Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-114-2017.pdf
PDF · 108.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., prechodne bytom H. R. XXXX/XX, XXX XX H., v konaní o zaplatenie 625,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/145/2016-52 zo dňa 08. 09. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/145/2016-52 zo dňa 08. 09. 2016 v napadnutom druhom, tretom a závislom štvrtom výroku p o t v r d z u j e. II. Odvolanie žalobcu proti prvému výroku rozsudku o d m i e t a. III. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 625,42 Eur spolu s vyčísleným úrokom z úveru vo výške 101,52 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 14,55 Eur, vyčíslenými poplatkami vo výške 62,86 Eur a úrokom z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 625,42 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok). Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti vyčísleného úroku z úveru presahujúceho sumu 101,52 Eur a v časti uplatneného úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 625,42 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia zamietol (druhý výrok). Súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanú medzi žalobcom OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 a žalovaným W. A., nar. XX.XX.XXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., štátny občan SR v čl. III. bode 3 Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poistenom OTP Expres úvere č. 0382402112 RSU zo dňa 16.01.2013 v znení: ,,Banka účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru“ (tretí výrok). Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % (štvrtý výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní mal preukázané, že predložená zmluva o poistnom OTP Expres úvere č. 0382 4021 13 RSU zo dňa 16.01.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, t. j. na jednej strane vystupuje veriteľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej dlžník ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvej inštancie za preukázané, že žalovanému bol dňa 16.01.2013 poskytnutý úver vo výške 700 Eur, ktorý aj jednorázovo v ten istý deň čerpal, keďže žalobca poskytol úver priamo prevodom na bežný účet, číslo účtu:
11577673/5200. Je nepochybné, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas tak, ako sa na to zaviazal v úverovej zmluve, a preto žalobca dňom 03.06.2014 vyhlásil úver za splatný a žalovaného vyzval na zaplatenie zostatku dlhu. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 03.06.2014, čo vyplýva aj z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisu (č. l. 23). Súd prvej inštancie bol však toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Pokiaľ by súd prvej inštancie vyhovel žalobe na zaplatenie úroku z úveru vo výške 17,30 % ročne z nesplatenej sumy istiny úveru odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z úveru vo výške 17,30 % ročne zo sumy 635,42 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, žalobca vychádzal z ustanovenia článku III. bode 3 Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, podľa ktorých banka účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru. Podľa článku III. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo banka účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru, t. j. dlžná suma úveru (vo výške aktuálneho zostatku čerpaného úveru) sa úročí až do dňa predchádzajúceho dňu, kedy je veriteľovi dlžníkom reálne uhradená, pričom podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka súd úroky z úveru splatné v čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov (t.j. v čase splatnosti úveru, nie v čase jeho reálneho zaplatenia veriteľovi). Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie jasne vyplýva, že dojednanie platenia úrokov z úveru v zmysle článku III. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo je neporovnateľne viac finančne zaťažujúce pre spotrebiteľa ako zákonná právna úprava obsiahnutá v § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo spotrebiteľ platí úroky z úveru až do reálneho splatenia úveru, t. j. nie je možné určiť presný termín, dokedy je spotrebiteľ povinný predmetné úroky z úveru platiť, platí ich až do reálneho splatenia úveru (neobmedzene). Podľa Obchodného zákonníka je spotrebiteľ povinný platiť úroky z úveru len do dňa jeho splatnosti - do presne určeného termínu, nezávisle od reálneho splatenia dlžnej čiastky úveru. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že ust. článku III. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zároveň požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, t. j. určil predmetné ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
3. Keďže súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že ustanovenie článku III. bod 3 Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, výslovne uviedol znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výrokovej časti rozsudku tak, ako bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve. Nakoľko je predmetné ustanovenie z dôvodu jeho neprijateľnosti neplatným ustanovením žalobca mal v zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z úveru len do jeho splatnosti, t. j. do 03.06.2014, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, keďže podľa uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka sú zmluvné úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru, t. j., celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemôže oprávnene žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny, nakoľko po vyhlásení celkového úveru za splatný sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi ďalej prislúchajú len úroky z omeškania (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12C/9/2014 zo dňa 14.08.2014, obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98).
4. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že z predloženého rozpisu dlžných súm ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyplynulo, že ku dňu 03.06.2014 dlh žalovaného z titulu poskytnutého úveru bol vo výške 625,42 Eur na istine, 101,52 Eur na úroku z úveru vyčísleného ku dňa 03.06.2014 z nesplatenej istiny, 0,60 Eur na úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 03.06.2014 z nesplatenej istiny
a poplatkov vo výške 60,86 Eur. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 1.012,58 Eur. Keďže súd prvej inštancie mal v konaní dostatočne preukázané, že žalovaný žalobcovi pohľadávku uplatnenú v tomto konaní nezaplatil, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 625,42 Eur spolu s vyčísleným úrokom z úveru vo výške 101,52 Eur, vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 14,55 Eur, vyčíslenými poplatkami vo výške 62,86 Eur a úrokom z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 625,42 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku. V časti vyčísleného úroku z úveru presahujúceho sumu 101,52 Eur a v časti uplatneného úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 625,42 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia žalobu zamietol. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu v súlade s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
5. Proti prvému, druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní namietal, že má za to, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca s nepriznaním úrokov k úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti nesúhlasil, nakoľko žaloba a žalobcom uplatnený nárok nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 261, § 497, § 502, § 369 ods. 1, § 503 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu dohodnutý úrok z ekonomického hľadiska úrok predstavuje cenu finančných prostriedkov, ktoré žalobca ako veriteľ dočasne poskytol žalovanému ako dlžníkovi, a ktoré žalovaný žalobcovi nevrátil. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v čl. I. bode 1. A 2. Zmluvy o úvere a čl. IV. bodu 1. Zmluvy o úvere. Nakoľko Zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky resp. do zániku Zmluvy o úvere). Podľa vedomia žalobcu, Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru veriteľ nemal voči dlžníkovi (spotrebiteľovi) v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Naopak, § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vyslovene uvádza úrok ako súčasť odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Žalobca upozornil, že právny výklad, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania a neboli by povinný platiť zmluvné úroky z poskytnutého úveru, by legalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov oproti platiacim klientom, čím sa stráca výchovný aj logický zmysel zákonnej úpravy. Zároveň žalobca uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo 03.06.2014, ale 07.07.2014.
6. Čo sa týka časti výroku, v ktorom súd prvej inštancie vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku čl. III bod 3. Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úver č. 0382402112 RSU zo dňa 16.01.2016 žalobca uviedol, že trvá na tom, že výška úroku ako aj spôsob akým sa vypočítava a obdobie za aké sa úrok vypočítava, teda aj čl. III. bod 3 VOP sa týka primeranosti ceny, je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne a bol medzi žalobcom a žalovaným individuálne dojednaný. Žalobcovi bol predložený návrh Zmluvy o úvere, vrátane VOP pred podpisom v dostatočnom predstihu, žalovaný mal možnosť sa k nemu vyjadriť, požiadať o vypustenie ustanovení, s ktorými nesúhlasí. Žalovaný tak neurobil, v Zmluve o úvere žalovaný výslovne vyhlásil, že pred podpisom Zmluvy o úvere sa oboznámil s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a súhlasil s nimi. Podľa žalobcu nie je pravdou, že uvedená zmluvná podmienka uvedená v čl. III. bod 3. VOP je neporovnateľne viac finančne zaťažujúca a nemožno pri nej určiť lehotu ako zákonná úprava obsiahnutá v § 503 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na záver žalobca uviedol, že v danom prípade sa nejedná o ,,neprijateľnú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a zmluvná podmienka ani spotrebiteľa objektívne nepoškodzuje, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj smernicami Európskej únie, ktoré boli transponované do slovenského právneho poriadku a preto ani nemôže dôjsť ,,k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.“ Žalobca žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vydal nasledovný rozsudok: ,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 625,42 Eur, úrok vyčíslený ku dňu 06.05.2016 vo výške 309,75 Eur, úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 06.05.2016 vo výške 14,55 Eur, poplatky vyčíslené ku dňu 06.05.2016 vo výške 62,86 Eur, úrok vo výške 17,30 % p.a. z nesplatenej istiny úveru 625,42 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1,00 % p.a. z nesplatenej istiny úveru 625,42 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia. Súd určuje, že zmluvná podmienka dojednaná medzi žalobcom OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 a žalovaným W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. U., XXX
41 M., štátny občan SR v čl. III bode 3. Všeobecných obchodných podmienok OTP Bansky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poistenom OTP Expres úver č. 0382402112 RSU zo dňa 16.01.2013 v znení: ,,Banka účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru.“, nie je neprijateľná.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom druhom a tretom výroku ako aj súvisiacom štvrtom výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
9. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody žalobcu uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
12. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky žalobcu, vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a predmetný vzťah založený touto zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzhľadom k tej skutočnosti, že pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval v postavení podnikateľa a žalovaný bol nepochybne v postavení spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalobca v konaní dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ a aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok v termínoch dohodnutých v zmluve, teda za stavu, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, odvolací súd uvádza, že tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa - žalovaného a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa, pričom predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne spláca, a teda vracia veriteľovi, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru však vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Pri predčasnom zosplatnení úveru, teda, veriteľ predčasným zosplatnením navodzuje stav, v ktorom veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal (po zosplatnení úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorazovo, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu inak patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Jednorazovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovoi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania vzniká nárok veriteľovi na úroky z omeškania, a to v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
13. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. IV.ÚS 479/2012, v ktorom rozhodnutí Ústavný súd SR vyslovil, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru; teda rozhodnutie súdu prvej inštancie je ústavne komfortné.
14. K odvolacej námietke žalobcu, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 16. 01. 2013 podľa Obchodného zákonníka, odvolací súd uvádza, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je absolútnym obchodom, podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka vzhľadom na ust. § 52 ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale na posúdenie všetkých práv založených touto zmluvou, i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s potrebou aplikácie predmetného zákonného ustanovenia aj na súdenú vec, poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. 8Cdo/13/2014 zo dňa 28. 05. 2015, v ktorých NS SR vyslovil, že ustanovenia § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01. 04. 2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich účinnosťou vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia.
15. Ďalšou námietkou žalobcu v podanom odvolaní bola nesprávnosť rozhodnutia ohľadom určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v čl. III bod 3: Všeobecných obchodných podmienok OTP Banky Slovensko, a.s., pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poistenom OTP Expres úvere č. XXXXXXXXXX RSU zo dňa 16.01.2013 (ďalej len ,,VOP“) v znení: ,,Banka účtuje úroky zo skutočných denných zostatkov úveru, od prvého dňa čerpania úveru až do dňa, ktorý predchádza dňu úplného splatenia úveru“ (tretí výrok). Poukazoval na to, že predmetný článok je vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Mal za to, že bol individuálne dojednaný, nakoľko žalovaný mal možnosť sa k nemu vyjadriť, požiadať o vypustenie ustanovení s ktorými nesúhlasí. Ani s takouto obranou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie uvedené ustanovenie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná, nakoľko sa s ňou spotrebiteľ síce oboznámil pred podpisom zmluvy, avšak obsah VOP nemohol nijako ovplyvniť.
16. K predmetnému odvolací súd uvádza, že zo zmluvy o poistenom OTP Expres úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že ju strany uzavreli v písomnej forme a VOP boli uvedené ako súčasť predmetnej zmluvy. VOP ale neboli stranami podpísané (č. l. 15 - 20 spisu). VOP majú nahrádzať časť obsahu zmluvy, ktorá je stranám známa. Ak má zmluva byť ďalej doplnená VOP, je potrebné, aby sa žalovaný s VOP riadne oboznámil. Dôkazné bremeno je v tomto smere na žalobcovi. Žalobca však v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že žalovaný bol riadne oboznámený s VOP, teda aj z čl. III bod 3 (napr. rozsudok Vrchního soudu v Praze z 24. 02. 1998 sp. zn. 5Cmo 318/97).
17. Záver vyslovený v rozhodnutí súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za správny a preto napadnutý rozsudok aj v tretom výroku ako vecne správny potvrdil.
18. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
19. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
20. Stranou v CSP sa rozumie žalobca a žalovaný. Odvolanie teda môže podať tá procesná strana, ktorej rozhodnutím súdu prvej inštancie nebolo celkom alebo sčasti vyhovené. Zásadne tak platí, že oprávnene účinne brojiť proti rozhodnutiu súdu odvolaním má len tá strana, ktorá v dôsledku súdom zvoleného spôsobu rozhodnutia utrpela ujmu na svojich právach, resp. ktorej boli napadnuteľným rozhodnutím založené určité povinnosti, a to samozrejme pri splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je to, že odvolanie bolo podané včas (teda v zákonom ustanovenej lehote). Pri riadení sa úvahami opísanými vyššie bolo potrebné uzavrieť, že o prípad nedostatku subjektívneho oprávnenia žalobcu na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti išlo aj v tejto veci. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bolo návrhu žalobcu čiastočne vyhovené, teda žalobca bol stranou sporu, ktorá v dôsledku čiastočného vyhovenia žalobe voči žalovanému zaznamenala v konaní v takejto časti úspech, takýmto rozhodnutím neutrpela žiadnu ujmu na právach a nebola jej uložená žiadna povinnosť. Z týchto dôvodov odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 386 písm. b) CSP za súčasného aplikovania ustanovenia § 359 CSP odvolanie žalobcu v časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd prvej inštancie čiastočne návrhu žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.133,65 Eur spolu s príslušenstvom (II. výrok), odmietol.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom, tretom a súvisiacom štvrtom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP.
22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však odvolací súd mal za preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, žalovanému nevznikol ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).