Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-35-2017.pdf
PDF · 77.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Q.. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, I., XXX XX L., proti žalovanému: L. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. X/X, XXXXX W., G., zastúpený JUDr. Martinom Kákošom, advokátom so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie sumy 2500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.500 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 500 eur od 10.10.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.000 eur od 17.10.2014 do zaplatenia od žalovaného z dôvodu, že dňa 10.10.2014 mu omylom uhradil na jeho účet sumu 500 eur a dňa 17.10.2014 uhradil na účet žalovaného sumu 2.000 eur. Dňa 15.07.2016 požiadal VÚB a.s. o vrátenie platby, k čomu nedošlo a ani žalovaný nereagoval na žiadosť o vrátenie peňazí. Na pojednávaní dňa 27.03.2018 žalobca uviedol, že sumu 2.500 eur poskytol žalovanému na základe dohody o finančnej výpomoci a peniaze mu poslal na účet, ktorý mu uviedol a jednalo sa vlastne o bezúročnú pôžičku, pričom medzi nimi nebola uzavretá dohoda, dokedy majú byť peniaze vrátené. Žalovaného osobne vyzýval na vrátenie peňazí a keď mu tento tvrdil, že peniaze nemá, nakoľko účet nie je jeho, tak v banke zisťoval, kto je majiteľom účtu, na ktorý poslal peniaze a podľa oznámenia banky, týmto majiteľom je žalovaný. Od začiatku teda vedel, komu sa peniaze posielajú a za akým účelom a pokiaľ žalovaný namieta premlčanie jeho nároku, tak poukazuje na to, že do dvoch rokov žiadal o vrátenie platby žiadosťou adresovanou VÚB a.s. Účelom pôžičky bola finančná podpora rodiny žalovaného.
2./ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a vo svojom odpore proti platobnému rozkazu vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu s poukazom na to, že uplynula dvojročná subjektívna lehota, keďže žalobca mal hneď po uskutočnení bankových platieb vedomosť o tom, v akej výške bolo plnenie a na aký účet bolo poukázané. Žaloba bola podaná na súde až dňa 11.07.2017, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa neho sa však jednalo o zálohové platby za dodaný materiál, ktorý patril firme jeho matky a tento bol uložený v sklade firmy, ktorej spoločníkom a konateľom bol žalobca. Na pojednávaní žalovaný poprel, že by šlo o pôžičku, ale podľa neho sa jednalo o zálohu na stavebné práce a materiál, keďže spoločnosť žalobcu stavala bytovku v Prašiciach a keď žalobca potreboval zabezpečiť murárov, tak ho vždy oslovil a on mu murárov zabezpečoval. Z tých peňazí, ktoré mu zaslal žalobca, musel vyplatiť murárov. So žalobcom boli v tom čase v priateľskom vzťahu. Žalobca si vypýtal číslo jeho súkromného účtu a peniaze, ktoré mu poslal na účet, boli zálohou na materiál a na vyplatenie murárov.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalobca dňa 10.10.2014 zo svojho účtu v prospech účtu žalovaného zaslal sumu 500 eur a dňa 17.10.2014 sumu 2.000 eur, pričom žiadosťou o sprostredkovanie vrátenia platby zo dňa 15.07.2016 adresovanou VÚB a.s. Bratislava požiadal o vrátenie uvedených platieb s tým, že ako dôvod je v žiadosti uvedený podvod a zúčtovaním týchto platieb mu vznikla majetková ujma, ktorú bude v prípade jej nevrátania vymáhať. Na základe ďalšej jeho žiadosti mu VÚB a.s. listom zo dňa 12.04.2017 oznámila, že jeho vyššie uvedené platby boli zaslané na účet žalovaného.
4./ Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.07.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.500 eur spolu s úrokmi z omeškania a svoj nárok odôvodnil tým, že uvedenú sumu uhradil omylom na účet žalovaného a to dňa 10.10.2014 sumu 500 eur a dňa 17.10.2014 sumu 2.000 eur. Na pojednávaní však ako účel platieb uviedol pôžičku poskytnutú žalovanému ako finančnú podporu jeho rodiny bez toho, aby bol dojednaný čas vrátenia peňazí. Žalovaný, ktorý vo svojom odpore vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu však popieral, že by sa jednalo o pôžičku, ale podľa neho išlo o plnenie vyplývajúce z obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom.
Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 O. z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
5./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 2.500 eur s príslušenstvom nie je podaná dôvodne a preto ju v celom rozsahu zamietol. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.500 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému plnením bez právneho dôvodu s tým, že dňa 10.10.2014 omylom uhradil na účet žalovaného sumu 500 eur a dňa 17.10.2014 uhradil na jeho účet sumu 2.000 eur, avšak podľa názoru súdu zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno na toto jeho tvrdenie a pokiaľ by sa skutočne malo jednať o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak súd sa prednostne musel vysporiadať s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo svojom odpore, pretože ak sa dlžník dovolá premlčania, tak premlčané právo nemožno veriteľovi priznať. Podľa tvrdenia žalobcu v jeho žalobe malo ísť o plnenie finančných prostriedkov omylom a teda o bezdôvodné obohatenie získané žalovaným plnením bez právneho dôvodu a v tom prípade sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia doba) a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, keď k nemu došlo (objektívna premlčacia doba). K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (právny dôvod neexistoval od začiatku), dochádza okamihom poskytnutia plnenia a týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Keďže žalobca vedel, komu a na aký účet peniaze posiela, čo potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní, tak subjektívna premlčacia doba v prípade zaslania sumy 500 eur začala plynúť dňom 10.10.2014 a v prípade zaslania sumy 2.000 eur dňom 17.10.2014, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 11.07.2017 teda zjavne po uplynutí subjektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá je dvojročná a ktorá v prvom prípade uplynula dňom 10.10.2016 a v druhom prípade 17.10.2016. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcovi uplynula
pred podaním žaloby na súd, tak s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 OZ, súd premlčané právo nemohol žalobcovi priznať a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
6./ Žalobca na pojednávaní svoj nárok zdôvodnil v rozpore s podanou žalobou a tvrdil, že sa jednalo o bezúročnú pôžičku, pri ktorej nebol dohodnutý čas vrátenia peňazí, avšak zmenu žaloby nenavrhol v zmysle § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku, i keď v zmysle § 140 ods. 1, 2 CSP išlo o zmenu žaloby, nakoľko žalobca si na pojednávaní uplatnil iné právo ako uviedol v žalobe a za zmenu žaloby je potrebné považovať i podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V takomto prípade bolo povinnosťou žalobcu navrhnúť zmenu žaloby, o ktorej by súd uznesením rozhodol a to tak, že by podľa § 142 ods. 2 CSP buď zmenu žaloby pripustil alebo podľa § 143 ods. 1,2 CSP by zmenu žaloby nepripustil a pokračoval by v konaní o pôvodnej žalobe. Keďže však žalobca zmenu žaloby nenavrhol, tak súd mohol jeho nárok posudzovať len ako bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným bol tento nárok posúdený ako premlčaný. Ak by podľa tvrdenia žalobcu malo ísť o pôžičku, tak tomuto malo zodpovedať skutkové zdôvodnenie žaloby a vykonanie dokazovania, alebo žalobca vzhľadom na svoje tvrdenia uvedené na pojednávaní mal navrhnúť zmenu žaloby a domáhať sa vrátenia pôžičky prípade určenia jej splatnosti ak táto bola ponechaná na vôli dlžníka. Vzhľadom k tomu, že k zmene žaloby nedošlo, tak súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a podľa vykonaného dokazovania došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby skôr ako bola podaná žaloba na súde.
7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.2 CSP tak, že podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko tento mal v konaní plný úspech s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.