Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu A. I., trvale bytom Z. ul. č. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Sibírska č. 4 proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Bratislava, Sociálna poisťovňa, Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25. augusta 2017 č.: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 22. júla 2016 č.: XXX XXX XXXX 0 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. augusta 2017 č.: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 22. júla 2016 č.: XXX XXX XXXX 0 a vracia vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a úplný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdu, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25. augusta 2017 žalovaný príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22. júla 2016 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení a poukázal, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobcu spísanej dňa 21. júna 2013 v znení jej doplnenia zo dňa 20. júla 2013 o prepočet starobného dôchodku zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný.

3. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22.07.2016 (ďalej len „správny orgán prvého stupňa), priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne bol správny a preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 22.07.2016 potvrdil.

4. Argumentoval tým, že z administratívneho spisu je zrejmé, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 12. júna 2013 je žalobca poberateľom dôchodku za výsluhu rokov podľa § 40 až § 43 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), priznaného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, ktorý sa od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 94 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov (ďalej len „zákon č. 114/1998 Zb.“) v znení neskorších predpisov a od 1. júla 2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“).

5. Pre výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej služby od 12. novembra 1959 do 30. septembra 1961 v I. kategórii funkcií, doba služby profesionálneho vojaka od 1. októbra 1961 do 31. mája 1974 a doba zamestnania od 1. júna 1974 do 31. decembra 1991 v I. kategórii funkcií. Žalobca získal najmenej 25 rokov doby zamestnania, z toho najmenej 20 rokov doby zamestnania v I. pracovnej kategórii, jeho dôchodkový vek je podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. 55 rokov veku. Tento dôchodkový vek dovŕšil dňa 1. novembra 1996, t.j. pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Zb. v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa, ústredie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku príslušníka ozbrojených zložiek, ktorý dovŕšil dôchodkový vek na nárok na starobný dôchodok pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Zb. v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 328/2002 Z. z. v prípade, ak tento poistenec spĺňa podmienky uvedené v § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

6. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.

7. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.

8. Žalobca však podmienku uvedenú v § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nespĺňa, pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003. Žalobcovi bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. februára 2008 dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa § 259 a § 122 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznaný od 1. februára 2004 pomerný starobný dôchodok. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. mája 2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 29. novembra 2007 a v spojení s rozhodnutiami I-VI č. XXX XXX XXXX zo dňa 20. februára 2008 bol žalobcovi podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. od 1. februára 2004 zvýšený pomerný starobný dôchodok v sume 3 686 Sk mesačne.

9. Podľa napádaného rozhodnutia na nárok na pomerný starobný dôchodok a jeho sumu bolo žalobcovi hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, získané v civilnom zamestnaní, pričom mu bol pomerný starobný dôchodok zvýšený za obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na tento dôchodok. V konaní nebolo preukázané získanie iného obdobia dôchodkového poistenia, preto nie je možné priznaný a vyplácaný pomerný starobný dôchodok ďalej zvýšiť. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. sa pre zvýšenie základnej výmery dôchodku hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

10. Podľa žalovaného z uvedeného dôvodu žalobcovi nie je možné na účely sumy dôchodku hodnotiť obdobie štúdia na Vysokej škole leteckej od 1.septembra 1959 do 31. októbra 1959, avšak na účely obdobia dôchodkového poistenia uvedené obdobie bolo zhodnotené. Právny inštitút pomerného starobného dôchodku profesionálneho vojaka odráža úmysel zákonodarcu poskytnúť policajtom, profesionálnym vojakom a vojakom prípravnej služby po ukončení ich profesionálnej služby dávku dôchodkového zabezpečenia v prípade pokračovania v účasti na sociálnom zabezpečení vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Nakoľko právny inštitút pomerného starobného

dôchodku nebol právnou úpravou účinnou od 1. januára 2004, t. j. zákonom č. 461/2003 Z.z. a príslušnými novelizáciami prevzatý a inkorporovaný do súčasne platnej legislatívy, bolo potrebné vyriešiť spôsob výplaty týchto druhov dôchodkových dávok, ako aj spôsob ich financovania z fondov Sociálnej poisťovne bez toho, aby nárok na pomerný starobný dôchodok zanikol. Vzhľadom na uvedené zákon č. 461/2003 Z.z. obsahuje ustanovenia, podľa ktorých sa pomerný starobný dôchodok považuje za starobný dôchodok. V uvedenom kontexte je potrebné vykladať vyraz aj „považuje sa", pričom nedochádza k zániku nároku na pomerný dôchodok a tento dôchodok naďalej patrí ako pomerný starobný dôchodok. Pokiaľ zákonodarca použil termín „považuje sa", tento termín treba vykladať tak, že pomerný starobný dôchodok priznaný podľa §26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nie je starobným dôchodkom, priznaným podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ale sa za taký iba považuje a naďalej je pomerným starobným dôchodkom podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003.

11. Nakoľko žalobcovi bol právoplatnými rozhodnutiami priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. považuje za starobný dôchodok, je zrejmé, že žalobcovi nebol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobca je naďalej poberateľom dôchodkovej dávky, priznanej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. a na ktorý mu boli zhodnotené všetky preukázané civilné obdobia dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia, ktoré je možné hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. poistení. Táto dôchodková dávka je v súlade s platnou legislatívou vyplácaná Sociálnou poisťovňou. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. júla 2016 nebolo vydané v súlade správnymi názorom Krajského súdu v Prešove, je nedôvodná, nakoľko Krajský súd v Prešove uložil Sociálnej poisťovni rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012. právny názor v tomto rozsudku sa týka posúdenia nároku na starobný dôchodok poberateľa výsluhového dôchodku a nie poberateľa dôchodku za výsluhu rokov, ktorý sa iba považuje za výsluhový dôchodok.

12. Podľa žalobou napádaného rozhodnutia žalobca vo svojom odvolaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia a následného posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok. Podľa §196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.

Stručný priebeh administratívneho konania

13. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 21. júna 2013 domáhal na správnom orgáne prvého stupňa priznania starobného dôchodku. Svoju žiadosť doplnil dňa 20. júla 2013 a doplnil ju aj o žiadosť o prepočet starobného dôchodku.

14. Správny orgán prvého stupňa citovaným rozhodnutím zo dňa 22.07.2016 podľa § 259 ods. 1 zákona sociálnom poistení a podľa § 26a ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku z 21. júna 2013 v znení jej doplnenia z 20. júla 2013 a o prepočet starobného dôchodku.

15. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 1Sd/55/2015-82 z 31. marca 2016 bolo zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo 17. júna 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku z 21. júna 2013 v znení jej doplnenia z 20. júla 2013 a o prepočet starobného dôchodku, a to podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) v spojení s ustanovením § 250I ods. 2 OSP a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu, vysloveného v jeho rozsudku, Sociálna poisťovňa rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a zrušené rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a ako také nepreskúmateľné, a z toho dôvodu nezákonné. Podľa právneho názoru krajského súdu sa Sociálna poisťovňa neriadila

právnym názorom vysloveným v rozsudku č. 3Sd/92/2013-26 z 3. decembra 2013, nejasne aplikovala ustanovenie § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a neposudzovala obdobie štúdia na Vysokej škole leteckej od 1. septembra 1959 do 7. marca 1960. Krajský súd uložil Sociálnej poisťovni v ďalšom konaní povinnosť opätovne rozhodnúť o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku a v rozhodnutí sa riadne vysporiadať tak s argumentmi žalobcu, uvedenými v žiadosti o starobný dôchodok, ako aj s jeho námietkami, uvedenými v návrhu na preskúmanie rozhodnutia, ako aj v písomnom vyjadrení k vyjadreniu Sociálnej poisťovne.

16. Podľa správneho orgánu prvého stupňa pri ďalšom rozhodovaní je povinnosťou Sociálnej poisťovne rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 3So/138/2011. V opravnom prostriedku žalobcu z 8. júla 2015 v spojení s jeho doplnením z 12. decembra 2015 žalobca namietal, že jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku boli nesprávne posúdené, nakoľko žiadal o priznanie starobného dôchodku, a nie pomerného starobného dôchodku, ako aj nezhodnotenie obdobia štúdia na Vysokej škole leteckej od 1. septembra 1959 do 7. marca 1960. Sociálna poisťovňa opätovne posúdila dôchodkové nároky žalobcu v súlade správnym záverom krajského súdu nasledovne: Žiadosťou z 5. mája 2006 žalobca požiadal o priznanie pomerného starobného dôchodku od 1. novembra 2001. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo 6. júla 2006, ktorým bola na základe v tom čase preukázaného skutkového a právneho stavu jeho žiadosť zamietnutá, a to z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky trvania dôchodkového poistenia v rozsahu uvedenom v § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Uvedené potvrdil Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5Sd 174/2006-8 z 3. októbra 2006. V poradí druhou žiadosťou, a to z 1. februára 2007, žalobca požiadal o priznanie pomerného starobného dôchodku po dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo 7. mája 2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 29. novembra 2007 a v spojení s rozhodnutiami I-VI. č. XXX XXX XXXX z 20. februára 2008 mu bol zvýšený podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb o sociálnom zabezpečení od 1. februára 2004 pomerný starobný dôchodok v sume 3 686 Sk mesačne.

17. Podľa správneho orgánu I. stupňa na nárok na pomerný starobný dôchodok a jeho sumu mu bolo hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia, získané v civilnom zamestnaní, pričom mu bol pomerný starobný dôchodok zvýšený za obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na tento dôchodok. V konaní nebolo preukázané získanie iného obdobia dôchodkového poistenia, preto nie je možné priznaný a vyplácaný pomerný starobný dôchodok ďalej zvýšiť. Právny inštitút pomerného starobného dôchodku profesionálneho vojaka odráža úmysel zákonodarcu poskytnúť policajtom, profesionálnym vojakom a vojakom prípravnej služby po ukončení ich profesionálnej služby dávku dôchodkového zabezpečenia v prípade pokračovania v účasti na sociálnom zabezpečení vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Uvedené vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod číslom R 10/2007.

18. Podľa správneho orgánu I. stupňa nakoľko právny inštitút pomerného starobného dôchodku nebol právnou úpravou účinnou od 1. januára 2004, t. j. zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a príslušnými novelizáciami prevzatý a inkorporovaný do súčasne platnej legislatívy, bolo potrebné vyriešiť spôsob výplaty týchto druhov dôchodkových dávok, ako aj spôsob ich financovania z fondov Sociálnej poisťovne bez toho, aby nárok na pomerný starobný dôchodok zanikol. Vzhľadom na uvedené zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, podľa ktorých sa pomerný starobný dôchodok považuje za starobný dôchodok. (§ 262 ods. 5 a § 273 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). V uvedenom kontexte je potrebné vykladať výraz aj „považuje sa“, pričom nedochádza k zániku nároku na pomerný dôchodok a tento dôchodok naďalej patrí ako pomerný starobný dôchodok.

19. Podľa správneho orgánu I. stupňa pokiaľ zákonodarca použil termín „považuje sa“, tento termín treba vykladať tak, že pomerný starobný dôchodok priznaný podľa §26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je starobným dôchodkom, priznaným podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ale sa za taký iba považuje a naďalej je pomerným starobným dôchodkom podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003. Podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok. Nakoľko žalobcovi bol právoplatnými rozhodnutiami priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 262 ods. 5 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok, je zrejmé, že mu nebol priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Naďalej je poberateľom dôchodkovej dávky, priznanej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a na ktorý mu bolí zhodnotené všetky preukázané civilné obdobia dôchodkového zabezpečenia, resp. poistenia, ktoré je možné hodnotiť podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. poistení. Táto dôchodková dávka je v súlade s platnou legislatívou vyplácaná Sociálnou poisťovňou. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 12. júna 2013 bolo zistené, že žalobcovi bol priznaný od 1. januára 1992 dôchodok za výsluhu rokov podľa §40 a 43 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 94 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Od 1. júla 2002 sa podľa ustanovenia § 125 ods. 12 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Na tento dôchodok mu príslušný orgán sociálneho zabezpečenia zhodnotil dobu vojaka z povolania od 8. marca 1960 do 31. mája 1974 v I. kategórii funkcií aj dobu civilného zamestnania od l. júna 1974 do 31. decembra 1991 v I. kategórii funkcií. Tento dôchodok je v súlade splatnou legislatívou vyplácaný osobitným orgánom - Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.

20. Podľa správneho orgánu prvého stupňa v konaní teda bolo preukázané, že celé obdobie aj doby výkonu služby bolo hodnotené na nárok na dôchodok za výsluhu rokov podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, teda podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a je vyplácaný osobitným orgánom - Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Zároveň mu bolo v plnom rozsahu zhodnotené aj civilné obdobie zamestnania, a to na nárok na pomerný starobný dôchodok, ktorý mu vypláca Sociálna poisťovňa. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa pre zvýšenie základnej výmery dôchodku hodnotí len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu mu nie je možné na dôchodkové účely hodnotiť obdobie štúdia na Vysokej škole leteckej od 1. septembra 1959 do 31. októbra 1959. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 12. júna 2013 vyplýva, že mu bolo v I. kategórii funkcií zhodnotené obdobie od 8. marca 1960 do 31. mája 1974 a obdobie od 1. júna 1974 do 31. decembra 1991. Obdobie od 1. novembra 1959 do 7. marca 1960 mu bolo zhodnotené ako v III. pracovnej kategórii ako doba inej vojenskej služby v československých ozbrojených silách. Vzhľadom na preukázaný skutkový a právny stav bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

21. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil s poukazom na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1Sd/55/2015 zo dňa 31.03.2016 v znení opravného uznesenia k tomuto rozsudku zo dňa 14.07.2016, v ktorom podľa žalobcu bol uvedený jasný verdikt a ktorý žalovaný pri vydávaní žalobou napádaného rozhodnutia nerešpektoval.

22. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na: a) nedokonalú a nejednotnú právnu úpravu nárokov na výsluhové dôchodky a dôchodky poskytované zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Žalovaná nedostatočne rozlišovala v tej dobe nárok na dôchodok za všetky doby poistenia. Táto skutočnosť je publikovaná aj v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012. b) na to, že v čase vybavovania dôchodku od roku 2002, resp. 2006 žalovaná nesprávnou právnou argumentáciou vytvárala priestor na diskrimináciu a dlhodobé poškodzovanie osoby žalovaného v posudzovaní jeho nároku na dôchodok oproti iným subjektom s rovnakým počtom odpracovaných rokov, ktorí boli posudzovaní iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia. Preto pri určení výšky dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) mala žalovaná do doby dôchodkového poistenia započítať okrem iných dôb aj doby od 01.11.1959 do 31.12.1991, počas ktorých bol zaradený ako vojenský pilot v preferovanej I. kategórií funkcií a civilný pilot v I. pracovnej kategórii. Tieto roky mal mať započítané aj na účely výpočtu starobného dôchodku (NIE - za výsluhu rokov) a v nich dosiahnuté hrubé zárobky.

c) priznaný pomerný starobný dôchodok bol žalobcovi zvýšený len za obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na tento dôchodok, t. j. v roku 2001 za 61 dní a za rok 2006¬2007 za 132 dní, spolu (61 dní + 132 dní = 193 dní) za 193 dní k dosiahnutiu nároku na dôchodok po 60. roku veku, t. j. k 01.11.2001. d) v čase od 01.11.1996, kedy dovŕšil 55 rokov žalobca nepožiadal o starobný dôchodok, ale pracoval naďalej a správne predpokladal, že každých ďalších odpracovaných 90 dní dôchodkového poistenia bude mať výrazný finančný osoh v percentuálnom vyjadrení na zvýšenie starobného dôchodku. Po vzniku nároku na starobný dôchodok v čase od 01.11.1996 do 01.02.2007 mal spolu odpracovaných 1 805 dní, t. j. 5 rokov a 12 dní. e) žalobca sa domnieva, že mu bol nesprávne a chaoticky priznaný pomerný starobný dôchodok, lebo ustanovenie § 26a podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka bolo dodatočne doplnené do zák. č. 100/1988 Z. z. až v roku 1999, zákonom č. 107/1999 Z.z. súčinnosťou 01.07.1999. Vznikla tak pravdepodobne nezákonná situácia, ktorú treba dnes akútne napraviť. To neurobil ani pán GR Sociálnej poisťovne.

23. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaná strana si nesprávne vykladá zákony SR a v dôsledku toho sa môžu nielen narušovať vnútroštátne právne normy, ale aj medzinárodné právne akty, napr. Haagsky dohovor z 13.01.2000 o medzinárodnej ochrane dospelých osôb, kde ochranné opatrenia zamerané na osobu, alebo majetok dospelej osoby, ktoré prijímajú v jednom signatárskom štáte, budú podľa dohovoru uznané automaticky vo všetkých ostatných signatárskych štátoch, alebo Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorou je SR viazaná už od roku 1991, resp. Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

24. Ďalej žalobca poukázal na nesprávny výpočet zo strany Sociálnej poisťovne, pokiaľ ide o podmienku zamestnania najmenej 25 rokov, pretože žalobca odpracoval podľa neho minimálne 36 rokov 233 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií a v I. pracovnej kategórii k 01.11.1996. Následne do 31.12.1998 mal žalobca odpracovaných v zamestnaní I. kategórii funkcií a v I. pracovnej kategórii 38 rokov a 294 dní .Poukázal preto na rozporné hodnotenie doby zamestnania zo strany Sociálnej poisťovne.

25. Ďalej žalobca poukázal na nesprávne vylúčenie 180 dní štúdia na Vojenskej škole leteckej od 01.09.1959 do 07.03.1960, ktoré podľa neho boli nepochybne bezprostrednou a koncentrovanou prípravou na jeho budúce vojenské povolanie.

26. Ďalej poukázal na skutočnosť, že mu odo dňa 01.01.1992 bol priznaný dôchodok za výsluhu rokov. Pre tento druh dôchodku, t. j. dôchodok za výsluhu rokov ako vojenský pilot a dôchodok za výsluhu rokov ako civilný pilot žalobca nemohol podľa tvrdenia žalovanej požiadať z oboch systémov, t. j. za odslúžené roky v armáde v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Praha a za odpracované doby v civilnom sektore zo všeobecného dôchodkového systému Sociálnej poisťovne. Niet pochýb o tom, že v tom čase sústavne odvádzal za tieto roky vojenskej služby a výkonu civilného zamestnania povinné odvody do všeobecného dôchodkového systému sociálneho zabezpečenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že pri priznaní dôchodku za výsluhu rokov od roku 1992 podľa zákona č. 100/1988 Zb., v spojení s odslúženými rokmi v Československej ľudovej armáde a v civile, t. j. 31 rokov a 3 mesiace, zvýhodnená doba výkonného letca musí byť započítaná dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií, t. j. v dĺžke 62 rokov. Takto priznaný dôchodok v nezmenených podmienkach pokračoval Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v priznávaní aj pri ďalšej zmene zákona č. 114/1998 Z.z., a následnou zmenou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov č. 328/2002 Z.z., od 01.07.2003 a následne až do roku 2006 bez zmenených podmienok už priznaného nároku na výsluhový dôchodok. Preto sa podľa od 01.12.2006 a v ďalších rokoch sa mu bezdôvodne vytratilo až 34 zvýhodnených rokov odpracovaných v civilnom sektore, ktoré boli súčasťou priznaného dôchodku za výsluhu rokov od 01.01.1992.

27. Ďalej poukázal na nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, keď sa žalovaný v podstate s jeho námietkami nijakým spôsobom nevysporiadal.

28. Žalobca žiadal zdôvodniť, prečo mal priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. a nebol mu priznaný starobný dôchodok a tiež zdôvodniť aj okolnosti, prečo v jeho predchádzajúcich žiadostiach a rozhodnutiach žalovaná neprihliada na zvýhodnené obdobie povolania výkonného letca. Zároveň žiadal zrušiť priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a, zákona

č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, lebo nebol priznaný v súlade so zákonmi, ktoré platili ku dňu 01.11.1996, pretože ustanovenie § 26a podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok profesionálneho vojaka bolo dodatočne doplnené do zákona č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení až v roku 1999, zákonom č. 107/1999 Z.z. s účinnosťou 01.07.1999.

29. Na základe uvedeného tvrdil, že žalovaná pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu vojenskej služby a dobu zamestnania žalobcu, ako aj doby zamestnania v I. kategórií funkcií a I. a III. pracovnej kategórii, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Mám za to, že iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť žalobcovi vyššiu úroveň jeho zabezpečenia v starobe za dobu výkonu jeho služby v armáde (zákon č. 328/2002 Z.z.) v civilnom sektore (zákon č. 100/1988 Zb. a zákon č. 461/2003 Z.z.), a táto kategória poistencov, ako je žalobca, by bola v systéme vnútroštátnych poisťovacích a dôchodkových zabezpečovacích systémov znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku.

30. V závere svojej žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí, a takisto aj správny orgán prvého stupňa nerešpektovali predchádzajúce rozsudky vydané v konaniach pred Krajským súdom v Pašove v predmetnej veci, a to č.k. 3Sd/92/2013-26 zo dňa 03.12.2013, 2Sd/46/2014 zo dňa 15.10.2014 a 1Sd/55/2015-82 zo dňa 31.03.2016.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

31. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2017 žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne nové námietky, a preto sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napádanom rozhodnutí žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiadal, aby krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej

32. Písomným podaním zo dňa 05.01.2018 zopakoval žalobca svoje žalobné dôvody. Uviedol chronologický prehľad doterajšieho konania. Poukázal na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/193/2007 a rozsudok sp. zn. 3So/202/2004 zo dňa 08.04.2005. Opätovne poukázal na nedostatočné vykonanie dokazovania zo strany žalovanej, ako aj nedostatočné zdôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

33. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

34. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

36. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

37. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

39. Podľa § 191 ods. 6 S.s.p, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

40. Podľa § 262 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pomerný starobný dôchodok priznaný pred 1. januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 1. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.

41. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

43. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

44. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

45. Podľa § 209 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

46. Podľa § 209 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, v rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

47. Podľa § 209 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. 48. Podľa § 26a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov.

49. Podľa § 26a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok

na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.

50. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

51. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 22.07.2016 zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 21. júna 2013 v znení jej doplnenia zo dňa 20. júla 2013 o priznanie starobného dôchodku a o prepočet starobného dôchodku.

52. Krajský súd poukazuje na predchádzajúci rozsudok v predmetnej veci Krajského súdu v Prešove pod č. 1 Sd/55/2015 zo dňa 31. marca 2016 v znení opravného uznesenia zo dňa 14. júna 2016, ktorý v predmetnom právnom spore medzi žalobcom a žalovanou vydal správny súd. Týmto rozsudkom súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. júna 2015 č. 441 101 7290 0 a vec vrátil žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Súčasne ju zaviazal nahradiť trovy konania žalobcovi.

53. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že krajský súd uložil žalovanej záväzný pokyn na ďalší postup v rámci rozhodovania o žiadosti žalobcu. Správny súd v citovanom rozsudku poukázal na skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 25.06.2010 v ustanovení § 262 ods. 1 upravoval, že poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 01. januárom 2004, je po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť alebo invalidný dôchodok, má po 31. decembri 2003 nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona; § 261 ods. 1 druhá až štvrtá veta platia rovnako. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok pred 01. januárom 2004 a k 31. decembru 2003 nebol nepretržite zamestnaný, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 bez poberania pomerného starobného dôchodku alebo jeho časti alebo invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31 .decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu pomerného starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, zvyšuje sa pomerný starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006, ak tento zákon neustanovuje inak, a) bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, b) počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti za každých 90 dní dôchodkového poistenia o 0,75 % priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeral pomerný starobný dôchodok (§ 262 ods. 3).

54. Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 do 31. júla 2006 uvedené v odseku 2 a v odseku 3 písm. a/ sa považuje za zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ustanovenie § 262 ods. 5 citovaného zákona upravuje, že pomerný starobný dôchodok priznaný pred 01.januárom 2004 a pomerný starobný dôchodok uvedený v odseku 2 sa od 01. januára 2004 považuje za starobný dôchodok.

55. Ďalej v citovanom rozsudku správny súd dôvodil, že napriek tomu, že krajský súd vo svojom rozsudku 3Sd/92/2013 uviedol, že v predmetnej veci aplikácia ustanovenia § 262 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení neprichádza do úvahy, pretože navrhovateľovi pomerný starobný dôchodok nebol priznaný pred 01.januárom 2004 a nebol mu priznaný pomerný starobný dôchodok uvedený v ods. 2, a teda nemožno v predmetnej veci konštatovať, že navrhovateľovi priznaný pomerný starobný dôchodok sa považuje za starobný dôchodok, a že ide vo veci o prekážku právoplatne rozhodnutú tak, ako dodatočne argumentuje odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie. Ak bola odporkyňa toho názoru, že v predmetnej veci je dôvodná aplikácia ustanovenia § 262 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, potom bola povinná podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona tento záver aj skutkovo a právne odôvodniť, čo nerealizoval. Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave má zákonom uložené povinnosti vo vzťahu k náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v ustanovení § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými

úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa sa právnym názorom krajského súdu neriadila. Naďalej zostala nejasným a nezrozumiteľným aplikácia ustanovenia § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení na daný prípad. Naďalej zostalo nezodpovedaným, prečo odporkyňa neposudzovala obdobie štúdia na Vysokej školy leteckej obdobie od 01.09.1959 do 07.03.1960 ako prípravu na jeho budúce vojenské povolanie. Z toho dôvodu aj preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 17.06.2015 č. 441 101 7290 0 je nedostatočne odôvodnené a ako také nepreskúmateľné a z toho dôvodu nezákonné. Preto ho súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) 0.s.p. v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 a 250q ods. 2 0.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa v ďalšom konaní bude povinná opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku a v rozhodnutí sa riadne vysporiadať tak s argumentmi navrhovateľa uvedenými v žiadostí o priznaní starobného dôchodku, ako aj s námietkami uvedenými v návrhu na preskúmanie rozhodnutia a v písomnom vyjadrení navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne. Pri ďalšom rozhodovaní bude povinnosťou odporkyne rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku spis. zn. 9So/l 38/2011.

56. V žalobou napádanom rozhodnutí sa však správny orgán vyššie citovaným záväzným pokynom správneho súdu neriadil. Po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia opätovne vydal správny orgán prvého stupňa citované rozhodnutie zo dňa 22.07.2016, ktoré obsahuje napriek predchádzajúcemu zrušujúcemu rozsudku krajského súdu identické odôvodnenie rozhodnutia. V podstate správny súd zistil jeho porovnaním s predchádzajúcim citovaným rozsudkom zrušeným rozhodnutím, že sa jedná o identické odôvodnenie len s pozmeneným sledom jednotlivých odsekov. To znamená, že napriek záväznému pokynu krajského súdu sa správny orgán týmto neriadil a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tvorí s odvolacím rozhodnutím nadriadeného orgánu v zmysle teórie práva jednotu. Napriek uvedenému ani žalovanému sa nepodarilo dostatok dôvodov pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia v žalobou napádanom rozhodnutí preukázať. 57. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.10.2005 pod sp. zn. 4So/226/04, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R33/2006 - skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. 58. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25.08.2006 pod sp. zn. 4So/106/2005 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R14/2007) - úlohou súdu nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorú už jeho odôvodnenie malo obsahovať. 59. Rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní, nezabezpečí účastníkovi právo na spravodlivý proces. Jeho riadne odôvodnenie je procesným právo účastníka, lebo len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie mu umožňuje dostatočne skutkovo a právne odôvodniť, príp. podaný opravný prostriedok (mutatis mutandis) uznesenie Najvyššieho súdu SR 27.09.2012 pod sp. zn. 7So/118/2011 (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod R95/2013). 60. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného nespĺňa kritéria vymedzené v § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého má žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 61. Správny súd ďalej uvádza, že jedným zo základných definičných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia orgánov verejnej moci boli spravodlivé resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené.

62. Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu je svojvoľné a nedostatočne odôvodnené, keďže z nich nevyplýva na základe akých konkrétnych skutočností rozhodli. Správne orgány nie sú viazané len zákonmi SR, ale predovšetkým Ústavou SR a v rámci rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb musia tiež dbať, či ich postup pri rozhodovaní a samotné rozhodnutie je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktorými je SR viazaná a majú vyššiu právnu silu ako zákony SR. Z porušenia princípu právneho štátu - arbitrárnym a nedostatočne odôvodnením rozhodnutím správneho orgánu nevyhnutne vyplývajú aj ďalšie porušenia základných práv, a to porušenie práva na inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnosti účastníkov v konaní v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tiež práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

63. Uvedené porušenia sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a predmetné rozhodnutie správneho orgánu porušuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Možno povedať, že uvedené nerešpektovanie vyššie uvedených práv sa týka práva na súdnu a inú právnu ochranu. Právo na spravodlivý proces či už pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci je zakotvené v čl. 46 až 50 Ústavy SR a niet pochýb, že subkategóriou práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní o danej veci a tiež, na základe akých konkrétnych podkladov rozhodol, pričom nestačí iba uvedenie daných podkladov, no podklady musia byť špecifikované.

64. Okrem porušenia práva na spravodlivý proces nebolo rešpektované ani právo na dobrú správu v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktoré bližšie špecifikuje Európsky kódex dobrej správnej praxe nasledovne v čl. 18 ods. 1 a 2: 1. Každé rozhodnutie orgánu, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, obsahuje dôvody, na ktorých sa zakladá, s jasným uvedením podstatných skutočností a právneho základu rozhodnutia. 2. Úradník nesmie vydávať rozhodnutia, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch, alebo ktoré neobsahujú individuálne odôvodnenie.

65. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavou garantovaného práva žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

66. Správny súd na zdôraznenie svojho právneho názoru uvádza k danej veci nasledovné právne vety: Rozsudok NS SR 34 So 226/04 zo dňa 19.10.2005: „ V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom.“

67. Ďalej rozsudok NS SR sp. zn. 1So/115/2010 zo dňa 25.01.2011: „Podľa výkladu Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) potom takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva).“

68. Ďalej Rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/45/2015 zo dňa 29.09.2016: Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto

premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

69. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že sa v súlade s vyššie naznačenými kritériami žalovaný nedostatočným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu v rámci odvolacieho konania voči napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Nezaoberal sa totiž jeho námietkou týkajúcou sa aplikácie Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Nevysporiadal sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa jeho posudzovania iba v jednom systéme dôchodkového zabezpečenia, nezaoberal sa námietkou žalobcu týkajúcou sa aplikácie § 26a v zákone č. 100/1988 Zb. a nedostatočne sa zaoberal aj jeho ďalšími odvolacími námietkami týkajúcimi sa jeho zaradenia do pracovných kategórií, resp. kategórii funkcií.

70. Súčasne správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa neriadil záväzným pokynom vyššie citovaného predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku tunajšieho krajského súdu. V rozpore s právnym názorom krajského súdu sa vysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 262 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, kde v predchádzajúcom rozsudku sp. zn. 1Sd/55/2015 správny súd uviedol, že aplikácia uvedeného ustanovenia neprichádza u žalobcu do úvahy. Súčasne sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia s posudzovaním obdobia šudia na Vysokej škole leteckej ako prípravy na jeho budúce vojenské povolanie v období od 01.09.1959 do 07.03.1960. Súčasne v zmysle pokynu krajského súdu mal aplikovať a rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudku sp. zn. 9So/138/2011. Správny orgán uvedený právny názor krajského súdu nerešpektoval, súčasťou odôvodnenia jeho rozhodnutia je len polemika o tom, či sa na daný prípad má alebo nemá aplikovať citovaný právny názoru Najvyššieho súdu SR. Uvedený postup správneho orgánu určite nie je realizáciou predchádzajúceho zrušujúceho rozsudku krajského súdu.

71. V tomto smere poukazuje správny súd aj na ďalší v predmetnej veci aplikovateľný rozsudok Najvyššieho súdu SR, a to rozsudok zo dňa 25.09.2008 pod sp. zn. 4So/193/2007.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. d) S.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. augusta 2017 pod č: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22.07.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 a vec vrátil v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 S.s.p. žalovanému na ďalšie konanie.

73. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa náležite s námietkami žalobcu, bude venovať zvýšenú pozornosť náležitému odôvodneniu svojho rozhodnutia a následne opätovne rozhodne o jeho žiadosti o starobný dôchodok.

74. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p., tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia

byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).