznanie „určitého záväzku“ pritom znamená, že tento záväzok musí byť dostatočne identifikovaný, a to napr. odkazom na faktúru, právny dôvod, výšku a pod.; nevyžaduje sa uznanie „čo do dôvodu a výšky“, ani uvedenie konkrétnej výšky záväzku (porov. rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 MObdo 2/2010, 4 Obdo 7/2011, 3 MObdo 4/2010, 5 Obo 133/2010). Okrem toho platnosti uznania neprekáža, že je obsiahnuté v listine, v ktorej sú okrem toho obsiahnuté aj ďalšie prejavy alebo úkony. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že listina z 1. júla 2013 je podpísaná žalovaným (konateľkou ako jeho štatutárnym orgánom, § 133 Obchodného zákonníka ), čím spĺňa požiadavku písomnosti podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Táto listina ďalej obsahuje (okrem iného) jasný prejav vôle o tom, že žalovaný uznáva určitý dlh, ktorý je identifikovaný celkovou dlžnou sumou a sú stručne uvedené skutkové okolnosti vzniku dlhu („dohodnutú odmenu za vypracovanie a dodanie projektu“). Takto identifikovaný záväzok je podľa názoru súdu jednoznačne určitý, rovnako je určitý, zrozumiteľný a požiadavkám § 323 Obchodného zákonníka plne vyhovujúci aj prejav žalovaného, že takto identifikovaný záväzok uznáva.
Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že táto listina z 1. júla 2013 má účinky uznania dlhu podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a zakladá preto domnienku, že ku dňu jej podpisu trval záväzok žalovaného voči spoločnosti PlanNev, s.r.o., na uhradenie sumy 19.008 eur s DPH z titulu odmeny za projekt. Keďže projekt je dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, je uznaný záväzok záväzkom na zaplatenie ceny diela na základe existujúcej zmluvy o dielo. Námietky žalovaného proti obsahu uznávacieho prejavu nie sú dôvodné. Predovšetkým na platnosť a účinky uznania nemá žiaden vplyv skutočnosť, že faktúra bola vystavená až po podpísaní uznania záväzku. Vystavenie či nevystavenie faktúry totiž neznamená existenciu či neexistenciu záväzku, ale predstavuje (ak vôbec) len predpoklad jeho splatnosti (inak je faktúra len účtovným dokladom). Splatnosť záväzku však treba odlišovať od jeho vzniku. Ani uznanie si pre svoju platnosť nevyžaduje, aby uznávaný dlh bol splatný, ba dokonca určenie termínu splatnosti nie je ani podstatnou náležitosťou uznania záväzku (porov. rozhodnutie českého Najvyššieho súdu sp. zn. 33 Cdo 153/2012). Preto je irelevantné aj to, že v ďalšej časti listiny o uznaní sa hovorilo o zaplatení podľa splátkového kalendára, ktorý k uznaniu nebol pripojený. Ak určenie doby nie je obsahovou náležitosťou uznávacieho prejavu, potom neuvedenie tejto doby (prípadne jej uvedenie nejasne alebo neurčito) taktiež nemá žiaden vplyv na samotný uznávací prejav a jeho účinky. Uznávací prejav si ďalej pre svoju platnosť nevyžaduje existenciu dlhu. Z ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že účinkom uznania je vznik domnienky existencie dlhu, ktorá je ale vyvrátiteľná. Z toho je ale zrejmé, že môže nastať situácia, že existencia uznaného dlhu bude neskôr vyvrátená, a právny poriadok s takouto možnosťou počíta. Ak by neexistencia uznaného dlhu mala za následok neplatnosť uznávacieho prejavu, potom by logicky nemohla nastať domnienka existencie dlhu, keďže takúto domnienku by nemohol založiť neplatný úkon (uznávací prejav). Takýto záver by však odporoval účinkom, ktoré s uznávacím prejavom bezvýnimočne spája § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že predpokladom platnosti uznávacieho prejavu je (okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov) len naplnenie náležitostí upravených v § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie aj samotná existencia uznávaného záväzku. Tá sa potom skúma v rámci vyvracania domnienky založenej takýmto platným uznaním. Žalovaný sa v prerokúvanej veci snažil vyvrátiť (§ 133 O. s. p.) existenciu záväzku, ktorý bol uznaný v listine z 1. júla 2013, a to s poukazom na to, že projektová dokumentácia je vadná, čiže dielo nebolo vykonané v zmysle § 548 ods. 1 Obch. zák., takže spoločnosti PlanNev s.r.o. nárok na jeho cenu vôbec nevznikol. Okrem toho sa žalovaný snažil preukázať, že nestala splatnosť ceny projektovej dokumentácie, pretože medzi ním a svedkom Ing. arch. K. došlo k dohode o tom, že za projektovú dokumentáciu žalovaný zaplatí až po vydaní stavebného povolenia, resp. dokončení projektovanej prestavby.
14. Pokiaľ ide o otázku splatnosti ceny diela, vykonaným dokazovaním už bola vyvrátená obrana žalovaného, podľa ktorej bola uzavretá dohoda o splatnosti až dokončením projektovanej prestavby, resp. stavebných úprav. Dokazovanie taktiež nedokázalo dohodu o tom, že splatnosť ceny projektovej dokumentácie by nastala až vydaním stavebného povolenia. No ak by aj takáto dohoda bola uzavretá, teda splatnosť ceny projektovej dokumentácie by bola dohodnutá odchylne od § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka až okamihom vydania (právoplatnosti) stavebného povolenia, išlo by celkom zrejme o podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Podmienkou podľa cit. ustanovenia sa totiž rozumie budúca neistá udalosť, na ktorú sú viazané účinky právneho úkonu (vznik, zmena alebo zánik právneho vťahu, in casu zmena právneho vzťahu - splatnosť ceny diela). Keďže o vydaní stavebného povolenia rozhoduje stavebný úrad podľa § 59 a nasl. Stavebného zákona, podľa zákonom určených kritérií, ide svojou podstatou o budúcu a v princípe neistú udalosť, keďže nie je isté, či stavebný úrad (majúci určitú mieru správneho uváženia) aj stavebné povolenie skutočne vydá. Podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka však platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Ak by vydanie stavebného povolenia žalovanému na „Prestavbu a nadstavbu hotela Bihari“ skutočne bolo podmienkou splatnosti ceny projektovej dokumentácie, potom je zrejmé, že jeho nevydanie (nesplnenie podmienky) by bolo zjavne na prospech žalovaného, keďže by tým nenastala splatnosť ceny diela. Zo zisteného skutkového stavu je však zrejmé, že stavebné povolenie nemohlo byť stavebným úradom vydané, ani o ňom nemohlo byť meritórne rozhodované, pretože žalovaný 10. februára 2012 vzal žiadosť o stavebné povolenie späť a žiadal konanie zastaviť. Takéto konanie žalovaného treba z pohľadu § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka potom hodnotiť ako zámerné zmarenie splnenia podmienky, keďže sa ním znemožnilo, aby stavebný úrad vydal stavebné povolenie resp. aby o žiadosti o jeho vydanie vôbec meritórne rozhodol. V zmysle cit. § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka by však v dôsledku toho bolo treba
na dohodu o splatnosti ceny diela hľadieť ako na nepodmienený úkon, teda splatnosť by nastala podľa všeobecných ustanovení § 548 Obchodného zákonníka, nie vydaním stavebného povolenia.
15. Žalovaný sa však snažil dokázať aj to, že dielo - projektová dokumentácia beztak nebola riadne vykonaná, takže nárok na cenu zaň nevznikol ani podľa § 548 Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu diela vykonaním diela. Žalovaný z toho zrejme vyvodzuje, že ak dielo nebolo riadne vykonané (teda bolo vykonané s vadami), nárok na cenu nevzniká. Taký výklad je však podľa názoru súdu nesprávny. Pojem „vykonanie diela“ je v Obchodnom zákonníku vymedzený v § 554 a § 555, ktoré sú zaradené pod spoločným nadpisom oddielu 7 „Vykonanie diela“, preto aj jeho použitie v § 548 treba interpretovať s ohľadom na uvedené ustanovenia. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste (podobne aj § 556 Obchodného zákonníka ). Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka je v určitých prípadoch dokonca povinnosť zhotoviteľa splniť dielo splnená už tým, že s riadne vykonaným dielom umožní nakladať objednávateľovi v dohodnutom mieste. Z ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka (zaradeného pri ustanovení o vadách) potom vyplýva, že dielo má vady, ak jeho vykonanie nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Na ten účel je objednávateľ povinný predmet diela prezrieť čo najskôr po odovzdaní. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že pojem vykonanie diela a bezvadnosť diela nie sú totožné. Dielo je vykonané jeho ukončením a odovzdaním, teda zhotovením tých predmetov diela, ktoré boli v zmluve dohodnuté a ich odovzdaním resp. umožnením nakladať s ním. Práve z ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že skúmanie diela na účely toho, či nemá vady, sa vykonáva po jeho ukončení a odovzdaní, teda po jeho vykonaní v zmysle § 554 a § 555 Obchodného zákonníka. Taktiež z § 560 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že vady sa skúmajú k okamihu vykonania diela, z čoho nevyhnutne plynie, že vykonanie diela musí predchádzať následnému skúmaniu vád, a tiež, že vady sa skúmajú na diele vykonanom. Ukončením a prevzatím diela zo strany objednávateľa, ktoré sa spravidla dosvedčuje protokolom, je otázka vykonania diela uzavretá a objednávateľovi zostávajú len nároky z vád (porov. v tomto zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Obo 126/2008, 1 M Obdo 6/2010, 5 M Obdo 3/2012, 2 M Obdo 1/2012 a ďalšie). Ak má dielo vady, resp. nebolo vykonané v súlade so zmluvou, dielo síce treba považovať za vykonané v zmysle § 554 a 555 Obchodného zákonníka, ale zhotoviteľov záväzok nezanikol, pretože vadným vykonaním diela nie je riadne splnená zmluva (§ 324 ods. 1 a contrario Obchodného zákonníka ). V takom prípade v zmysle § 324 ods. 3 Obchodného zákonníka dochádza k zmene záväzku zhotoviteľa spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom objednávateľa z titulu vadného diela, eventuálne po odstúpení záväzok zaniká. V prerokúvanej veci žalovaný v listine z 1. júla 2013 okrem iného potvrdil, že v roku 2012 prevzal riadne vypracovanú projektovú dokumentáciu „Prestavba a nadstavba hotela Bihari“. Bez ohľadu na faktické nezrovnalosti (či bola dokumentácia skutočne odovzdaná v roku 2012 alebo v roku 2011) je zrejmé, že týmto prejavom žalovaný jasne prejavil, že predmet diela bol ukončený a bol mu odovzdaný. Keďže dielom v prerokúvanej veci nebolo zhotovenie, montáž, oprava, údržba, oprava alebo úprava veci, ale iný hmotne zachytený výsledok činnosti, vzťahuje sa na jeho vykonanie § 556 v spojení s predošlými § 554 a 555 Obchodného zákonníka. Prejavom žalovaného v listine z 1. júla 2013 treba dielo považovať za vykonané v zmysle uvedených ustanovení a spoločnosti PlanNev s.r.o. vznikol nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle § 548 Obchodného zákonníka. Zároveň žalovanému vznikla povinnosť realizovať úkony v zmysle § 562 a nasl. Obchodného zákonníka za účelom zaistenia si nárokov z prípadných vád (pozri ďalej, body 15 a nasl.). Súd prvej inštancie uviedol, že názor o splývaní vykonania a bezvadnosti diela bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 11/2001, keď podľa názoru súdu prvej inštancie však uvedený záver neobstojí z dôvodov vysvetlených v odôvodnení rozsudku (predošlom bode), ale aj zo systematických dôvodov. Ak by totiž nárok na odmenu podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikal až okamihom bezvadnosti diela, bola by úplne zbytočná napr. úprava § 562 v spojení s § 428 Obchodného zákonníka, ktoré ukladajú objednávateľovi povinnosť ihneď dielo prezrieť a reklamovať, pričom s nedodržaním tejto povinnosti spájajú negatívne následky v podobe premlčania nároku z vád (porov. aj § 439 ods. 3 Obch. zák.). Akceptujúc názor českého Najvyššieho súdu by sa totiž objednávateľ vôbec nemusel namáhať s prehliadkou diela a uvedené lehoty by stratili zmysle, ak by mohol kedykoľvek v budúcnosti odmietnuť požiadavku zhotoviteľa na zaplatenie ceny s odkazom na to, že dielo nebolo riadne vykonané. Tým by sa (v rozpore s jasným znením § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka) zotrel rozdiel medzi vedomými a nevedomými vadami (§ 428 ods. 3 Obchodného zákonníka), keďže aj obmedzenie uvedené v § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka pre nevedomé vady by bolo možné obísť cez odvolanie sa na § 548 ods. 1 a na to, že dielo je v dôsledku vady „nevykonané“. Cieľom úpravy § 562 a nasl. Obchodného zákonníka je
naopak motivovať objednávateľa k súčinnosti pri zisťovaní a odstraňovaní vád, preto možnosť uplatňovať nároky z vád (medzi nimi aj nárok na zadržanie časti ceny, porov. § 564 v spojení s § 439 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka) je viazaná na riadnu prehliadku, okrem vád, o ktorých zhotoviteľ vedel. Z uvedených dôvodov tak súd neakceptoval názor žalovaného o tom, že dielo - projektová dokumentácia pre stavebné povolenie „Prestavba a nadstavba hotela Bihari“ nebolo riadne vykonané, v dôsledku čoho nevznikol zhotoviteľovi nárok na zaplatenie jeho ceny v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to nebolo možné uzavrieť, že by sa žalovanému týmto spôsobom podarilo vyvrátiť (podľa § 133 O. s. p.) domnienku existencie záväzku žalovaného na jej zaplatenie založenú uznaním z 1. júla 2013.
16. Vyvrátiť domnienku existencie záväzku by ďalej bolo možné tým, že by žalovaný preukázal, že mal voči spoločnosti PlanNev s.r.o. niektorý z nárokov z vád diela - projektovej dokumentácie. Žalovaný však netvrdil, ani nedokázal, že by od zmluvy so spoločnosťou PlanNev s.r.o. odstúpil (naopak, konateľka žalovaného ešte dva roky po neúspešnom stavebnom konaní potvrdila žalobcovi riadne prevzatie projektovej dokumentácie, čím je s ohľadom na § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka vylúčené vidieť v jej úkonoch akýkoľvek prejav vôle zrušiť zmluvu so žalobcom v dôsledku vadného plnenia) alebo že by chcel žiadať odstránenie vád, resp. dodanie novej projektovej dokumentácie. Žalovaný sa bránil voči nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela tým, že nie je povinný ju zaplatiť v dôsledku vád diela. Takýto prednes súd považoval v podstate za uplatňovanie nároku na zľavu z ceny diela, a to v podstate až do výšky 100 % ceny diela. Žalovaný pritom tvrdil, že vady diela spočívajú predovšetkým v nesprávnom zameraní jednotlivých miestností, ako aj v nesprávnom zakreslení búracích prác, ktoré - pokiaľ by sa realizovali - by ohrozili život a zdravie búrajúcich pracovníkov. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka má dielo vady, ak jeho vykonanie nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ pritom zodpovedá za vady, ktoré dielo malo v čase odovzdania. Predmetom diela v prerokúvanej veci je projektová dokumentácia pre stavebné povolenie, konkrétne jej tri časti: architektúra, statika a vykurovanie. Podľa § 556 Obchodného zákonníka musí zhotoviteľ postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok určený v zmluve. Pri projektovej dokumentácii na účely stavebného povolenia to znamená, že táto projektová dokumentácia musí formálne a obsahovo zodpovedať požiadavkám príslušných stavebných predpisov kladeným na takúto projektovú dokumentáciu. Podľa názoru súdu (v nadväznosti na otázku položenú znalcovi) však v tomto smere nemožno za účel projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie považovať len samotné úspešné vydanie stavebného povolenia, ale objektívny súlad vypracovanej dokumentácie so stavebnými predpismi. Stavebný úrad síce podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. skúma súlad dokumentácie (jej obsahu) z určitých hľadísk, avšak samotná okolnosť, že stavebný úrad by (pre pochybenie alebo nedostatok kapacít) vydal stavebné povolenie, ešte neznamená, že tým zhotoviteľ splnil svoj záväzok podľa § 556 Obchodného zákonníka, resp. že splnil svoj záväzok zo zmluvy o dielo. Ak sa teda (aj následne) zistí, že projektová dokumentácia uvedeným náležitostiam nevyhovuje, nebráni ani prípadné udelenie stavebného povolenia tomu, aby súd tento nesúlad posúdil ako vadu diela - projektovej dokumentácie v zmysle § 560 Obchodného zákonníka. I keď cieľom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie je najmä vydanie stavebného povolenia, je logické, že objednávateľ očakáva dodanie správnej a presnej projektovej dokumentácie, ktorá bude môcť byť riadnym základom pre ďalšie (realizačné) projekty a práce. Zjednodušene povedané
- samo stavebné povolenie je totiž pre objednávateľa zbytočné, ak podľa vypracovanej projektovej dokumentácie nemožno stavať. Preto ani záver znalca o tom, že by stavebný úrad na základe projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou PlanNev s.r.o. v prerokúvanej veci zrejme vydal stavebné povolenie, neznamená, že je tým riadne splnený záväzok zo zmluvy o dielo na jej vypracovanie. Pre náležitosti projektovej dokumentácie sú podstatné predovšetkým § 45 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že obsahom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie sú okrem iného statické a dynamické výpočty konštrukcií stavieb. Okrem toho z § 46 ods. 1 stavebného zákona vypláva požiadavka, aby statický výpočet bol kontrolovateľný. Ďalšie náležitosti upravuje § 47 stavebného zákona, ako aj § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Hoci náležitosti projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie sú upravené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ide o špecifické technické náležitosti, na ktorých posúdenie sú potrebné odborné znalosti. V prerokúvanej veci súd preto ustanovil znalca na posúdenie (okrem iného) otázky náležitostí projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie „Prestavba a nadstavba hotela Bihari“. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že znalec v projektovej dokumentácii (jej časti vypracovanej spoločnosťou PlanNev s.r.o.) vytkol resp. potvrdil vady projektu architektúry spočívajúce v chýbajúcich
rezoch a niektorých chýbajúcich kvótach na výkresoch, ako aj v nesprávnej identifikácii nosných stien a nesprávneho zamerania niektorých rozmerov a vady projektu statiky spočívajúce v jeho nepreskúmateľnosti, neuvedení postupov, množstiev materiálov, prierezov a nesprávnom výpočte napätí [vady podrobne opísané v bode 5 písm. g)]. Zostáva teda posúdiť, či ide o vady, za ktoré PlanNev s.r.o. ako zhotoviteľ zodpovedal a či nárok na zľavu z ceny diela (uplatňovaný žalovaným) v zmysle Obchodného zákonníka obstojí. Osobitná záruka zhotoviteľa v prerokúvanej veci nebola vôbec tvrdená ani dokazovaná, preto platí len všeobecná úprava nárokov z vád diela. Podľa § 562 ods. 1 a 2 Obch. zák. je objednávateľ povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela, pričom pokiaľ neoznámi zhotoviteľovi vady diela bez zbytočného odkladu po ich zistení alebo potom, čo ich pri takejto prehliadke mohol zistiť, alebo najneskôr do dvoch rokov od odovzdania. Podľa § 428 ods. 3 v spojení s § 562 ods. 3 Obch. zák. sa však toto premlčanie nevzťahuje na vady v dôsledku skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase odovzdania diela. Pretože žalobca v konaní namietal, že žalovaný vyššie uvedené vady, resp. časť z nich riadne nereklamoval, zostáva posúdiť, či a ktoré vady boli buď riadne uplatnené v zmysle § 562 ods. 2 Obch. zák. alebo u ktorých sú iné dôvody, kvôli ktorým ich zhotoviteľovi oznamovať nemusel. Z citovaného ustanovenia § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva povinnosť zhotoviteľa vykonať prehliadku diela bezodkladne po jeho odovzdaní. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že projektová dokumentácia bola pred 6. májom 2011 odovzdaná zamestnancovi žalovaného
- svedkovi V. S.. Podľa § 15 ods. 1 Obch. zák. je totiž ten, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle prichádza. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že svedok S. bol zamestnancom žalovaného, ktorý bol poverený konať za žalovaného konať vo veciach stavebného konania. Bol teda poverený určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku žalovaného ako realizátora stavieb a bol preto splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým v tejto súvislosti dochádza. Z ustanovenia § 8 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. vyplýva, že projektová dokumentácia pre stavebné povolenie je prílohou žiadosti o vydanie stavebného povolenia, ktorú podáva vo vlastnom mene stavebník - v tomto prípade žalovaný. Je zrejmé, že žalovaný ako stavebník by nemohol (vo vlastnom mene) predložiť do stavebného konania projektovú dokumentáciu, ktorú by neprevzal od jej zhotoviteľa. Len takéto prevzatie je totiž okrem iného predpokladom oprávnenia žalovaného ako objednávateľa použiť projektovú dokumentáciu ako dielo chránené autorským právom v súlade s § 558 Obchodného zákonníka. Bez takéhoto prevzatia by žalovaný projektovú dokumentáciu použiť nemohol. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že ak bol svedok S. u žalovaného poverený činnosťami súvisiacimi so stavebným povolením, musí sa podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka považovať za splnomocneného aj na prevzatie vykonaného diela - projektovej dokumentácie od spoločnosti PlanNev s.r.o. za účelom jej predloženia do stavebného konania, keďže takáto činnosť je nevyhnutne, a preto obvykle, spojená s podaním žiadosti o stavebné povolenie. Žalovaný bol teda v zmysle § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný prezrieť projektovú dokumentáciu alebo zariadiť jej prezretie spôsobilou osobou bezodkladne potom, čo ju prevzal svedok S.. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že svedok S. na prezretie projektovej dokumentácie nebol spôsobilý, pretože nemal stavebné vzdelanie. Keďže však citované ustanovenie § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka umožňuje aj „zariadiť prehliadku“, môže objednávateľ nechal dielo prezrieť aj inou osobou. Citované ustanovenie pritom neupravuje požiadavku existencie žiadneho osobitného vzťahu medzi objednávateľom a prehliadajúcou osobou, čo je logické, keďže nevykonanie prehliadky ide na vrub objednávateľa. Preto je jeho vecou, akým spôsobom prehliadku zabezpečí. V prípadoch, ak predmetom diela je výsledok, ktorý má byť následne predmetom posudzovania v určitom správnom alebo súdnom konaní, možno za formu „zariadenia prehliadky“ v zmysle citovaného ustanovenia považovať aj predloženie takéhoto diela príslušnému orgánu, aby ho ten posúdil z hľadiska príslušných predpisov. V prerokúvanej veci žalovaný ihneď po prevzatí diela ho odniesol spolu so žiadosťou o stavebné povolenie stavebnému úradu (spis č. 6897/2011), ako aj osobitnému oddeleniu mestského úradu za účelom zaujatia stanoviska k výstavbe (spis 6904/2011). Z ustanovení § 58 a nasl. stavebného zákona totiž vyplýva, že tieto orgány sú v rámci stavebného konania povinné preskúmať okrem iného predloženú projektovú dokumentáciu z určitých hľadísk, najmä z hľadiska toho, či (zjednodušene povedané) vyhovuje účelu, na ktorú je vyhotovená. Výsledkom tohto preskúmania bol list mestského úradu z 20. júna 2011, ktorým vyzval žalovaného na doplnenie projektovej dokumentácie o určité listiny. O obsahu tohto listu bola žalovaným bezodkladne upovedomená spoločnosť PlanNev s.r.o. prostredníctvom projektanta svedka K.. Tým podľa názoru súdu žalovaný v súlade s § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka oznámil spoločnosti PlanNev s.r.o. vady projektovej dokumentácie v tom rozsahu, v akom boli vytknuté mestským úradom.
Za riadne oznámené v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka tak treba považovať vady projektovej dokumentácie spočívajúce v tom, že súhrnná technická správa nemá potrebné náležitosti, chýba riadne statické posúdenie, ktoré preukáže mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie s ohľadom na plánovanú nadstavbu dvoch poschodí, chýbajú rezy a niektoré ďalšie výkresy, chýba výpočet odstavných plôch. S ohľadom na skutkové zistenia, že projektant začal dopracúvať dokumentáciu v zmysle požiadaviek mestského úradu, možno vychádzať z toho, že žalovaný voči spoločnosti PlanNev s.r.o. uplatňoval právo na odstránenie vady v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) resp. § 437 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka (podľa toho, či vady treba považovať za podstatné alebo nepodstatné, čo v prerokúvanej veci vo výsledku nie je relevantné, keďže žalovaný neuplatnil právo odstúpiť od zmluvy). Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckého posudku vyplýva, že vady boli čiastočne odstránené, čiastočne však nedostatky vytknuté mestským úradom neboli odstránené. Konkrétne [bod 5 písm. g)] bola riadne doplnená súhrnná technická správa, bol doplnený prepočet statickej dopravy, naďalej však chýbajú výkresy rezov, chýba riadne statické posúdenie, keďže statický výpočet je (v podstate v rozpore s § 46 ods. 1 stavebného zákona) nepreskúmateľný, nie sú dostatočne posúdené jestvujúce nosné prvky, nie sú špecifikované množstvá materiálov, nie sú riešené búracie práce, výpočet napätí nezodpovedá reálnej skutočnosti a je chybný.
17. Podľa § 436 ods. 2 alebo § 437 ods. 5 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka môže žalovaný ako objednávateľ požadovať zľavu z ceny diela len v prípade, že tieto vady neboli v určitých lehotách odstránené (ako už bolo viackrát uvedené, dodanie náhradného diela ani odstúpenie od zmluvy žalovaný neuplatňoval). Z už uvedeného je zrejmé, že časť vád nebola riadne odstránená ani do okamihu podpisu listiny z 1. júla 2013, takže žalovaný sa ako objednávateľ diela mohol domáhať zľavy z ceny diela. Podmienky uplatnenia nároku na zľavu z ceny diela sú upravené podrobne v § 439 v spojení s § 546 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že výška zľavy zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád, a hodnotou, ktorú má dielo s vadami. V prípade iných predmetov diela než hnuteľných vecí, najmä v prípade prác, treba pri určení rozsahu vady vychádzať z percentuálneho pomeru úplnosti diela, keďže takýto percentuálny pomer vyjadruje mieru dokončenia diela, teda pomer objektívnej hodnoty diela tak, ako bolo vykonané, k hodnote diela, akú by malo, keby bolo vykonané plne v súlade so zmluvou. Určenie tohto pomeru je opäť odbornou otázkou, na ktorú súd v prerokúvanej veci ustanovil znalca. Žalovaný však okrem uvedených vád s odkazom na znalecký posudok namietal, že budova hotela Bihari nebola riadne zameraná, v dôsledku čoho sú v projektovej dokumentácii odchýlky rozmerov oproti skutočnému stavu aj o 30 %. Ďalej namietal, že v projekte došlo k nesprávnej identifikácii niektorých priečok ako nenosných a bolo navrhnuté ich vybúranie, v skutočnosti však išlo o priečky nosné, ktorých vybúranie mohlo ohroziť život a zdravie pracovníkov. V dôsledku týchto vád považoval žalovaný projektovú dokumentáciu za riadne nevypracovanú a odmietal preto úhradu celej ceny diela. Vzhľadom na § 562 ods. 2, ako aj § 436 ods. 2 a § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka je preto potrebné preskúmať, či tieto vady boli riadne oznámené žalobcovi, resp. či ide o také vady, z ktorých možno uplatňovať práva aj napriek ich včasnému neoznámeniu. Ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje, aby objednávateľ oznámil zhotoviteľovi vady diela bezprostredne potom, čo ich zistil, mohol zistiť pri vynaložení náležitej starostlivosti, resp. najneskôr do dvoch rokov od prevzatia diela. K prevzatiu projektovej dokumentácie podľa zisteného skutkového stavu došlo pred 6. májom 2011, teda žalovaný mal podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka vytknúť spoločnosti PlanNev s.r.o. jej vady najneskôr do 6. mája 2013. Zo zisteného skutkového stavu nebolo dokázané, že by žalovaný bezprostredne po prevzatí projektovej dokumentácie svedkom S. vytýkal spoločnosti PlanNev s.r.o. nedostatky v zameraní stavby resp. nedostatky v identifikácii nosných priečok. Taktiež nebolo dokázané tvrdenie žalovaného, že by mu ich ústne vytýkal zástupca mestského úradu. Zo skutkového stavu tak nevyplýva, že by spoločnosti PlanNev s.r.o. boli v uvedenej lehote vytknuté akékoľvek iné vady než tie, ktoré boli uvedené v liste mestského úradu z 20. mája 2011. Na tomto závere by nič nemenilo ani to, keby sa dvojročná lehota v § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka počítala od termínu odovzdania diela uvedeného v listine z 1. júla 2013, teda od 4. septembra 2012. V takom prípade by totiž táto lehota uplynula až 4. septembra 2014, no žalovaný tieto vady nevytkol spoločnosti PlanNev s.r.o. ani v tejto lehote. Žalovaný ich prvýkrát vytkol v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol súdu doručený až 21. novembra 2014, teda už po uplynutí uvedenej lehoty. Okrem toho je oznámenie vád v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka hmotnoprávnym úkonom voči druhému účastníkovi, ktorý má voči nemu účinok, len čo sa o ňom v konaní dozvedel (§ 41 ods. 3 O.s.p.).
Odpor bol pritom spoločnosti PlanNev s.r.o. doručený až 8. decembra 2014, takže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o tomto hmotnoprávnom úkone žalovaného a až vtedy mohol voči nemu nadobudnúť účinky. To je však už po uplynutí uvedenej dvojročnej lehoty. Žalovaný však poukazoval aj na to, že vady vytkol architektovi K. pri realizácii projektu stavebných úprav na základe dokumentácie vypracovanej pre ohlásenie stavebných prác vypracovanej v októbri 2013 spoločnosťou Ravasz & Partners, s.r.o. Takéto vytknutie však nemožno považovať za účinné. Ustanovenie § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka totiž vyžaduje vytknutie vady konkrétneho diela konkrétnemu zhotoviteľovi. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v roku 2014 žalovaný vykonával práce, pri ktorých odhalil nedostatky v zameraní a nedostatky v identifikácii nosných priečok, na základe inej projektovej dokumentácie než ktorá je predmetom tohto konania, resp. za ktorú žalobca žiada zaplatiť cenu. Táto dokumentácia bola navyše vypracovaná inou spoločnosťou než táto sporná projektová dokumentácia, teda jej zhotoviteľom nebola spoločnosť PlanNev s.r.o., ale iná spoločnosť. Ak teda aj žalovaný vytýkal v roku 2014 vady architektovi K., vzťahovala sa táto výčitka k inému dielo než tomu, za ktoré žalobca žiada zaplatiť. Na tom nič nemení skutočnosť, že obsahom oboch projektových dokumentácií sú čiastočne totožné výkresy. Totožnosť výkresov skutočného stavu je logická, keďže sa dokumentuje skutočný stav, ktorý sa od roku 2011 do roku 2013 nezmenil. Predmetom zmluvy o dielo na vypracovanie projektovej dokumentácie je však projektová dokumentácia ako celok, nie jednotlivé výkresy. Ak teda jej zhotoviteľ vychádza z výkresov nakreslených iným zhotoviteľom pre predošlú projektovú dokumentáciu vypracovanú na iný účel, neznamená to, že nová projektová dokumentácia je pokračovaním alebo súčasťou pôvodnej dokumentácie ako jedného diela. Nová dokumentácia je samostatným dielom a z toho, že objednávateľ vytkne jej zhotoviteľovi nedostatok výkresov prevzatých z inej dokumentácie, nemožno automaticky vyvodzovať, že tým vytkol aj (totožné) vady pôvodnej projektovej dokumentácie jej pôvodnému zhotoviteľovi. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci žalovaný v roku 2014 vytýkal architektovi K. vady zistené pri stavebných úpravách robených na základe projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou Ravasz & Partners, s.r.o., v októbri 2013. Táto projektová dokumentácia je iným dielom vypracovaným iným zhotoviteľom než projektová dokumentácia „Prestavba a nadstavba hotela Bihari“ z roku 2011. Vytknutím vád projektovej dokumentácii z roku 2013 tak nedošlo zároveň aj k vytknutiu vád projektovej dokumentácie z roku 2011, takže takéto vytknutie nemá na účely § 562 ods. 2 Obch. zák. vplyv, a to aj keby bolo urobené v dvojročnej lehote (čo nebolo) a voči tomu istému zhotoviteľovi (čo tiež nebolo). Ak objednávateľ vady nevytkne zhotoviteľovi v lehotách uvedených v § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd mu nároky z vád diela neprizná (pozri predvetie cit. odseku), čo znamená, že objednávateľ sa nemôže domáhať žiadneho z nárokov z vád. Na tieto účinky sa prihliadne na námietku zhotoviteľa (§ 428 ods. 2 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka). V prerokúvanej veci žalobca jednoznačne namietal, že vady diela vôbec neboli reklamované včas, takže podľa citovaných ustanovení by žalovanému nebolo možné z titulu týchto vád priznať žiadne nároky. Podľa § 428 ods. 3 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka však zároveň platí, že tieto obmedzenia (povinnosť reklamovať vady u zhotoviteľa) sa nepoužijú, ak sú vady dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť. Citované ustanovenie tak naopak umožňuje priznať objednávateľovi nároky z vád, hoci ich nereklamoval, ak zhotoviteľ o dôvodoch (príčinách) vád vedel alebo musel vedieť. Toto ustanovenie sa týka nárokov z vád všeobecne, teda všetkých nárokov, ktoré objednávateľ pri vadách má podľa § 436 a nasl. Obchodného zákonníka (nové dielo, odstránenie vady, zľava z ceny, odstúpenie) a ide v podstate o osobitnú úpravu zákazu konania v rozpore s poctivým obchodným stykom. Ak totiž zhotoviteľ sám vie alebo musí vedieť, že dielo je vadné alebo že určitá skutočnosť spôsobuje vadu, nemôže sa zbaviť zodpovednosti poukazom na to, že na to neprišiel objednávateľ. Formulácia „musel vedieť“ pritom znamená, že zhotoviteľ o vadách nemusí vedieť, ale postačuje, že o nich nevie v dôsledku svojej nedbanlivosti, teda že pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú od neho možno žiadať, si uvedenú vadu mohol a mal všimnúť. Ako však už bolo viackrát zdôraznené, žalovaný sa v prerokúvanej veci domáha nároku, ktorý z právneho hľadiska možno kvalifikovať v podstate ako zľava z ceny diela. Uplatnenie zľavy z ceny diela však podrobne upravuje ustanovenie § 439 v spojení s § 564 Obchodného zákonníka. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka možno zľavu z ceny diela uplatniť tak vo forme zníženia platenej kúpnej ceny, ako aj vo forme vrátenia už zaplatenej kúpnej ceny. Ak však nebola vada včas oznámená, podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka môže objednávateľ uplatniť uvedené práva len so súhlasom zhotoviteľa. Toto obmedzenie neplatí, ak zhotoviteľ o vadách vedel v čase dodania diela.
18. Z výslovného znenia tohto odseku tak na rozdiel od všeobecného § 428 a 562 Obchodného zákonníka vyplýva, že včasné oznámenie vád je nevyhnutných predpokladom uplatnenia nároku na
zľavu, okrem prípadov, ak zhotoviteľ o vade pozitívne vedel. Na rozdiel od § 428 Obchodného zákonníka tak nestačí, že zhotoviteľ o vade musel vedieť, ale je nevyhnutné, aby o vade vedel. Ustanovenie § 439 ods. 3 Obch. zák. je tak lex specialis voči § 428 a § 562 Obchodného zákonníka. V danom ustanovení pritom nejde o chybu alebo nedôslednosť zákonodarcu, ktorá by zostala nevšimnutá v legislatívnom procese. Vládny návrh Obchodného zákonníka (Federálne zhromaždenie ČSFR, VI. volebné obdobie, tlač 684, totiž ustanovenia § 439 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka neobsahoval, takže aj v prípade nárokov na zľavu z ceny sa uplatňovalo všeobecné ustanovenie § 428 a § 562 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenia boli do tohto návrhu doplnené až na základe pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov z pléne (pozri spoločnú správu ústavnoprávnych výborov k vládnemu návrhu Obchodného zákonníka, Federálne zhromaždenie, tlač 963. Z toho, že tieto ustanovenia boli do zákona doplnené až v jeho záverečnej redakcii, no napriek tomu v nich je nárok na zľavu viazaný na pozitívnu vedomosť zhotoviteľa, treba dospieť k záveru, že účelom tohto ustanovenia bolo zúženie, resp. sprísnenie podmienok uplatňovania nároku na zľavu v porovnaní s ostatnými nárokmi. V prerokúvanej veci tak z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalovaný sa môže domáhať nároku na zľavu z ceny v dôsledku nesprávneho zamerania a nesprávnej identifikácie nosných priečok len za predpokladu, že ich včas oznámil zhotoviteľovi, alebo o nich zhotoviteľ vedel. Ako už bolo uvedené, tieto vady včas oznámené neboli. Podľa názoru súdu však z vykonaného dokazovania taktiež nevyplýva (§ 133 O.s.p.), že by zhotoviteľ, resp. svedok Ing. arch. K. o týchto vadách vedel. Svedok totiž uviedol, že identifikácia nosných priečok by bola možná za predpokladu, že by sa boli odkryli dané steny, teda po odstránení omietky, čo sa nerobilo. Ďalej svedok uviedol, že zameranie sa upravovalo podľa katastrálnej mapy, ktorá bola čerstvo urobená. Správnosť katastrálneho zamerania pritom žalovaný nijako nespochybnil a súlad vykonaného zamerania s katastrálnou mapou potvrdil aj znalec. Vzhľadom na to podľa názoru súdu nemožno dospieť k záveru, že by svedok K. vedel o tom, že zameranie je nesprávne alebo že priečky sú nosné. Je pravdou, že zo znaleckého dokazovania vyplýva aj to, že o týchto vadách žalobca vedieť mal, ak by bol vykonal podrobnejší prieskum a merania. Ako však už bolo uvedené, podľa § 439 ods. 3 Obch. zák. nestačí, že zhotoviteľ o vade vedieť mohol alebo musel, ale že o nej aj skutočne vedel. Keďže takáto vedomosť dokázaná nebola, mohol by žalovaný odmietnuť zaplatiť časť ceny diela v zmysle § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka len so súhlasom spoločnosti PlanNev s.r.o. - zhotoviteľa. Zo samotného podania žaloby je však zrejmé, že spoločnosť PlanNev s.r.o. s takýmto postupom nesúhlasila a zaplatenie žiada. Preto žalovaný v tejto časti svoje právo na zľavu uplatňovať nemôže. Vzhľadom na čiastočné závery v bodoch 21 a 26 teda možno uzavrieť, že žalovaný môže voči žalobcovi uplatňovať nárok na zľavu z ceny len vo vzťahu k vadám, ktoré boli včas reklamované (oznámené). V danom prípade ide o vady v podobe chýbajúcich rezov a nesprávneho resp. nedostatočného statického posudku, čo v prerokúvanej veci znamená zníženie cien jednotlivých projektov v zmysle zrážok za nedopracovanosť projektov vykonaných znalcom (pozri bod 21).
19. Pokiaľ ide o projekt architektúry, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že z celkovej ceny projektovej dokumentácie pripadala na tento projekt suma 6.810 eur bez DPH. Znalec v znaleckom posudku však dospel k záveru, že tento projekt je rozpracovaný len v rozsahu 32 %. Z obsahu znaleckého posudku však vyplýva, že znalec vo vzťahu k tomuto projektu zrazil viackrát po 5 resp. 10 % z jednotlivých výkresov pre chýbajúce kóty. Vada spočívajúca v chýbajúcich kótach však žalovaným nebola vôbec namietaná, a podľa predošlého výkladu teda možno z hľadiska § 439 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka akceptovať len vady spočívajúce v chýbajúcich rezoch konštrukcií. Z obsahu znaleckého posudku ďalej vyplýva, že projekt mal mať celkovo 28 výkresov, mal ich len 19, ktoré (okrem vytknutých zrážok za chýbajúce kóty, na ktoré nemožno prihliadať) v podstate nemali žiadne nedostatky. Vzhľadom na to bolo možné každému z týchto výkresov prideliť 100 %. Zároveň treba (v zmysle znaleckého posudku) z celého projektu zraziť 900 % za chýbajúce výkresy rezov konštrukcií. Celková rozpracovanosť projektu teda (vychádzajúc z výpočtu v znaleckom posudku) tak predstavuje (1900-900)/28 výkresov = 36 %. V tejto súvislosti súd uviedol, že na tento prepočet nebolo potrebné ustanovovať nového znalca, ani vypracúvať dodatok k existujúcemu posudku. Samotný výpočet rozpracovanosti projektu architektúry je totiž (porov. s. 25 znaleckého posudku) relatívne jednoduchou matematickou operáciou (aritmetickým priemerom celkovej percentuálnej rozpracovanosti a počtu výkresov v úplnom stave). Súd pritom nijako neprehodnocoval závery znalca o výške percentuálnych zrážok za jednotlivé chýbajúce výkresy projektu, ani percentuálne zrážky za chýbajúce náležitosti niektorých výkresov a nesprávnu identifikáciu 4 nosných stien. Znalec však nie je právnik, ale odborník. Z odôvodnenia v predošlých bodoch však vyplýva, že z právneho hľadiska na niektoré vady (hoci aj z pohľadu odborníka odôvodňujú zrážku)
nemožno pri posudzovaní nárokov z vád prihliadať. Preto súd musel zrážky udelené znalcom za tieto vady vylúčiť a jednoduchou matematickou operáciou zvýšiť rozpracovanosť každého takéhoto výkresu na 100 % a s takýmto číslom potom počítať v konečnom výpočte. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že z celkovej ceny projektovej dokumentácie pripadala na projekt statiky suma 4.000 eur bez DPH. Znalec v znaleckom posudku však dospel k záveru, že tento projekt je rozpracovaný len v rozsahu 79 %. Súd sa v tomto smere stotožnil so závermi znaleckého posudku. Z obsahu listu mestského úradu z 20. júna 2011, ktorý bol žalobcovi oboznámený žalovaným, čo súd považoval za riadny spôsob oznámenia vád, totiž vyplýva, že sa požaduje predloženie „statického posúdenia stavby, ktoré preukazuje mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie...“. Takto formulovaná výhrada je omnoho všeobecnejšia než konkrétne požiadavka na „stavebné výkresy...“. Úlohou žalobcu tak bolo dodať projekt statiky, ktorý v plnom rozsahu vyhovie uvedeným požiadavkám, teda budú v ňom obsiahnuté všetky náležitosti pre riadne posúdenie otázky, či stavba znesie nové zaťaženie. Zo zisteného skutkového stavu, najmä zo znaleckého posudku, je zrejmé, že projekt statiky týmto požiadavkám ani po jeho doplnení žalobcom z viacerých dôvodov nevyhovuje. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že projekt statiky má naďalej (neodstránené) vady, na základe ktorých znalec dospel k záveru, že jeho rozpracovanosť predstavuje len 79 %. Projekt elektroinštalácie a vykurovania neboli zo strany žalovaného vôbec rozporované, resp. ich tvrdená vadnosť vychádzala z nesprávneho zamerania, v dôsledku čoho i tieto projekty pracujú s nesprávnymi rozmermi. Ako však už bolo uvedené, na vadu spočívajúcu v nesprávnom zameraní stavby nie je možné prihliadnuť z hľadiska posudzovania nároku na zľavu z ceny diela (§ 439 ods. 3 Obchodného zákonníka). V dôsledku toho nie je možné prihliadnuť ani na ďalšie vady, ktoré z tejto vady vychádzajú (odhliadnuc od toho, že ani tieto vady príslušných častí projektovej dokumentácie neboli včas reklamované). Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že po zohľadnení prípustných vád jednotlivých častí projektu má zhotoviteľ nárok na zaplatenie: 36 % ceny projektu architektúry, teda (36% x 6.810 =) 2.462,40 eur, 79 % ceny projektu statiky, teda (79% x 4.000=) 3.160 eur, celej ceny projektu elektroinštalácií a vykurovania, teda 3.000 + 2.000 = 5.000 eur, teda celkovo 10.622,40 eur. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že všetky uvedené ceny sú bez dane z pridanej hodnoty, ktorá sa pripočítala k výslednej cene, čím sa dosiahla suma 19.008 € uvedená v uznaní dlhu. Vzhľadom na uvedené tak žalobca má právo aj na zaplatenie dane z pridanej hodnoty k sume 10.622,40 eur vo výške 2.124,48 eur. Celkovo tak spoločnosti PlanNev s.r.o. vzniklo právo na zaplatenie ceny diela 12.746,88 eur. V dôsledku zlúčenia tento nárok podľa § 69a ods. 1 Obchodného zákonníka k 27. marcu 2015 prešiel na žalobcu.
20. Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 (porov. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka) je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka ak nie je dohodnuté inak, je dlžník povinný plniť bez zbytočného odkladu potom, čo ho o to veriteľ požiadal. Keďže zákon nepredpisuje žiadne podrobnejšie náležitosti takejto výzvy, podľa názoru súdu postačí v tomto smere akýkoľvek prejav vôle veriteľa (tu žalobcu), z ktorého je zrejmé, že žiada zaplatenie svojej pohľadávky. Za takúto výzvu možno považovať samotnú faktúru, ak je z nej zrejmý prejav veriteľa, že očakáva zaplatenie fakturovanej sumy (rovnako napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obdo 36/2009). Lehota určená vo faktúre sa potom považuje za určenú lehotu plnenia (zhodne už cit. rozsudok). To, že žalovaný faktúry prevzal, teda sa o týchto prejavoch žalobcu dozvedel (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), tiež vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že PlanNev s.r.o. určil splatnosť svojej faktúry na 30. septembra 2013, teda 12 dní od jej prevzatia, čo je v bežných obchodných vzťahoch primeraná lehota. Vzhľadom na to bol žalovaný povinný zaplatiť fakturovanú cenu diela v lehote uvedenej na faktúre, keďže žiadna odlišná dohoda nebola dokázaná (dohoda o splátkach spomínaná v listine o uznaní záväzku nebola vôbec uzavretá). Omeškaním vznikla žalovanému podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinnosť platiť úroky z omeškania v zákonnej výške (keďže iná výška nebola dojednaná), a to o 8 % vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2013). K 1. októbru 2013 bola základná úroková sadzba 0,5 %, takže sadzba úrokov z omeškania je 8,5 %. I tento nárok prešiel na žalobcu zlúčením. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd žalobe žalobcu v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 12.746,88 € so zákonným 8,5 % úrokom z omeškania plynúcim od 1. októbra 2013 (výrok I). V prevyšujúcej časti ju zamietol (výrok II).
21. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého patri prevažne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu (12.746,88 : 6.261,12. t. j. 67,1 : 32,9=) 34,2 % jeho trov. Po zohľadnení miery úspechu (34,2 %) tak žalobcovi patrí náhrada 389,88 eur zo zaplateného súdneho poplatku a 1.688,02 eur z trov právneho zastúpenia. O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Štát v prerokúvanej veci zaplatil trovy v podobe odmeny znalca, z ktorej časť (30,15 eur) nebola krytá preddavkom žalovaného a musela byť zaplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Keďže žalovaný bol v merite veci prevažne neúspešný, zaviazal ho súd podľa cit. ustanovenia aj na náhradu trov štátu nekrytých preddavkom.
22. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, žalobný návrh v celom rozsahu zamietne, eventuálne napadnutý rozsudok zruší, vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, pričom dôvodom odvolania sú s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c), d),f) O.s.p. nasledovné skutočnosti: V rozhodnutí súdu prvého stupňa sa uvádza, že sa nepodarilo počas konania dokázať, že by existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že cena za vypracovanú projektovú dokumentáciu bude splatná až ukončením stavby, pričom sám súd prvej inštancie uznal, že sa hovorilo o tom, že cena bude splatná vydaním stavebného povolenia a poukázal zároveň na výpovede svedkov v konaní. Ďalej v rozhodnutí si súd protirečí, nakoľko uvádza, že skutočnosť uzavretia tejto dohody nebola preukázaná, napriek tomu, že už uviedol, že sa o tom hovorilo a poukázal na výpovede svedkov. Hneď na to súd ďalej opätovne pripúšťa túto možnosť, že ak by aj táto dohoda bola uzavretá, jednalo by sa o podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka a tiež poukázal na § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Zo skutkového stavu však podľa súdu vyplýva, že stavebné povolenie nemohlo byť stavebným úradom vydané, pretože žalovaný dňa 10.02.2012 vzal žiadosť o vydanie stavebného povolenia späť a žiadal konanie zastaviť. Toto potom súd považoval za zámerné zmarenie podmienky zo strany žalovaného a na dohodu o splatnosti ceny diela treba podľa neho hľadieť ako na nepodmienený. Stavebné povolenie nemohlo byť stavebným úradom vydané, pretože žalovaný dňa 10.02.2012 vzal žiadosť o vydanie stavebného povolenia späť a žiadal konanie zastaviť. Toto potom súd považoval za zámerné zmarenie podmienky zo strany žalovaného a na dohodu o splatnosti ceny diela treba podľa neho hľadieť ako na nepodmienený úkon, teda splatnosť podľa neho nastala podľa všeobecných ustanovení § 548 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa absolútne nestotožňuje s takýmto názorom súdu, nakoľko z viacerých predložených dôkazov vyplynulo, že projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom nielenže nebola vypracovaná v zmysle zmluvy, ale ak by bola stavba realizovaná na jej základe, došlo by k ohrozeniu života a zdravia ľudí. Z uvedeného dôvodu bola vzatá žiadosť o vydanie stavebného povolenia žalovaným späť a splatnosť ceny mala nastať až po riadnom vyhotovení diela, na základe ktorého malo dôjsť k vydaniu stavebného povolenia. Znalec tiež uviedol vo svojom posudku, že riadne vypracovaná projektová dokumentácia musí mať 100 % všetkých náležitostí, aby sa z nej dalo pri reálnom uskutočnení prác na stavbe vychádzať, pričom ako vyplynulo nielen z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale najmä z predmetného znaleckého posudku, projekt architektúry žalobcu je vypracovaný v bezchybnom stave len v rozsahu 32 % a ďalej je tiež uvedené, že Projekt statiky je vypracovaný v akceptovateľnom rozsahu len 79 %, čo žalovaný v žiadnom prípade nemôže považovať za riadne vypracovaný projekt v zmysle požiadaviek žalovaného. Zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vykonaniu diela, ktorým mal byť riadne vypracovaný projekt v zmysle požiadaviek žalovaného. Projektová dokumentácia, ako uviedol znalec by mala mať 100% náležitostí. To znamená, že táto vzhľadom k skutočnosti, že je vypracovaná iba na určitý počet percent, je celá nepoužiteľná a aby mohol žalovaný začať s prácami na stavbe, musí si dať vypracovať novú dokumentáciu. Preto sa nemôžeme stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý priznal žalobcovi určitý percentuálny podiel na zisku. Žalovaný má za to, že ak by mal v úmysle poveriť vypracovaním realizačného projektu inú osobu, nebolo by možné, aby táto vychádzal z nesprávne vyhotovenej projektovej dokumentácie, ako ju vyhotovil žalobca. Nezakladá sa na pravde skutočnosť, že sa nepodarilo zistiť, že p. K. alebo iná osoba v spoločnosti žalobcu vedeli, že rozmery stavby v projektovej dokumentácii nezodpovedajú skutočnosti. P. K. na pojednávaní zo dňa 27.02.2015 uviedol: „ Žalovaný nám vytýkal, že sme si nevšimli nelogické podopretie stropu druhého n.p. pred dvoma mesiacmi vytýkali, že boli inak kladené trámy než predpokladané, ale
to sa vopred nedalo zistiť. Vyčítali ešte zlé zameranie asi tak pred dvoma mesiacmi, ale to je chyba buď geometrického plánu alebo môže byť aj nášho zamerania, keďže sme sa nemohli dostať do každej miestnosti. My sme sa to snažili zosúladiť s geometrickým plánom, ktorý bol robený čerstvo, ale môže byť chyba v ňom. Môže sa stať, že nosná stena bola nakreslená ako priečka, ich rozmer je niekedy podobný a zistiť sa to dá až odstránením omietky “ (str. 7 zápisnice zo dňa 27.02.2015). Ako vyplýva z už vyššie uvedeného stanoviska znalca, projektant mohol podľa uloženia trámov určiť charakter podopierajúcej steny, teda či sa jedná o stenu nosnú alebo nenosnú, pričom podľa jeho stanoviska došlo k zlému zameraniu budovy, čo potvrdil aj samotný p. K. vo vyššie citovanej časti výpovede. P. K. tiež potvrdil, že sa mohlo stať, že nosná stena bola nakreslená ako priečka a okrem iného, aj týmto p. K. potvrdil, že projekt, ktorý bol odovzdaný žalovanému nebol vykonaný riadne, tak ako to žalovaný požadoval. p. K. vo výpovedi zo dňa 16.04.2015 uviedol: „Ďalšie chyby nevytýkali. Na tie prišli asi až vtedy, keď začali búrať. " (str. 3 Zápisnice zo dňa 16.04.2015). Žalovaný má za to, že touto časťou výpovede p. K. potvrdil vedomosť možnosti vyskytujúcich sa chýb sa v projekte, pričom tak ako uviedol, tieto chyby nebolo možné odhaliť skôr, ako sa začalo s prestavbou budovy a teda ich nebolo možné ani skôr vytýkať, to však nič nemení na tom, že dielo nebolo odovzdané žalovanému riadne v zmysle dohody. Projektová dokumentácia predložená žalobcom nebola vypracovaná riadne na základe požiadaviek žalovaného, čo okrem iného potvrdil aj znalecký posudok č. 027/2015, zo dňa 18.09.2015, vypracovaný Doc. Tng. J. H. Csc. a teda podľa názoru žalovaného nedošlo k riadnemu vykonaniu diela v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaný sa nestotožňuje s vyjadrením súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade malo jednať o riadne vykonané a odovzdané dielo žalobcu žalovanému, podľa ktorého neobstojí argument žalovaného o tom, že žalobcovi mal vzniknúť nárok na cenu až riadnym vykonaním diela v zmysle § 548 ods. l Obchodného zákonníka, nakoľko by potom podľa neho bola zbytočná úprava ustanovení v Obchodnom zákonníku o zodpovednosti za vady diela. V tej súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR, sp.zn. 29Odo/11/2001 zo dňa 12.03.2002, v zmysle ktorého: „Pokiaľ malo predané dielo vady, je zrejmé, že zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a predaním. Dielo, ktoré je vadné, nemožno totiž v zmysle § 554 ods. l Obchodného zákonníka považovať za dielo vykonané, a to ani vtedy, keď ho, ako je tomu v posudzovanom prípade, objednávateľ prevezme. V zmluve zo dňa 19. augusta 1996 nebolo zjednané, že zhotoviteľovi vzniká právo na zaplatenie diela po jeho predaní, t.j. v dobe dohodnutej v zmluve." Na základe uvedeného Rozhodnutia súdu NS ČR a citovaného ustanovenia je zrejmé, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné, len úspešným vykonaním diela, tzn. riadnym splnením záväzku. Na základe žalovaným deklarovaných skutočností však zreteľne vyplýva, že v tomto prípade nedošlo k úspešnému vykonaniu diela, a teda riadnemu splneniu záväzku, keďže vykonané dielo bolo na základe preukázaných skutočností doslova nepoužiteľné a teda v tomto prípade nárok na zaplatenie ceny diela ani nemohol vzniknúť. Táto projektová dokumentácia vykazovala také pochybenia, že nebolo možné na jej základe vykonať stavebné úpravy a teda je zrejmé, že nezodpovedala výsledku určenému v zmluve a nemohlo dôjsť ani k riadnemu splneniu záväzku zo strany žalobcu a teda k vzniku nároku na zaplatenie odmeny za vykonané dielo. Fakt, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vykonaniu diela potvrdil aj znalec na pojednávaní dňa 26.11.2015, ktorý uviedol: „Náležitosti projektovej dokumentácie predpisuje stavebný zákon, takže projektová dokumentácia sa nedá považovať za kompletnú, čiže je neúplná.“ Predmetný znalecký posudok tiež dokazuje, že žalobcom predložená projektová dokumentácia je doslova nepoužiteľná, rozmery v pôdoryse majú vysoké odlišnosti. Ďalej búrací plán obsahuje údaje, pri výkone ktorých by boli ohrozené ľudské životy, narušená statika a rôzne ďalšie hrozby. Ako potvrdzuje str. 17 znaleckého posudku, pri overení rozmerov podľa projektovej dokumentácie a zamerania znalcom sú vysoké odlišnosti, napr. miestnosť 2K-12.02 vykazuje odchýlky v zameraní pôdorysných rozmerov až cca 30%. Ďalej priečky a steny, ktoré boli v projektovej dokumentácii určené na vybúranie, sú podľa názoru znalca nosné, preto by k ich vybúraniu nemohlo dôjsť bez statických zásahov, čo podľa názoru odporcu dokazuje, že projektová dokumentácia nielenže bola vypracovaná chybne, ale na jej podklade nebolo možné vôbec realizovať požadovanú prestavbu a nadstavbu, dokonca by jej realizáciou mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí. Túto skutočnosť potvrdil znalec aj na pojednávaní dňa 26.11.2015. Ich vybúraním mohlo dôjsť k ohrozeniu života pracovníkov vykonávajúcich tieto práce. V projektovej dokumentácii chýbala podstatná náležitosť ako sú rezy stavby, čo žalovaný považuje za ďalšiu podstatnú chybu diela. Skutočnosť, že na ich doplnenie vyzval aj stavebný úrad len potvrdzuje, že žalobca bol o chybne vyhotovenej dokumentácii oboznámený už v roku 2011. Žalovaný má za to, že znalecký posudok preukazuje nebezpečnosť vypracovanej projektovej dokumentácie aj na str. 20, kde sa uvádza, že „Základnou povinnosťou statika bolo posúdiť aj jestvujúce nosné prvky v časti pôvodnej stavby ako sú steny, stropy a základové konštrukcie. Posúdené boli len základy a aj to so závažnou
chybou, keď vo výpočtoch bola opomenutá tiaž zvislých nosných stien.“ Žalovaný má za to, že posúdenie statiky stavby je veľmi dôležitou časťou projektovej dokumentácie, pričom ako sa uvádza v znaleckom posudku, toto posúdenie bolo neúplné a chybné, čo mohlo v budúcnosti predstavovať nebezpečenstvo, čo dokazuje aj stanovisko znalca na str. 20, kde sa uvádza: "Základy po započítaní tiaže vnútorných stien by nevyhoveli posúdeniu na medzný stav únosnosti - teda bezpečnosť. Tieto skutočnosti potvrdil znalec aj svojou výpoveďou dňa 26.11.2015, v ktorej uviedol: „V statickom výpočte neboli zohľadnené zvislé nosné konštrukcie a ich zaťaženie nebolo uvažované. Po prevedení výpočtov s tými údajmi, ktoré uvažoval statik som zistil, že z hľadiska únosnosti základovej pôdy by kritérium bezpečnosti nebolo splnené. Napätia základovej pôdy by boli väčšie ako sú prípustné podľa normy resp. uvažovaného údaju projektantom.“ (str.2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11.2015). Podľa vyjadrenia znalca prieskum, ktorý v projektovej dokumentácii vypracovanej žalobcom chýbal, je zásadná vec, ktorá sa musí urobiť pri nadstavbách jestvujúcich stavieb z hľadiska preukázania bezpečnosti. Napriek tomu, že podľa vyjadrenia znalca je pri nadstavbách pri rekonštrukciách objektu nutné zistiť skutočný stav konštrukcií, v dokumentácii chýba prieskum, nie sú zakótované rozmery. Žalovaný má tiež za to, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.11.2015 uviedol, že projektová dokumentácia bola vyhotovená iba na účely stavebného konania a následne by sa pokračovalo vyhotovovaním realizačnej projektovej dokumentácie a preto nepovažuje žalobca za správne, ak sa znalecké skúmanie zameriava na otázku, či by sa podľa predmetnej projektovej dokumentácie dala stavba vyhotoviť. Žalovaný je toho názoru, že toto tvrdenie žalobcu nemôže byt' ospravedlnením pre to, že je zrejmé, že predmetná projektová dokumentácia bola vypracovaná chybne a teda k riadnemu vykonaniu diela zo strany navrhovateľa za žiadnych okolností prísť nemohlo. Tiež čo sa týka búracích prác, tie mali podľa znalca byť realizovateľné na základe projektu pre stavebné povolenie a k zmenám môže dôjsť jedine pri zmene dispozičného riešenia s následným odsúhlasením stavebným úradom, preto sa za žiadnych okolností nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že projektová dokumentácia bola vyhotovená len na účely stavebného konania, čím chcel ospravedlniť jej vady a nedostatky, ktoré boli na jednotlivých pojednávaniach a z vykonaných dôkazov jednoznačne preukázané (str. 3 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.11.2015). Žalovaný súhlasí s názorom znalca, podľa ktorého má realizačný projekt vychádzať práve z projektu pre stavebné povolenie, pričom je zrejmé, že ak bola stavba zle zameraná už v projekte pre stavebné povolenie, tak bude zle vypracovaný aj realizačný projekt a teda žalovaný chcel znovu zdôrazniť skutočnosť, že nemožno takto ospravedlňovať vady projektu pre stavebné povolenie. P. K. vychádzal pri vyhotovovaní projektovej dokumentácie zo zlého zamerania stavby, ak vôbec k nejakému zameraniu došlo, preto sa prejavili tak veľké odchýlky medzi skutočnosťami uvedenými v projektovej dokumentácii a skutočným stavom. Tento fakt je potvrdený aj v znaleckom posudku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti znalec nepovažuje budovu za riadne zameranú. Podľa názoru znalca vyjadrenom na pojednávaní dňa 26.11.2015 došlo touto chybne vyhotovenou projektovou dokumentáciou k viacerým hrozbám týkajúcim sa okrem iného aj projektov ako elektroinštalácia a zdravotechnika stavby, pri ktorých projektanti potrebujú hodnoverné kvóty, aby mohli vypracovať správny projekt elektroinštalácie a zdravotechniky. Z uvedeného teda vyplýva, že k zlému zameraniu budovy a tiež chybnému určeniu priečok ako nenosných došlo iba neodborným prístupom p. K., na základe čoho vytvoril chybné a životu nebezpečné dielo, ktoré žalovaný nepovažuje za riadne vykonanie diela v zmysle jeho požiadaviek. Svedok K. na pojednávaní tiež výslovne uviedol, že „pred dvomi mesiacmi nám vytýkali, že boli inak kladené trámy než predpokladané, ale to sa vopred nedalo zistiť.“ Podľa vyjadrenia znalca sa to však zistiť dalo - „priečka č. 1 v miestnosti l.P-3.01 určená na vybúranie je v skutočnosti nosná stena, keďže v kolmom smere sú v strope viditeľné nosníky systému Miako podopreté touto stenou“. Znalec sa k tomu vyjadril tiež na pojednávaní dňa 26.11.20 15, kde uviedol, že prieskum staršej stavby takéhoto typu je určite náročnejší, lebo meranie sa musí vykonať na viacerých miestach, ale je rovnako nevyhnutný ako pri novostavbách, resp. novších stavbách. P. K. na pojednávaní dňa 27.02.2015 tiež uviedol, že omietku neodstraňoval, nakoľko sa jednalo len o projekt pre stavebné povolenie. Žalovaný by k tomu však chcel uviesť, že omietka na strope nebola, nachádzala sa len na stenách a nosníky na tom mieste boli riadne viditeľné. Žalovaný si teda nevie vysvetliť, že p. K. to nevidel. Takisto žalovaný nerozumie skutočnosti, prečo p. K. neodstránil omietku, keď sa jednalo o budovu, ktorá bola aj tak určená na prestavbu. Žalovaný má za to, ako uviedol aj vyššie, že tento postup p. K. bol absolútne neodborný a v dôsledku toho došlo k chybnému vypracovaniu diela. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu, ktorý považoval za správne, že sa pôdorys a v ňom uvedené rozmery zosúlaďovali s katastrálnou mapou. Celé zameranie upravil tak, aby sedeli správne hranice parciel. Úpravu robil bez toho, aby mu ju niekto vytýkal, že to však v žiadnom prípade nie je
ospravedlnenie toho, že p. K. vyhotovil chybnú projektovú dokumentáciu. Navyše má žalovaný za to, že postup p. K. v takomto prípade, keď zistil, že zameranie budovy nesedí s katastrálnou mapou, nebol správny. Pre takýto prípad je postup taký, že je potrebné vyhotoviť nový geometrický plán a upraviť hranice parciel na katastri. Je teda zrejmé, že takéto zameranie bolo chybné a na jeho základe nie je možné vyhotoviť žiadnu prestavbu, ani z neho vychádzať pri vypracovaní tzv. realizačného projektu, na ktorý sa žalobca stále odvolával. Skutočnosť, že sa v danom prípade jednalo o chybný postup, je evidentná a pokiaľ by sa súd s touto úvahou nemohol stotožniť, mohol si napr. vyžiadať vyjadrenie katastrálneho odboru, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukázal tieto tvrdenia žalovaného. Chyby v zameraní potvrdil teda okrem iného aj znalecký posudok, kde nosné steny boli označené na vybúranie, odchýlky v miestnostiach boli až do 30%. Žalovaný má teda za to, že tieto chyby už nesúvisia s tým, že vonkajšie rozmery upravil p. K. podľa katastrálnej mapy, ale žalovaný to všetko považuje za vady diela. Aj samotný p. K. povedal, že vo vnútorných meraniach v riadne vypracovanom projekte môže byt' odchýlka najviac 5 %, čo v žiadnom prípade nesplnil. Zo znaleckého posudku teda vyplynulo, že projekt realizovaný žalobcom obsahoval viaceré pochybenia, čo znamená, že dielo nemohlo byť vykonané riadne. Ide napríklad o pochybenia, že v projekte architektúry chýbajú rezy, výškové relatívne kóty. Výkresová dokumentácia nespĺňa požiadavky na jednoznačné určenie technického stavu objektu. Statický výpočet nie je preskúmateľný. Základy po započítaní tiaže vnútorných stien by nevyhoveli posúdeniu na medzný stav únosnosti. teda bezpečnosť. Ďalej nebol vykonaný prieskum, zanedbanie prieskumu v požadovanej kvalite (sondy do základov, stropov). ohrozenia bezpečnosti stavby a zdravia pracovníkov pri búracích prácach nosných priečok. ktorých projekt určil na vybúranie. Znalec tiež nepovažoval budovu za riadne zameranú. V časti statiky vo výkresoch projektovej dokumentácie chýbali sklopené prierezy nosnej konštrukcie. Projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom je nepoužiteľná a teda ju nemožno považovať za riadne vykonané dielo v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Po zistených skutočnostiach bol teda vykonaný pohovor žalovaného s p. Ing. Arch. K., ktorému bolo vysvetlené, že projekt je nepoužiteľný, musí byt' vypracovaný nový, aby sa mohlo v prácach pokračovať a v tomto dôsledku došlo k dohode s p. Ing. Arch. K., že k vyplateniu odmeny za projektovú dokumentáciu dôjde až potom, keď budú všetky nedostatky diela odstránené, bude vydané stavebné povolenie a práce v zmysle projektovej dokumentácie dokončené. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok V. S. na pojednávaní dňa 15.05.2015, kde uviedol: "Nemôžem povedal: že sa viackrát dohadovalo, že cena za projekt bude zaplatená až po právoplatnosti stavebného povolenia, ale môžem povedal: že si spomínam, že sa to tam určite dvakrát spomínalo“. (str. 3 Zápisnice zo dňa 15.05.2015). Aj keď žalobca tieto skutočnosti popiera, žalovaný na nich na základe vyššie uvedeného stále trvá. Je zrejmé, že nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela zo strany žalobcu. Žalovaný je naopak toho názoru, že práve vyhotoveným znaleckým posudkom a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že k odovzdaniu riadne vykonaného diela v zmysle dohody žalobcom nikdy nedošlo. Žalovaný na preukázanie vyššie uzavretej dohody o vyplatení ceny za dielo podaním zo dňa 09.03.2015 navrhol na dôkaz svojich tvrdení vypočuť svedkov, ktorí boli priamymi účastníkmi rokovaní medzi konateľkou žalovaného a zhotoviteľom Ing. K., E. Y., E. M.. V konaní súdu prvého stupňa však nedošlo k vypočutiu týchto svedkov, nakoľko tento to nepovažoval za dôležité vzhľadom k skutočnosti, že vychádzal z podľa neho platného uznania dlhu, s čím však odporca nesúhlasí a dovoľuje si ho opätovne v ďalšom texte spochybniť. Žalovaný stále trvá na vypočutí týchto svedkov. Čo sa týka podpisu prevzatia spornej projektovej dokumentácie, žalovaný stále trvá na svojom už viackrát vyslovenom tvrdení, že tak urobil iba z dôvodu, že slepo dôveroval pánovi Ing. Arch. K., ktorý mu po námietkach nesprávne vyhotovenej projektovej dokumentácie prisľúbil, že mu vyhotoví bezchybnú projektovú dokumentáciu, na základe ktorej bude môcť žalovaný pracovať kvalitne a bez ohrozenia. V žiadnom prípade sa tak nemôžeme stotožniť s tvrdením žalobcu, že listina zo dňa 01.07.2013 je potvrdením o riadne vyhotovenej a prevzatej dokumentácii žalovaným a už vôbec ju nemožno považovať za uznanie dlhu žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný jasne a zrozumiteľne uznáva svoj záväzok v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Žalovaný však stále zastáva názor, že v zmysle uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka, dôsledkom uznania záväzku je práve skutočnosť, že záväzok v čase jeho uznania dlžníkom existoval, pričom záväzok nemohol vzniknúť a trvať viac ako o dva mesiace skôr, ako záväzok vyplývajúci z faktúry vznikol a preto nemohlo dôjsť k platnému uznaniu záväzku, ktorý v čase uznania vôbec neexistoval. A tiež je v zmysle vyššie uvedeného zrejmé, že v tomto prípade vôbec nedošlo k riadnemu vykonaniu diela žalobcom a teda nemohol vzniknúť záväzok zaplatiť zaň cenu. V dokumente zo dňa 01.07.2013 sa uvádza, že žalovaný mal uhradiť odmenu
za vykonanie diela na základe vystavených faktúr v termínoch dohodnutých v Dohode o uhradení záväzku v splátkach. Žiadna takáto Dohoda nebola počas celého konania predložená, teda toto uznanie dlhu je podľa názoru odporcu okrem už uvedeného aj nezrozumiteľné a neurčité a nemožno z neho preto vychádzať, na čo však súd prvého stupňa vôbec nebral ohľad. Ďalej by sme chceli vyvrátiť tvrdenia súdu prvého stupňa o tom, že by žalovaný vytkol žalobcovi vady diela neskoro. Z uvedeného dôvodu preto znovu poukazujeme na fakt, že Mestský úrad Dunajská Streda - Odbor stavebný vydal záväzné stanovisko dňa 20.05.2011 a vyzval na doplnenie žiadosti o stavebné povolenie na prestavbu a nadstavbu hotela Bihari v Dunajskej Strede zo dňa 06.05.2015. Je zrejmé, že už v tomto čase nebola projektová dokumentácia v poriadku, nakoľko stavebný úrad vyzval okrem iného na doplnenie statického posúdenia stavby, stavebných výkresov stavby ako rezy, pôdorys búracích prác - strop, búracie práce - strecha, atď. Je teda zrejmé, že už v tom čase nebola projektová dokumentácia v poriadku a chýbali v nej podstatné skutočnosti súvisiace napríklad s búracími prácami a statikou stavby. Keďže k doplneniu žiadosti včas nedošlo, dňa 08.11.2011 bolo konanie zastavené. P. K. však bol o tejto skutočnosti riadne oboznámený a upozornený na všetky chyby dokumentácie, ktoré bolo v tom čase možné zistiť. Teda o tejto skutočnosti bol bezodkladne oboznámený a ešte v tom čase odstraňoval nejaké chyby tejto projektovej dokumentácie, nakoľko až dňa 01.12.2011 zaslal žalovanému e-mail, v ktorom uviedol, že v prílohe posiela pôdorys novej časti stavby, v ktorej sú aj základné plochy vytlačené na papieri A3, rozmery 1 : 100. P. K. na pojednávaní dňa 26.11.2015 sám uznal, že súčasťou projektovej dokumentácie mali byť rezy, pričom ďalej uviedol, že na chýbajúce rezy neupozornil ani referent stavebného úradu, čo však nie je pravdou. Na predloženie rezov vyzval stavebný úrad práve vo vyššie uvedenom stanovisku zo dňa 20.05.2011. Už vtedy bolo teda zrejmé, že projektová dokumentácia obsahuje chyby, na čo bol p. K. upozornený, keďže ako jasne vyplýva z vyššie uvedených skutočností, ešte dňa O 1.12.2011 odstraňoval isté nedostatky tejto dokumentácie. Stavebný úrad žalobcu dňa 20.06.2011 vyzval na doplnenie projektu pre stavebné povolenie, pričom lehota doplnenia bola najneskôr dňa 31.08.2011. Keďže do 8.11.2011 stále neboli odstránené nedostatky podania zo strany žalobcu, podanie zo dňa 06.05.2011 považoval stavebný úrad za bezpredmetné. Z uvedeného dôvodu musel žalovaný vziať svoje podanie späť. Žalovaný potvrdil, že o tom vedel, teda musel vedieť aj o chybne vykonanej projektovej dokumentácii. Žalobca na pojednávaní dňa 27.02.15 uviedol, že projektová dokumentácia nemala vady, pričom na základe vyššie uvedených skutočností je podľa nášho názoru jednoznačne preukázané, že projekt mal viacero vád, ktoré okrem iného spôsobili aj to, že stavebný úrad vyzval na doplnenie podania, k čomu však včas nedošlo. Je teda zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že projektová dokumentácia nemala vady, nie je pravdivé. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ust. § 46 ods. 1 Stavebného zákona. Žalobca musí zodpovedať nielen za vypracovanie projektovej dokumentácie, ale aj za jej realizovateľnosť, čo sa v tomto prípade nestalo, nakoľko projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom nebola za žiadnych okolností realizovateľná, navyše bola životu a zdraviu nebezpečná. Je teda zrejmé, že uvedenú dokumentáciu vypracovanú žalobcom nemohol odporca za žiadnych okolností použiť na vykonanie prác na stavbe, ohroziť tým svojich zamestnancov, či iných ľudí a teda absolútne nesúhlasíme s výpočtom sumy, ktorú má uhradiť za tento projekt vyhotovený v úplnom rozpore so zmluvou. Žalovaný poukázal na ust. § 560 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné, len úspešným vykonaním diela, tzn. riadnym splnením záväzku, čo v tomto prípade vôbec nebolo splnené a podľa nášho názoru aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané v tomto odvolaní, v konaní súdu prvého stupňa a predložené dôkazy, žalobcovi nárok na úhradu ceny za dielo nevznikol. Odôvodnenie rozsudku aby bolo presvedčivé, musí obsahovať, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Tiež by mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil a žalovaný je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje všetky tieto skutočnosti. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a uvádzanými skutočnosťami žalovaného. Žalovaný má v zmysle uvedeného za to, že v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa chýba dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia možno považovať tiež za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaný namietal, že výrok rozhodnutia v časti priznania úroku z omeškania je neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko súd síce uviedol výšku úroku, aj lehotu odkedy sa má tento úrok počítať, avšak neuviedol lehotu dokedy sa má výška úroku vypočítať (do konkrétneho dátumu, do zaplatenia).
23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
Žalobca má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením potvrdil ako vo výroku vecne správny. Žalovaný vo svojom odvolaní v čl. II bod 1 uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu, ktorý konštatuje, že sa nepodarilo počas konania dokázať existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným o tom, že cena za vypracovanú projektovú dokumentáciu bude splatná až ukončením stavby, pričom žalovaný ďalej pokračuje, že „ sám súd prvej inštancie uznal, že sa hovorilo o tom, že cena bude splatná vydaním stavebného povolenia“. Ďalej žalovaný pokračuje, že súd si protirečí ak uvádza, že skutočnosť uzavretia tejto dohody nebola preukázaná „ napriek tomu, že už uviedol, že sa o tom hovorilo a poukázal na výpovede svedkov“. K danému žalobca uvádza, že nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný protirečenie a účelovo sa snaží zamerať pozornosť iba na niektoré úzke a vytrhnuté časti odôvodnenia súdu. Ak by žalovaný komplexne vychádzal z obsahu odôvodnenia, nemohol by nikdy prísť k vyššie uvádzaným konštatovaniam. Z jednotlivých svedeckých výpovedí ako aj z predložených listín (všetko podrobne špecifikované v odôvodnení rozsudku) je zrejmé, že k dohode o splatnosti ceny až po vydaní stavebného povolenia na prestavbu a nadstavbu Hotela Bihari v Dunajskej Strede nikdy medzi účastníkmi sporu nedošlo. Bolo to iba jednostranné tvrdenie žalovaného a jeho zamestnanca S. (ktorého však výpoveď podľa názoru žalobcu nie je možné považovať za relevantné pre jeho neobjektívnosť), preto súd správne konštatuje, že uzavretie takejto dohody nebolo preukázané. Žalobca navyše znova poukazuje na to, že uzavretie takejto dohody by bolo z jeho strany nelogickým rozhodnutím, pretože žalobca nemá vplyv na vydanie stavebného povolenia a preto by k takejto dohode nepristúpil. Ak mal žalovaný nejaké výhrady voči obdržanej faktúre vystavenej za projektovú dokumentáciu (napr. voči jej splatnosti), mal obdržanú faktúru vrátiť - to je jediné rozumné konanie aké by sa dalo očakávať, ak by tvrdenia žalovaného o namietaných vadách a údajných dohodách boli pravdivé. Je dôležité tiež vyvrátiť žalovaného opätovné tvrdenie o dohode uhradenia ceny po odstránení vád na projektovej dokumentácii, u ktorej mal dospieť s p. K. v roku 2014 po tom, čo sa zistilo, že projektová dokumentácia má vady (tieto vady sa zistili po začatí ohlasovacích prác na hoteli v r. 2014). Okrem toho, že žalobca v celosti odmieta, že by takáto dohoda bola, tak takáto dohoda by nemala ani racionálne opodstatnenie a bola by nesplniteľná, pretože v r. 2014 by odstránenie vád na projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie žiaden význam, pretože žalovaný v danom čase realizoval na stavbe iba ohlasovacie práce - preto vypracovanie, resp. odstránenie vád v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie by nemalo pre žalovaného zmysel. Navyše je potrebné poukázať na zmätočnosť tvrdení žalovaného ak na jednej strane tvrdí, že splatnosť mala byť dohodnutá až po vydaní stavebného povolenia (táto údajná dohoda mala byť uzavretá na začiatku spolupráce), potom však dňa 10.02.2012 zoberie návrh na jeho vydanie späť a napriek existencii údajnej dohody dňa 01.07.2013 podpíše žalovaný listinu o uznaní dlhu a záväzku uhradiť sumu za riadne vypracovanú projektovú dokumentáciu, a to napriek tomu, že stavebné povolenie nebolo vydané a žalovaný o tom mal aj vedomosť. Vzhľadom k tomu je potom na mieste otázka, či takýmto konaním účastníkov zmluvy došlo k zmene dohody o splatnosti ceny. Vychádzajúci zo skutkového stavu, z jasného konania strán a vzhľadom k preukázanej vôle, by sme túto právnu skutočnosť mohli konštatovať (t.j. že došlo k zmene dohody o splatnosti ceny) a teda by došlo k nahradeniu pôvodnej dohody o splatnosti novou dohodou, ktorá je vyjadrená v obsahu listiny zo dňa 01.07.2013, V zmysle jej obsahu žalovaný uznáva svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 19.008,- eur titulom odmeny za projektovú dokumentáciu a zaväzuje sa ho uhradiť. Poukazujeme na to, že vyššie uvedené by platilo iba v tom prípade, ak by žalobca potvrdil dohodu o takejto splatnosti a teda aj v tomto prípade by mu vznikol nárok na úhradu ceny. Je mimoriadne dôležité dať do pozornosti, že o existencii takejto údajnej dohody (t.j. že cena" má byt' uhradená až po právoplatnom stavebnom povolení) žalobca nemal vedomosť do decembra roku 2014, kedy sa o nej dozvedel až z obsahu podaného odporu. Použitie tejto argumentácie, ako dôvodu pre neuhradenie ceny za projektovej dokumentáciu bolo výslovne a jednoznačne len účelovým tvrdením žalovaného, pretože ak by to bola pravda (t.j. že dohoda existovala), bolo by len logickým postupom žalovaného, ak by a) nepodpísal listinu o uznaní dlhu zo dňa 01.07.2013 b) pri urgenciách žalobcu na uhradenie ceny by ako jedným z relevantných argumentov žalovaný obratom poukázal na takúto dohodu splatnosti c) najneskôr by na takúto dohodu o splatnosti obratom reagoval po výzve, ktorú obdržal od právneho zástupcu žalobcu k uhradeniu istiny.
Žalovaný ďalej v čl. II bod 1preukazuje protirečenie súdu aj tým, že " Hneď na to súd ďalej opätovne pripúšťa túto možnosť, že ak by aj táto dohoda bola uzavretá (pozn. existencie dohody o splatnosti ceny až po vydaní stavebného povolenia) , jednalo by sa o podmienku podľa § 36 Občianskeho zákonníka a tiež poukázal na §36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Zo skutkového stavu však podľa súdu vyplýva, že stavebné povolenie nemohlo byt' stavebným úradom vydané, pretože odporca dňa 10.02.2012 vzal žiadosť o vydanie stavebného povolenia späť a žiadal konanie zastaviť. Toto potom považoval súd za zámerné zmarenie podmienky zo strany odporcu" Žalovaný následne uvádza, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola podaním zo dňa 10.02.2012 vzatá späť z dôvodu, že: „ projektová dokumentácia vypracovaná navrhovateľom nebola vypracovaná v zmysle zmluvy. Z uvedeného jasne plynie záver, že nie je pravdou, že by odporca zámerne zmaril podmienku splatnosti ceny.“ Opätovne tu v žiadnom prípade nejde o protirečenie si súdu. Súd predsa jasne konštatuje, že ak by aj bola dohoda aj uzavretá, tak má za to, že je potrebné zohľadniť uvádzané zákonné ustanovenia. K argumentácii žalovaného však je potrebné uviesť, že je v hrubom rozpore so skutkovým stavom preukázaným aj na súdnom konaní. Ak žalovaný tvrdí, že návrh na vydanie stavebného povolenia bol zobratý späť v dôsledku toho, že projektová dokumentácia mala vady, tak si žalovaný sám sebe vo svojich vyjadreniach relevantným spôsobom odporuje. Žalobca poukazuje napr. na obsah samotného odporu žalovaného, kde je výslovne uvedené, že o vadách projektovej dokumentácie sa žalovaný dozvedel až po začatí prác, ktoré realizoval na hoteli v r. 2014. Túto skutočnosť potvrdila viackrát aj konateľka žalovaného počas súdneho konania, ako aj p. K., či p. P.. Preto, ak v odvolaní žalovaný tvrdí, že dôvodom späťvzatia návrhu na vydanie stavebného povolenia bola vedomosť o vadách projektovej dokumentácie, tak sa nezakladá na pravde. Tiež je potrebné uviesť, že tento dôvod späťvzatia bol žalovaným uvedeným prvýkrát v odvolaní. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možné skonštatovať, že súd opätovne správne právne vyhodnotil skutkový stav. Žalovaný sa vo svojom odvolaní v čl. II bod 2 nestotožňuje s percentuálnym výpočtom súdu a teda nesúhlasí so "ziskom", ktorý bol žalobcovi priznaný, že súd nikdy nepočítal zisk žalobcu a ani sa k nemu žiadnym iným spôsobom nevyjadroval. Žalovaný vo svojom odôvodnení akoby opomenul dôvody, prečo súd pristúpil k takému výpočtu. Ak by ich zohľadnil je nesporné, že by žalovaný zdôvodnil - vyvrátil odôvodnenia súdu, ktoré boli podkladom pre určenie výšky prislúchajúcej žalobcovi. Ak žalovaný cituje p. K. o tom, že došlo k zlému zameraniu stavby je potrebné zdôrazniť, že k vytknutiu tejto vady došlo zo strany žalovaného až na konci roka 2014 (viď aj citáciu „ Vyčítali ešte zlé zameranie asi tak pred dvomi mesiacmi", keďže zápisnica bola z pojednávania 02.2015, tak išlo o vady vytknuté žalovaným cca november - december 2014) a teda vady neboli oznámené bez zbytočného odkladu, ale až po troch rokoch od odovzdania diela, čo naozaj nemôže požívať právnu ochranu pre premlčanie. Od r. 2011, kedy došlo k odovzdaniu doplnenej projektovej dokumentácie až do decembra r. 2014 žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, že by ním vypracovaná projektová dokumentácia z r. 2011 mala mať vady. Žalobca považuje za potrebné uviesť, že ak by si žalovaný včas splnil svoju zákonnú povinnosť riadne prezrieť dielo a vady by žalobcovi oznámil, tak žalobcovi bolo umožnené aj prípadné vytýkané vady (ak by sa potvrdili) odstrániť jedným zo spôsobov, ktorý by si žalovaný vybral v súlade s ustanoveniami Obchodným zákonníkom. Svojím nekonaním však zmaril daný nárok. K opakovanému poukazovaniu žalovaného na nebezpečnosť, ak by sa postupovalo podľa projektovej dokumentácii žalobcu. Tak ako bolo na pojednávaniach uvádzané, po vydaní stavebného povolenia by nasledovalo vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácii, kde by sa zistili prípadné vady. Ich odstránením by nenastali skutočnosti uvádzané žalovaným a teda by sa neohrozilo bezpečnosť ľudí ani by nevznikla škoda na zdraví či majetku. Navyše bolo tiež uvedené, že pri tomto type prestavby sa na stavebných prácach zúčastňuje autorský dozor projektanta, takže akékoľvek skutočnosti preukázané počas prác by sa ihneď riešili. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na obsah listiny zo dňa 01.07.2013, pričom uvádza, že bola podpísaná len v dôsledku slepej dôvery . Toto konštatovanie je bohužiaľ opäť nutné označiť iba ako účelové v snahe oslabiť jeho právnu silu. Prevzal riadne vypracovanej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie prestavba a nadstavba Hotela Bihari v Dunajskej Strede. Žalovaný uvádza, že vyhlásenie podpísal iba preto, lebo si myslel, že boli odstránené vady projektovej dokumentácie. Je potrebné však uviesť, že žalobca ako ani žalovaný nemali v r. 2013, kedy došlo k podpísaniu tejto listiny žiadnu vedomosť o vadách (vady, za ktoré sa mali považovať skutočnosti vytknuté stavebným úradom Dunajská Streda boli zo strany žalobcu odstránené). Vady, na ktoré počas pojednávania žalovaný poukazoval a ktorými do dňa vypracovanie znaleckého posudku mali byť nesprávne zameranie a zbúranie nosnej priečky a ktoré žalobca zdôrazňuje, že neboli uňho nikdy uplatnené, boli zistené až
počas roka 2014. Toto bolo viackrát potvrdené vyjadreniami žalovaného ako aj obsahom samotného odporu. Vyššie uvedené dokazuje, že žalovaný, ktorý sa preukázateľne dozvedelo vadách diela až v r. 2014, nemal dôvod neuhradiť faktúru za projektovú dokumentáciu odovzdanú žalovanému ešte v r. 2011. Uznáva svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 19.008 eur titulom odmeny za projektovú dokumentáciu zaväzuje sa ho uhradiť. Je to jasné, určité a zrozumiteľné vyhlásenie nevyvolávajúcu akúkoľvek pochybnosť. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že listinou zo dňa 01.07.2013 došlo k uznaniu neexistujúceho záväzku z dôvodu vystavenia faktúry až dňa 16.09.2013 žalobca uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu a tiež dopĺňa, že faktúra nebola právnou skutočnosťou zakladajúcou okamih vzniku záväzku - v danom prípade bola faktúra iba deklarovaním (potvrdením) plnenia, ktoré už bolo žalovanému zo strany žalobcu poskytnuté a žalovaným aj prijaté bez akýchkoľvek výhrad. Preto je možné skonštatovať, že záväzok v čase uznania existoval. Žalovaný v odvolaní má za to, že malo dôjsť aj k vypočutiu ním navrhovaných svedkov, ktoré preukázali dohodu o splatnosti ceny. Súd v odôvodnení zdôvodnil, prečo danému návrhu nevyhovel.
24. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu považuje za nesprávne. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že výpoveď svedka p. S. nemožno považovať za relevantnú, pre jeho neobjektívnosť je absolútne nedôvodné a žalobcom ničím nepodložené, pretože p. S. vystupoval ako bývalý zamestnanec žalovaného, pracovný pomer mu v spoločnosti skončil 30.06.2014 a preto ho nemožno považovať za nejak zvlášť blízku osobu žalobcovi resp. štatutárnemu zástupcovi žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že ak mal žalovaný nejaké výhrady voči obdržanej faktúre, vystavenej za projektovú dokumentáciu mal obdržanú faktúru vrátiť, čo bolo jediné rozumné konanie aké by sa dalo očakávať, ak by tvrdenia žalovaného o namietaných vadách a údajných dohodách boli pravdivé, keď žalovaný si nie je vedomý toho, že by takýto postup pri vystavení faktúry za chybne vyhotovené dielo predpisoval nejaká právny predpis. Žalovaný namietal vady po ich zistení, pričom žalobca si bol o tejto skutočnosti vedomí, čo bolo podľa žalovaného v konaní preukázané. Žalovaný nesúhlasí s akousi domnienkou žalobcu, že podpisom tohto dokumentu o uznaní zo dňa 01.07.2013 došlo k zmene dohody o splatnosti ceny. Dokument bol podpísaný iba v dôsledku prísľubu žalobcu resp. v jeho mene konajúceho p. K., že po podpise tento vyhotoví dokumentáciu bez chýb, preto nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že o takejto dohode sa dozvedel až v r. 2014 z obsahu podaného odporu. Ani tvrdenie žalobcu, že dokumentácia mala byť vypracovaná iba na účely stavebného konania nemôže byť ospravedlnením preto, že je zrejmé, že predmetná projektová dokumentácia bola vypracovaná chybne a teda k riadnemu vykonaniu diela zo strany žalobcu za žiadnych okolností prísť nemohlo. Čo sa týka búracích prác tie mali byť podľa znalca realizovateľné na základe projektu pre stavebné povolenie a k zmenám môže dôjsť jedine pri zmene dispozičného riešenia s následným odsúhlasením stavebným úradom, preto za žiadnych okolností sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že projektová dokumentácia bola vyhotovená len na účely stavebného konania. Znalec vo svojom posudku uviedol, že riadne vypracovaná projektová dokumentácia musí mať 100% všetkých náležitostí, aby sa z nej dalo pri reálnom uskutočnení prác na stavbe vychádzať. Sám znalec na pojednávaní dňa 26.11.2015 potvrdil, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vykonaniu diela, ktorý mal byť riadne vypracovaný projekt v zmysle požiadaviek žalovaného. Vzhľadom k tomu, že projektová dokumentácia bola vypracovaná iba na určitý počet percent je celá nepoužiteľná a aby mohol žalovaný začať prácami na stavbe musí si dať vypracovaný novú dokumentáciu, preto sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi určitý percentuálny podiel na zisku z ceny diela. Čo sa týka zistenia vadnosti vypracovania projektovej dokumentácie k uskutočneniu prác, tak na tieto vady mohol žalovaný logicky prísť až v čase, keď začal s prácami na stavbe. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdou to, čo tvrdí žalobca, že by žalovaný porušil svoju povinnosť riadne prezrieť dielo, keď tento hneď po zistení prvých pochybení tieto riadne namietal a takisto bez podkladu namietla vady diela, na ktoré mohol opodstatnene prísť až v čase započatia prác na stavbe v zmysle vypracovaného diela. Nie je teda pravdou ani tvrdená skutočnosť, že by uplynula premlčacia lehota. Navyše žalobca doteraz ani v konaní pred súdom prvej inštancie premlčanie nenamietal. S touto teóriou prišiel až v konaní odvolacím súdom. Ak by skutočne bolo tomu tak, ako tvrdí žalobca, že následne mala byť vypracovaný realizačná projektová dokumentácia, ktorá by mala zistené vady odstrániť a že sa má na stavebných prácach zúčastniť autorský dozor projektanta, ktorý by mal akékoľvek skutočnosti preukázané počas prác riešiť, nebolo by vôbec potrebné vypracovanie projektovej dokumentácie žalobcom a postačilo by vypracovanie realizačnej dokumentácie, čo však nie je pravdou. Takisto nemožno ospravedlniť chybne
vypracovanú dokumentáciu tým, že na samotnej stavbe by sa mal nachádzať dozor, ktorý by mal vzniknuté problémy riešiť.
25. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že má za to, že žalovaný neuviedol vo svojom vyjadrení žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátil žalobcom uvádzané dôvody pre správnosť vydaného rozsudku a preto sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 25.07.2016 a svojich vyjadrení počas súdneho konania najmä záverečného zhrnutia k dokazovaniu zo dňa 11.02.2016.
26. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podal odvolanie proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku, keď žiadal, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne, eventuálne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, teda aby celý napadnutý rozsudok buď zmenil alebo zrušil. Rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, je spravidla vydané vždy len v neprospech niektorej zo strán, z toho vyplýva, že právo podať odvolanie proti tomu - ktorému výroku rozhodnutia má vždy len jedna strana sporu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný podal odvolanie aj proti výroku II. rozsudku, ktorou súd žalobu v časti istiny a úrokov z omeškania zamietol, teda v neprospech ktorej nebolo vydané rozhodnutie, odvolací súd odvolanie v tejto časti odmietol v zmysle ust. § 386 písm. b) C.s.p., nakoľko bolo v tejto časti podané neoprávnenou osobou.
28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku v časti, ktorou súd vyhovel žalobe bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku nie je dôvodné.
29. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 387 ods. 3 C.s.p., odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
30. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, teda aj žalovaný znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena je sankcionované stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
31. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. účinného v čase podania odvolania, t.j. súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 C.s.p.) ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. e), f) a h).
32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
33. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal dokazovanie výsluchom ním navrhnutých svedkov, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, prečo zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov (E. Y., B. X., E. M.), s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.
34. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p. ). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.
35. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu, spoločnosť PlanNev, s.r.o. uzavrela so žalovaným zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej spoločnosť PlanNev, s.r.o. vypracovala pre žalovaného projektovú dokumentáciu. Pokiaľ ide o splatnosť ceny diela, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o splatnosti ceny diela až dokončením projektovanej prestavby alebo až vydaním stavebného povolenia, a preto splatnosť ceny diela nastala podľa všeobecných ust. § 548 Obchodného zákonníka. Listinu zo dňa 1. júla 2013 podpísanú žalovaným súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako uznanie dlhu v zmysle ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že nakoľko projektová dokumentácia nebola riadne vypracovaná, čo potvrdil aj znalecký posudok, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela v zmysle ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože žalovaný bol povinný postupovať v súlade s ust. § 562 a nasl. Obchodného zákonníka za účelom zaistenia si nárokov z prípadných vád diela. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že bezodkladným oboznámením s obsahom listu mestského úradu z 20.6.2011 spoločnosťou PlanNev, s.r.o., ktorým mestský úrad vyzval žalovaného na doplnenie projektovej dokumentácie, došlo k oznámeniu vád diela v takom rozsahu, ako boli vytknuté mestským úradom, a že pokiaľ ide o ďalšie žalovaným namietané iné vady (nesprávne zameranie budovy, nesprávna identifikácia niektorých priečok), ako boli uvedené v liste mestského úradu z 20.5.2011, že neboli včas vytknuté žalovaným, a preto nebolo možné priznať žalovanému nároky z vád diela, ktoré neboli vytknuté v lehotách uvedených v § 562 ods.2 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca namietal, že zo strany žalovaného neboli vady diela včas reklamované a súd bol povinný na túto námietku prihliadnuť ( § 428 ods. 2 v spojení s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka), keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že svedok Ing. Arch. K. o týchto vadách vedel.
Nemožno súdu prvej inštancie vytýkať nesprávne právne posúdenie, pokiaľ dospel k záveru, že po zohľadnení prípustných vád má žalobca nárok na zaplatenie ceny diela vrátane DPH v sume 12.746,88 eur, keď pri výpočte ceny diela vychádzal zo záverov znaleckého posudku, pretože žalovaný si mohol voči žalobcovi uplatňovať nárok na zľavu z ceny diela len vo vzťahu k vadám, ktoré boli včas oznámené.
36. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.) a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
37. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
38. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. ) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
39. So všetkými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa už dôsledne vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku a to spôsobom logickým, vecne správnym a vyčerpávajúcim, a preto odvolací nepovažoval za potrebné zopakovať argumentáciu súdu prvej inštancie o nedôvodnosti týchto námietok, s ktorou argumentáciou sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd, a preto na ňu odkazuje.
40. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. účinného v čase podania odvolania, ktoré s účinnosťou C.s.p. predstavujú odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. e), f) a h), nie sú naplnené.
41. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú námietku odvolateľa uplatnenú až v odvolaní, že výrok II. napadnutého rozsudku v časti uloženia povinnosti zaplatiť úroky z omeškania je neurčitý, pretože tam nie je uvedené dokedy je povinný dlžník platiť úroky z omeškania, nakoľko to vyplýva z ust. § 365 Obchodného zákonníka, že dlžník je v omeškaní až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom, teda úroky z omeškania sa pri peňažnom dlhu platia až do zániku pohľadávky.
42. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
43. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v odvolaním napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
45. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
46. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).