Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-29-2018.pdf
PDF · 63.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/29/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému D. A., nar. XX.XX.XXXX v R. U., okres R. U., trvale bytom J., U. XXXX/X, okres J., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre trestný čin prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 27. marca 2018 prejednal sťažnosť odsúdeného D. A. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. decembra 2018, sp. zn. 6Pp/337/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku sa sťažnosť odsúdeného D. A. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 21. decembra 2018, sp. zn. 6Pp/337/2017 zamietol podľa § 415 odsek 1 Tr. poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona ako nedôvodný návrh odsúdeného D. A. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 07. novembra 2016 sp. zn. 23T/136/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. marca 2017 sp. zn. 3To/6/2017 podľa § 310 odsek 3 Tr. zákona, ako trest súhrnný, vo výmere 3 (tri) roky, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nesplnením poslednej zákonnej podmienky v zmysle § 61 odsek 1 Tr. zákona, teda, že u odsúdeného je vysoké riziko recidívy po prípadnom podmienečnom prepustení vzhľadom na opakované odsúdenia (až 20-krát).
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, t. j. v zákonnej trojdňovej lehote podal odsúdený D. A. sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení poukázal na to, že v napadnutom uznesení sa uvádzajú klamstvá o tom, že v minulosti mu boli ukladané nepodmienečné tresty. Viacnásobne mu bola daná možnosť preukázať spoločnosti svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, čo by v plnej miere okamžite aj teraz využil, keď od októbra 2015 riadny život viedol, pretože skutok, za ktorý bol odsúdený sa stal v roku 2014, čo si okresný súd nepreveril a jeho návrh zamietol. Ďalej uviedol, že pracoval, ale nevedel si zohnať riadne bývanie a býval v karaváne, ktorý mu poskytol cirkevný farár, v ktorom prespával po nočných pracovných zmenách, čo nebolo ľahké, ale zvládal to a nedopustil sa už žiadnej trestnej činnosti. Nie je síce hrdý na to, že bol toľkokrát odsúdený, ale je rozhodnutý aj vzhľadom na svoj súčasný vek viesť naozaj riadny život a mala by mu byť daná šanca, aby to preukázal čo myslí úprimne a čestne a nechce sklamať ani seba samého.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 13. marca 2018, na neverejnom zasadnutí dňa 27. marca 2018 preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 Tr. poriadok správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného D. A. nie je dôvodná.
Okresný súd postupoval vecne správne, keď návrh odsúdeného D. A. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený kumulatívne (súčasne) nespĺňa všetky tri zákonné zákonne podmienky pre to, aby mohol byť podmienečné prepustený, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä sklony k páchaniu trestných činov
- opakujúce sa viacnásobné odsúdenia, aj potom, čo už raz v minulosti bol podmienečne prepustený a z nich vyplývajúce príliš vysoké riziko recidívy a nepriaznivá resocializačná prognóza na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá, resp. vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona. Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody v podrobnostiach len poukazuje. Krajský súd považuje za potrebné navyše zdôrazniť, že hoci odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody sa javí pozitívne v smere plnenia si svojich povinností, očakáva sa však vzhľadom na jeho doterajšiu trestnú minulosť od neho väčšia aktivita preto, aby bolo hodnotenie jeho nápravy počas doterajšieho výkonu trestu presvedčivejšie, o čom svedčí obsah jeho hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody (neúčasť na odborných aktivitách a ojedinelá účasť na ďalších aktivitách organizovaných ústavom, absencia disciplinárnej odmeny). Preto krajský súd nepovažuje naplnenie druhej zákonnej podmienky, t. j. preukázanie adekvátneho stupňa polepšenia u odsúdeného za dostatočné.
Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť odsúdeného D. A. za dôvodnú, neakceptoval ju a podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ju preto zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.