Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu KABEL TELEKOM, s. r. o., so sídlom Mateja Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 36 043 834, právne zast. Kováč, Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47 253 975, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Ladislav Kováč proti žalovanému RSNET s. r. o., so sídlom Dukelských hrdinov 976/38, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 631 221, právne zast. JUDr. Róbert Lakatoš, advokát, Daxnerova 5, 979 01 Rimavská Sobota o ochranu práv proti nekalej súťaži, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64cb/256/2015-454 zo dňa 6. júna 2017 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64cb/256/2015-454 zo dňa 6. júna 2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa poskytovania retransmisie programových služieb koncovým užívateľom, a to najmä poskytovania služby označenej ako „B. TV“ prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, povinnosť zdržať sa bez súhlasu žalobcu zásahov do elektronickej komunikačnej siete žalobcu, ktorá sa nachádza v Meste Rimavská Sobota, zásahov do jej jednotlivých častí a jej užívania v bytových domoch na adresách uvedených v žalobe s presne určenými vchodmi, povinnosť odstrániť závadný stav tak, že žalovaný sprístupní žalobcovi jeho elektronickú komunikačnú sieť v Meste Rimavská Sobota v časti, ktorá sa nachádza v bytových domoch na adrese I. X a XX, R. XX, XX, XX a XX, L. XX a XX a T. I. XX a XX a odstrániť z nej svoj pripájací kábel, prostredníctvom ktorého šíri do elektronickej komunikačnej siete žalobcu signál retransmitovaných programových služieb a poskytuje službu „B. B.“. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- Eur ako primerané zadosťučinenie.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca má registráciu na poskytovanie retransmisie v Meste Rimavská Sobota a žalovaný je prevádzkovateľom elektronickej komunikačnej siete bez registrácie na poskytovanie retransmisie v rovnakom meste, čo medzi stranami sporné nebolo. Zistil, že sa obaja stretávajú ako podnikatelia na trhu určitých komodít a služieb a vzájomne si konkurujú, keďže k poskytovaniu retransmisie využívajú elektronické komunikačné siete, čím je naplnený znak konania v hospodárskej súťaži. Ďalším predpokladom nekalosúťažného konania je konanie jednej zo strán sporu v rozpore s dobrými mravmi súťaže, za ktoré žalobca označil konanie žalovaného, ktorý bez oprávnenia poskytuje retransmisiu programových služieb a tiež jeho násilné vniknutie do elektronickej komunikačnej siete žalobcu, dôsledkom čoho je využívanie jej odcudzených

častí bez súhlasu žalobcu na nezákonné poskytovanie retransmisie koncovým užívateľom v bytových domoch, ktoré sa však žalobcovi v konaní preukázať nepodarilo.

3. S prihliadnutím na právnu úpravu vysielania a prevádzkovania retransmisie vyplývajúcu z § 15a ods.2 zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej ZoVR) je poskytovanie retransmisie bez registrácie zakázané. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej Rada) má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom uvedeným zákonom a dohliada na dodržanie povinností stanovených uvedeným zákonom, ako aj na to, či je retransmisia poskytovaná s registráciou. Súd prvej inštancie bol toho právneho názoru, že pokiaľ poskytovanie retransmisie bez oprávnenia predstavuje protiprávne konanie, znaky ktorého sú uvedené v zák. č. 308/2000 Z.z., za ktoré Rada pre vysielanie a retransmisiu ukladá ako orgán štátnej správy sankcie stanovené uvedeným zákonom, je posúdenie poskytovania retransmisie bez registrácie ako správneho deliktu výlučne v právomoci Rady, čo vyplýva aj z jej rozhodnutia č. RL/18/2015 zo dňa 07.07.2015, ktoré žalobca v konaní predložil. Súd prvej inštancie nie je oprávnený riešiť, a to ani ako otázku predbežnú tú skutočnosť, či subjekt poskytuje retransmisiu bez registrácie a o takejto otázke s poukazom na § 193 a § 194 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej nemôže ani rozhodnúť, pretože by nešlo o otázku prejudiciálnu, ale o posúdenie správneho deliktu, čo v právomoci súdov nie je.

4. Aby súd prvej inštancie mohol v danej veci vyhodnotiť, či poskytovanie retransmisie bez registrácie napĺňa súčasne znaky nekalosúťažného konania bolo potrebné, aby Rada najskôr rozhodla, či žalovaný poskytuje, resp. poskytoval retransmisiu bez registrácie a či spáchal správny delikt a až na základe takéhoto rozhodnutia by súd mohol posúdiť, či šlo aj o nekalosúťažné konanie. Rada by pritom nevyhodnocovala to, či sa žalovaný dopúšťa nekalosúťažného konania, pretože na takéto posúdenie nemá právomoc, ale by len ako správny orgán rozhodla, či ide o poskytovanie retransmisie bez registrácie. Rozhodnutie Rady o takomto správnom delikte by potom bolo pre súd záväzné a súd by mal za dané, že ide o poskytovanie retransmisie bez registrácie a následne by už posudzoval len to, či súčasne ide aj o nekalosúťažné konanie.

5. V prejednávanej veci Rada rozhodnutím č. RZK/32/2015 zo dňa 29.09.2015 podľa zák. č. 308/2000 Z. z. a podľa § 30 ods.1 písm. h) zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne konanie, ktoré bolo vedené voči žalovanému zastavila, pretože odpadol dôvod začatého konania, a teda nerozhodla, či žalovaný poskytuje alebo poskytoval retransmisiu bez registrácie. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal opätovne na rozhodnutie Rady č. RL/18/2015 zo dňa 07.07.2015, ktoré sa síce prejednávanej veci netýka, avšak ho žalobca predložil v konaní na preukázanie jeho tvrdení, že potom, ako Rada dospela k záveru, že daný subjekt, nie však žalovaný, poskytoval retransmisiu bez registrácie, uložila sankciu, hoci v čase rozhodovania Rady už z hľadiska trvania správneho deliktu mal daný subjekt udelenú registráciu retransmisie. Vo vzťahu k žalovanému však Rada pre vysielanie a retransmisiu správne konanie zastavila, čím de facto vyslovila, že žalovaný neposkytoval retransmisiu bez registrácie, a teda že správny delikt poskytovania retransmisie bez oprávnenia nespáchal.

6. Bol tiež toho názoru, že nie je oprávnený posudzovať, či konanie žalovaného napĺňa znaky prevádzkovateľa retransmisie, a teda jej poskytovania bez registrácie, keďže ide o právomoc Rady, a to bez ohľadu na to, že takémuto subjektu môže byť poskytnutá ochrana aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich nekalosúťažné konanie, avšak len za predpokladu, že Rada ako oprávnený a príslušný orgán štátnej správy vyhodnotí, že určitý subjekt takúto retransmisiu bez registrácie poskytuje.

7. Záverom uviedol, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu s poukazom na § 216 ods.1 CSP, pritom sa v prejednávanej veci žalobca domáhal uložiť žalovanému takú povinnosť, na ktorú súd nemá ani právomoc. Nie je oprávnený rozhodovať o otázke, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci a nemôže ukladať povinnosť žalovanému zdržať sa poskytovania retransmisie programových služieb koncovým užívateľom a rovnako ani zásahov do elektronickej komunikačnej siete žalobcu z dôvodu, že táto je funkčne prepojená ako s prenosových systémov a ak je to potrebné, tak aj prepájacích alebo smerovacích zariadení na používanie a na prenos signálov sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov tak, ako to vyplýva zo zákona č. 351/2011 Z.z. Verejnou sieťou je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete a rozhraním je koncový bod siete, ktorý je fyzickým bodom, v ktorom sa účastníkovi poskytuje pripojenie k verejnej sieti, ktorými sú podľa žalobcovho návrhu bytové domy a v nich žijúci obyvatelia na špecifikovaných adresách,

pričom súd nemá právomoc nariadiť žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do jednotlivých častí elektronickej komunikačnej siete a jej užívania v žalobcom uvedených bytových domoch, ani povinnosť sprístupnenia elektronickej komunikačnej siete v časti, ktorá sa v nich nachádza, a to aj s ohľadom na zákonnú definíciu spoločných zariadení bytového domu, pretože elektronická komunikačná sieť v bytových domoch na špecifikovaných adresách nemôže predstavovať elektronickú komunikačnú sieť žalobcu, keďže ide o spoločné zariadenie daných bytových domov.

8. Žalobca tak nie je oprávneným subjektom ani z titulu nekalosúťažného konania a ani z titulu ochrany vlastníctva, pretože vlastníctvo k týmto spoločným zariadeniam bytových domov nemohol nadobudnúť kúpou, ani vydržaním, ani spracovaním, ani iným zákonným spôsobom, keďže ide o zariadenia, ktoré sú určené na užívanie v bytových domoch a slúžia výlučne im. V týchto bytových domoch sú umiestnené, resp. zabudované elektronické komunikačné siete, ktoré žalobcovi nepatria, preto aj prípadné užívanie elektronických komunikačných sietí žalovaným, resp. zásahy, ktoré na nich vykonal, nemôžu vo vzťahu k žalobcovi predstavovať protiprávne konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže.

9. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že vlastníci bytov v predmetných bytových domoch majú so žalobcom uzatvorené zmluvy o pripojení, na základe ktorých by to bol žalobca, ktorý by bol povinný poskytovať im akékoľvek elektronické komunikačné služby a nemohol tak urobiť práve z dôvodu na strane žalovaného. Ani túto časť nároku žalobca nepreukázal, v dôsledku čoho neboli naplnené pojmové znaky konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Nebol daný ani základ nároku z titulu nekalosúťažného konania žalovaným, keďže neboli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky tak, ako to generálna klauzula v § 44 a nasl. Obch. zák. stanovuje.

10. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené skutočnosti v konaní žalobca nepreukázal, najmä nepreukázal, že činnosť a konanie žalovaného je poskytovaním retransmisie bez registrácie a že by konal v rozpore s dobrými mravmi súťaže, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu včas odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 365 ods.1 písm. h) CSP. Vo vzťahu k prvému namietanému dôvodu nekalosúťažného konania dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru o tom, že nie je oprávnený vyhodnotiť, či poskytovanie retransmisie bez registrácie súčasne predstavuje aj naplnenie nekalosúťažného konania, pokiaľ Rada nerozhodne, že žalovaný poskytuje, resp. poskytoval retransmisiu bez registrácie. Takýto záver odporuje § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu o tom, že bol spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ho spáchal. Výkladom a contrario potom platí, že iným rozhodnutím o správnom delikte, t. j. napr. rozhodnutím o zastavení konania o správnom delikte viazaný nie je. V tejto súvislosti poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku vydavateľa Praha C.H.Beck 2016, str. 735, ako aj na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, 1. vydanie Praha C.H.Beck 2009, str. 933. Uviedol tiež, že z ústavnej judikatúry vyplýva, že oslobodzujúcimi rozsudkami súdy nie sú viazané, čo platí analogicky aj pre rozhodnutia o správnych deliktoch (R 58966, R 22/1979, Rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo/3665/2008 zo dňa 29.07.2010).

12. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie by nemohol samostatne posúdiť otázku, či namietané konanie žalovaného napĺňa definičné znaky poskytovateľa retransmisie iba vtedy, ak by existovalo rozhodnutie Rady, že žalovaný spáchal správny delikt spočívajúci v neoprávnenom poskytovaní retransmisie, pričom takéto rozhodnutie neexistuje. Súdu prvej inštancie tak nič nebránilo, aby pri posudzovaní, či namietané konanie žalovaného napĺňa znaky nekalosúťažného konania samostatne vyhodnotil splnenie zákonných znakov prevádzkovateľa retransmisie žalovaným, a to o to skôr, že predmetom konania nie je posúdenie, či sa žalovaný dopustil správneho deliktu neoprávneného poskytovania retransmisie, ale to, či jeho postup napĺňa znaky nekalosúťažného konania, pričom ide o dva rozdielne delikty s diametrálne rozdielnymi otázkami.

13. Vo vzťahu k druhému namietanému dôvodu nekalosúťažného konania uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že časti elektronickej komunikačnej siete, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch nemôžu byť vlastníctvom poskytovateľa siete, ale vždy ide o spoločné zariadenia bytových domov, ktoré patria vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Takýto záver odporuje právnym predpisom upravujúcim elektronické komunikácie a zakladá možnosť neprípustných zásahov

do vlastníckeho práva. V dôsledku takéhoto nesprávneho právneho posúdenia nevykonal súd dôkazy, ktoré žalobca navrhol za účelom preukázania, že sa žalovaný dopúšťa niektorého z namietaných nekalosúťažných konaní, čo je dôvodom na zrušenie ním vydaného rozhodnutia.

14. Záver súdu prvej inštancie, že bez ohľadu na to, kto elektronickú komunikačnú sieť vybudoval a bez ohľadu na to, kto hradil náklady na jej výstavbu sú časti elektronickej komunikačnej siete, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch vždy zo zákona spoločnými zariadeniami domu a patria do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov nepovažoval žalobca za správny.

15. Vychádzal pritom z § 64 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej ZoEK), podľa ktorého je elektronická komunikačná sieť ako celok v zásade vlastníctvom podniku poskytujúceho siete, čo vyplýva z § 2 ods. 3 písm. a), po prípade z ods. 2 cit. ust. ZoEK. Ak by mal preto platiť záver súdu prvej inštancie, nie je zrejmé, ako by ktorýkoľvek podnik poskytujúci siete mohol dodržiavať zákonné povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a integrity svojich sietí, ak by ich časti nachádzajúce sa v bytových domoch mali ako spoločné zariadenia bytového domu automaticky patriť vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí by mohli kedykoľvek do nich zasahovať. Nie je zrejmé ani to, ako by mohli vlastníci bytov a nebytových priestorov sami plniť povinnosti, zabezpečovať bezpečnosť a integritu svojej časti siete, ako aj ďalšie povinnosti, ktoré ZoEK ukladá prevádzkovateľom siete.

16. Poukázal aj na § 66 ods.1 písm.a) a b) ZoEK, z ktorého vyplýva, že ak by malo platiť, že tie časti elektronickej komunikačnej siete, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch sa automaticky stávajú spoločným zariadením bytového domu a sú predmetom podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov, bola by právna úprava zbytočná.

17. Z ust. § 67f ods.2 ZoEK tiež vyplýva, že pokiaľ by bola vybudovaná paralelná fyzická infraštruktúra k existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove, musel by s takýmto vybudovaním fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľ siete súhlasiť, prípadne by musel dať súhlas vlastník fyzickej infraštruktúry v budove na základe jeho písomnej žiadosti a umožniť mu za primeraných podmienok vrátane ceny a nákladov prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre na účely umiestnenia vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej siete.

18. Poukázal aj na § 104 ods. 2 českého zákona č. 127/2005 Sb. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého je za určitých podmienok podnikateľ, ktorý zabezpečuje verejnú telekomunikačnú sieť oprávnený zriaďovať a prevádzkovať na cudzej stavbe alebo v nej vnútorné komunikačné vedenie verejnej komunikačnej siete.

19. Záverom preto skonštatoval, že časti elektronických komunikačných sietí nachádzajúcich sa v bytových domoch nemožno bez ďalšieho automaticky považovať za spoločné zariadenia bytového domu, pretože takýto záver nerešpektuje ustanovenia ZoEK, ale ani Občianskeho zákonníka o vlastníckom práve a ani takýto prechod vlastníckeho práva k elektronickej komunikačnej sieti na vlastníkov bytov a nebytových priestorov neupravuje.

20. Vnútorné rozvody elektronickej komunikačnej siete v bytovom dome by mohli za určitých okolností predstavovať spoločné zariadenie bytového domu len vtedy, ak by k ich vybudovaniu došlo už pri výstavbe bytového domu, resp. neskôr, avšak s tým, že tieto rozvody vybudovali na svoje náklady vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a nadobudli k nim vlastnícke právo vytvorením. Podnik, ktorý poskytuje sieť by v takom prípade pripojil svoju elektronickú komunikačnú sieť na takéto vnútorné rozvody na rozhraní, ktorým by bol bod prepojenia sietí (§ 2 ods.3 písm.c) ZoEK), o ktorý prípad však v prejednávanej veci nejde. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Zotrval na tom, že jediným orgánom oprávneným rozhodovať o tom, či je alebo nie je poskytovateľom retransmisie je výlučne Rada pre vysielanie a retransmisiu, pričom táto nepovažovala konanie žalovaného za neoprávnené poskytovanie retransmisie. Súd preto nie je oprávnený vyhodnocovať, či poskytovanie retransmisie bez registrácie, ktorú žalovaný v skutočnosti ani neposkytuje, súčasne predstavuje aj naplnenie nekalosúťažného konania.

22. Poukázal na rozpor medzi tvrdeniami žalobcu spočívajúci v tom, že pokiaľ žalobca v žalobe považoval neoprávnené poskytovanie retransmisie žalovaným za nekalosúťažnú praktiku podľa generálnej klauzuly, tak v jeho následných podaniach už za nekalosúťažné konanie považuje činnosť, ktorú už neoznačuje ako neoprávnené poskytovanie retransmisie a ani ju podrobnejšie nekonkretizuje, ale len príkladmo uvádza napr. právnu doktrínu obťažovania hlukom.

23. Poukázal aj na právny názor vyslovený v rozhodnutí 43Cob/171/2015 zo dňa 21.07.2015, na základe ktorého však žalobca súdu prvej inštancie žiadne dôkazy nepredložil a ani ich nenavrhol. Nepreukázal tak, že by zo strany žalovaného bola akýmkoľvek spôsobom ohrozená jeho investícia, ktorú v súvislosti s poskytovaním retransmisie v Meste Rimavská Sobota uskutočnil a že by mu z tohto dôvodu hrozil vznik ďalšej závažnej ujmy spočívajúcej v úbytku zákazníkov a škodách spojených s neoprávneným užívaním jeho elektronickej komunikačnej siete.

24. Zotrval preto na názore, že pre rozhodovanie prejednávanej veci nie je podstatnou argumentácia žalobcu ohľadom prípadných negatívnych dopadov akceptovania záverov súdu prvej inštancie na každého poskytovateľa elektronických komunikačných služieb. Žalobca nie je ochotný akceptovať to, že podľa § 2 ods.5 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa na jeho účely rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, pričom takýmito zariadeniami sú najmä spoločné televízne antény a ani to, že podľa § 19 ods.1 cit. zák. sú spoločné zariadenia domu v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu, ak sa vlastníci nedohodli inak. Prevodom bytu do vlastníctva nájomcu, resp. člena bytového družstva sa preto nadobúdateľ stáva aj spoluvlastníkom rozvodov pre príjem televízneho signálu spolu s rozvodnou skriňou a v nej umiestneným zosilňovačom signálu. Z tohto dôvodu preto rozvody pre príjem televízneho signálu v bytových domoch nemohli byť predmetom prevodu na akýkoľvek iný subjekt, okrem nadobúdateľa bytu, a to z dôvodu, že pôvodnými vlastníkmi bytových domov, a to aj ich spoločných častí, ako aj spoločných zariadení boli obce - mestá, resp. bytové družstvá.

25. Vlastník bytu tak nadobudol byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, ako aj spoločných zariadeniach domu od obce - mesta, resp. bytového družstva, preto nemohol byť rozvod pre príjem televízneho signálu spolu s rozvodnou skriňou a v nej umiestneným zosilňovačom signálu predmetom prevodu zo stany správcu na akýkoľvek iný subjekt. Túto skutočnosť už žalobca v minulosti akceptoval v inom súdnom konaní a s Energobytom s.r.o. dňa 27.06.2003 uzavrel dohodu o urovnaní. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že žalobca síce vybudoval v niektorých bytových domoch elektronickú komunikačnú sieť - káblové rozvody, avšak tieto len rekonštruoval a modernizoval buď na náklady vlastníkov bytov, ktoré mu za ním vykonané práce riadne zaplatili alebo na vlastné náklady, avšak ako prezent pre nich a títo s ním v tejto súvislosti uzavreli zmluvy o pripojení. Nie je preto možné porovnávať situáciu so sieťami, ktoré vybudoval napr. Orange, resp. ÚPC, nakoľko nie je zrejmé, za akých podmienok a aké siete boli týmito spoločnosťami budované. Navrhol preto rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť.

26. K tomuto vyjadreniu zaslal žalobca podanie zo dňa 20.10.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný opakuje len svoje tvrdenia uvádzané skôr, ktoré nemajú oporu v zákone, pričom tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nevyvrátil, preto sa k jeho vyjadreniu nebude vyjadrovať.

27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha svojich práv, ktoré sú podľa jeho tvrdenia ohrozované a porušované nekalosúťažným konaním žalovaného, ktoré spočíva v dvoch samostatných konaniach, a to neoprávnenom poskytovaní retransmisie programových služieb bez registrácie označenej „B. TV“, ktorú žalovaný poskytuje v Rimavskej Sobote za odplatu a v rámci nej ponúka spotrebiteľom retransmisiu vybraných programových služieb v niekoľkých súboroch v závislosti od ich počtu. Prenos retransmitovaných programových služieb ku konečným užívateľom vykonáva žalovaný prostredníctvom IPTV (Internet Protocol Television). Ide o technologický postup,

ktorý je odlišný od prenosu vysielania programovej služby využívanej žalobcom. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nielenže uzatvára zmluvy o poskytovaní služby „B. TV“ s koncovými užívateľmi vo vlastnom mene, ale z týchto zmlúv mu vznikajú priamo práva a povinnosti, aj keď v niektorých zmluvách za prevádzkovateľa retransmisie označuje spoločnosť DSI DATA s.r.o., pričom pri poskytovaní tejto služby sa prezentuje na oznamoch zverejňovaných v bytových domoch, printscreenoch zo sociálnej siete Facebook a propagačnom materiáli ako poskytovateľ tejto služby, ktorú na vlastný účet fakturuje a inkasuje od koncových užívateľov odplatu, a to na vlastnú zodpovednosť. Žalovaný poskytuje retransmisiu bez registrácie a takýto predmet činnosti nemá zapísaný ani v obchodnom registri, preto nespĺňa zákonné predpoklady pre poskytovanie retransmisie bez registrácie (§ 56 ods.4 Zákona o vysielaní a retransmisii - ďalej aj ZoVR).

29. Druhým nekalosúťažným konaním žalovaného podľa tvrdenia žalobcu je to, že žalovaný neoprávnene zasahuje do elektronickej komunikačnej siete vo vlastníctve žalobcu a túto neoprávnene užíva.

30. Konanie žalovaného tak napĺňa znaky generálnej klauzuly zakotvenej v § 44 Obch. zák., keďže medzi stranami sporu existuje súťažný vzťah. Žalobca aj žalovaný poskytujú v Meste Rimavská Sobota retransmisiu vysielania programových služieb - televíznych programov prostredníctvom elektronických komunikačných sietí za odplatu koncovým užívateľom. Konanie žalovaného je tak podľa názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktorá predpokladá rovnosť pravidiel správania sa na trhu pre všetkých jej účastníkov, ktoré pravidlá žalovaný nerešpektuje, pretože poskytuje retransmisiu programových služieb bez oprávnenia.

31. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný svojim nekalosúťažným konaním získal významnú konkurenčnú výhodu na úkor žalobcu a ostatných poskytovateľov retransmisie, pričom sa vyhýba plneniu viacerých povinností prevádzkovateľa retransmisie vyplývajúcich zo ZoVR a jeho náklady na poskytovanie retransmisie nezohľadňujú autorské odmeny a súvisiace poplatky pôvodným vysielateľom. Žalobca, ktorý všetky uvedené povinnosti plní, nie je schopný žalovanému konkurovať, pričom žalovaný svojim postupom spôsobuje žalobcovi vážnu ujmu, keď v dôsledku jeho nekalosúťažného konania zaznamenal žalobca viac ako 200 výpovedí zmlúv o poskytovaní retransmisie od svojich účastníkov, pričom drvivej väčšine z nich začal poskytovať služby retransmisie práve žalovaný. Tieto svoje tvrdenia preukázal viacerými listinnými dôkazmi, a to aj výpoveďou Spoločenstva vlastníkov bytov, I. X z 13.02.2015 za marec až máj 2015 a oznamami zverejnenými žalovaným v tomto bytovom dome. Podľa názoru žalobcu takýmto postupom počet výpovedí koncových účastníkov žalobcu bude ďalej narastať a ohrozovať jeho investície, ktoré v Meste Rimavská Sobota v súvislosti s poskytovaním služieb retransmisie už uskutočnil.

32. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu na káblových rozvodoch uzatvorenej dňa 07.12.2000 nadobudol od spoločnosti ENERGOBYT s.r.o. spoluvlastnícky podiel na elektronickej komunikačnej sieti v Meste Rimavská Sobota, ktorú postupom času rekonštruoval, modernizoval a využíval ju na poskytovanie služieb retransmisie koncovým užívateľom.

33. Dňa 25.02.2015 identifikoval v bytovom dome na adrese I. 5 v I. T. neoprávnený zásah do elektronickej komunikačnej siete žalovaným, ktorý následne vnikol do označenej rozvodnej skrine žalobcu umiestnenej v tomto bytovom dome a bez súhlasu žalobcu odpojil jeho pripájací kábel, ktorým distribuoval signál retransmitovaných programových služieb koncovým užívateľom a pripojil svoj kábel, ktorý využíva na poskytovanie služieb „B. TV“. Takýto postup zopakoval aj v ďalších bytových domoch v I. T., preto takéto konanie žalovaného okrem trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia napĺňa rovnako znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže, keďže v dotknutých bytových domoch nemôže žalobca svoju elektronickú komunikačnú sieť užívať a poskytovať koncovým užívateľom služby retransmisie.

34. Z uvedených dôvodov preto žiadal priznať aj primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 40.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu spôsobenú nekalosúťažným konaním žalovaného, ktorý úmyselne a dlhodobo za účelom dosiahnutia zisku poskytuje neoprávnene retransmisiu programových služieb, čím získava na úkor žalobcu významnú konkurenčnú výhodu. Od tejto služby dobrovoľne neupustil ani potom, ako ho žalobca vyzval a ani potom, ako bolo nariadené súdom predbežné opatrenie na zdržanie sa takéhoto konania.

35. Dôsledkom nekalosúťažného konania žalovaného je výrazný úbytok zákazníkov - koncových užívateľov v R. I. T. a s tým súvisiaci pokles tržieb. Žalobca pritom nemá žiadnu garanciu v tom, že si koncoví užívatelia, ktorí v nadväznosti na nekalosúťažné konanie žalobcu vypovedali zmluvu o poskytovaní služieb retransmisie so žalobcom zvolia za poskytovateľa takýchto služieb v prípade úspešnosti v tomto súdnom konaní, opätovne žalobcu. Žalovaný úmyselne a násilným spôsobom zasahuje do elektronickej komunikačnej siete žalobcu a využíva ju na nezákonné poskytovanie retransmisie programových služieb a teda nielenže ohrozuje investície žalobcu, ale poškodzuje aj jeho dobrú povesť.

36. Na svoje tvrdenia predložil žalobca rôzne listinné dôkazy, medzi iným aj odpoveď Rady pre vysielanie a retransmisiu, Bratislava (čl. 60) zo dňa 12.03.2015, ktorá reaguje na žiadosť žalobcu oznámením, že žalovaný nie je prevádzkovateľom retransmisie a ani Radu pre vysielanie a retransmisiu nepožiadal o registráciu. Predložil aj zápisnicu z miestnej ohliadky, ktorú vykonala Rada pre vysielanie a retransmisiu dňa 29.04.2015 v zákazníckom centre žalovaného v Rimavskej Sobote za účelom dohľadu nad dodržiavaním zák.č. 308/2000 Z.z. ZoVP, účelom ktorého bolo vykonať meranie obsahu programovej ponuky vizuálnou ohliadkou v zákazníckom centre na televíznom prijímači a zistiť televízne programové služby.

37. Z internetovej stránky žalovaného ako dôkazu č. 2 predloženého žalobcom vyplýva, že službu „B. TV“ ako službu retransmisie zabezpečuje spoločnosť DSI DATA s.r.o.. Zo zoznamu držiteľov registrácie retransmisie v roku 2014, ktorý predložil žalobca ako dôkaz pod č. 4 vyplýva, že pod por. č. 99 je uvedená spoločnosť DSI DATA s.r.o., Nám. A. Bernoláka 377, 029 01 Námestovo s počtom prípojok 7686, ktorá má číslo registrácie TKR/282 s platnosťou od 06.12.2007. Do územného rozsahu povolenia poskytovania služby retransmisie patrí okrem iných miest aj Mesto Rimavská Sobota. Z propagačného materiálu predloženého žalobcom ako dôkazu č. 8 vyplýva, že jeho obsahom je popis služby poskytovanej žalovaným, a to výhody digitálnej televízie oproti analógovému vysielaniu, popis technológie, z ktorej vyplýva, že v spoločných priestoroch bytových domov sú umiestnené zariadenia žalovaného, že napájanie existujúcej káblovej televízie bude nahradené napájaním žalovaného tak, že do tohto zariadenie bude privedený prívod optického kábla, cez ktorý prúdi tok informácií a že toto zariadenie dekóduje optický signál na digitálny televízny signál, ktorý prostredníctvom spoločnej televíznej antény (STA) dovedie digitálny televízny signál do jednotlivých bytov. Obsahuje popis priebehu realizácie a preklopenia koncových užívateľov na systém žalovaného, kedy existujúci rozvod káblovej televízie postupne žalovaný odpojí a nahradí digitálnym systémom. Ide o úplne rozdielny spôsob vysielania, pri ktorom bude potrebné všetky televízne prijímače znova preladiť.

38. Zo zmluvy o spolupráci pri prevádzke služieb IPTV (ďalej Zmluva) - dôkaz č. 12 predložený žalobcom, uzavretej medzi prevádzkovateľom retransmisie spoločnosťou DSI DATA s.r.o., Námestovo a žalovaným dňa 20.02.2009 vyplýva, že prevádzkovateľom retransmisie je spoločnosť DSI DATA s.r.o. ako držiteľ licencie retransmisie a iných licenčných práv určených pre poskytovanie služieb retransmisie koncovým užívateľom technológiou IPTV a žalovaný je prevádzkovateľom elektronickej komunikačnej siete a poskytovateľom telekomunikačných služieb koncovým užívateľom, ktorí sú zákazníkmi žalovaného, s ktorými má žalovaný uzavreté zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, ak sa títo rozhodnú jeho služby využiť. Podporný systém IPTV je súbor zariadení a softvérového vybavenia potrebného pre funkčnosť zariadení STB vrátane rozšírených funkcií ako informácie EPG, Pause TV, Start Over TV a iné, okrem elektronickej komunikačnej siete a systémov, ktoré sú vo výlučnej správe ISP - žalovaného a sú jeho majetkom.

39. V čl. II Zmluvy zmluvné strany dohodli, že prevádzkovateľ dodá žalovanému know-how potrebné pre technické zabezpečenie služby IPTV a žalovaný poskytne prevádzkovateľovi retransmisie prostriedky svojej elektronickej komunikačnej siete pre prevádzku služby retransmisie. Zároveň sa dohodli, že žalovaný umožní uzavretie zmluvy formou trojstrannej dohody medzi svojim užívateľom, ním a prevádzkovateľom retransmisie za účelom prístupu k službe retransmisie technológiou IPTV, čím umožní koncovým užívateľom pripojených do svojej elektronickej komunikačnej siete prístup k tvz. triple-play službám. Žalovaný vyúčtuje poplatky za služby retransmisie koncovým užívateľom v rámci pravidelného mesačného vyúčtovania poskytovaných telekomunikačných služieb. V čl. III Zmluvy strany dohodli, že povinnosťou prevádzkovateľa retransmisie je prevádzkovať službu retransmisie koncovým užívateľom a v čl. V Zmluvy sa dohodli, že okrem iných poplatkov prevádzkovateľ retransmisie mesačne vyúčtuje

žalovanému pravidelné mesačné poplatky vybrané ním od koncových užívateľov za služby retransmisie podľa platného veľkoobchodného cenníka s tým, že rozdiel medzi fakturovanou cenou koncovému užívateľovi a veľkoobchodnou cenou patrí žalovanému ako odmena za poskytovanie elektronickej komunikačnej siete pre prevádzku služieb retransmisie. Zároveň sa dohodli, že prevádzkovateľ retransmisie vystaví mesačne faktúru žalovanému s výslednou zmluvou po vyúčtovaní všetkých poplatkov.

40. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenie spoločnosti DSI DATA s.r.o. zo dňa 13.05.2015 ako dôkaz č. 13 o tom, že táto spoločnosť spolupracuje na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorá mu prenajíma elektronickú sieť v jej vlastníctve. V sieti žalovaného poskytuje prevádzkovateľ retransmisie konečným užívateľom - zákazníkom retransmisiu na základe licencie, ktorú vlastní, pričom pre zjednodušenie postupu spotrebiteľov a na ich ochranu zastrešuje komunikáciu a styk s koncovým užívateľom spoločnosť žalovaného, ktorá užívateľom poskytuje aj iné telekomunikačné služby a po vzájomnej fakturácii poplatky za retransmisiu uhrádza spoločnosti DSI DATA s.r.o.

41. Z oznámenia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 12.03.2015 vyplýva, že žalovaný nie je prevádzkovateľom retransmisie a ani Radu pre vysielanie a retransmisiu o registráciu retransmisie nepožiadal.

42. Zo zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu televíznych káblových rozvodov (TKR) uzavretej medzi ENERGOBYT s.r.o. Rimavská Sobota a žalobcom za gescie Mesta Rimavská Sobota a spoluvlastníka TKR - Stavebného bytového družstva Rimavská Sobota zo dňa 07.12.2000 vyplýva, že jej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu existujúcich TKR a spoločných televíznych antén v I. T. prevádzkovaných na základe rozhodnutia o povolení prevádzky vydaného Telekomunikačným úradom SR. Predávajúci sa zaviazal previesť kúpnou zmluvou na žalobcu vlastnícke právo k hnuteľným veciam TKR, a to zariadenie hlavných staníc, primárne, sekundárne a terciálne káblové rozvody a STA. Žalobca a spoluvlastník TKR - Stavebné bytové družstvo Rimavská Sobota sa dohodli, že prevádzkové povolenia zabezpečí každý spoluvlastník podľa dohôd, ktoré boli uzavreté medzi SBD a ENERGOBYT, s.r.o.. V čl. V. Zmluvy boli dohodnuté podmienky prevádzkovania TKR tak, že sa žalobca zaviazal po výstavbe siete vytvoriť minimálne 3 programové balíky v rôznej cenovej hladine. Zaviazal sa tiež v zrekonštruovaných domových rozvodoch u tých abonentov, ktorí nemajú záujem o hviezdicovú prípojku, zabezpečiť príjem STV1, STV2, Markízy a miestne TV vysielanie. Pokiaľ celý dom nebude mať záujem o rekonštrukciu domových rozvodov, kupujúci dodá do jestvujúceho domového rozvodu taktiež vyššie uvedené programy. Správca sa zaviazal umožniť vstup pracovníkov žalobcu ako kupujúceho do priestorov, v ktorých sú umiestnené časti TKR a sú vo vlastníctve, resp. správe predávajúceho

- ENERGOBYT s.r.o. počas celej doby prevádzkovania TKR, pričom správca má právo o tejto veci uzatvoriť so žalobcom osobitnú zmluvu.

43. Z dohody o urovnaní uzatvorenej medzi spoločnosťou ENERGOBYT spol. s r.o. Rimavská Sobota a žalobcom dňa 27.06.2003 vyplýva, že ňou riešili sporné práva a povinnosti uvedené v bode 3, a to či vo vyššie uvedenej zmluve uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 07.12.2000 o predaji spoluvlastníckeho podielu televíznych káblových rozvodov (TKR) v Rimavskej Sobote bol reálne jej predmetom aj prevod spoluvlastníckeho práva k terciálnym káblovým rozvodom (TKR a STA-Spoločné televízne antény) špecifikovaným v zmluve a jej prílohe č. 2. Žalobca pod bodom 3.3 uviedol, že na neho nebol prevedený spoluvlastnícky podiel k TKR a STA, preto žiadal o poskytnutie zľavy z kúpnej ceny. Z bodu 4.4 dohody o urovnaní vyplýva, že žalobca riadne nadobudol na základe zmluvy spoluvlastnícky podiel k zariadeniam hlavných staníc, k primárnym a sekundárnym káblovým rozvodom v Rimavskej Sobote, preto zmluvné strany v bode 5.2 zrušili spornú časť zmluvy a dohodli sa na úprave kúpnej ceny, pričom v bode 5.7 dohodli aj zmenu prílohy č. 2 k zmluve tak, že v časti vlastnícky podiel kupujúceho sa vypúšťajú všetky body č. 3 pre TKR T. O., T. a J.. Sám žalovaný v oznámení spoločnosti ENERGOBYT spol. s r.o. zo dňa 17.03.2003 ohľadom úpravy podmienok kúpnej zmluvy pod bodom 1 uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy terciálne rozvody TKR a ani spoločné televízne antény (STA) neboli.

44. Zo Zmluvy o využívaní dátovej siete žalovaného na dobu neurčitú uzatvorenej medzi užívateľom Mesto Rimavská Sobota a prevádzkovateľom - žalovaným dňa 17.01.2011 vyplýva, že prevádzkovateľom retransmisie je označená spoločnosť DSI DATA s.r.o. Námestovo. Jej predmetom je využívanie služieb prevádzkovateľa za účelom prístupu k internetu a iným špecifikovaným službám, pričom jej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky používania dátovej siete a služieb poskytovaných

prostredníctvom tejto siete ako služieb prístupu do internetu vyhotovených žalovaným, ktoré platia vtedy, ak právnické a fyzické osoby uzatvoria s prevádzkovateľom zmluvu o využívaní dátovej siete. Z bodu 2.1 Všeobecných podmienok vyplýva, že prevádzkovateľ zaisťuje zriadenie služby na základe riadne vyplnenej potvrdenej prílohy - objednávky. Z Dodatku č. 1 k uvedenej zmluve pod č. XXXXXXXX/ XXXX z toho istého dňa vyplýva, že Mesto Rimavská Sobota sa ako užívateľ zaviazalo, že po dobu 36 mesiacov odo dňa uvedeného v bode 6 tohto Dodatku upravujúceho dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s prevádzkovateľom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných poskytovateľom a po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať v súlade s jeho záväzkami aj pre službu IPTV B. P. za mesačný poplatok 6,60 Eur s DPH.

45. Súčasťou dôkazov predložených žalobcom je aj notárska zápisnica N 49/2015, Nz 17370/2015 zo dňa 20.05.2015 o právne významných skutočnostiach, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práva na základe vyhlásení I. P., J. X. a J.. K. Q., z ktorých prví dvaja sú zamestnancami žalobcu a tretí je konateľom a advokátom, vrátane ďalšej pokračujúcej notárskej zápisnice, ktorými žalobca osvedčil neplnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/156/2015-97 o nariadení predbežného opatrenia žalovaným, ktoré nadobudlo v tom čase len vykonateľnosť, nie však právoplatnosť, pretože proti nemu bolo podané odvolanie, a to, že žalovaný porušuje súdom uložené povinnosti a že sa nezdržuje poskytovania retransmisie programových služieb koncovým užívateľom, najmä služby označenej ako „B. TV“ prostredníctvom elektronických komunikačných sietí v koncovom bode umiestnenom na Mestskom úrade v Rimavskej Sobote.

46. Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Cob/171/2015 zo dňa 21.07.2015 vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení predbežného opatrenia bolo zmenené a návrh na jeho nariadenie bol odvolacím súdom zamietnutý.

47. Z rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, Bratislava zo dňa 20.06.2006 č. TKR/179/ RZL/103/2006 vyplýva, že na žiadosť žalobcu zmenila ponuky programových služieb, rozšírenie územného rozsahu a počty prípojok tak, ako to vyplýva z uvedeného rozhodnutia v bode 1 ohľadom špecifikácie telekomunikačnej siete alebo zariadenia pre hlavnú stanicu - lokalita K., I. II R. L., K., Z. č. XX a I. T., Z. XX a pod bodom 2 rozsah retransmisie na Mesto Lučenec, Mesto Levoča a Mesto Rimavská Sobota pre počet prípojok - 5906. Z rozhodnutia vyplýva aj ponuka programových služieb, a to televíznych a rozhlasových programových služieb pre uvedené mestá.

48. Žalobca predložil aj hromadnú výpoveď zmlúv adresovanú jeho zákazníckemu centru dňa 13.02.2015 vlastníkov bytov I. 5 o pripojení spolu so Zápisnicou zo zhromaždenia vlastníkov bytov, ktoré sa konalo dňa 19.12.2014 a ktorú podpísali siedmi vlastníci bytov. Z bodov 4-5 Zápisnice vyplýva, že televízny signál v tom čase dodával žalobca, pričom vlastníci bytov mali výhrady ku kvalite obrazu a k programovej škále. Vyplýva z nej aj to, že firma z Rimavskej Soboty ponúka túto službu v lepšej kvalite, pričom sa jednalo o žalovaného. Súčasťou spisového materiálu sú aj výpovede jednotlivých účastníkov zmlúv o pripojení podľa čl. 19 VP uzavretých so žalobcom, a to nielen z uvedenej adresy, ale aj z iných adries bytových domov a fotodokumentácia z rozvodných skríň a káblov, ako aj zápisnica o trestnom oznámení, ktoré podal žalobca na žalovaného o narušení káblových rozvodov, ktoré žalobca vybudoval na I. X v I. T., odpojením prívodného kábla k rozvodnej skrini, odkiaľ vedú žalobcom inštalované hviezdicové prípojky do jednotlivých bytov žalovaným, ktoré sú podľa tvrdenia žalobcu jeho majetkom, pričom na tieto jeho prípojky bol napojený kábel žalovaného, ktorý týmto konaním poškodil a ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia a neoprávnene užíval majetok žalobcu.

49. Žalovaný v konaní tvrdil, že vo vlastnom mene a na vlastný účet nikdy nikomu neposkytoval retransmisiu, pretože na takúto činnosť nemá povolenie orgánu verejnej správy. Poskytovateľom retransmisie je spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá je aj jej prevádzkovateľom a ktorá so žalovaným uzavrela Zmluvu o spolupráci pri prevádzke služieb IPTV za účelom využitia časti kapacity siete žalovaného na poskytovanie služieb konečným užívateľom na základe licencie, ktorá jej bola riadne udelená a ktorý postup je v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii. Jediným orgánom oprávneným rozhodnúť, či žalovaný vykonáva činnosť v rozpore so zákonom o vysielaní a retransmisii je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Svedčí o tom aj stanovisko Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 09.07.2015. Takéto závery vyplývajú aj z kontroly, ktorú u žalovaného vykonala Rada pre vysielanie a retransmisiu dňa 29.04.2015. Žalovaný predložil aj zápisnicu zo zasadnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu č. 16/2015 zo dňa 29.09.2015, obsahom ktorej okrem iného bolo prešetrenie

sťažnosti v rámci dohľadu nad dodržiavaním ZoVR vedené voči žalovanému, z ktorej vyplýva, že správne konanie pod č. 499/SKL/2015 voči žalovanému bolo zastavené a sťažnosť voči žalovanému bola uznaná za neopodstatnenú.

50. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca ešte dňa 28.10.2002 podal na Okresný súd Rimavská Sobota žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o predaji spoluvlastníckeho podielu TKR zo dňa 07.12.2000, o ktorom sa viedlo súdne konanie pod č.k. 1Cb/242/02 preto, že mu bola predaná vec, ktorá nebola vlastníctvom predávajúceho, v dôsledku čoho žiadal určiť, že takto uzavretá zmluva je neplatná. Dôsledkom tohto súdneho konania bolo uzavretie dohody o urovnaní dňa 27.06.2003, na základe ktorej boli z predmetu kúpy vypustené práve rozvody v bytových domoch, ohľadom ktorých žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdí, že mu žalovaný do nich neoprávnene zasahuje. Pritom predmetom kúpy žalobcom mohli byť len tie časti zariadenia, ktoré zabezpečujú príjem a distribúciu signálu z centrálneho príjmu do jednotlivých bytových domov po vstupný bod na bytovke, kam v minulosti vstupoval signál zo spoločnej televíznej antény. Rozvody pre príjem televízneho signálu nemohli byť predmetom prevodu zo strany správcu na iný subjekt, než na nadobúdateľa bytu z dôvodu, že pôvodným vlastníkom bytového domu a jeho spoločných častí a zariadení bola obec - mesto, resp. bytové družstvo a vlastník bytu nadobudol byt vrátane spoluvlastníckeho podielu na týchto spoločných častiach a zariadeniach domu. Rozvod pre príjem televízneho signálu a ani rozvodná skriňa a v nej umiestnený zosilňovač signálu nemohli byť preto predmetom prevodu zo strany správcu na žalobcu.

51. K tvrdeniam žalobcu o tom, že vykonal modernizáciu a rekonštrukciu elektrickej komunikačnej siete na tzv. hviezdicový rozvod žalovaný uviedol, že tak neurobil na vlastné náklady, ale na náklady obyvateľov bytového domu, keďže práce vyfakturoval správcovi bytovky, a to Mestskej bytovej správe, s.r.o. Rimavská Sobota faktúrou č. 2002042 dňa 23.04.2002 a táto suma bola z finančných prostriedkov vlastníkov bytov z účtu fondu opráv bytového domu uhradená. Podľa tvrdenia žalovaného sa tak žalobca domáha ochrany k niečomu, čo nekúpil a ani nevybudoval, len zmodernizoval. Akýkoľvek neoprávnený zásah do elektronickej komunikačnej siete žalobcu preto žalovaný poprel.

52. Žalobca tiež tvrdil, že do pôsobnosti Rady nepatrí rozhodovanie o tom, či postup žalovaného napĺňa znaky nekalosúťažného konania. Predmetom tohto konania nie je ani posúdenie toho, či sa žalovaný dopustil správneho deliktu, ale či je jeho konanie konaním nekalosúťažným, čo patrí výlučne do právomoci súdov. Právomoci vyplývajúce pre Radu ohľadom postupu žalovaného nebránia súdu prvej inštancie posúdiť totožné skutkové okolnosti zo súkromnoprávneho hľadiska, keďže Rada posudzuje administratívno-právnu zodpovednosť žalovaného a nie nekalosúťažnú povahu jeho postupu, preto nemôže byť ani rozhodnutie Rady pre súd prvej inštancie záväzné. Súd prvej inštancie je preto pri posudzovaní, či konanie žalovaného spĺňa znaky nekalosúťažného konania oprávnený samostatne a nezávisle od posúdenia Rady vyhodnocovať naplnenie znakov prevádzkovateľa retransmisie podľa § 3 písm. a) ZoVR žalovaným.

53. Žalobca tvrdil aj to, že elektronická komunikačná sieť v rozsahu vymedzenom v žalobe je v jeho výlučnom vlastníctve, pričom spôsob nadobudnutia vlastníctva vysvetlil v žalobe. Zotrval na tom, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho elektronickej komunikačnej siete, a to ním novovybudovaných hviezdicových rozvodov, ktoré používa na poskytovanie svojich služieb pri najmenej piatich bytových domoch, ktoré konanie napĺňa znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže.

54. Rada pre vysielanie a retransmisiu vydala rozhodnutie o zastavení správneho konania vedeného pod č. RZK 32/2015 dňa 29.09.2015 voči spoločnosti RSNET s.r.o. podľa § 30 ods.1 písm. h) zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pretože odpadol dôvod pre pokračovanie v takto začatom konaní. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 23.10.2015.

55. Podľa § 3 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

56. Podľa § 193 je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

57. Podľa § 194 ods.1 cit. zák. otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

58. Podľa ods.2 cit. ust., ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

59. Podľa § 44 ods.1 Obch. zák. v znení ku dňu 03.06.2015 nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

60. Podľa § 53 cit. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

61. Podľa § 3 ods. 1, písm. e) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení účinnom ku dňu 30.06.2015 prevádzkovateľ retransmisie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby.

62. Podľa § 3 ods. 1, písm. f) cit. zák. retransmisia je príjem a súčasný, úplný a nezmenený prenos pôvodného vysielania programovej služby alebo jeho podstatnej časti vysielateľom určenej na príjem verejnosťou, uskutočnený elektronickou komunikačnou sieťou; ak sa retransmisia uskutočňuje pomocou káblových distribučných systémov alebo mikrovlnným systémom, je káblovou retransmisiou.

63. Podľa § 15 ods.2 cit. zák. prevádzkovateľ retransmisie vykonáva slobodne a nezávisle retransmisiu programových služieb. Obmedzenie retransmisie programových služieb je možné len na základe zákona a v jeho medziach.

64. Podľa § 15a ods.2 cit. zák. poskytovanie retransmisie bez registrácie podľa tohto zákona sa zakazuje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

65. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 350/2011 Z.z. elektronická komunikačná sieť je funkčne prepojená s prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

66. Podľa § 2 ods. 2 cit. zák. verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete.

67. Podľa ods. 3, písm. a) a c) cit. ust. rozhranie je koncový bod siete, ktorý je fyzickým bodom, v ktorom sa účastníkovi poskytuje pripojenie k verejnej sieti; ak ide o siete, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, je tento bod určený špecifickou sieťovou adresou, ku ktorej môže byť priradené telefónne číslo alebo označenie účastníka ale aj bod prepojenia sietí.

68. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného nie je možné považovať za nekalosúťažné, lebo nespĺňa všetky podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže upravené v § 44 ods. 1 Obch. zák.. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, keď na základe dokazovania dospel k záveru, že aj keď medzi stranami sporu ide o konanie v hospodárskej súťaži,

pretože žalobca a žalovaný sú nesporne súťažiteľmi na trhu v Slovenskej republike, konanie žalovaného nespĺňa ďalšiu podmienku nekalosúťažného konania, a to rozpor s dobrými mravmi súťaže. Odvolací súd sa však s právnym posúdením veci a odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu nestotožňuje, preto na doplnenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody.

69. Z obsahu žaloby nesporne vyplýva, že sa ňou žalobca v súlade s § 44 a § 53 Obch. zák. domáha voči žalovanému zdržania sa nekalosúťažného konania, ktoré malo spočívať v neoprávnenom poskytovaní retransmisie programových služieb bez registrácie retransmisie žalovaným, čím mali byť ohrozené a porušené jeho práva ako oprávneného prevádzkovateľa retransmisie, ktorý vysiela programové služby konečným užívateľom prostredníctvom elektronických komunikačných sietí.

70. Od rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/171/2015 zo dňa 21.07.2015 sa na súdom prvej inštancie zistenom skutkovom stave vo veci samej nič podstatné nezmenilo, preto je právny názor odvolacieho súdu o tom, že prevádzkovateľom retransmisie je podľa § 3 písm. e) Zákona o vysielaní a retransmisii len tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytuje retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi, pričom nie je rozhodujúce, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenáša sama alebo prostredníctvom tretej osoby, rovnaký. Z dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil a ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie bolo preukázané, že držiteľom registrácie retransmisie je len spoločnosť DSI DATA s.r.o., a nie žalovaný, ktorý tejto spoločnosti poskytuje len časť kapacity svojej elektronickej komunikačnej siete a zabezpečuje prenos signálu retransmitovanej programovej služby. Na výkon tejto služby má oprávnenie a súhlas spoločnosti DSI DATA, s.r.o., vyplývajúci z písomne uzavretej zmluvy. Žalovaný pritom podniká v oblasti prevádzkovania elektronických komunikačných sietí, ktoré môže využívať on sám pre svoje potreby, ale aj pre potreby tretích osôb, preto jeho konanie nie je v rozpore s § 3 ods. 1, písm. e) Zákona o vysielaní a retransmisii.

71. Ak teda žalovaný poskytol spoločnosti DSI DATA s.r.o. tak, ako to vyplýva z čl. I. bod 2 Zmluvy o spolupráci pri prevádzke služby IPTV zo dňa 20.02.2009 prostriedky svojej elektronickej komunikačnej siete pre prevádzku retransmisie vo vzťahu ku koncovým užívateľom - spotrebiteľom na základe zmlúv, ktoré s nimi uzatvára, robí tak výlučne na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného so spoločnosťou DSI DATA s.r.o., ktorej aj všetky poplatky, ktoré mu koncoví užívatelia v rámci pravidelného mesačného vyúčtovania telekomunikačných služieb, ktoré sám poskytuje platia podľa čl. II., bod 4 uvedenej Zmluvy, následne uhrádza spoločnosti DSI DATA s.r.o., čo vyplýva z čl. V. označených ako Cena a Platobné podmienky v uvedenej Zmluve. Táto skutočnosť je uvedená aj na internetovej stránke žalovaného.

72. V konaní tak bolo preukázané, že žalovaný vo vlastnom mene a na vlastný účet žiadnu retransmisiu, prevádzkovateľom ktorej je výlučne spoločnosť DSI DATA s.r.o., konečným užívateľom v rozhodujúcom čase neposkytoval.

73. V čase vstupu žalovaného na trh s novou službou prenosu retransmitovaných programových služieb ku konečným užívateľom koncom roka 2014 a začiatkom roka 2015 vykonával žalobca prenos programových služieb prostredníctvom káblovej inštalácie analógovým vysielaním. Žalobca v konaní potvrdil, že prenos retransmitovaných programových služieb ku konečným užívateľom vykonávaný žalovaným prostredníctvom IPTV (Internet Protocol Television) je z technologického hľadiska úplne odlišným spôsobom prenosu vysielania programovej služby, než akú využíval v tom čase žalobca.

74. Žalobcovi sa jeho tvrdenie, že je to žalovaný, kto poskytuje za odplatu rovnakú službu ako on pod označením „B. TV“, v rámci ktorej ponúka konečným spotrebiteľom retransmisiu vybratých programových služieb v niekoľkých súboroch v závislosti od počtu programových služieb a túto propaguje ako ideálnu náhradu za nekvalitnú káblovku a ako dokonalú alternatívu pre tých, ktorí používajú zastaralú, poruchovú a nekvalitnú káblovku v činžiakoch, za ktorú už nebudú musieť naďalej platiť mesačné poplatky (dôkaz žalobcu pod č. 2 a 3) a že tak robí protiprávne dôkazmi, ktoré v konaní predložil, preukázať nepodarilo. Žalobca pritom v žalobe uviedol, že žalovaný nie je takýmto poskytovateľom retransmisie na území Slovenskej republiky jediný a túto prostredníctvom IPTV vykonáva mnoho ďalších držiteľov registrácie retransmisie, zoznam ktorých ako dôkaz č. 4 priložil k žalobe. Medzi nimi je zahrnutý pod por.č. 99 aj prevádzkovateľ retransmisie pod obchodným menom DSI DATA s.r.o. Námestovo, do územného rozsahu ktorého patrí okrem iných miest aj Mesto Rimavská Sobota, avšak žalovaný medzi nich zahrnutý nebol.

75. Nesporné je aj to, že propagačný materiál žalovaného, ktorý žalobca predložil ako dôkaz č. 3, ale aj ako dôkaz č. 8 je síce ponukou jeho služieb, avšak iných, než aké ponúkal v tom čase žalobca. Žalovaný ich začal ponúkať ako digitálnu televíziu (DTV), ktorá v porovnaní s dovtedy existujúcim analógovým vysielaním mala priniesť konečným užívateľom zvýšenú kvalitu prenosu, väčší rozsah programových služieb bez dodatočnej káblovej inštalácie za rozumnú cenu s ponukou benefitu, a to bezplatným pripojením na internet s možnosťou využitia infraštruktúry vo vlastníctve žalovaného. Tá skutočnosť, že sa koneční užívatelia dobrovoľne rozhodli ukončiť zmluvné vzťahy so žalobcom svedčí o tom, že od služieb žalovaného očakávali zrejme vyššiu kvalitu obrazu a zvuku, čomu nasvedčuje aj Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov na ul. I. 5, I. T. zo dňa 19.12.2014. Či však nové zmluvy uzatvorili práve so žalovaným, v konaní žalobcom preukázané nebolo.

76. Podstatné však je, že predmetom žaloby je dosiahnutie stavu, aby sa žalovaný zdržal poskytovania retransmisie programových služieb koncovým užívateľom, a to najmä poskytovania služby označenej ako „B. TV“ prostredníctvom elektronických komunikačných sietí s hlavnou argumentáciou žalobcu, že retransmisiu poskytuje žalovaný neoprávnene, keďže na to nemá zákonom stanovené povolenie držiteľa registrácie pre retransmisiu, ktoré tvrdenie nie je pravdivé.

77. Vyplýva to aj z rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá v správnom konaní ako orgán príslušný rozhodovať podľa zák.č. 308/2000 Z.z. rozhodla dňa 29.09.2015 tak, že správne konanie voči žalovanému zastavila, a teda nerozhodla, že žalovaný spáchal správny delikt poskytovania retransmisie bez oprávnenia a že poskytoval retransmisiu bez registrácie, v dôsledku čoho sa tvrdenia žalobcu v žalobe nepotvrdili. Takéto rozhodnutie správneho orgánu je preto nutné vo vzťahu k žalovanému posúdiť tak, ako to v odôvodnení správne uviedol aj súd prvej inštancie, že Rada pre vysielanie a retransmisiu de facto vyslovila, že žalovaný neposkytoval retransmisiu bez registrácie, a teda že správny delikt poskytovania retransmisie bez oprávnenia nespáchal, a teda ako rozhodnutie v podstate oslobodzujúce žalovaného od akejkoľvek zodpovednosti z porušenia predpisov správneho práva.

78. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil s tým názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil v bode 31 odôvodnenia svojho rozhodnutia, že by sa bol žalobca domáhal uloženia takej povinnosti, o ktorej by mal právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci, a to aj preto, že sám posúdil konanie žalovaného ako konanie v hospodárskej súťaži, a teda ako súťažiteľa, u ktorého správne žiaden rozpor s dobrými mravmi nezistil.

79. V ust. § 3 sú vymedzené veci, prejednanie ktorých patrí do civilnej právomoci súdov, iné veci civilné súdy rozhodovať nesmú. To však neznamená, že by civilný súd nebol oprávnený pri výkone svojej právomoci posudzovať aj otázky zasahujúce do odboru správneho, prípadne trestného práva. Ak rozhodnutie o obchodnoprávnom alebo inom civilnom nároku závisí na posúdení otázky, ktorá zasahuje napr. do odboru správneho práva, a je teda inak vecou právomoci správneho orgánu, je oprávnený túto otázku posúdiť aj civilný súd, a to z toho dôvodu, že v rámci zisťovania skutkového stavu veci je oprávnený zistiť a posúdiť celý skutkový základ uplatňovaného nároku, aj keď tento z hľadiska právneho posúdenia skutkových okolností zasahuje do odboru správneho práva. Oprávnenie civilného súdu vyvodiť obchodnoprávne, či iné, podľa hmotného práva významné dôsledky určitej skutočnosti nie je tak nijako obmedzené, aj keby skutkový stav predpoklady správneho deliktu, spĺňal.

80. Civilný súd však nikdy nie je oprávnený z určitých skutočností vyvodiť dôsledky stanovené správnym právom. Civilný sporový poriadok preto rozlišuje pri výkone civilnej právomoci právo súdu samostatne posúdiť určité otázky, od práva vydávať o týchto otázkach autoritatívne rozhodnutie, pretože takéto právo je obmedzené len na tie veci, ktoré patria do súdnej právomoci a sú uvedené v § 3 CSP. Aj keď je vecou súdu, pre ktorý postup sa rozhodne, ak nastane situácia, keď má pre účely súdneho konania posúdiť také otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať iný orgán, spravidla správny orgán, prípadne trestný súd.

81. Z hľadiska rozhodnutia vo veci samej ide o tzv. predbežné otázky, a to v prejednávanej veci správnej povahy, kedy súd môže buď konanie v prejednávanej veci prerušiť, čo vzhľadom na rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania nebolo potrebné alebo môže s poukazom na § 194 tieto otázky posúdiť sám, ak má za to, že ich je schopný sám zistiť a posúdiť.

82. Z judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že aj keď trestný súd alebo správny orgán už o prejudiciálnej otázke povahy trestnej, či správnej právoplatne rozhodli, nie je civilný súd takýmto rozhodnutím viazaný a môže v rámci posúdenia rozhodujúcich skutočností dôjsť pre účely súdneho konania k úplne iným záverom. Z tejto zásady platia výnimky, a to, ak je v čase rozhodovania súdu právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok alebo iný správny delikt, potom je súd takýmto výrokom, ako aj výrokom o tom, kto tento trestný čin, či správny delikt spáchal, viazaný.

83. V prejednávanej veci však mal súd k dispozícii právoplatné rozhodnutie o zastavení správneho konania, z ktorého je možné usúdiť, že skutok, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj zdržovací a odstraňovací nárok z titulu nekalosúťažného konania žalovaný nespáchal, čo však neznamená, že sa opodstatnenosťou žalobcom uplatneného nekalosúťažného nároku nemusí súd zaoberať, pretože na základe vyhodnotenia dôkazov predložených žalobcom môže dospieť k záveru, že aj keď bolo konanie voči žalovanému zastavené, mohlo vykazovať znaky nekalosúťažného konania napriek tomu, že v správnom konaní urobil správny orgán záver, že sa zrejme ten skutok, o ktorom v správnom konaní navrhovateľ tvrdil, že sa stal, v skutočnosti nestal, resp. nebol preukázaný.

84. Súd prvej inštancie vyhodnotil konanie žalovaného ako konanie v hospodárskej súťaži, keďže sa žalobca a žalovaný stretávajú na relevantnom trhu ako podnikatelia, ktorí podnikajú v rovnakej oblasti poskytovania služieb využívaním elektronickej komunikačnej siete, ktorá je pre poskytovanie retransmisie televízneho programového vysielania nevyhnutná, čím je naplnený prvý zákonný predpoklad uvedený v generálnej klauzule § 44 Obch. zák. upravujúcej nekalú súťaž, a to konanie v hospodárskej súťaži. Je však treba mať na zreteli, že ako nekalú súťaž nie je možné kvalifikovať každé súťažné konanie, aj keď môže byť súťažiteľovi nepríjemné a spôsobovať mu ujmu. Aby tomu tak bolo, musí k súťažnému správaniu pristúpiť aj ďalšia okolnosť, ktorá takéto konanie robí konaním protiprávnym a ktoré treba postihnúť, a to, že takéto konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a že ním bola spôsobená súťažiteľovi, ktorý sa domáha ochrany práv alebo spotrebiteľovi, majetková ujma.

85. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je vlastníkom elektronickej komunikačnej siete, na ktorej sa poskytuje retransmisia programových služieb držiteľa povolenia pre takúto retransmisiu, hoc aj vo forme udelenej licencie, a to spoločnosti DSI DATA s.r.o., je nutné dospieť k záveru, že takýmto súťažiteľom na relevantnom trhu je najmä spoločnosť DSI DATA s.r.o., ktorá na prevádzkovanie retransmisie využíva služby žalovaného. Do súťažného vzťahu so žalobcom sa práve z tohto dôvodu dostáva aj žalovaný, pretože vo vzťahu súťaže, resp. súťažiteľov sa nenachádzajú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných alebo navzájom substituovateľných odvetviach alebo hospodárskych činnostiach.

86. Pri skúmaní podmienok naplnenia generálnej klauzuly nekalej súťaže nie je rozhodujúce to, či tvrdeným protiprávnym konaním boli alebo neboli porušené predpisy z určitého odvetvia práva, iného než tej časti, ktorá upravuje horizontálne vzťahy pri podnikaní, a teda, či sú porušované predpisy verejného práva alebo práva súkromného a rovnako nie je rozhodujúce, či daná konkrétna oblasť práva zároveň upravuje kontrolné mechanizmy a prostriedky k náprave vrátane sankcií smerujúcich k porušovateľovi týchto predpisov. Rozhodujúce je, či žalobcom tvrdené konanie žalovaného je v rozpore s právnymi predpismi, či má kauzálny vzťah k hospodárskej súťaži a aký je jeho dopad v nej. Musí ísť pritom o konanie, ktoré je zároveň porušením dobrých mravov súťaže, musí k nemu dôjsť v rámci hospodárskej súťaže a musí byť spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, a teda spĺňať zákonné predpoklady kvalifikácie konania podľa § 44 ods.1 Obch. zák. (Macek, J. rozhodnutí ve věcech obchodního jména a nekalé soutěže, Praha: C.H. Beck, 2000, rozhodnutie Vrchního Soudu Praha, R3 Cmo 253/1997).

87. Je pravdou, že žalovaný informoval potencionálnych užívateľov o rozsahu a kvalite ním poskytovaných služieb zavedením technologicky úplne nového spôsobu prenosu retransmisie televíznych programov, avšak o pomeroch alebo službách žalobcu neuvádzal nepravdivé údaje a ani nevzal za základ pre hodnotenie svojich vlastných služieb len výkony žalobcu, keďže hodnotil len analógové vysielanie ako také, preto nie je možné uvažovať o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi súťaže. Žalovaný propagoval výlučne službu digitálneho vysielania ako úplne novú technológiu, ktorú žalobca dovtedy vôbec nepoužíval. Nie je preto možné dospieť k záveru, že by takýto charakter konania žalovaného bol v rozpore s dobrými mravmi súťaže len preto, že by nezodpovedal obchodnej

etike a ani k tomu, že by reklamou a ponúkaním svojich služieb konal na ujmu žalobcu, príp., že by takýmto konaním poškodzoval dobré meno a dôveryhodnosť žalobcu, pretože adresáti tejto novej digitálnej služby sa museli sami rozhodnúť medzi službou, ktorú poskytoval žalobca a službou, ktorú začal poskytovať žalovaný, ktorý s ponukou digitálneho vysielania prišiel na trh skôr, než žalobca. Služby, ktoré žalovaný ponúkal, vychádzali pritom z úplne iného technologického postupu a mali úplne inú kvalita, čo bolo nesporne dôsledkom technologického pokroku.

88. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie tak vyplýva, že údaje, ktoré žalovaný poskytoval za účelom spropagovania novej služby retransmisie programového vysielania formou digitálneho prenosu informácií a obrazu poskytol výlučne za účelom umiestnenia novej služby na trh, a nie s úmyslom poškodiť žalobcu.

89. Odvolací súd je toho názoru, že výklad § 44 Obch. zák. o nekalej súťaži nemôže ísť až tak ďaleko, že by podnikateľ, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť predovšetkým za účelom dosiahnutia zisku nemohol podnikať s úplne novým produktom, ktorý sa na trhu objaví a ktorý má evidentne kvalitatívne vyššiu úroveň len preto, že žalobca poskytoval dovtedy bežne používaný analógový systém káblového vysielania televíznych programov, ktorý bol nahradený novým technologickým systémom, a to digitálnym, čo sa nesporne odzrkadlilo aj v produkcii nových typov televízorov.

90. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie tak vyplýva, že žalovaný sa v rozhodujúcom čase nedopustil takého konania, ktoré by bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi správneho práva, keďže jediné správne konanie, ktoré sa voči žalovanému viedlo žiadnu administratívnu zodpovednosť žalovaného nepotvrdilo. Jeho konanie nemohlo byť ani v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keďže žalobca listinnými dôkazmi v konaní nepreukázal, že by sa nachádzalo za hranicou prípustnej agresivity pri súťažení na relevantnom trhu a ani to, že by bolo vo vzťahu k žalobcovi konaním podvodným, či parazitujúcim. Nepreukázal ani to, že by bolo konanie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi alebo vo vzťahu ku konečným zákazníkom ako spotrebiteľom klamlivé.

91. Postavenie súťažiteľa a podnikateľa na trhu nie je samo o sebe postihnuteľné a protiprávne, je zakázané len zneužitie tohto postavenia. Bez ohľadu na dôvody, ktoré súťažiteľa vedú k propagovaniu a k použitiu konkrétneho spôsobu propagácie svojich služieb a k vydobitiu si určitého postavenia na trhu je nevyhnutné, aby takýto subjekt mal zvláštnu zodpovednosť, ktorá mu nedovolí, aby jeho konanie ohrozilo skutočnú súťaž na spoločnom trhu. Účelom a zmyslom ochrany pred konaním nekalej súťaže nie je zakonzervovať určitý stav, a tým navždy zaručiť predstih tomu, kto s pôvodným riešením prišiel na trh (rozsudok NS ČR sp.zn. 23Cdo/1757/2012 zo dňa 26.03.2013).

92. Rozlíšením medzi konaním bežným a v hospodárskom styku prípustným oproti konaniu nekalosúťažnému spočíva práve v splnení podmienky rozporu s dobrými mravmi súťaže, pretože každé konkurenčné konanie a snaha presadiť sa na trhu je vždy aj na ujmu iných súťažiteľov a na ich úkor. Pri posudzovaní, či konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a či mohlo privodiť ujmu spotrebiteľom je treba vychádzať aj z hľadiska priemerného spotrebiteľa, u ktorého je potrebné predpokladať dostatok informácií, rozumnú mieru pozornosti a opatrnosti s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory tak, ako je to vykladané Súdnym dvorom EÚ. Znak rozporu s dobrými mravmi nie je pre určité konanie znakom trvalým, najmä nie v takom prípade, keď sa zavádza nový výrobok alebo nová služba, ktorá významne obohacuje súťažnú ponuku. Naviazanie na určitý stav techniky a jeho ďalší rozvoj je treba umožniť, aby sa tak dal tak priestor voľnej súťaži na trhu.

93. Účelom a cieľom súťažného konania je vždy získať nejaké výhody nad ostatnými súťažiteľmi. V rámci konkurenčného boja sa získanie takýchto výhod a úspechu jedného súťažiteľa súčasne prejavuje ako neúspech konkurenčných súťažiteľov, ktorým nutne vzniká určitá ujma. Z tohto potom vyplýva, že nie každá ujma je spôsobená súťažou, ktorá je nutne nekalou a nepoctivou. Sprievodným javom každej súťaže, a teda aj hospodárskej súťaže, je vznik ujmy, preto ju nie je možné celkom obmedziť a ani zakázať. Pokiaľ súťažiteľ dosiahne v konkurenčnom boji úspech a tým spôsobí ujmu konkurencii, nemusí ísť automaticky o konanie proti dobrým mravom súťaže. Záleží predovšetkým na spôsobe a použitých metódach konania, ktorými svoj úspech, hoci aj v podobe poškodenia druhého súťažiteľa, dosiahol. Ak postupoval spôsobom relatívne korektným, nemôže ísť o nekalú súťaž, aj keby takýmto konaním spôsobil žalobcovi ako súťažiteľovi súťažiteľovi materiálne škody, a to aj v podobe veľkého odlivu zákazníkov a významným poklesom tržieb, prípadne vytlačením z trhu.

94. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať všetky základné znaky stanovené v § 44 Obch. zák. pre naplnenie generálnej skutkovej podstaty nekalej súťaže kumulatívne, a teda, že by sa žalovaný dopúšťal takého protiprávneho konania, aké tvrdil, a teda, že žalovaný nemal oprávnenie na vykonávanie retransmisie vo vlastnom mene a na svoj účet, čo je v priamom rozpore s obsahom Zmluvy o spolupráci pri prevádzke služby IPTV zo dňa 20.02.2009, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou DSI DATA s.r.o. tak, ako to vyplýva z jej čl. I. a nasl., ktorú v konaní predložil sám žalobca. Žalovaný poskytoval pri retransmisii len svoju vlastnú elektronickú komunikačnú sieť a retransmisiu vykonával na účet prevádzkovateľa retransmisie, a to spoločnosti DSI DATA, s.r.o. Odvolací súd zohľadnil všetky individuálne okolnosti zistené aj súdom prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že konanie žalovaného nebolo nekalé, ale šlo o bežný a akceptovateľný spôsob konkurenčného boja.

95. Odvolací súd tak súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, že by konanie žalovaného bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi súťaže, v dôsledku čoho nebol daný dôvod zisťovať posledný zákonný predpoklad naplnenia generálnej klauzuly upravenej v § 44 Obch. zák., a to, či bolo jeho konanie spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, ako ani ním uplatnený nároko na priznanie primeraného zadosťučinenia, ktorý si žalobca uplatnil podľa § 53 Obch. zák.. Nebol tak daný dôvod na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa poskytovania retransmisie programových služieb koncovým užívateľom, keďže túto službu nevykonáva protiprávne a ani na úkor žalobcu a už vôbec nie na úkor konečných užívateľov, ktorí v dotknutých bytových domoch zmluvný vzťah so žalobcom ukončili dobrovoľne. Žalobca tak svoju elektronickú komunikačnú sieť nemôže využívať a poskytovať koncovým užívateľom služby retransmisie predovšetkým z tohto dôvodu.

96. Vo vzťahu k druhému žalobcom uplatnenému nároku z titulu nekalosúťažného konania žalovaného dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že ak žalobca nepreukázal nekalosúťažné konanie žalovaného, ktoré malo spočívať v poskytovaní retransmisie programových služieb koncovým užívateľom, a to služby označenej ako „B. TV“ prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, nemôže byť úspešný ani v tej časti nároku, ktorým si z titulu nekalosúťažného konania uplatnil ďalšie zdržovacie nároky spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa bez súhlasu žalobcu zásahov do elektronickej komunikačnej siete žalobcu, ktorá sa nachádza v Meste Rimavská Sobota, zásahov do jej jednotlivých častí, jej užívania v bytových domoch na adresách uvedených v žalobe s presne určenými vchodmi, ako aj uloženia povinnosti odstrániť závadný stav tak, že žalovaný sprístupní žalobcovi jeho elektronickú komunikačnú sieť v Meste Rimavská Sobota v časti, ktorá sa nachádza v bytových domoch na adrese I. X a XX, R. XX, XX, XX a XX, L. XX a XX a T. I. XX a XX a odstrániť z nej svoj pripájací kábel, prostredníctvom ktorého šíri do elektronickej komunikačnej siete žalobcu signál retransmitovaných programových služieb a poskytuje službu „B. TV“.

97. Základnými nárokmi na ochranu proti nekalej súťaži sú požiadavky, aby sa rušiteľ zdržal protiprávneho konania a odstránil závadný stav. Z povahy veci vyplýva, že odstraňovací nárok na rozdiel od nároku zdržovacieho je vždy viazaný na hmotnoprávnu podmienku, že protiprávny stav už nastal a účinky nekalosúťažného konania trvajú. Spoločným základom obidvoch nárokov je tá skutočnosť, že žalobca preukazuje len splnenie podmienok generálnej klauzuly a v rámci nich len spôsobilosť protiprávneho konania spôsobilého privodiť mu ujmu.

98. Skutočnosť, že žalobca rekonštruoval a modernizoval v niektorých, z ním v žalobe uvádzaných bytových domoch elektronickú komunikačnú sieť - káblové rozvody, ako tomu bolo na ul. I. 5, v I. T., nie však na svoje náklady, ale na náklady vlastníkov bytov, ktorí mu za ním vykonané práce riadne zaplatili a ak aj niektoré rozvody vybudoval na vlastné náklady a vlastníci bytov s ním uzavreli zmluvy o pripojení, z ich výpovedí, predložených žalobcom v konaní nevyplýva, že by zmluvný vzťah so žalobcom ukončili z dôvodov na strane žalovaného.

99. Uvedené však nič nemení na správnosti názoru súdu prvej inštancie, že bez ohľadu na to, kto elektronickú komunikačnú sieť vybudoval a bez ohľadu na to, kto hradil náklady na jej výstavbu sú časti elektronickej komunikačnej siete, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch uvádzaných žalobcom v žalobe spoločnými zariadeniami domu a patria do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo vyplýva zo Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Časti elektronickej komunikačnej siete, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch nemôžu byť vlastníctvom

poskytovateľa siete, ale vždy ide o spoločné zariadenia bytových domov, ktoré patria vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

100. Vyplýva to aj z právnych predpisov upravujúcich elektronické komunikácie, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, ktoré pripúšťajú za určitých okolností vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry k existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove, čo však je možné len so súhlasom vlastníka alebo správcu budovy, inak by šlo o neprípustný zásah do vlastníckeho práva.

101. Pokiaľ žalobca v konkrétnych bytoch vybudoval svoju sieť a uzavrel s týmito vlastníkmi bytov Zmluvy o pripojení, nič mu nebránilo, aby si po doručení výpovedí od nich ako užívateľov jeho služieb, uplatnil voči nim v pomernej časti peňažné nároky, o ktorých tvrdí, že mu na ne v súvislosti s vybudovaním prípojok k ich bytom a a za zriadenie rozvodov v ich bytoch vzniklo právo.

102. Ak má dôkazy o tom, že sa v ním označených bytových domoch stal vlastníkom vnútorných rozvodov elektronickej komunikačnej siete, má právo uplatniť si podľa § 126 Občianskeho zákonníka ako vlastník veci, či už hnuteľnej alebo nehnuteľnej voči tým osobám, ktoré porušenie jeho vlastníckych práv spôsobili, svoje práva na súde samostatnou žalobou.

103. Odvolací súd je toho právneho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by za prípadnú majetkovú ujmu, ktorá mu mala vzniknúť vybudovaním, rekonštrukciou alebo modernizáciou sietí mal byť zodpovedný práve žalovaný a že to bol on, kto ohrozil jeho investície vynaložené na to, aby mohol začať s poskytovaním retransmisie v Meste Rimavská Sobota. Nepreukázal ani to, že by mu z tohto dôvodu hrozil vznik ďalšej závažnej ujmy spočívajúcej v úbytku zákazníkov a škodách spojených s užívaním elektronickej komunikačnej siete, ku ktorej v ním označených bytových domoch ani vlastníctvo nepreukázal.

104. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 potvrdil.

105. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že ju priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie

106. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .