Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_13Co-17-2017.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/17/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: A. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom L. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (pôvodne právny predchodca Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130), zast. Beňo & partner, Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 1 476,43 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/274/2015-72 zo dňa 27. 06. 2016, takto
rozhodol:
I. Z dôvodu zániku pôvodného žalovaného Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, súd v konaní pokračuje s jeho právnym nástupcom Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/274/2015-72 zo dňa 27. 06. 2016 v napadnutej časti , ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e (prvý a tretí výrok). III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) sumu 1 476,43 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 476,43 € od 09. 09. 2015 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky (žalobkyne) vo výške 533,25 € - trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok). Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 88,50 € na účet Okresného súdu Zvolen v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 1 476,43 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. So žalovaným uzatvorila dňa 17. 04. 2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5013789, na základe ktorej jej boli požičané peňažné prostriedky. Táto zmluva neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. V súlade s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. predmetná zmluva o pôžičke v bode II. obsahuje len údaj o výške mesačnej splátky (109,63 €) a počet splátok (63), v ostatnej časti je zákonná povinnosť uvedenia tejto náležitosti nesplnená. Úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje tiež údaj o dobe trvania zmluvy a termíny konečnej splatnosti, pričom konečná splatnosť musí byť určená konkrétnym dátumom. Je nemysliteľné, aby si spotrebiteľ musel matematickými operáciami vypočítať ktorý deň, v ktorom mesiaci a v ktorom roku nastane konečná splatnosť poskytnutého úveru. V zmluve nie je uvedený konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Žalobkyni
boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 593,33 €, žalovanému zaplatila 5 076,78 €, a teda sa na jej úkor, keďže zmluva je bezúročná a bez poplatkov, obohatil sumou 1 476,43 €.
3. Súd prvej inštancie posúdil nárok podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 2 písm. k), § 11 ods. 1 psím. a) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 451 ods. 1, 2, § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a z vykonaného dokazovania zistil, že uzavretá zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 17. 04. 2012 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Ide o formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Následne súd prvej inštancie skúmal, či má zmluva písomnú formu a obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012.
4. Okresný súd zistil, že zmluva bola uzatvorená dňa 17.04.2012, so žalovanou ako dlžníčkou. V bode II. tejto zmluvy je uvedené: schválená výška pôžičky 3 593,33 € počet splátok 63 termín konečnej splatnosti 7/2017 celková suma pôžičky 6 906,69 € celkové náklady spotrebiteľa 3 313,36 € výška mesačnej splátky 109,63 € RPMN 32,00 % ročná úroková sadzba 32,00 % priemerná hodnota RPMN 18,77 % Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a preto uvedený úver zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval za bezúročný a bez poplatkov. Následne nárok posúdil v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať žalobkyni a to vo výške 1 476,43 € spolu s úrokom z omeškania od 09. 09. 2015 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania uplatnený od 05. 11. 2011 do 09. 09. 2015 zamietol.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlad s § 142 ods. 3 OSP a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bola neúspešná len v nepatrnej časti.
6. Proti rozsudku v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 476,43 € s prísl. podal odvolanie žalovaný. Navrhol v tejto časti návrh zamietnuť. Poukázal na nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely zaplatenia úveru. Podľa bodu 1.1 VOP splátka znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca. Podľa bodu 6.3 VOP v jednotlivých splátkach je dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatky. V splátkovom kalendári v zmluve o pôžičke sú následne uvedené termíny a výška jednotlivých mesačných anuitných splátok, ktoré sú zložené z istiny a zmluvných úrokov. Z rozsudku nie je zrejmé v čom videl súd absenciu obligatórnych náležitostí, keď tieto vyplývajú priamo zo zmluvy a sú uvedené aj v splátkovom kalendári. Poukázal tiež na nesprávny záver súdu prvej inštancie, keď v súlade s § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy, na to aby bolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, treba aby boli kumulatívne splnené podmienky, a to nedostatok písomnej formy a zároveň nedostatok náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) a r) a y). Zmluva má písomnú formu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného, že zmluvu možno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, iba ak sú kumulatívne spojené obidve podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. To, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s pohľadom žalovaného na predmetnú vec, nemožno považovať za odvolací dôvod. Informácie v zmluvách o spotrebiteľských úveroch majú byť určité,
jasné, zrozumiteľné, prehľadné, neumiestňované na bližšie neurčenom počte osobitných listín, základné parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť dostupné a zrozumiteľné na jednom tlačive. Žalovaný sa vo vyjadrení dovoláva platnosti dokumentov a listín, ktoré žalobcovi pri podpise neboli predložené, alebo s nimi nebol preukázateľne oboznámený, napr. VOP k zmluve o pôžičke, splátkový kalendár. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že boli priložené k zmluve a že bol s nimi žalovaný oboznámený. Samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje k ich záväznosti, ale je potrebné, aby bol zároveň naplnený aj druhý predpoklad, a to známosť obchodných podmienok. Zmluva neobsahuje ani len základné údaje stanovené pre zmluvný typ. Nie je tiež správny názor žalovaného, že úver možno považovať za bezúročný a bezpoplatkový, iba v prípade kumulatívneho splnenia náležitostí v súlade s § 11 zák. č. 129/2010 Z.z.
8. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na odvolaní. Uviedol, že zmluva o pôžičke je dojednaná v súlade s platným právom a že neodporuje dobrým mravom, ani neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa uviedol, že text formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predloženej spotrebiteľovi, musí byť z pohľadu spotrebiteľa ľahko čitateľný, prehľadný, zrozumiteľný a najmä všetky pre spotrebiteľa relevantné informácie, musia byť náležitým spôsobom diferencované od ostatného textu, pretože len tak je možné docieliť jeden z hlavných motívov spotrebiteľsko-právnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť písaného zmluvného textu a všetkých zmluvných podmienok z neho vyplývajúcich. Žalovaný nevyjadril v texte zmluvy termín konečnej splatnosti, absentuje tiež údaj o termíne splátok, čím logicky nemožno považovať povinnosť dodávateľa uviesť v zmluve náležitosť „výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov poplatkov“, za splnenú.
10. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
11. Súd prvej inštancie rozhodol do 30. 06. 2016, t. j. v čase účinnosti predchádzajúceho procesného právneho predpisu. Odvolanie bolo podané už v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z.
12. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.
14. Z obchodného registra bolo zistené, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. v čase odvolacieho konania zanikla dňom 01.01.2018 v dôsledku rozdelenia. Právnymi nástupcami sú Všeobecná úverová banka, a.s, Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90 a VÚB Leasing, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 820 05. Podaním došlým súdu dňa 22. 02. 2018 bolo oznámené právnym zástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., že spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra z dôvodu jej zrušenia bez likvidácie, formou rozdelenia spoločnosti a jej zlúčenia so spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a. s., a VÚB Leasing, a.s, ako nástupníckymi spoločnosťami, podľa ust. § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. ku dňu 01. 01. 2018. Zároveň bol predložený Projekt rozdelenia zlúčením uzavretý dňa 11.12.2017, príloha 1 k projektu, delimitačný protokol z 24.01.2018. V zmysle Projektu rozdelenia prešiel obchodný majetok a záväzky spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., pochádzajúce z obchodnej činnosti divízie QCar a Triangel do právneho nástupníctva spoločnosti VÚB Leasing, a. s. a ostatný obchodný majetok a záväzky do právneho nástupníctva VÚB, a. s. Zároveň právny nástupca oznámil, že nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., v tomto konaní je VUB, a. s.
15. Podľa 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 64 prvá veta CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.
17. Na základe uvedeného odvolací súd z dôvodu zániku pôvodného žalobcu, s účinnosťou ku dňu 01.01.2018 (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka), rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnym nástupcom - Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. Právny nástupca pôvodného žalobcu prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho právneho nástupcu (§ 65 ods. 1 CSP).
18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
19. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).
21. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
22. Na potvrdenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza, že v súlade s § 153 OSP účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, súd rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keď o nich alebo o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa § 120 OSP účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
23. V súlade s § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
24. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. V konaní bolo nesporne zistené, že medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, kde na strane dlžníka vystupovala žalobkyňa ako spotrebiteľka. Uvedené nespochybnili ani účastníci. Zmluva bola uzatvorená dňa 17. 04. 2012 a teda súd prvej inštancie správne pristúpil k posudzovaniu predmetnej zmluvy v súlade so zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu v časti z dôvodu, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splnenia, a preto uvedený úver považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný namietal tento záver súdu prvej inštancie, pričom však pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti a nenavrhol dokazovanie, na základe ktorého by bolo preukázané, že zmluva o pôžičke obsahuje termín splatnosti jednotlivých splátok (v zmluve je uvedený len počet splátok, nie ich termín - splatnosť splátky), žalovaný ako dôkaz nepredložil splátkový kalendár, ani VOP. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že tieto náležitosti vyplývajú, či už zo všeobecných podmienok alebo zo splátkového kalendára, ktoré sú súčasťou zmluvy, bolo na ňom dôkazné bremeno preukázať, že takéto náležitosti zmluva obsahuje. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že zmluva neobsahuje termín splátok. Z konkrétneho listinného dôkazu, predloženého v konaní - predloženej zmluvy o pôžičke - skutočnosti tvrdené žalovaným, že zmluva obsahuje termíny splatnosti jednotlivých splátok neboli preukázané. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na základe dokazovania vykonaného v súlade s procesným predpisom. Žalovaný poukazuje na nesprávnosť rozhodnutia, pričom poukazuje na listiny (VOP, splátkový kalendár), ktoré v
konaní ani nepredložil ako dôkaz. Súd prvej inštancie v súlade s § 120 ods. 1, 4 OSP poučil účastníkov, že sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal ním tvrdený obsah zmluvy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný mal za to, že zmluva obsahuje ním tvrdené náležitosti, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonal, starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd vyhodnotil dôkazy dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. termíny splátok istiny, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia, keď pred týmto záverom uviedol, ktoré konkrétne náležitosti zmluva obsahuje.
25. Ani námietka žalovaného v odvolaní, že predmetnú zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatku, pretože bola uzatvorená v písomnej forme, a teda nie sú kumulatívne splnené podmienky chýbajúcej písomnej formy zmluvy a zároveň chýbajúcej náležitosti, teda nie je naplnený skutkový predpoklad uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. na to, aby bolo možné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd udáva, že predmetné ustanovenie súd prvej inštancie správne aplikoval. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania žalobcu udáva, že zák. č. 129/2010 Z.z. bol prijatý na základe SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS., ktorej cieľom je úplná harmonizácia, ktorá je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Zákonodarca zák. č. 129/2010 Z.z. sledoval cieľ súladný so Smernicou
- boj proti nespravodlivým úverovým podmienkam,
- umožniť dlžníkovi poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09. 07. 2015, Bucura, C 348/14, neuverejnený; EÚ:C:2015:447, bod 57). Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Písomná forma ako aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 sú jednoznačne také, ktorých absencia každej jednotlivo znemožní dlžníkovi poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy, spochybňuje tiež možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a teda ak zmluva o úvere neobsahuje niektorú z týchto náležitostí, zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov. Aj z dôvodovej správy zák. č. 352/2012 Z. z., ktorým bolo predmetné ustanovenie § 11 spresnené vyplýva, že zákonodarca považoval za potrebné zmeniť a doplniť zákon č. 129/2010 Z. z., a riešiť problémy aplikačnej praxe. K bodu 4 v dôvodovej správe a to v súvislosti s novelou § 11 udáva, „že cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie normatívneho textu zákona s odôvodnením tak, aby poskytnutý spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 alebo neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 zákona, alebo je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Touto úpravou sa má dosiahnuť pôvodný zámer predkladateľa stanoviť určité dôsledky porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Jedná sa o súčasť dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice 2008/48/ES na stanovenie účinných, primeraných a odrážajúcich sankcií“. Novela je účinná od 01. 01. 2013. Pri výklade zákona treba vychádzať aj z úmyslu
zákonodarcu, tak aj z textu zákona, pričom text § 11 ods. 1 písm. h) účinného v čase uzatvorenia zmluvy bolo potrebné vykladať tak, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov, v prípade, že nemá písomnú formu a aj ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), a § 10 ods. 1. Čiže nie tak, že ak nie sú splnené zároveň obidva predpoklady, ako to vykladá odvolateľ.
26. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, odvolací súd udáva, že v rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých založil rozhodnutie. Povinnosťou súdu adekvátne odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená odpovedať na každý argument účastníka konania. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia - právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, sp. zn. II. ÚS 537/2010).
27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie aplikoval vzhľadom na výsledok sporu správne ustanovenie zákona a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v konaní.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).