Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa L. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho na ul. H. č. X v C. proti povinnému O. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. na ul. H. č. X prechodne v C. - Š. na ul. Ž. č. XX zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Fatranskej č. 2/E v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.5.2017 č.k. 27Pc 11/2016-56 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od povinného pre navrhovateľa zo 100 € na 120 € mesačne od 23.2.2016 do budúcna, ktoré zaviazal povinného uhrádzať oprávnenej osobe vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 23.2.2016 do 31.5.2017 v sume 226,69 € zaviazal povinného uhradiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie povinný na základe odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.f/, h/ s odôvodnením, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súhlasil s dôvodmi napadnutého rozsudku ohľadne vzrastajúcich výdavkov na strane navrhovateľa najmä tým, že pokiaľ v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevoval navrhovateľ 4. ročník základnej školy, v súčasnosti je študentom 4. ročníka strednej školy, čím sa podstatne zvýšili výdavky na jeho výživu, ošatenie aj zabezpečením všetkých študijných potrieb. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo u neho k poklesu príjmu na cca 140 € mesačne a jeho súčasná manželka je nezamestnaná bez príjmu, bývajú u manželkiných rodičov a zabezpečujú starostlivosť o spoločného maloletého syna V. V.. V súčasnosti u neho aj súčasnej manželky prebieha osobný bankrot, pričom touto listinou v čase prvostupňového konania nedisponoval. Súd tieto skutočnosti nezohľadnil napriek tomu, že argumentoval tým, že voči nemu sú vedené exekúcie a prišiel o zamestnanie. Konštatoval, že má vyživovaciu povinnosť k trom deťom, z toho dvom maloletým. Poukázal na to, že má zdravotné problémy, ktoré mu znemožňujú výkon zamestnania, ktoré doposiaľ vykonával, napriek tomu súd vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval v roku 2015 v sume 663,01 €, keďže dôvodom skončenia pracovného pomeru bola dohoda. Tento príjem v súčasnosti nedosahuje, v pracovnom pomere sa nemôže uplatniť pre svoj zdravotný stav, preto navrhol zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania voči protistrane. V rámci odvolacieho konania predložil otec uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn. 32OdK 50/2017 zo dňa 7.8.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.8.2017 a stalo sa vykonateľným 29.8.2017, podľa ktorého bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka O. V. nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v C. na ul. Ž. č. XX.

3. Navrhovateľ sa k odvolaniu povinného nevyjadril.

4. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala zvýšeným potrebám dieťaťa.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zvýšenie výživného pre oprávnené plnoleté dieťa v súlade s ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine zisťoval a porovnával pomery oprávneného dieťaťa, ako aj oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 20C 77/2008-52 z 3.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 197/2009-109 z 18.1.2010 s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania o výživnom a dospel k odôvodnenému záveru o existencii podstatných a trvalých zmien pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu rozsahu doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti k oprávnenému dieťaťu - navrhovateľovi. K odvolacím námietkam povinného odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie dôsledne zisťoval nielen odôvodnené potreby navrhovateľa, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy výživného navštevoval 4. ročník základnej školy a v súčasnosti je študentom 4. ročníka strednej školy - v čase prvoinštančného konania, v dôsledku čoho odôvodnené potreby navrhovateľa sa značne zvýšili a je nepochybné, že v priebehu 6 rokov došlo v súvislosti s pribúdajúcim vekom a návštevou nielen školskej dochádzky základnej školy a strednej školy k výraznému nárastu jeho odôvodnených potrieb a jedná sa o všeobecne známe skutočnosti,

ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne, pretože každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené, nakoľko povinný pracovný pomer u posledného zamestnávateľa ukončil dohodou, správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z jeho príjmu u posledného zamestnávateľa a jeho konanie vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. K ďalšej odvolacej námietke otca a k dodatočne predloženému uzneseniu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka otca dodáva, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o výživnom a v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii 4. časť § 166c ods. 1 písm.e/, kde ustanovuje, že pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva tejto pohľadávky sú oddlžením nedotknuté pohľadávky, pričom konkurz vedený na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 32OdK 50/2017 bol 11.11.2017 zrušený správcom. Na základe uvedeného preto odvolací súd na tento odvolací dôvod uvádzaný povinným neprihliadol. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom, pretože zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pretože súd prvej inštancie správne určil rozsah zvýšeného výživného, počiatok plnenia a správne ustálil dlh na výživnom, rozhodol správne aj o jeho splatnosti, odvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

10. Odvolací súd poznamenáva, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 .

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 .

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .