Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-24-2018.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/24/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného T.. L. S., pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Generálnej prokuratúry SR, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. 12. 2017 sp. zn. 3T/14/2016, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27. 03. 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bola trestná vec obžalovaného JUDr. L. S. (ďalej len obžalovaný) podľa § 280 ods. 2 Tr. por., vedená pre skutok, v obžalobe Generálnej prokuratúry SR podanej na Okresný súd Komárno pod číslom XIV Gv 61/14 dňa 25.02.2016, právne posúdený ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 02.12.2014 v čase asi o XX.XX hod. v B., časť M. P. na R. ulici č. XXX/XX hliadka Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne v zložení veliteľ hliadky npráp. T. K. a člen hliadky práp. Q. P. na neoznačenom služobnom motorovom vozidle zn. VW Golf, EČV: KN 359 DR so zapnutým svetelným a zvukovým výstražným znamením zastavila za motorovým vozidlom JUDr. L. S. zn. Nissan JUKE, V.: KN XXX DX, ktoré mal odparkované na parkovisku pred jeho rodinným domom na uvedenej ulici, za účelom riadneho zadokumentovania a objasnenia priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa krátko predtým, na začiatku obce M. P. dopustil vodič jazdiaci na motorovom vozidle zn. M. T., EČV: KN XXX DX tým, že prekročil najvyššie povolenú rýchlosť v obci o 27 km/h, vzhľadom na čo príslušník Policajného zboru práp. Q. P. vyzval JUDr. L. S., ktorý stál vedľa svojho motorového vozidla: „Polícia, predložte doklady!“ a spýtal sa ho, prečo im nezastavil, či ich nevidel, na čo T.. L. S. príslušníkov Policajného zboru verbálne napadol, kričal na nich, či nevedia kto je on, koho zastavujú, že on je okresný prokurátor, že ešte budú mať z toho problémy, že ho chceli zastaviť, že na nich napíše sťažnosť, že to budú ľutovať, pričom počas celého incidentu sa voči príslušníkom Policajného zboru správal agresívne, urážal ich, vulgárne a hrubo im nadával do „sopliakov“, „vyjebancov“, „sprostých policajtov“, posielal ich do „piče“, všelijakých krajín, kvôli čomu príslušníci Policajného zboru upustili od ďalšieho dokumentovania a objasňovania priestupku a z miesta incidentu odišli, postúpená na Okresný úrad Komárno, Odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý by mal prejednať žalovaný skutok ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.372/1190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Súd I. stupňa poukázal na to, že po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu. Súčasne poukazujúc na to, že skutok sa stal vo večerných hodinách na tmavom mieste pri zlom osvetlení, keď príslušníci polície boli v neoznačenom
oblečení a pri zlom zdravotnom stave obžalovaného (porucha zraku), ako i na v tom čase prebiehajúce vyhrážky obžalovanému na pracovisku, sa tento domnieval, že sa stal objektom útoku, vyhodnotil, že skutok nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva, ale tento by mohol prejednať okresný úrad ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (keďže disciplinárny postih už nie je v dôsledku premlčania možný). Zohľadnil pritom spôsob spáchania skutku, druh a povahu konania obžalovaného, jeho správanie sa po čine a následky jeho konania, ako i okolnosti, za ktorých bol spáchaný.
Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť prokurátor Generálnej prokuratúry SR (ďalej len prokurátor). V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že sa s napadnutým uznesením súdu I. stupňa nestotožňuje. Poukázal na to, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil skutku kladenému mu za vinu v podanej obžalobe a súčasne ním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. h/ Tr. zák. Konštatoval, že súd I. stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy spôsobom odporujúcim zákonu, v dôsledku toho nesprávne právne posúdil spáchaný skutok, keď vec postúpil na okresný úrad na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Namietol, že súd I. stupňa pochybil pri vyhodnocovaní kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil hrubej neslušnosti, keď pri riadení motorového vozidla v obci prekročil maximálnu dovolenú rýchlosť o 27 km/h a následne namiesto strpenia úkonov príslušníkov polície, ako osoba znalá práva, verbálne zaútočil na príslušníkov. Napriek skutočnosti, že išlo o slovné napadnutie príslušníkov, ktorí by mali byť na také chovanie zvyknutí, nemožno toto správanie bagatelizovať, keďže by to mohlo viesť k neudržateľnosti verejného poriadku, pričom zdôraznil, že v osobe obžalovaného sa jedná o prokurátora, ktorý zneužil svoje postavenie na demonštrovanie sily, moci a kontaktov, pričom jeho správanie spôsobilo verejné pohoršenie u obyvateľov ulice, ako to vyplýva z výpovede Márie Q.. Záverom konštatoval, že je potrebné prihliadnuť i na pohnútku obžalovaného, ktorý mal úmysel zastrašiť príslušníkov polície počas toho, ako sa snažili plniť si svoje služobné povinnosti. V konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Nitre zrušil napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
K uvedenej sťažnosti sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s napadnutým uznesením, toto považuje za zákonné a správne a odvolanie prokurátora za nedôvodné. Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej praxe k naplneniu znakov trestného činu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. musí ísť o závažnejšie útoky narušujúce verejný pokoj a poriadok, ktorými sú spravidla ohrozované i ďalšie chránené záujmy, pričom pri hrubej neslušnosti, sa musí jednať o závažnejšiu neslušnosť, ktorá sa prieči pravidlám občianskeho spolužitia a zásadám morálky. Väčšinou ide o fyzické a psychické násilie. Taktiež poukázal, že v konaní bolo potrebné prihliadnuť aj na okolnosti skutku a pochybenie na strane príslušníkov polície, ktorí neboli označení a identifikovaní v zmysle zákona o policajnom zbore, na nočnú hodinu a reálnu obavu obžalovaného a jeho zlé videnie. V konečnom dôsledku zdôraznil, že sa v jeho osobe jedná o doposiaľ súdne a disciplinárne nepotrestaného občana.
Na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou (prokurátorom) Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Po preskúmaní veci bolo zistené, že na Okresný súd Komárno bola dňa 25. 2. 2016 doručená na prejednanie a rozhodnutie obžaloba proti obžalovanému JUDr. L. S. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. h/ Tr. zák.
Po vykonaní dokazovania na hlavných pojednávaniach súd I. stupňa rozsudkom zo dňa 5. 6. 2017 oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby Generálnej prokuratúry SR podanej na súd pod číslom XIV Gv 61/14 zo skutku právne posúdeného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe v obžalobe uvedenom, pretože skutok nie je trestným činom.
Uvedený rozsudok bol následne uznesením Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 2To/66/2017 dňa 27. 9. 2017 podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušený a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená súdu I. stupňa na opätovné prejedanie a rozhodnutie pre zlé právne posúdenie skutku, ktorý sa síce stal, spáchal ho obžalovaný, avšak nenapĺňa znaky trestného činu podľa § 364 Tr. zák., a súčasne bolo potrebné vyhodnotiť, či tento nie je možné posúdiť ako priestupok v zmysle zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov.
Trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. h/ Tr. zák. spácha ten, kto slovne alebo fyzicky verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného a spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe (verejnom činiteľovi). Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Krajský súd zistil, že súd I. stupňa sa po zrušení veci a jej vrátaní na opätovné prejednanie dostatočne zaoberal všetkými skutkovými okolnosťami, tieto aj správne právne vyhodnotil, keď uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal dostatočným spôsobom preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a tento spáchal obžalovaný.
Nadriadený súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd I. stupňa sa dôsledne zaoberal aj tým, či daný skutok je trestným činom a správne prihliadol na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., t.j. či daný skutok napĺňa nielen po formálnej ale i materiálnej stránke znaky trestného činu. Správne dospel k záveru, prihliadnuc na materiálny korektív definovaný v tomto ustanovení Trestného zákona, že s ohľadom na stupeň závažnosti skutku, tento nepresahuje závažnosť nepatrnú, a preto ho nemožno posúdiť ako trestný čin. Správne preto s ohľadom na spôsob vykonania činu, jeho druh a povahu, ako aj správanie obžalovaného, následky jeho konania, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný (miesto, čas a pohnútky obžalovaného) dospel k záveru, že nejde o prečin s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák.
Súčasne správne súd I. stupňa uviedol, že skutok obžalovaného (ako prokurátora) nemožno postúpiť disciplinárnemu orgánu na prejednanie s poukazom na jeho premlčanie (§ 198 ods. 1 písm. a/ zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry) a správne rozhodol, keď postúpil trestnú vec obžalovaného podľa § 280 ods. 2 Tr. por. na príslušný okresný úrad na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
V kontexte vyššie uvedených skutočností, je nutné prisvedčiť súdu I. stupňa, že správne zohľadnil spôsob vykonania činu, keď sa jednalo iba o slovné napadnutie príslušníkov polície, ktorí neboli riadne ustrojení a preto obžalovaní mohol v prvom momente zapochybovať o tom, či sú príslušníkmi policajného zboru, skutok sa stal za tmy, na zle osvetlenom mieste, na vyľudnenej ulici, pričom obžalovaný mal problémy s videním a konal v dôsledku zľaknutia a zo strachu v dôsledku vyhrážok, ktoré v danom období mal na pracovisku. Nebagatelizujúc konanie obžalovaného je potrebné nazerať na spáchanie predmetného skutku aj v týchto širších súvislostiach, ako i na skutočnosť, že obžalovaný fyzicky príslušníkov polície nenapadol a priebeh jeho útoku nemal ani iné nebezpečnejšie prejavy. Taktiež k žiadnemu škodlivému následku týmto skutkom nedošlo a vzhľadom na okolnosti jeho spáchania, keďže sa jednalo o nočnú hodinu a prázdnu ulicu, obžalovaný svojím konaním nemal voči komu vzbudiť nejaké verejné pohoršenie a ani priami svedkovia skutku sa necítili byť relevantne pobúrení, iba konštatovali, že nebolo zvykom na ich ulici, aby bol v noci hluk.
V konečnom dôsledku súd I. stupňa správne prihliadol i na pohnútku obžalovaného, ktorou nebol reálny úmysel ublížiť príslušníkom policajného zboru, ale išlo skôr o neadekvátnu reakciu obžalovaného na vzniknutú situáciu. Taktiež je potrebné uviesť, že sa malo jednať o ojedinelý skutok obžalovaného (prokurátora), ktorý poukazujúc na vyššie uvedené okolnosti, sám o sebe nebol podstatne závažný.
V týchto súvislostiach potom nadriadený súd vyhodnotil závery súdu I. stupňa o použití materiálneho korektívu pre nenaplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. na dané konanie obžalovaného za správne a zákonné.
Správne súd I. stupňa konštatoval, že predmetný skutok nie je možné postúpiť disciplinárnemu orgánu na začatie disciplinárneho konania voči obžalovanému ako prokurátorovi pre uplynutie premlčacej doby s poukazom na ustanovenie § 198 ods. 1 písm. a/ zákona č.154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov však nedošlo doposiaľ k zániku zodpovednosti za uvedený skutok a tento môže byť posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keďže pri priestupkoch spáchaných po 01.02.2014 sa dvojročná premlčacia lehota počítajúca od ich spáchania prerušuje dňom právoplatnosti uznesenia o začatí trestného stíhania pre daný skutok.
Z vyššie uvedených dôvodov súd I. stupňa v prejednávanej veci správne postúpil trestnú vec obžalovaného JUDr. L. S. správnemu orgánu príslušnému na prejednanie predmetného skutku ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Vzhľadom k týmto vyššie uvedeným skutočnostiam, napriek sťažnostným námietkam prokurátora, bola jeho sťažnosť ako nedôvodná zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.