Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/26/2018

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. nad P. XXX, proti žalovanému: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. nad P. XXX, zdržujúci sa na adrese P. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevstupovať do obydlia a zákaz priblížiť sa, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovanému sa n a r i a ď u j e nevstupovať dočasne do priestorov rodinného domu súpisné č. XXX, a na pozemky KN-C č.XXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 m2 a pozemku KN-C č. XXX/ X, druh záhrady o výmere 239 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie Dvorníky, obec Dvorníky, okres Hlohovec.

Žalovanému sa n a r i a ď u j e nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov k žalobkyni s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, správnymi orgánmi.

II. Toto rozhodnutie bude platiť po dobu 6 mesiacov, odo dňa vydania.

III. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

V. Súd poučuje žalobkyňu, že je oprávnená podať návrh na rozvod manželstva, návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 25.03.2018 podaným na súde dňa 27.03.2018 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia súdu, ktorým by súd nariadil jej manželovi P. J., nar. XX.XX.XXXX, nevstupovať do domu súpisné č. XXX, a na pozemky KN-C č.XXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 m2 a pozemku KN-C č. XXX/X, druh záhrady o výmere 239 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie Dvorníky, obec Dvorníky Trnava, okres Hlohovec, ako sa aj nepribližovať na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov k nej a k spoločným maloletým deťom.

2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že Býva v spoločnej domácnosti so žalovaným , ktorý je jej manželom otcom maloletých detí T. J., nar. XX.XX.XXXX a W. J., nar. XX.XX.XXXX. Tretí syn P. J. je už dospelý a býva samostatne. Bývame v rodinnom dome vo J. č. XXX, ktorý kúpili spoločne s manželom na hypotéku, ktorú platím žalobkyňa, spadá teda do BSM. Nezhody v manželstve pretrvávajú už dlhší čas, cca 10 rokov. Vzájomný vzťah postupne zhoršoval a zo strany žalovaného dochádzalo opakovane a stále častejšie k verbálnym útokom voči žalobkyni a aj voči deťom. Spoločné užívanie domu sa stalo neznesitel'ným. Žalovaný často užíva alkoholické nápoje a je pod ich vplyvom. V priebehu

posledného roka sa však situácia vel'mi zhoršila. Žalovaný minimálnou mierou prispieval na spoločný život a starostlivosť o naše deti. Verbálne útoky sa postupne striedali aj s fyzickými napádaním zo strany odporcu voči mne. Oznámenia na žalovaného podala žalobkyňa asi 5-6 krát. Dlhú dobu však ani jeden z útokov nebol predmetom trestného oznámenia ani vyšetrovania zo strany polície. Vždy to skončilo na priestupkovom konaní s pokutou pre žalovaného, ktorú nakoniec zaplatila žalobkyňa. Útoky sa v poslednom čase stupňujú. Žalovaný má stále agresívnejšie správanie, pod vplyvom alkoholu ani nevie čo robí. Žalovaný je asi od roku 2005 - 2006 nezamestnaný. Od tej doby sa narušenia vzťahu len stupňovali. Žalovaný začal výrazne požívať alkoholické nápoje. Žalovaný žalobkyňu fyzicky napadá pod vplyvom alkoholu a to v prítomnosti našich maloletých detí. Nadáva jej a osočuje ju prakticky stále. Keby žalobkyňa mala kde, odíde aj s deťmi od žalovaného už dávno, ale on vie, že nemám inú možnosť ako zostať u nás doma. Žalovaný nesl'ubuje, že sa táto situácia zlepšení, naopak stále viac a viac sa vyhráža, posledné razy až zabitím. Všetko toto sa opakuje, žalovaný svoje agresívne správanie nehodlá zmeniť. Celé noci nespia. Žalovaný napáda žalobkyňu aj pred deťmi, nemá stým vôbec problém. Žalovaný spí cez deň, v noci vyčíňa. Deti chodia do školy. Musia existovať v takomto strese a strachu. Deti sa žalovaného na jednej strane boja, na strane druhej chránia svoju matku. Čo sa deje oznámila na polícii asi 5-6krát ako už uviedla. V rodine to s nikým neriešila. Všetko vyvrcholilo podaním opätovného trestného oznámenia na žalovaného dňa 16.03.2018, teda deň po žalovaného narodeninách. Žalovaný pil od 15.03.2018 - oslavoval svoje narodeniny, chvíľu sa prespal, vstal a zase sa opil, takto to išlo dva dni. Dňa 16.03.2018 žalovaný žalobkyňu slovne napádal, po odchode detí do školy aj fyzicky. Najskôr ju vyfackal, až pri poslednej facke spadla na zem a tam do nej kopal, oplzlo nadával. Žalovaný žalobkyni spôsobil modriny a opuch pod ľavým okom, modrinu na ľavej časti krku

- po tom, ako ju škrtil, opuch zápästia a malíčka pravej ruky. Na lekárske vyšetrenie nešla, z toho dôvodu, že sa bála, že žalovaný bude musieť toto vyšetrenie zaplatiť (čo by som v konečnom dôsledku platila žalobkyňa), načo nemá peniaze. Na základe posledného oznámenia, bolo voči žalovanému dňa 16.03.2018 povereným príslušníkom PZ Obvodného oddelenia PZ Hlohovec začaté trestné stíhanie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. l, ods. 2 písm. b). Žalovaný bol dňa 19.03.2018 vykázaný na zo spoločného obydlia na dobu 10 dní, uviedol, že sa bude zdržiavať na adrese P. XX u svojej matky. Žalobkyňa zostala s deťmi bývať v dome - J. XXX, nakol'ko nemá s nimi kde ísť. Žijú v strachu a obavách, či sa žalovaný neukáže a čo potom bude. Žalobkyňa má vážne a dôvodné obavy o svoj život a zdravie a rovnako o fyzické či psychické zdravie maloletých detí. Žalobkyňa má za to, že zákazom vstupu do domu a zákazom priblíženia bude ochránená žalobkyňa a maloleté deti. Žalobkyňa má za to, že navrhované neodkladné opatrenie ochráni pred náhodným stretnutím so žalovaným. Žalobkyňa uviedla, že podáva návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom a následne podá návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. K návrhu navrhovateľka pripojila výpis z listu vlastníctva č. 1478 (č.l.4-5), Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia č.l. 6, upovedomenie o začatí trestného stíhania č.l. 7, zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 16.03.2018 č.l.8-12, zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 17.03.2018 č.l. 13-18. .

4. Súd o návrhu žalobkyne rozhodol podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 329 ods.3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

19. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

21. Súd preskúmal návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dospel k nasledovným záverom. Z obsahu výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Dvorníky plynie, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: domu súpisné č. XXX, a na pozemky KN-C č.XXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 m2 a pozemku KN-C č. XXX/ X, druh záhrady o výmere 239 m2. Ďalej z obsahu č.l. 6 mal súd preukázané, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky daň 19.03.2018. Z obsahu upovedomenia č.l. 7 mal súd preukázané, že voči žalovanému bolo začaté trestné stíhanie pre prečin Nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z obsahu zápisníc zo svedeckých výpovedí, ktoré vykonala žalobkyňa v pozícii svedkyne - poškodenej v trestnom konaní plynie, že žalobkyňa podľa svojej výpovede bola opakovane fyzicky a slovne napádaná žalovaným ( za ostatných 25 rokov zbil žalovaný žalobkyňu asi 20 krát, naposledy pred pol rokom a 16.03.2018,

opakovane sa vyhrážal zabitím). Z obsahu predmetných zápisníc (výpovede žalobkyne súčasne plynie, že žalovaný sa k deťom správa normálne, nebije ich ani sa im nevyhráža (č.l.10 tretí a štvrtý riadok od spodného okraja). Vyhrážky žalovaného smerujú len proti žalobkyni (č.l.11 tretí odsek) (č.l.15).

22. Vo vecnej rovine posúdenia návrhu na zákaz vstupu do obydlia sa súd musí uviesť, že sa oboznámil s návrhom navrhovateľky v rozsahu ňou osvedčovaných skutočností, pričom vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého aplikácia je spravidla výnimočná a vzhľadom na to, že pri použití tohto inštitútu sa zasahuje, hoci len dočasne, do práv iných osôb.

23. Súd konštatuje, že pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Súd pri vysvetlení tohto pojmu poukazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012, v ktorom bolo konštatované, že: „Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím“

24. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje obavou pred fyzickým útokom zo strany žalovaného voči jej osobe, obavou o svoj život, resp. jej telesná a duševná integrita môže byť ohrozená konaním žalovaného voči jej osobe. Vzhľadom na začatie trestného stíhania, ako aj výpoveď žalobkyne pred orgánmi činnými v trestnom konaní, v spojení s predloženým rozhodnutím orgánov Policajného zboru o vykázaní z obydlia, ako aj začatí trestného stíhania voči žalovanému, má súd za to, že sú naplnené dôvody na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), f) a h) CSP, kde je nebezpečenstvo ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne žalovaným v dôsledku nebezpečného vyhrážania, ako aj hrozba násilia voči žalobkyni, pričom obava žalobkyne je dôvodná vzhľadom na doterajšie žalobkyňou tvrdené konanie žalovaného. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. V zásade pri tomto návrhu je potrebou chrániť telesnú a duševnú integritu žalobkyne, ktorá by mohla byť predmetom útoku zo strany žalovaného vo vlastnom obydlí. Ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, mohol by žalovaný nerušene konfrontovať žalobkyňu tak slovne ako aj fyzicky, čím by jej mohol výrazne zasiahnuť do jej osobnostných práv, ktoré jej patria v zmysle Ústavy a Občianskeho zákonníka. Tvrdeným účelom prípadne nariadeného neodkladného opatrenia má teda byť prevencie pred nežiadúcim konaním žalovaného. Úvaha súdu vo vecnej rovine pozostáva z nasledovných komponentov, od splnenia ktorých závisí rozhodnutie o procesnom návrhu žalobkyne. a) osvedčenie existencie práva žalobkyne b) bezprostredne hroziaca a objektívne vnímateľná ujma na subjektívnom práve žalobkyne c) proporcionalita zásahu (obmedzenia) do práv účastníka, ktorému má byť uložená povinnosť, vo vzťahu k možnej ujme žalobkyne

25. Ad a) súd vychádzajúc z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ má za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia.

Ad b) ak súd nahliada na existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na práve žalobkyne, musí súd vychádzať predovšetkým z tvrdených doložených skutočností - osobné útoky žalovaného na žalobkyňu, čo potvrdzuje potvrdenie OO PZ o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, ako aj začatie trestného stíhania. Ad c) pri každom obmedzení resp. zásahu do práva vlastniť majetok, ktorého komponentom je aj právo žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. Súd konštatuje, že žalovaný má právo vo vzťahu k žalobkyni, ktoré by mohlo byť porušené, nakoľko sú manželia a spoluvlastníci nehnuteľnosti, avšak vzhľadom na charakter zásahu žalovaného do práv žalobkyne má súd za to, že zásah do jeho práv je úmerný poskytnutej ochrane práv žalobkyne, a možno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby do spoločnej nehnuteľnosti nevstupoval.

26. Žalobkyňa má zo žalovaného a jeho konania strach, obáva sa jeho ďalších činov, v dôsledku jeho verbálnych vyhrážok ako aj napadnutia. Podkladom týchto jej obáv sú reálne ohrozujúce situácie a negatívna skúsenosť, vrátane skutočnosti, že bola podľa vlastného tvrdenia v poslednom období napadnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná vzhľadom na opakujúce sa neoprávnené konanie žalovaného tak, ako je vyššie popísané. Vychádzajúc z popísaného stavu je predpoklad, že žalovaný aj v budúcnosti bude pokračovať v konaní, ktorým neoprávnene zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, čím je osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Za danej situácie je namieste úprava pomerov účastníkov, aby nateraz bol upravený zákaz vstupu do obydlia, ktorý bude trvať po dobu 6 mesiacov odo dňa vydania tohto rozhodnutia. Súd rozhodnutie časovo obmedzil z dôvodu, že pojmovým znakom tohto typu neodkladného opatrenia je dočasnosť. Súčasne súd poučil žalobkyňu čoho sa môže domáhať vo veci samej, napriek tomu, že uviedla, že podá návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

27. Súd z totožných dôvodov, ako vyhovel návrhu žalobkyne v časti nariadenia neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do nehnuteľnosti, vyhovel žalobkyni aj v časti návrhu na zákaz priblíženia k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, tj. aby žalobkyňa bola ochránená pred násilím, resp. pred zásahmi do jej telesnej a duševnej integrity, pričom však rozsah obmedzil, nakoľko budú musieť sa žalobkyňa aj žalovaný zúčastniť súdnych konaní, resp. konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne správnymi orgánmi. Súd má súčasne za to, že žalobkyni v danej situácii nebude hroziť ohrozenie, nakoľko žalovaný bude musieť byť triezvi a budú tam prítomné príslušné zložky, ktoré sú schopné zabezpečiť jej ochranu.

28. Návrh žalobkyne, čo do návrhu na zákaz priblíženia žalovaného k maloletým deťom súd odmietol, nakoľko má za to, že neboli v návrhu osvedčené základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, okrem výslovne neurčitého tvrdenia, o ochrane pri náhodnom stretnutí. Súd súčasne konštatuje, že zo samotných svedeckých výpovedí žalobkyne pred orgánmi činnými v trestnom konaní (po poučení o následkoch krivej výpovede) uviedla, že žalovaný sa v zásade nikdy nedopustil násilia na deťoch (s výnimkou jednej facky), pričom sa im ani nikdy nevyhrážal, a preto má súd za to, že v zásade žalobkyňa ani nateraz nemôže osvedčiť skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, kde by súd žalovanému ako otcovi zakázal priblížiť sa k deťom. Súd má tiež za to, že zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia k matke dostatočne rieši situáciu, kde žalovaný nemôže vstúpiť do obydlia vymedzeného vo výroku, resp. priblížiť sa k žalobkyni, nakoľko by sa dopustil trestného činu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v časti návrhu na zákaz priblíženia žalovaného k deťom odmietol, nakoľko návrh v tejto časti neobsahoval základné zákonom vyžadované náležitosti (jednak tvrdenia a jednak dôkazy). Súd súčasne uvádza, že ak dôjde k zmene okolností (ohrozenia detí), môže žalobkyňa podať nový návrh v tejto časti. Rovnako ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené môže byť podaný návrh na jeho zrušenie. Súd záverom konštatuje, že vzhľadom na okolnosti by mal žalovaný ako otec maloletých detí porozmýšľať nad svojím doterajším životom, a či to ako žije je správne, a či chce svoj život zmeniť, alebo nie. Ak áno, mal by zvážiť možnosť vzdania sa svojej alkoholovej závislosti, ktorá je zodpovedná za jeho súčasnú situáciu a v prípade jej pokračovanie bude mať veľmi pravdepodobne pre neho len negatívny progres spojený s úpadkom jeho osoby a osobnosti a stratou posledných medziľudských vzťahov, ktoré mu zostali. Prípadne sa môže rozhodnúť zmeniť svoj život k lepšiemu, zbaviť sa závislosti, začať riadne žiť a pracovať.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa §262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, pričom odmietnutím návrhu len v nepatrnej časti týkajúcej sa detí, ktorí nie sú stranami tohto konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia, pričom bude na žalobkyni, či niekedy v budúcnosti bude trovy vymáhať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné vyhotovením (§332 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súd súčasne poučuje žalovaného, že porušením zákazu nariadeného týmto neodkladným opatrením sa môže dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, prípadne ďalších trestných činov, podľa druhu skutku, ktorého by sa dopustil.