Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1137-2005.pdf
PDF · 103.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1137/2005
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, adresa pre doručovanie písomností Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, zn. KRP-23660-005/VO-P-2005 proti povinnej: E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR, o vymoženie 33,19 Eur (1.000,- Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu, Exekútorský úrad so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 538/16, pod sp. zn. 1Er/1137/2005 (EX 2288/05) z a s t a v u j e.
II. Súd povinnej u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 95,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.02.2006 poverenie č. 5601*010746 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu (EX 2288/05). Exekučné konanie sa začalo dňa 16.12.2005.
2. Dňa 06.04.2017 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú podľa §57 ods.1 písm. g) EP v spojitosti s § 58 ods. 1 EP z dôvodu, že uplynula zákonná 3 ročná prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie. Súčasne uviedol, že si od povinnej uplatňuje trovy exekúcie len do uplynutia prekluzívnej lehoty vymáhaného nároku, a to vo výške 149,69 Eur vrátane DPH.
3. Podľa §-u 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
4. Podľa §-u 240 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 44 ods.7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.
5. Podľa §-u 240 ods. 3 Exekučného poriadku, ustanovenie § 203 ods.2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie (exekučný titul). V prípade, že exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu.
11. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona a na jej zánik súd prihliadne, aj keď sa nenamieta.
12. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
13. Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07. 05. 2003. Nakoľko rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 vykonať v prekluzívnej lehote troch rokov od jeho vykonateľnosti, dňa 07. 05. 2006 uplynula trojročná prekluzívna lehota na jeho vykonanie a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006 zastavil.
14. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
17. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
19. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2006, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
20. Ustanovenia § 196 a § 197 odsek 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Z tejto zásady v konaniach začatých do 30. novembra 2006 existujú len dve výnimky, ktoré upravuje § 203 Exekučného poriadku. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
21. V tomto exekučnom konaní však uvedený prípad nenastal, nakoľko pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
22. Pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Z tohto dôvodu zaviazal súd na úhradu trov exekúcie povinnú.
23. Súdny exekútor si pri podaní podnetu vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 149,69 Eur vrátane DPH.
24. Podľa § 27a vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov č.288/1995 Z.z. v exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a písm. b) vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, sa odmena pri zastavení exekúcie za výkon exekučnej činnosti určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
26. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
27. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie trov exekúcie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 26,56 Eur (za 4 začaté hodiny) nevyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky.
28. Za uplatnené úkony - vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - prináleží súdnemu exekútorovi odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a nie podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora. Súd preto súdnemu exekútorovi odmenu za tieto úkony nepriznal.
29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a).
30. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba
6,64 Eur (200,- Sk) patrí za každú, aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia. Nestalo sa tak, potom nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa ustanovenia § 14 ods.2 vety prvej vyhlášky. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky, výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
31. Rovnako tak v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008, rozhodujúcim kritériom pre určenie odmeny súdneho exekútora je počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a to na úkony bezprostredne smerujúce k účelnému vymáhaniu nároku. Náhrada za administratívne práce je pritom v zmysle § 25 vyhlášky č.288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu, účtovanie odmeny exekútora za každý jednotlivý úkon ako samostatnú začatú hodinu vykonávania exekučnej činnosti nie je správny. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať samostatne každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky č.288/1995 Z.z., výslovne by to vyjadril v § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
32. Ako sa uvádza v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ani jeden z exekútorom uplatnených úkonov (zaevidovanie návrhu, spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomení o začatí exekúcie, vrátenie poverenia a ukončenie spisu, archív) nie je možné posúdiť ako účelne vynaložený na exekúciu. Pri úkonoch - vrátenie poverenia a ukončenie spisu, archív, zaevidovanie návrhu, ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Za úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a spracovanie upovedomení o začatí exekúcie prináleží exekútorovi odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods.3 v spojení s § 15 ods.1 vyhlášky č.288/1995 Z.z., a nie podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky č.288/1995 Z.z. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za jednu činnosť exekútora.
33. Výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny exekútora v zmysle § 25 vyhlášky č.288/1995 Z.z.
34. Slovné spojenie „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ (§15 ods. 1 písm. a) vyhlášky č.288/1995 Z.z.) v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na súd, a tak je to aj v prípade „doručenia upovedomenia o začatí exekúcie“, ktoré v sebe zahŕňa aj spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Za tieto úkony teda exekútorovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.288/1995 Z.z.
35. V prípade úkonov - spracovanie oznámenia o stave exekučného konania a návrh na zastavenie exekúcie, ide o účelne vynaložené náklady na exekúciu.
36. S poukazom na uvedené judikáty, uznal súd za účelne vynaložené trovy exekúcie za nasledovné úkony súdneho exekútora (pričom podľa názoru súdu primeraný čas na vykonanie každého z úkonov bolo 30 minút):
- vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.03.2017 - 30 min
37. Súdnym exekútorom uplatnené úkony - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov v trvaní 50 min., vypracovanie vrátenie poverenia v trvaní 10 min., ako ani vypracovanie vyúčtovania exekučného konania v trvaní 30 min. nie je možné v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009 posúdiť ako účelne vynaložené na exekúciu, keďže pri úkonoch - vrátenie poverenia a ukončenie spisu, archív, zaevidovanie návrhu, ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora, a preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vyššie uvedené úkony.
38. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi za uvedené úkony v zmysle § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky odmenu vo výške 6,64 Eur za 1 začatú hodinu exekučnej činnosti (30 min.).
39. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č.288/1995 Z.z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
40. Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
41. V zmysle uvedených ustanovení vyhlášky si súdny exekútor uplatnil sumu 6,64 Eur, za úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Keďže paušálna odmena za uvedené úkony bola uplatnená v súlade s citovanými ustanoveniami vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony uplatňované paušálnou sumou v uplatnenej výške 6,64 Eur.
42. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
43. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
44. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky vyčíslil súdny exekútor sumou 5,99 Eur titulom poštovného (1x žiadosť o udelenie poverenia - 0,83 Eur, 1x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 0,96 Eur, 1x podnet na zastavenie exekúcie + predložený spis - 1,40 Eur, 1x vrátenie poverenia na súd - 1,40 Eur, 1x vyúčtovanie exekúcie - 1,40 Eur) a sumou 3,32 Eur titulom hotových výdavkov ako kancelárske náklady vynaložené v súvislosti s exekučným konaním (za 2x spisový obal, kancelársky papier, xeroxovanie, spony, poštové obálky, náboje do zošívačky).
45. Po preskúmaní trov exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 a § 25 citovanej vyhlášky, považoval súd za účelne vynaloženú a preukázanú len sumu 3,19 Eur titulom poštovného (1x doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 0,83 Eur, 1x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 0,96 Eur a 1x podnet na zastavenie exekúcie + predložený spis - 1,40 Eur).
46. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Pokiaľ ide o nepriznanú časť náhrady hotových výdavkov, vrátane poštovného, súd uvádza, že nakoľko vznik, a ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná, súdny exekútor nepredložil faktúry, ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov, a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že za tieto potreby náhrada neprináleží, nakoľko ani pri extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých prípadoch exekúcie až nemožné, a preto si súdny exekútor náhradu za kancelárske potreby hradí práve z odmeny za svoju činnosť. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora, a preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyššie
uplatnenú náhradu hotových výdavkov, ale priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov len za tie doručenky a tie úkony, ktorých vynaloženie bolo reálne preukázané.
47. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
48. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky vyčíslil súdny exekútor sumou 70,28 Eur titulom cestovných náhrad. Súd priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v požadovanej sume, nakoľko v pripojenom exekučnom spise sa nachádzali dôkazy o vykonaní pracovnej cesty dňa 13.04.2006 osobným motorovým vozidlom značky: Toyota RAV 4, pri priemernej spotrebe: 9,40 l/100 km, náhrada za jazdu: 0,17 Eur (5,30 SKK)/1 km, cena PHM: 1,30 Eur (39,46 SKK), na trase: L. - F. F. a späť, spolu v dĺžke 510 km, pričom táto pracovná cesta bola vykonaná za účelom zistenia majetkových pomerov a spísania hnuteľných vecí povinnej a tiež povinného v EX spise 935/06, čo pri výpočte: (510 km x 0,17 Eur + 510 x 9,4 l/100 km x 1,3 Eur):2 predstavuje sumu 74,51 Eur, pričom súdny exekútor žiadal priznať len sumu 70,28 Eur, a preto mu ju súd v plnej výške priznal.
49. Podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
50. Podľa § 23 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur (20,00 SKK) za každú aj len začatú polhodinu.
51. Súdny exekútor si zároveň uplatnil aj sumu 11,95 Eur ako náhradu za stratu času podľa ustanovenia § 23 citovanej vyhlášky, pričom podľa predloženého vyúčtovania cestovného zo dňa 13.04.2006 vykonal pracovnú cestu na trase L. - F. F. a späť, spolu v trvaní 2x 4,5 hodiny (18x 20,- SKK = 360,- SKK). Nakoľko však uvedená pracovná cesta bola vykonaná aj za účelom zistenia majetkových pomerov a spísania hnuteľných vecí povinného v EX spise 935/06, preto bolo potrebné, rovnako ako v prípade uplatnených cestovných náhrad, náhradu za stratu času vydeliť počtom spisov, a preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času počas pracovnej cesty vo výške 5,97 Eur (360 SKK :2 = 180 SKK).
52. Celková priznaná odmena súdneho exekútora a náhrada hotových výdavkov vrátane náhrady za stratu času je spolu vo výške 92,72 Eur, a po započítaní 20 % DPH v zmysle novely platnej od 01.09.2005 z odmeny súdneho exekútora, predstavujú trovy exekúcie spolu sumu 95,38 Eur, ktorú súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, priznal súdnemu exekútorovi, pričom oprávnenému uložil povinnosť nahradiť ich tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd v tejto súvislosti uvádza, že súdny exekútor si v predmetnom vyúčtovaní žiadal priznať 20 % DPH aj z náhrad hotových výdavkov, čo mu však vzhľadom na doslovné znenie § 196 a tiež s poukazom na prechodné ustanovenia, konkrétne §240 Exekučného poriadku nebolo možné priznať.
53. Súd ešte na záver poznamenáva, že pokiaľ ide o zmenu označenia v subjekte oprávneného v tejto súvislosti poukazuje súd na to, že na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií boli ku dňu 31. 12. 2012 zrušené rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zriadené zriaďovacími listinami, vrátane krajských riaditeľstiev policajného zboru. Od 01. 01. 2013 krajské riaditeľstvá Policajného zboru nemajú právnu subjektivitu a nie sú ani správcami majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení predpisov. Ich práva a povinnosti prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V prípade exekučných konaní týkajúcich sa pohľadávok z pokút uložených Policajným zborom sa však všetky písomnosti doručujú na príslušné krajské riaditeľstvá Policajného zboru (prípadne prezídium Policajného zboru), ktoré vykonávajú všetky úkony v konaní.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č.288/1995 Z.z., súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.