Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-58-2017.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/58/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: G. E., P.. X.X.XXXX, Y. I. L. XXX/ XX, H. Ľ., pr. zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 11 611,28 eur , o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/6/2016 zo dňa 25.1.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou vdovského a sirotských dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom rozhodol cit.:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11 611,28 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . “
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalovaný dňa 11.7.2005 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej usmrtil J. G.. Za tento skutok bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 95/2008 zo dňa 24.6.2008. Manželke nebohého a jeho 2 dcéram vyplácal žalobca vdovský, resp. sirotský dôchodok. V období od 14.3.2014 do 13.5.2016 boli tieto dôchodky vyplatené v celkovej výške 11 611,28 eur. Tento nárok poškodených do 13.5.2016 stále trval. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. vyplácala za žalovaného z PZP vyplatené dôchodkové dávky za obdobia od 11.7.2005 do decembra 2008, od 14.3.2009 do 13.3.2010, od 14.3.2010 do 13.6.2011, od 14.6.2011 do 13.3.2012, od 14.3.2012 do 13.2.2013, od 14.2.2013 do 13.3.2014. Uvedené skutočnosti ani neboli sporné. Dôkaz pripojením trestného spisu Okresného súdu Zvolen súd nevykonal, pretože jednak preukázanie nahlásenie poistnej udalosti je pre toto konanie z nižšie uvedených dôvodov bezpredmetné a jednak táto skutočnosť de facto vyplýva aj z prehľadu výplat spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., keďže bez nahlásenia poistnej udalosti a bez právneho vzťahu by táto poisťovňa neuhrádzala žiadne dávky za žalovaného.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého mal za preukázané, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého došlo k usmrteniu p. G.. Jeho zodpovednosť za tento skutok a protiprávne konanie mal súd preukázané trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen. V dôsledku úmrtia p. G. vznikol jeho manželke a 2 dcéram nárok na vdovský, resp. sirotské dôchodky, ktoré vyplácala Sociálna poisťovňa. Tieto skutočnosti napokon ani nikto nenamietal. Žalovaný v konaní namietal okolnosti, ktoré sa týkajú právneho posúdenia veci, a to že nárok má platiť komerčná poisťovňa z PZP, t.j. nedostatok pasívnej legitimácie, že nárok nebol riadne preukázaný a premlčanie nároku. Súd dospel k záveru, že sú splnené všetky predpoklady pre to, aby Sociálna poisťovňa mohla požadovať náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1 Z.z. zákona o sociálnom poistení voči žalovanému, teda zavinené protiprávne konanie žalovaného, v dôsledku ktorého Sociálna poisťovňa vyplácala dôchodky, ktorým náhrady sa domáha. Z citovaného § 238 ods. 1 Z.z. o sociálnom poistení je podľa názoru súdu jednoznačné, že treťou osobou sa rozumie osoba, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania a že Sociálna poisťovňa má nárok voči tejto osobe, nie voči komerčnej poisťovni a že voči tejto tretej osobe si uplatňuje svoje nároky. Ak by pritom aj existoval priamy nárok Sociálnej poisťovni voči komerčnej poisťovni vyplývajúci z PZP (čo súd v tomto konaní nezisťoval, keďže to nebolo predmetom konania a preto ani nevykonal vyššie uvedený dôkaz navrhovaný žalovaným), má Sociálna poisťovňa stále právo domáhať sa náhrady voči osobe, v dôsledku protiprávneho konania ktorej došlo ku škode Sociálnej poisťovne a ak toto právo Sociálna poisťovňa voči tretej osobe využije, nemožno dospieť k záveru, že tretia osoba nie je pasívne legitimovaná. Je pritom potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania nebolo posúdenie vzťahu medzi žalovaným a komerčnou poisťovňou, u ktorej bolo dohodnuté PZP motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody riadil žalovaný, ale vzťah medzi žalobcom a žalovaným a či vznikol nejaký nárok žalobcu voči žalovanému. Keďže nárok žalobcu voči žalovanému mal súd preukázaný, posúdil námietku žalovaného, že uplatnený nárok má za neho má platiť komerčná poisťovňa, čiže námietku zlej pasívnej legitimácie, ako irelevantnú pre toto konanie. Podobne námietku žalovaného týkajúcu sa nepreukázania nároku súd považoval za nedôvodnú, pretože táto bola v súlade s § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. preukázaná potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok, ako aj vyjadrením Sociálnej poisťovne potvrdzujúcim, že nárok poškodeným osôb na výplatu dôchodkových dávok za žalované obdobie trval. Aj poslednú námietku žalovaného týkajúcu sa premlčania nároku súd považoval za nedôvodnú, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, teda právna úprava týkajúca sa nároku na náhradu škody v tomto zákona má prednosť pred úpravou v Občianskom zákonníku. V § 238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. je samostatná úprava premlčania nároku Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči tretej osobe, a to tri roky. Keďže žalobca sa domáha úhrady náhrady škody za obdobie od 14.3.2014 a žaloba bola súdu doručená dňa 4.8.2016, uplatnený nárok nie je premlčaný. Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
5. Poukázal na ustanovenia § 238, ods. 1, 5, 6 zákona č. 461/2003 Z.z.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 262, ods. 1, § 256 , ods. 1 C.s.p..
Obsah odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu.
7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni a § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznávajú Sociálnej poisťovni špecifické práva požadovať „náhradu poskytnutých dávok“ a „náhradu škody“ od tretích osôb v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poberateľovi dávky. Ak bola poistencovi poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, nemá Sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné právo na náhradu dávky (škody). To znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky podieľali iné okolnosti, pripadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba nezodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že aj pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok od tretích osôb podľa citovaných ustanovení, treba skúmať mieru zavinenia poberaleľa dávok, lebo v rozsahu, v akom bolo jeho zavinenie (spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia
osoba voči Sociálnej poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003 sp. zn. 2 Cdo 91/2003, z 26. mája 2004 sp. zn. 4 Cdo 21/2004 a z sp. zn. 3 MCdo 19/2008 ). Pre priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (t.j. „náhrady dávok“ resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej osoby (viď tiež v nich použité slovné spojenia „v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania“), a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom (napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť. V trestnom spise nebolo ustálené zavinenie žalovaného. Ohľadne tejto otázky je nutné vypracovať znalecký posudok, účelom ktorého bude určenie miery zavinenia žalovaného na dopravnej nehode a následnom usmrtení pána J. G.. V rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.06.2008, č. k. 4T/95/2008 bolo síce konštatované, že žalovaný nezvládol vzhľadom na rýchlosť 80 km/h a naloženie svojho vozidla jeho riadenie, avšak nebola určená jeho miera zavinenia, pričom k porušeniu platných právnych noriem mohlo dôjsť aj zo strany pána J. G.. Nárok žalobcu v zmysle ustanovení Zákona o sociálnom poistení, je samostatným regresný nárokom a vo vzťahu k ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, má táto úprava povahu špeciálneho ustanovenia. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v súlade s ust. § 450 OZ je súd povinný skúmať aj to, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie náhrady škody. Zníženie náhrady podľa ust. § 450 OZ je vylúčené iba v prípade, aj bola škoda spôsobená úmyselne. Zo znenia ust. § 450 OZ vyplýva, že súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa primerane zníži náhradu škody. Do úvahy pritom vezme, akým spôsobom ku škode došlo, prihliada na osobné a majetkové pomery osoby, ktorá spôsobila škody, a rovnako aj pomer)' osoby, ktorá bola poškodená. Súd musí predovšetkým hodnotiť okolnosti vzniku škody, tzn. či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škody nahradil škodu v plnom rozsahu. S poukazom na uvedené sme toho právneho názoru, že súd je povinný v tomto konaní skúmať mieru spoluzavinenia, osobné majetkové pomery žalovaného ako aj osobné a majetkové pomery poškodených. Vzhľadom na tú skutočnosť, že si súd nepripojil trestný spis Okresného súdu Zvolen, nebolo možné v tomto konaní objektívne preukázať mieru zavinenia žalovaného. Zároveň súd nevykonal dokazovanie ani ohľadne osobných a majetkových pomerov žalovaného.
8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1 Z.z. zákona o sociálnom poistení voči žalovanému, vzhľadom k tomu, že v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania ( spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej usmrtil J. G., za čo bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 95/2008 zo dňa 24.6.2008), manželke nebohého a jeho 2 dcéram vyplácala žalobkyňa vdovský, resp. sirotský dôchodok v žalovanom období.
12. Žalovaný k priebehu konania namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Súd sa s otázkou vecnej legitimácie vysporiadal tak, že výkladom § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dospel k záveru, že pasívne vecná legitimácia žalovaného v konaní je daná, keďže žalovaný je treťou osobou, t.j. osobou, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania.
13. S uvedeným právnym názorom súdu sa odvolací súd nestotožňuje.
Podľa ust. § 4, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2004 ( ďalej len „Zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), d) ušlého zisku.
14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v čase, kedy došlo k poistnej udalosti, bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla úhradou dávok dôchodkového poistenia, bola v zmysle ust. § 4, ods. 2 Zákona o PZP uhradená poisťovateľom, u ktorého mal vinník dopravnej nehody v čase jej vzniku uzavreté povinné zmluvné poistenie. Postavenie Sociálnej poisťovne ako poškodeného, a teda oprávneného subjektu podľa § 4, ods. 2 , písm. a/ Zákona o PZP vyplýva aj z logického výkladu ust. § 238, ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení , podľa ktorého jej vznikla škoda výplatou dávok.
15. Odvolací súd dáva do pozornosti, že novelizáciou Zákona o PZP, ako aj Zákona o sociálnom poistení došlo k spresneniu definície nárokov Sociálnej poisťovne v dôsledku poistných udalostí krytých z povinného zmluvného poistenia. Zákonom č. 430/2003 Z. z. účinným od 01. 11. 2003, ktorý novelizoval zákon č. 381/2001 Z. z. sa v § 4 ods. 2 sa ustanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho, teda za žalovaného nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok dôchodkového poistenia. Predmetnou novelizáciou došlo k ustáleniu, že tento nárok žalobkyne je nárokom regresným. Poistený má naďalej z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom, teda Sociálnej poisťovni nie škodu, ale náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových. Uvedená zmena vychádzala zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní, ako aj Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou, ktorá vznikla až následne, teda, žalobkyňa síce neutrpela škodu priamo prevádzkou motorového vozidla, ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla došlo ku škode na zdraví, v dôsledku čoho bola žalobkyňa povinná vyplatiť dôchodkové dávky. Uvedené však nič nemení na tom, že až do tejto novely Sociálnej poisťovni rovnaký nárok, teda nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, či dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré boli zo strany Sociálnej poisťovni vyplatené, považoval zákon za škodu. Škoda spočívajúca v nákladoch na vyplatené dávky dôchodkového poistenia však môže vzniknúť iba Sociálnej poisťovni, ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný mal teda z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú úhradou dávok dôchodkového poistenia, ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu týchto dávok. Je preto nesprávny záver súdu o tom, že povinnosť nahradiť škodu spočívajúcu vo vyplatených dávkach dôchodkového poistenia uplatnených Sociálnou poisťovňou v zmysle § 238, ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení ležala na žalovanom bez posúdenia zodpovednosti poisťovne v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom do 30. 04. 2004. V tejto súvislosti nemôže ostať bez povšimnutia skutočnosť, že poisťovňa KOOPERATÍVA nároky žalobkyne spočiatku uhrádzala a následne prestala ( výpoveď žalobkyne čl.58). Argument poisťovne KOOPERATÍVA uvedený v ich písomnom stanovisku ( čl. 29), že Sociálna poisťovňa ( žalobkyňa) nemá postavenie poškodeného v zmysle zákona o PZP je nesprávny. (k tomu záveru porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 3 Co 271/2016 z 5.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 16 Co 318/2016 z 26.1.2017)
16. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považuje záver o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného za predčasný. Preto rozsudok zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. (§ 389, ods. 1, písm. c/ C.s.p.).
17. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude zaoberať sa a opätovne posúdiť existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Prihliadne pritom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení a pasívnu legitimáciu posúdi nielen vo vzťahu k § 238 Zákona o sociálnom poistení ale aj vo vzťahu k § 4 Zákona o PZP v prípade, ak žalovaný mal v čase vzniku dopravnej nehody platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím sa súd v konaní doposiaľ nezaoberal. Jedine v prípade záveru o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, ktorý by bol dôvodný jedine v prípade nepreukázania poistného vzťahu PZP, bude jeho povinnosťou zaoberať sa výškou škody a posúdením miery poškodeného na vzniku škody. Svoju úvahu, ktorou sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.
18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).