Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sa-18-2021.pdf
PDF · 158.03 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobkyne: X. S., nar. XX.XX.XXXX., bytom E.. K. B. M. XXXX/XX, XXX XX Q. Q., právne zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Žemba, PhD., so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP1-2021/010338-008 zo dňa 18. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Obvodné oddelenie PZ Banská Bystrica - východ predložilo dňa 08.06.2020 na administratívne konanie priestupkový spis č. ORPZ-BB-OPP4-180/2020-P spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 03.04.2020 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) vo veci oznámenia L.. L. F., ktorého sa mala dopustiť X. S. (v procesnom postavení žalobkyňa). Predložené mu boli aj ďalšie priestupkové spisy ohľadom priestupkov, ktorých sa mala rovnako dopustiť žalobkyňa vo veciach iných oznamovateliek.
Prvostupňové rozhodnutie
2. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. OU-BB-OVVS2-2020/018337-029 zo dňa 23.12.2020 rozhodol tak, že podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa mala dopustiť tým, že: 1) Dňa 20.03.2019 v čase okolo 13:59 hod. mala zaslať zo svojho mobilného telefónu na mobilný telefón L. T. st. SMS správu, ktorú menovaná prijala na E.. K. k M. XXXX/XX v Q. Q., v znení „žobráčka vráť vankúš, lebo zavolám políciu za krádež“, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. 2) Dňa 23.03.2019 v čase okolo 10:00 hod. na E.. K. k M. 1XXX/XX v Banskej Bystrici mala na schodoch bytového domu adresovať L. T. st. slová „žobráčka“ a „handrárka“, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. 3) Dňa 20.04.2019 v čase okolo 10:10 hod. na E.. K. B. M. XXXX/XX v Q. Q. mala po vzájomnej výmene názorov fyzicky napadnúť L. T. ml. tak, že ju mala udrieť zozadu rukou do hlavy, čím jej mala
spôsobiť zranenia - pomliaždenie záhlavia ľahkého stupňa a podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 5 až 6 dní, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. 4) Dňa 03.04.2020 v čase okolo 13:15 hod. na E.. K. B. M. XXXX/XX v Banskej Bystrici na chodbe pred bytom L.. L. F. mala menovanú po vzájomnej výmene názorov fyzicky napadnúť tak, že jej mala dať facku pravou rukou na ľavé líce, pričom jej mala povedať, že je „sopľa“ a „šteňa“, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.
3. Za spáchanie vyššie uvedených priestupkov prvostupňový orgán verejnej správy uložil obvinenej X. S. podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 12 ods. 2 a § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške 30,- EUR. Súčasne uložil obvinenej podľa § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- EUR.
4. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zároveň podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch zastavil konanie vedené proti obvinenej X. S. vo veci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutkov uvedených v bodoch 5 až 7 nebolo obvinenej z priestupkov preukázané. Priestupkov sa mala obvinená dopustiť tým, že: 5) Dňa 22.03.2019 v čase okolo 09:15 hod. na E.. K. B. M. XXXX/XX v Q. Q. mala L. T. st. na balkón a šnúru vešania prádla vyhodiť zvyšky psieho exkrementu, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie schválnosťami. 6) V presne nezistený deň v mesiaci január 2020 mala pred bytovým domom na E.. K. k M. XXXX/ XX v Q. Q. vulgárne nadávať L. T. L.. slovami „Ty piča jedna vyjebaná, čo nič nerozprávaš, čo ti zuby vypadali ... au“, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. 7) Dňa 15.02.2020 v čase okolo 13:20 hod. pred dverami do bytového domu na E.. K. B. M. XXXX/XX v Q. Q. mala vulgárne nadávať L. T. L.. slovami „Ak neprestaneš, rozbijem ti papuľu“, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú jej kladené za vinu, nakoľko svoju neúčasť na dvoch termínoch ústneho pojednávania riadne ospravedlnila a potom jej už nebolo doručené žiadne ďalšie oznámenie. Tiež uviedla, že už viac ako 7 rokov dochádza ku krádežiam pošty z jej poštovej schránky, avšak nemá dôkazy, ktoré by z týchto krádeží usvedčovali konkrétnu osobu. Ak by si oznámenia o uložení zásielok našla v poštovej schránke, určite by si ich na pošte riadne vyzdvihla. Obvinenia zo spáchania uvedených skutkov odmietala a považuje ich za vykonštruované a nepravdivé. Za osobu, ktorá narušuje občianske spolunažívanie považuje L. T.. Odmietala obvinenie L. T. L.. z verbálneho alebo fyzického napadnutia alebo akýchkoľvek útokov na jej osobu. Uvádzala, že v priebehu správneho konania nebol správnemu orgánu predložený žiadny priamy dôkaz, o tom, že práve ona spôsobila zranenia L. T. ml. Taktiež odmietala obvinenie z fyzického napadnutia L.. L. F. dňa 03.04.2020. Poukázala na tendencie susedov spoločne koordinovať svoje kroky proti jej osobe a navrhla odvolaciemu orgánu vydať rozhodnutie, ktorým v bodoch 1 až 4 výroku napadnutého rozhodnutia konanie zastaví a výroky v bodoch 5 až 7 ponechá v platnosti. Zároveň navrhla vydanie rozkazu o uložení sankcie za priestupok osobám L. T., jej dcére a L. F. vo veci krivých výpovedí a uloženie finančnej sankcie uvedeným osobám v najvyššej zákonom určenej hranici každej menovite jednotlivo.
Druhostupňové rozhodnutie
6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2021/010338-008 zo dňa 18.06.2021 na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-BB- OVVS2-2020/018337-029 zo dňa 23.12.2020 zmenil tak, že z výrokovej časti vypustil body 1 až 3 a bod 5, výrok rozhodnutia v bode 4 ponechal v platnosti, pokutu vo výške 30,- EUR uloženú žalobkyni za spáchanie priestupkov podľa bodov 1 až 4 výrokovej časti rozhodnutia znížil na sumu 10,- EUR, výrok rozhodnutia v časti, v ktorej bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- EUR ponechal v platnosti a výrok rozhodnutia v časti, v ktorej konanie o priestupkoch podľa bodov 6 a 7 bolo zastavené ponechal v platnosti.
7. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z administratívneho spisu a z obsahu podaného odvolania zistil, že medzi obyvateľmi bytového domu na E.. K. B. M. XXXX/XX v Q. Q. pretrvávajú dlhodobé nezhody, ktoré
boli opakovane predmetom objasňovania orgánmi polície, ako aj predmetom priestupkových konaní na Okresnom úrade Banská Bystrica. Odvolaním napadnutým rozhodnutím bola žalobkyni vyvodená zodpovednosť za spáchanie priestupkov, keď podľa právnej kvalifikácie sa jednalo o prejavy odporujúce všeobecne akceptovaným pravidlám správania, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou riadneho a usporiadaného spolunažívania. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k priestupku pod bodom 4 bolo spoľahlivo preukázané, že žalobkyňa úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, keď dala L.. L. F. facku, pričom ako iné hrubé správanie správny orgán kvalifikoval aj verbálny útok slovami „sopľa“ a „šteňa“.
8. Na odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa nemožnosti zúčastniť sa ústneho pojednávania, resp. vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú jej kladené za vinu odvolací orgán uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyni boli zasielané aj 2 zásielky s predvolaním na ústne pojednávanie, ktoré neboli prevzaté v odbernej lehote, preto odvolací orgán listom č. OU-BB-OOP1 2021/010338-004/6GM zo dňa 08.04.2021 vykonal dopyt na doručovaciu poštu žalobkyne za účelom preverenia postupu pri doručovaní predmetných zásielok. Z obsahu oznámenia Centra reklamácii Slovenskej pošty, a.s. vyplynulo, že doručovanie predmetných zásielok bolo vykonané v súlade so Správnym poriadkom a nakoľko si žalobkyňa tieto zásielky neprevzala v odbernej lehote, došlo k tzv. fikcii doručenia. Tvrdenia a podozrenia žalobkyne, že dochádza ku krádežiam pošty z jej poštovej schránky sa nepodarilo preukázať. Žalobkyňa, napriek tomu, že bola riadne predvolaná na 4 rôzne termíny ústneho pojednávania, nevyužila svoje procesné právo dostaviť sa na správny orgán a svojou neprítomnosťou si sama spôsobila, že v konaní nemohla uplatňovať svoje procesné práva, ktoré jej zo zákona prináležia. Žalobkyňa nevyužila ani možnosť vyjadriť sa k veci už v štádiu objasňovania priestupku pred orgánom PZ dňa 04.06.2020. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, túto však nevyužila, na základe čoho prvostupňový správny orgán vec prejednal a rozhodol bez jej vyjadrenia na základe ostatných zhromaždených podkladov a dôkazov. Preto bola táto odvolacia námietka odvolacím orgánom vyhodnotená ako účelová v snahe oddialiť dokazovanie.
9. K návrhu žalobkyne na vydanie rozkazu o uložení sankcie za priestupok osobám L. T., jej dcére a L. F. vo veci krivých výpovedí odvolací orgán uviedol, že účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie. Ak má žalobkyňa podozrenie, že konaním uvedených osôb došlo k spáchaniu priestupku, má možnosť iniciovať konanie podaním oznámenia príslušnému orgánu.
10. Vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku vo vzťahu ku priestupkom zo dňa 20.03.2019, 23.03.2019 a 20.04.2019 (bod 1 až 3) Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, vydal samostatné rozhodnutia, ktorými konanie v predmetnej veci podľa § 76 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch zastavil, o čom upovedomil žalobkyňu listami zo dňa 29.03.2021 a 30.04.2021. Samostatným rozhodnutím bolo podľa § 76 ods. 1 písm. f) Zákona o priestupkoch zastavené odvolacím orgánom konanie o prejednaní priestupku uvedeného v bode 5 z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. V bodoch 6 a 7 výroku ponechal odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v platnosti, teda zastavujúce výroky podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch, pričom tieto zastavujúce výroky (ohľadom bodov 5 až 7) žalobkyňa v odvolaní nenamietala. Preto odvolací orgán sa zaoberal iba preskúmavaním zákonnosti prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa priestupku zo dňa 03.04.2020 (bod 4).
11. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací orgán konštatoval, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
Žaloba - žalobné body
12. Žalobkyňa uviedla, že prvostupňový a aj odvolací orgán nezistili skutkový stav bez dôvodných pochybností. Poukázala na ustanovenie § 2 ods. 5 Správneho poriadku, na mnohé podobné znaky priestupkového práva s právom trestným a na možnú analogickú aplikáciu zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností uvedenú v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Povinnosťou, ktorá analogicky v procese konania zaväzuje aj správne orgány by malo byť kladenie dôrazu na to, aby rovnako zhromažďovali dôkazy a tieto vykonávali nielen v neprospech, ale rovnako aj v prospech obvineného.
13. Žalobkyňa má za to, že skutok č. 4, ktorý sa mal stať 03.04.2020, kedy mala napadnúť susedku p. F. a údajne jej spôsobiť ujmu na zdraví jej nemožno jednoznačne pričítať za vinu pre absolútny nedostatok dôkazov na strane oznamovateľky. Predpokladom, aby bolo možné rozhodnúť o vine a sankcii za údajné ublíženie na zdraví je záznam v lekárskej správe a stanovenie doby liečby vrátane eventuálne spôsobenej škody na zdraví určené znaleckým dokazovaním s príslušným obodovaním bolestného. Výpoveď p. Y., otca p. F., považuje žalobkyňa za nepravdivú a účelovo vzniknutú po predchádzajúcej dohode proti jej osobe. K pravdivosti a hodnovernosti výpovedí uviedla, že považuje za veľmi závažné porušenie zákona a jej práv a právom chránených záujmov, že neboli ustanovení do konania psychológovia a psychiatri, aby preverili duševný stav oznamovateliek p. T. st., p. T. L.. a p. F., na hodnovernosť ich výpovedí, vrátane výpovede p. Y..
14. V správnej žalobe žalobkyňa ďalej poukázala na ďalšie porušenie jej práv a právom chráneným záujmov tým, že správne orgány obidvoch stupňov vôbec vykonali konanie o objasňovaní priestupkov vo veciach, ktoré neprináležali do ich právomoci a príslušnosti. Uviedla, že konanie vyššie uvedených oznamovateliek a p. F. dosahuje intenzitu a napĺňa znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov, a preto správny orgán mal ako predbežnú otázku riešiť dôvodné podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov voči jej osobe a podanie podnetu orgánom činným v trestnom konaní na začatie trestného stíhania.
15. Žalobkyňa, zotrvávala na svojich tvrdeniach, že nebola riadne predvolaná na ústne pojednávanie aj napriek oznámeniu správnemu orgánu, že jej je vykrádaná poštová schránka, čím jej bolo znemožnené právo na obhajobu. Taktiež jej nebolo umožnené nazretie do spisu, pričom neobstojí tvrdenie správneho orgánu o protipandemických opatreniach, keďže pri zachovaní všetkých ochranných prostriedkov by tak urobiť možné bolo. Namietala tiež neobjektívnosť a zaujatosť odvolacieho orgánu, ktorý mal možnosť v zmysle Správneho poriadku vec vrátiť späť na konanie na prvostupňový orgán, aby mohli byť zodpovedané všetky námietky, ktoré podala v odvolaní. Takto nadobudla dôvodnú obavu, že správny orgán konal v prospech jednej strany - oznamovateľky na úkor druhej - žalobkyne.
16. V správnej žalobe žalobkyňa ďalej poukázala na to, že predmetným nezákonným konaním správneho orgánu ohrozujúcim a porušujúcim jej práva bol porušený aj princíp právnej istoty žalobkyne ako účastníčky v danom prípade verejnoprávneho vzťahu. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania postupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto orgánu účastník má. Žalobkyňa navrhla správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žiadala priznať voči žalovanému náhradu konania, menovite trovy právneho zastúpenia.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a uviedol, že nevidí dôvod, aby sa odchýlil od argumentov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K žalobnej námietke týkajúcej sa absencie dôkazov v podobe lekárskej správy alebo znaleckého posudku vo vzťahu ku skutku zo dňa 03.04.2020 uviedol, že žalobkyňa bola uznaná vinnou za to, že dala L.. L. F. facku, čím naplnila znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu formou iného hrubého správania. Na naplnenie znakov tejto skutkovej podstaty sa nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil inej osobe zranenie, resp. ujmu na zdraví, postačuje prejav hrubej neslušnosti, ktorá prekračuje rámec iba nezdvorilého správania. Facka, ako aj adresné verbálne útoky špecifikované v bode 4 prvostupňového rozhodnutia sú skutkami, ktoré vykazujú tak formálne znaky, ako aj materiálny znak priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom spáchanie týchto skutkov nie je potrebné preukazovať lekárskou správou alebo znaleckým dokazovaním. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa hodnotenia výpovede svedka T. Y.alovaný uviedol, že posudzovanie vierohodnosti jeho výpovede žalovaný hodnotil vo vzájomnej súvislosti s výpoveďou oznamovateľky L.. L. F., pričom obaja boli v zmysle Správneho poriadku pred podaním svedeckých výpovedí poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Žalovaný si v plnom rozsahu osvojil skutkové závery podľa bodu 4 výroku prvostupňového rozhodnutia, a tieto ponechal v platnosti tak, ako je to uvedené v bode II výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia.
18. Žalovaný považuje námietky žalobkyne, že správny orgán do konania nepribral znalca z odboru psychológie alebo psychiatrie za nedôvodné. S tvrdením žalobkyne, že nebola riadne predvolaná
na ústne pojednávanie, čím jej bolo znemožnené právo na obhajobu, sa žalovaný vysporiadal už v rozhodnutí o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný preto s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhol správnemu súdu, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Replika žalobkyne na vyjadrenie žalovaného
19. Žalobkyňa sa nestotožnila s námietkami a dôvodmi žalovaného, zotrvala na argumentácii a dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Námietku na prizvanie do konania znalca z odboru psychológie a psychiatrie považuje za nanajvýš dôvodnú, pričom medzi dôvodmi uviedla skutočnosť, že jediný svedok údajného napadnutia T. Y. je otec L. F., ktorý ako osoba blízka má prirodzene záujem poskytnúť dcére také svedectvo, ktoré by slúžilo v jej prospech. Správne orgány, aj napriek zásade voľného hodnotenia dôkazom, majú hodnotiť dôkazy každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, keďže len tak môže byť vydané spravodlivé rozhodnutie.
20. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že svedok Y. podľa jeho výpovede nič nevidel, iba počul údajné napadnutie spoza zatvorených dverí bytu, počas údajného napadnutia z bytu nevyšiel, neposkytol pomoc dcére v núdzi, čo vytvára podozrenie, že nechcel byť priamo konfrontovaný s obvinenou z údajného napadnutia aj preto, že jeho dcéra opakovane vykráda poštu žalobkyne tak, aby sa v tom čase ako obvinená nedozvedela o konaní správneho orgánu vo veci. Spoločným konaním uvedených osôb bolo žalobkyni upreté právo na riadnu obhajobu a konfrontáciu so svedkom Y.. Svedok Y. ako otec neprejavil záujem zasiahnuť v prípade ohrozenia jeho dcéry, a to aj napriek tomu, že bola, podľa jeho výpovede opakovane žalobkyňou napadnutá, čo správnemu orgánu nevysvetlil, keďže správny orgán mu túto otázku ani nepoložil.
21. Žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie. Podľa jej názoru sa odvolací orgán pri posudzovaní viny žalobkyne oprel o rozporuplnú výpoveď jediného svedka p. Y., ktorého označil za dôveryhodného. Konajúci správny orgán však nedisponuje v danej veci takými odbornými vedomosťami a schopnosťami, aby posúdil duševný stav a hodnovernosť výpovede poškodených ako aj svedka p. Y.. Preto, v prípade uznania viny žalobkyne na základe svedeckej výpovede jedinej osoby, je pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu potrebné klásť dôraz na vykonanie znaleckého dokazovania. Ďalej uviedla svedectvo L.. T., ktoré dosvedčuje cielené, vedomé a plánované konanie organizovanej skupiny osôb voči žalobkyni, s cieľom škodiť jej osobe z dôvodu osobných antipatií. Správny orgán nevzal do úvahy, že rovnaké osoby, ktoré podávajú krivé obvinenia voči žalobkyni si navzájom medzi sebou skutky dosvedčujú svedeckými výpoveďami s úmyslom usvedčiť žalobkyňu z viny.
22. Záverom žalobkyňa uviedla, že správny orgán povýšil zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v snahe vybaviť vec včas a bez zbytočných prieťahov pred uplatnením právneho nároku na spravodlivé konanie voči žalobkyni, a to podrobným preskúmaním údajného napadnutia, posúdením všetkých predložených námietok žalobkyne v tejto veci v kontexte a v súvislostiach s ostatnými obvineniami žalobkyni kladenými za vinu. Odvolací správny orgán pristupoval od začiatku k žalobkyni zaujato, neskúmal skutočné príčiny podania žaloby ani predchádzajúce konfliktné správanie L.. F., ktorého sa dlhodobo voči nej, ako staršej osobe, dopúšťala.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
23. Správny súd, ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nezistiac dôvod na postup podľa § 195 SSP, v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 písm. a) a d) SSP v spojení s judikatúrou európskych a vnútroštátnych súdov vyššej autority vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
24. Napriek tomu, že žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadiť pojednávanie, správny súd vyhovel jej neskoršie uplatnenej požiadavke a nariadil pojednávanie, keďže žalobkyňa sa nevyjadrila v priebehu administratívneho konania ku skutkom, za ktoré bola uznaná vinnou a za čo bola potrestaná uložením peňažnej pokuty. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne a poverený zástupca žalovaného zotrvali
na svojej skutkovej a právnej argumentácii, ktorá bola obsahom administratívneho aj súdneho spisu. Na návrh právneho zástupcu žalobkyne správny súd uskutočnil výsluch žalobkyne a vykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz, keď prehral zvukový záznam z jej mobilného telefónu ohľadom incidentu s jednou zo susediek. Nešlo o incident zo dňa 03.04.2020, ale ako žalobkyňa uviedla z iného obdobia, z ktorého dôkazu malo vyplynúť aké je správanie susedov voči nej.
25. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného napadnutého žalobou v časti, v ktorej bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch za to, že dňa 03.04.2020 čase okolo 13:15 hodine na E. K. B. M. XXXX/XX v Q. Q., na chodbe pred bytom L.. L. F., po vzájomnej výmene názorov dala menovanej facku, a povedala jej, že je „sopľa“ a „šteňa“, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním.
Relevantná právna úprava
26. Podľa § 2 ods. 1 SPP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
29. Podľa § 194 ods. 2 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
31. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch; priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
32. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o priestupkoch; za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.
33. Podľa § 59 ods. 1 Zákona o priestupkoch; objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
34. Podľa § 60 ods. 3 písm. d) Zákona o priestupkoch; orgán oprávnený objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a) a c).
35. Podľa § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch; podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní.
36. Podľa § 77 Zákona o priestupkoch; výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).
37. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o priestupkoch; priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
38. Podľa § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch; obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
39. Podľa § 76 ods. 1 písm. c) a f) Zákona o priestupkoch; správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že 40. c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané, 41. f) zodpovednosť za priestupok zanikla,
42. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o priestupkoch; odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci konania sa o zastavení konania len upovedomia.
43. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
44. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku; rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
45. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku; ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
46. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
47. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
48. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku; na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
49. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku; dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
50. Podľa § 35 ods. 1 Správneho poriadku; každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
51. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku; vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
52. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku; správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
53. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
54. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
55. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
56. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia nie je absolútny, limitovaný je dispozičnou zásadou, čo znamená, že rozsah súdneho prieskumu zákonnosti je daný žalobnými bodmi, teda tvrdením v žalobe z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné s výnimkou dôvodov uvedených v § 195 SSP, ktorých existenciu správny súd v danej veci však nezistil. Úlohou súdu bolo teda posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných bodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, teda či skutkové závery, ku ktorým dospel vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
57. Priestupok je definovaný v § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Priestupok je založený na kombinácii materiálneho znaku a formálneho znaku a na kombinácii pozitívneho a negatívneho vymedzenia priestupku. Materiálny znak je vyjadrený tým, že konanie porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, stupeň porušenia alebo ohrozenia tohto záujmu, stupeň spoločenskej nebezpečnosti je významný pre rozlíšenie priestupku ako aj všeobecné zákonné znaky, spoločné pre všetky priestupky tak aj typové znaky, t. j. znaky skutkovej podstaty priestupku, ktoré charakterizujú a rozlišujú jednotlivé konkrétne priestupky. Priestupkom je potom konanie, ktoré napĺňa tak všeobecné znaky, ako aj znaky skutkovej podstaty uvedené v zákone. Súhrn typových znakov priestupku určitého druhu tvorí skutkovú podstatu priestupku. Jednotlivé skutkové podstaty sú charakterizované objektom, objektívnou stránkou, subjektom a subjektívnou stránkou. Každú skutkovú podstatu priestupku určujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým protiprávne konanie smeruje. Tieto záujmy sú objektom priestupku. Znaky skutkovej podstaty, ktoré charakterizujú objektívnu stránku, sú predovšetkým konanie a následok, ktoré spojuje príčinná súvislosť. Pre priestupky je typické, že následok je spravidla výsledkom protiprávneho konania, ktoré porušuje konkrétne právne povinnosti, ktorých nedodržaním je porušený i záujem spoločnosti, ktorý má byť zabezpečený práve s plnením tejto povinnosti. Páchateľom je osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky priestupku. Obligatórnym znakom, ktorý charakterizuje subjektívnu stránku priestupku, je zavinenie. Podľa § 3 zákona o priestupkoch platí zásada, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie, čo je prípad priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona je priestupok spáchaný úmyselne, ak páchateľ svojím konaním chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, alebo ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. Úmyselné zavinenie je teda definované intelektuálnou aj vôľovou zložkou. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu (k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti chráneného konkrétnou právnou normou) a k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok právnu zodpovednosť.
58. Na to, aby správny orgán mohol posúdiť, či konanie, ktoré sa osobe obvinenej z priestupku kladie za vinu napĺňa znaky priestupku (právne posúdenie), je potrebné, aby skutkový stav bol náležite zistený. Pri posudzovaní, či skutkový stav bol náležite zistený, možno vychádzať zo stanoviska Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 8Szd/l/2013, ktorý vo svojom rozhodnutí z 23.01.2014, uviedol, že „...zásada
materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod....)“.
59. Správny súd má za to, že skutkový stav, tak ako bol tento zistený žalovaným a orgánom verejnej správy prvého stupňa, požiadavku náležite zisteného skutkového stavu v zmysle uvedených kritérií spĺňa.
60. Žalobné body možno zhrnúť do troch okruhov, a to námietky tvrdeného nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v spojení s tvrdením, že skutok sa nestal, námietky čo do spochybňovania vierohodnosti vykonaného dôkazu výsluchom svedka T. Y. a napokon námietky procesného charakteru, čo do nedoručenia predvolania na ústne pojednávanie a upretia práva vyjadriť sa v priebehu administratívneho konania ku skutkom, ktoré boli žalobkyni kladené za vinu.
61. Úlohou správneho súdu je v rámci súdneho prieskumu zistiť, či skutkové okolnosti je možné považovať za skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, t. j., či na zistený skutkový stav orgán verejnej správy subsumoval tomu zodpovedajúce príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Prvostupňový správny orgán vychádzal z vykonaného dokazovania najmä podaného vysvetlenia (výpovede) oznamovateľky L.. L. F. a svedka T. Y.. Žalobkyňa sa v priebehu administratívneho konania nevyjadrila k predmetnému skutku, a to ani v štádiu objasňovania priestupku pred orgánom PZ a ani v rámci nariadených ústnych pojednávaní prvostupňovým správnym orgánom, ktorých sa nezúčastnila. Orgán verejnej správy sa priklonil k popisu priebehu incidentu oznamovateľkou a tiež svedka, ktorý priebeh si aj osvojil. Výpoveď oznamovateľky bola podporená práve výpoveďou svedka, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že z bytu dcéry počul výmenu názorov medzi jeho dcérou a žalobkyňou, počas ktorej obvinená povedala dcére, že je „sopľa a šteňa“ a obviňovala ju z neporiadku na chodbe. Je zrejmé, že samotné fyzické napadnutie svedok nevidel, avšak z jeho výpovede vyplýva, že po tom, čo dcéra vošla do bytu si všimol na jej líci červený otlačok od facky. Žalobkyňa vo výpovedi pred správnym súdom uvádzala, že k skutku nedošlo. Žiadne dôkazy na svoje tvrdenie, ktorými by spochybnila výpoveď oznamovateľky a vypočutého svedka neuviedla. Tvrdila, že práve L. F. ju provokovala, vykrikovala po nej, že má neporiadok, ale ako sama uviedla vo výpovedi, vyprovokovať sa nedala a nevyšla von z bytu. Raz sa stalo, že zametala L. F. smeti, zamietla ich rovno na jej nohy, na čo jej ona zobrala metlu a metlu zahodila, čo však považovala za prirodzené, keďže ju predtým na nevhodné správanie trikrát upozornila, teda doslova jej uviedla, aby smeti nezametala na ňu. Vo výpovedi pred súdom objasnila, prečo považuje svedeckú výpoveď T. Y. za nedôveryhodnú, keď uviedla, že svedok ako otec oznamovateľky sa nezastal dcéry, nevyšiel z bytu, ak počul údajný verbálny konflikt. Sama má 33 ročného syna a určite by sa syna zastala, preto považovala výpoveď svedka za podozrivú. Za podozrivé považovala tiež to, že svedok nešiel s dcérou na prechádzku, ale zostal v byte. Žalobkyňa na otázku jej právneho zástupcu uviedla, že nepoužíva vlhčené obrúsky, v súvislosti s tým, že oznamovateľka jej mala vytýkať, že robí neporiadok na chodbe, ak nechala na chodbe kelímok s vlhčeným obrúskom, a to preto, že je dlhoročnou pacientkou kožnej ambulancie a nepoužíva žiadne chemikálie, ani vlhčené utierky. Podľa verzie žalobkyne je to práve L. F., ktorá tam nechala tento neporiadok, poukazovala však na žalobkyňu, čím mala dráždiť manžela. Žalobkyňa vo výpovedi tiež uviedla, že pokiaľ býval v byte len T. F., manžel oznamovateľky L.. L. F., mala s ním dobré susedské vzťahy, pomohol jej aj pri vynesení nábytku. Zmena nastala až po nasťahovaní sa L., ktorá začala narúšať susedské vzťahy a postupne sa jej aj T. F. prestal zdraviť a bola to práve L. F., ktorá vytvárala dusné prostredie. Uvádzala, že po predmetnom incidente L. F. zneužila situáciu, čo jej došlo až neskôr, že v podstate otehotnela po uvedenom konflikte, v marci 2021 sa Varinským narodilo dieťa a následne na to sa odsťahovali.
62. Výpoveď žalobkyne je protichodnou vo vzťahu k výpovedi oznamovateľky ako aj svedka T. Y. v priebehu administratívneho konania. Správny súd má za to, že z výpovede žalobkyne nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nejakým spôsobom spochybnili záver žalovaného o tom, že žalobkyňa sa dopustila priestupku, za ktorý bola potrestaná. Zistený skutkový stav v priebehu administratívneho konania umožnil vyvodiť záver, k akému dospeli orgány rozhodujúce o priestupku. Obrana žalobkyne spočívala v tvrdení o nehodnovernosti svedeckej výpovede svedka T. Y., pretože je otcom oznamovateľky.
Správny súd zastáva názor, že táto skutočnosť sama o sebe neznižuje hodnovernosť výpovede svedka, ktorý bol pred výsluchom riadne poučený ako svedok. Tvrdenia žalobkyne nie sú relevantnými, ak žalobkyňa nepredostrela iný dôkaz rovnakej právnej sily, ktorým by spochybnila, resp. vyvrátila namietanú svedeckú výpoveď.
63. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. sa na konania o priestupkoch vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. Správny poriadok, ak Zákon o priestupkoch alebo iný zákon neustanovuje inak. Na preskúmavanú vec sa vzťahuje Správny poriadok, pretože Zákonom o priestupkoch nie je jeho aplikácia vylúčená. Preto aj na celý proces dokazovania sa použije Správny poriadok. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Svedok je povinný vypovedať pravdu a nesmie nič zamlčať, ako to vyplýva z ustanovenia § 35 ods. 1 Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že T. Y., ktorý bol vypočutý v predmetnej veci ako svedok bol pred svedeckou výpoveďou poučený v zmysle § 35 ako aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Preto, ak žalovaný nezistil žiaden dôvod pre spochybňovanie vierohodnosti výpovede svedka, ako aj výpovede L.. L. F., ktoré sú obsahovo konzistentné a nevykazujú žiadne logické rozpory, postupoval v súlade so Správnym poriadkom. Ak žalobkyňa vo výpovedi pred správnym súdom uvádzala, že výpoveď svedka nemôže byť vierohodná, ak napriek tomu, že počul incident a nevyšiel von z bytu, aby sa zastal dcéry, nie je skutočnosťou, ktorá by spochybňovala záver k akému dospel správny orgán. To, či svedok zasiahol do incidentu alebo nie, neznižuje hodnovernosť jeho výpovede. Svedok vo výpovedi jednoznačne potvrdil, že počul incident, videl stopy na tvári dcéry po facke a nebola preukázaná nepravdivosť jeho výpovede.
64. Keďže sa na konanie o priestupkoch vzťahuje Správny poriadok, rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňové rozhodnutie) musí spĺňať okrem náležitostí uvedených v § 77 Zákona o priestupkoch aj náležitosti uvedené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V danom prípade rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie tieto náležitosti spĺňa. V odôvodnení rozhodnutí je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Žalovaný uviedol - podrobne opísal z akých podkladov vychádzal, aké vykonal dôkazy, ako tieto vyhodnotil z hľadiska ich vierohodnosti a preukaznosti so záverom, že nimi bolo preukázané konanie žalobkyne tak, ako je uvedené v bode 4 v popise skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Hodnotiaca úvaha žalovaného nemá žiadnu logickú chybu, ak žalovaný tiež uviedol, že opísanými skutkami v bode 4 žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, keď bolo preukázané, že žalobkyňa úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým spôsobom, keď dala L.. L. F. facku, pričom ako iné hrubé správanie bolo kvalifikované aj verbálne napadnutie žalobkyne slovami „sopľa“ a „šteňa“.
65. Proti tvrdeniu žalobkyne, že skutkový stav má byť zistený čo najúplnejšie, bez dôvodných pochybností nemožno nič namietať. Avšak skutkový stav tak, ako bol zistený a ustálený správnym orgánom považuje správny súd za náležite zistený, preukázaný vykonanými dôkazmi, teda nesporný, nepochybný a ani výpoveďou žalobkyne nevyvrátený. Žalovaný aj prvostupňový orgán postupovali v súlade s § 3 ods. 5 a § 32 Správneho poriadku. Vykonávanie dokazovania patrí správnemu orgánu, pričom správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vykonať ďalšie dokazovanie by bolo potrebné v prípade, pokiaľ by na základe zistených dôkazov mal správny orgán pochybnosti o skutočnostiach z nich vyplývajúcich. Vzhľadom na to, že dôkaz výpoveďou svedka T. Y. nevykazoval žiadne známky manipulácie a zároveň žalobkyňa okrem všeobecného tvrdenia o predpokladanej nehodnovernosti výpovede, lebo je otcom oznamovateľky, nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by uvedené spochybnila, správny súd vyhodnotil postup žalovaného ako zákonný a správny. Ani správny súd, po zohľadnení výpovede žalobkyne na pojednávaní pred správnym súdom nemá pochybnosti o pravdivosti výpovede svedka, ktorá je konzistentná s výpoveďou oznamovateľky. Žalobkyňa voči prijatým skutkovým záverom neargumentovala takým konkrétnym a vecným spôsobom, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a teda, že nezodpovedajú obsahu vykonaných dôkazov alebo, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezodpovedá zásadám logického myslenia. Preto správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu považuje len za vyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s hodnotením vykonaných dôkazov, resp. ide o predostrenie vlastného hodnotenia vykonaných dôkazov, čo nepostačuje pre záver
správneho súdu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatky v skutkových zisteniach, z ktorých preskúmavané rozhodnutie vychádza.
66. K právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že z ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch vyplýva, že úmyselným narušením občianskeho spolunažívania môže byť 1. vyhrážanie ujmou na zdraví, 2. drobné ublíženie na zdraví, 3. nepravdivé obvinenie z priestupku, 4. schválnosti a napokon 5. iné hrubé správanie. V danom prípade sa žalobkyňa dopustila úmyselným konaním iného hrubého správania, ktorým je jednak to, že dala Mgr. Márii Varinskej facku ako aj to, že žalobkyňa označila oznamovateľku za „sopľu“ a „šteňa“. Iná hrubosť môže spočívať jednak vo fyzickej agresii nedosahujúcej intenzitu ani drobného ublíženia na zdraví ale tiež aj vo verbálnej agresii. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán vyhodnotili správanie žalobkyne pokiaľ ide o jeho povahu, intenzitu aj následok a dospeli k správnemu záveru, že konanie žalobkyne je priestupkovo postihnuteľné, keďže prekračuje rámec iným spôsobom nevhodného správania, narušujúce občianske spolunažívanie. Keďže išlo o fyzickú agresiu nedosahujúcu ani intenzitu drobného ublíženia na zdraví, nebolo potrebné žiadne potvrdenie lekára ohľadom ublíženia na zdraví, ani prípadne znalecké dokazovanie, dokonca s vyčísleným bodovým ohodnotením poškodenia zdravia.
67. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatok vykonaných dôkazov najmä v jej prospech ako obvinenej, správny súd k tomu uvádza, že minimálne od okamihu, keď bola predvedená pred orgán PZ za účelom objasnenia oznámených priestupkov mala vedomosť o predmetnom konaní a mohla v rámci svojej obrany produkovať nejaké dôkazy svedčiace v jej prospech. Konanie žalobkyne, ktorá sa pri objasňovaní priestupku pred orgánom polície k priestupkom nevyjadrila, pričom podpísala, že sa odmieta vyjadriť, čo však na pojednávaní pred súdom popierala, resp. odôvodňovala s tým, že nemala pri sebe dioptrické okuliare a nevidela čo podpísala; ďalej, ak sa dvakrát - na prvé a druhé ústne pojednávanie pred prvostupňovým orgánom ospravedlnila a následne sa sama nezaujímala o priebeh priestupkového konania s cieľom produkovať na svoju obhajobu nejaké dôkazy, považuje správny súd za pasívne správanie z jej strany a nemožno vytknúť príslušným orgánom rozhodujúcim v predmetnej veci akékoľvek pochybenie, dokonca s následkom upretia práv žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne, že je jej vykrádaná poštová schránka nebolo preukázané. Napokon žalobkyňa mala možnosť s poštovým doručovateľom dohodnúť spôsob doručenia zásielok do vlastných rúk, ak mala takéto podozrenie, o to viac ak vedela o oznámených priestupkoch proti jej osobe. Správny súd nezistil dôvod ani pre znalecké dokazovanie za účelom prešetrenia duševného stavu oznamovateľov priestupkov, žiadna indícia pre takýto postup z administratívneho spisu nevyplýva.
68. K tvrdenému nesprávnemu procesnému postupu pri doručovaní predvolania správny súd konštatuje, že nezistil nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobkyňa prevzala predvolanie na prvé dve ústne pojednávania, ktorých sa nezúčastnila, pričom požiadala o ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov. Predvolania na ďalšie dve pojednávania boli žalobkyni doručené fikciou doručenia v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Správneho poriadku, pričom zásielky sa považujú za doručené vrátením nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Správny súd, akceptujúc skutočnosť, že žalobkyňa ako obvinená v konečnom dôsledku nebola vypočutá k meritu veci, ku skutkom, ktoré jej boli kladené za vinu, vypočul žalobkyňu na nariadenom pojednávaní, avšak z výpovede žalobkyne pred súdom nevyplynuli žiadne také nové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o nesprávnosti a nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, pokiaľ by žalobkyňa aj bola vypočutá v administratívnom konaní a uvádzala by rovnaké skutočnosti ako pri vyjadrení na súde, nezmenilo by to skutkový záver, z ktorého vychádzal orgán verejnej správy pri rozhodovaní. Správny súd dospel k záveru, že právo na obhajobu žalobkyne nebolo upreté, resp. žiadne procesné práva, v dôsledku čoho by bola poškodená. Žalobkyňa neuvádzala takú argumentáciu, čím by sa jej postavenie zmenilo k priaznivejšiemu výsledku, pokiaľ by aj bola vypočutá pred orgánom verejnej správy na ústnom pojednávaní, pričom je evidentne preukázané, že na štyri nariadené pojednávania sa nedostavila. Žalobkyňa neuviedla, čo by bolo na jej postavení iné, pokiaľ by sa na takéto výsluchy dostavila, najmä, ak ani pri výsluchu pred správnym súdom neuviedla žiadne také okolnosti, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť v jej prospech.
69. Pokiaľ žalobkyňa namietala neobjektívnosť a zaujatosť odvolacieho orgánu, pretože mal možnosť v zmysle Správneho poriadku vec vrátiť späť na konanie na prvostupňový orgán, avšak takto nepostupoval, čím nadobudla dôvodnú obavu, že žalovaný konal v prospech jednej strany, a to oznamovateľky na jej úkor, správny súd ani túto žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú, za relevantnú
privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny poriadok upravuje postup pre prípad, ak účastník konania má za to, že rozhoduje zaujatý zamestnanec orgánu verejnej správy, avšak žalobkyňa túto možnosť namietať zaujatosť v administratívnom konaní nevyužila. To, že žalobkyňa nie je spokojná s rozhodnutím žalovaného samo o sebe nepreukazuje zaujatosť pri rozhodovaní odvolacieho orgánu. Navyše účastník správneho konania nemá právo na rozhodnutie podľa jeho predstáv. Žalobkyňa uvádza, že nadobudla dôvodnú obavu, že sa nekonalo nestranne, avšak správny súd nerozhoduje na základe domnienok a obáv účastníka konania, ale na základe jednoznačných tvrdení (podložených dôkazmi) o porušení zákona v konaní orgánu verejnej správy, resp. o nezákonnosti samotného rozhodnutia ako výsledku administratívneho konania.
70. Tvrdené porušenie princípu právnej istoty žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania v danom prípade verejnoprávneho vzťahu, nebolo preukázané. Navyše predmetná žalobná námietka je vo všeobecnej rovine, bez premostenia na predmetnú vec, preto takúto nekonkrétnu žalobnú argumentáciu nie je možné podrobiť súdnemu prieskumu.
71. Správny súd nezistil, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom poznamenáva, že nie každé procesné pochybenie orgánu verejnej správy je relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ale len také pochybenie, ktorým by orgán verejnej správy znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiadne takéto porušenie orgánu verejnej správy v predmetnej veci správny súd nezistil.
72. Podľa správneho súdu rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy sú zákonné, riadne odôvodnené a rovnako je odôvodnená aj výška sankcie, ktorá bola žalovaným znížená na sumu 10 Eur vzhľadom na to, že došlo k zastaveniu konania ohľadom troch priestupkov, za ktoré bola pôvodne spolu s priestupkom v 4. bode uložená pokuta 40 Eur. Žiadna zo žalobných námietok nebola právne relevantná privodiť požadované zrušenie rozhodnutia žalovaného, pretože v administratívnom konaní bol riadne zistený skutkový stav, prejednaný v priestupkovom konaní. Správny súd nezistil žiadne porušenia práv žalobkyne a nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovede svedka T. Y., ktorý bol vypočutý po riadnom poučení o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Vykonaním dokazovania bolo preukázané konanie žalobkyne, ktoré naplnilo skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
73. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 167 ods. 1 a contrario SSP.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.