Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: E. D., nar. XX. XX. XXXX, W., L. M. XXX/XX, XXX XX, zast.: Mgr. Branislav Samec, advokát, C., V. V. X, XXX XX proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, 816 23, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazárom Muscskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 9.958,18 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25Csp/75/2016-97 zo dňa 20. 06. 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej strane p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11.10.2016 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal žalovanú stranu k úhrade poistného plnenia z krádeže - poistnej udalosti vo výške 9.958,18 € s príslušenstvom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo ku krádeži vlámaním v zmysle OSOBITNÝCH POISTNÝCH PODMIENOK, žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, že ku odcudzeniu vecí došlo krádežou vlámaním tak, ako to majú na mysli OSOBITNÉ POISTNÉ PODMIENKY, poistenie pre prípad krádeže vlámaním (neuniesol dôkazné bremeno). Pokiaľ si žalobca v rámci žaloby o zaplatenie sumy 9.958,18 € uplatňoval aj nárok na zaplatenie zlatej retiazky v sume 1.250,- €, zlatého prívesku v sume 462,- €, zlatého náramku v sume 718,- € a zlatého prsteňa v sume 425,- €, nebolo žalobcom preukázané, že na uvedené veci sa vzťahuje Poistenie domácnosti, Poistka číslo 6 556 111 061, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca si žalobou o zaplatenie sumy 9.958,18 € uplatňoval nárok z titulu poistného plnenia, ktorého výšku poistného plnenia vyčíslil len vlastným úsudkom (cenu jednotlivých vecí uvedených v žalobe určil vlastným odhadom). Právny zástupca žalovanej strany namietal hodnotu takto určených vecí a tým pádom aj výšku celkového plnenia určenej úsudkom samotným žalobcom. Aj napriek tomu, že uvedené namietanie výšky plnenia žalovaným bolo žalobcovi minimálne z pojednávania známe (že výška plnenia je sporná), hodnotu odcudzených vecí a tým pádom aj výšku plnenia žalobca nezdokladoval iným, riadnym a jednoznačným spôsobom tak, aby ceny odcudzených vecí neboli spochybniteľné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že hodnota odcudzených vecí uvedených v žalobe, tým pádom aj výška celého poistného plnenia je sporná (žalobcom riadne nepreukázaná). S poukazom na vyššie uvedené

namietanie hodnoty odcudzených vecí - výšky plnenia žalovanou stranou, dáva súdu logický záver, že výška plnenia je nepreukázaná (čím je sporná zostatková hodnota vecí).S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu žalobcu zamietol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že v konaní jednoznačne nepreukázal, že k odcudzeniu vecí došlo krádežou vlámaním tak, ako to majú na mysli osobitné poistné podmienky poistenia pre prípad krádeže vlámaním, t.j. žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd neposudzoval v konaní trestnoprávnu rovinu veci, ale vychádzal z poistných podmienok žalovaného. V zmysle osobitných poistných podmienok má poistený povinnosť vstupné otvory (dvere) do bytu riadne uzamknúť a zabezpečiť proti neoprávnenému vniknutiu. Ostatné otvory (mimo vstupných dverí do bytu) sú bežne zabezpečované proti neoprávnenému vniknutiu prekážkou brániacou vniknutiu násilím, väčšinou bezpečnostným sklom s rámom, t.j. oknom. Za dostatočné uzatvorenie okien sa považuje stav, kedy sú zvnútra zabezpečené uzatváracím mechanizmom, ktorý vylučuje ich prekonanie zvonku bez použitia násilia. Ako svedok bol vypočutý X. W., poverený príslušník PZ konajúci vo veci odcudzenia hnuteľných vecí z bytu žalobcu, ktorý sa vyjadril, že nie je vylúčené, že obidve okná na byte žalobcu boli uzavreté. Takisto potvrdil skutočnosť, že polícia v danom prípade pracovala len s teoretickými hypotézami, určitými pracovnými verziami, podľa ktorých žalobca pravdepodobne ponechal pootvorené jedno krídlo okna v polohe vetrania, cez ktoré páchateľ „vyháčkoval" druhé okno a tak vnikol do bytu žalobcu. Nebolo zistené žiadne mechanické poškodenie okna, čo však v žiadnom prípade nevylučuje použitie neznámeho nástroja, ktorým je možné otvoriť aj riadne uzavreté okno bez akéhokoľvek mechanického poškodenia. Neschopnosť polície zistiť akým spôsobom vlastne došlo neznámym páchateľom k otvoreniu otvoru do bytu - okna však nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že nedošlo k vlámaniu do bytu žalobcu nielen z pohľadu trestnoprávneho, ale aj v zmysle naplnenia definície vlámania v zmysle poistných podmienok o to viac, že samotná polícia vydala uznesenie, ktoré je právoplatné a v ktorého odôvodnení polícia konštatuje, že vykonaným šetrením bolo zistené, že doposiaľ nezistený páchateľ vykonal krádež vlámaním. Svedkyňa - dcéra žalobcu X. D. uviedla, že u nich v domácnosti je bežným zvykom okná otvorené na vetračku zatvárať, nakoľko bývajú pri hlavnej ceste a hluk z cestnej premávky ich ruší. Svedok - syn žalobcu X. D. uviedol, že pokiaľ opúšťala byt jeho matka, dvere uzatvárala a predpokladá, že balkónové dvere ponechal otvorené páchateľ krádeže. Z vyššie uvedeného je možné usudzovať, že všetky otvory do bytu žalobcu boli v čase vzniku poistnej udalosti riadne zabezpečené proti neoprávnenému vniknutiu v zmysle poistných podmienok, čo je možné vyvodzovať už len zo samotnej skutočnosti, že žalobca bol v tomto čase na dovolenke v zahraničí a je nanajvýš nepravdepodobné, že by počas dlhodobej neprítomnosti v byte nezachoval bežnú opatrnosť a riadne neuzatvoril a nezabezpečil vstupy do vlastného bytu. Pokiaľ ide o rozsah vecí, ktoré sa v čase vzniku poistnej udalosti nachádzali v domácnosti, objektívne nie je možné ustáliť inak, než výpoveďami osôb, ktoré v tejto domácnosti žili, t.j. výlučne rodinných príslušníkov, nie iných osôb, ktoré domácnosť občasne navštevujú (napr. susedia) a už vôbec nie výpoveďami ostatných osôb. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že rozsah odcudzených vecí bol špecifikovaný žalobcom už pri výpovedi na polícii dňa 12.7.2014, takto bol zahrnutý i do žaloby a následne exaktne potvrdený jedinou stabilnou členkou domácnosti žalobcu - dcérou X. na pojednávaní dňa 20.6.2017. Žalobca teda v konaní preukázal rozsah odcudzených vecí, u ktorých si uplatňoval nárok na poistné plnenie t.j. tých ktoré sa nachádzali v jeho byte v čase vzniku poistnej udalosti a ktoré mu boli odcudzené. hodnotu vecí, ku ktorým nedisponoval nadobúdacími dokladmi, preukazoval s poukazom na hodnotu rovnakých alebo obdobných vecí v danom mieste a v čase vzniku poistnej udalosti formou internetových výpisov z príslušných webových portálov. i literatúra pri riešení problematiky uzatvárania poistnej zmluvy zastáva názor, že výška poistného a teda i stanovenie výšky poistného plnenia sa určuje odhadom hodnoty vecí v domácnosti. Túto sumu si určuje poistník. (In.: Fekete, Občiansky zákonník, druhá časť, Veľký komentár. 2. diel, Bratislava : Eurokódex, 2011,2373 s.). Teda, ak žalovaný namietal hodnotu odcudzených vecí, ktorých rozsah žalobca preukazoval vyššie uvedenými dôkaznými prostriedkami a súd nemohol bez ďalšieho aplikovať úvahu vo vzťahu k vyčísleniu hodnoty týchto vecí podľa predložených dokladov o cenách obdobných vecí žalobcom, mal nariadiť znalecké dokazovanie na určenie ceny odcudzených vecí. Ustanovenia čl. 2 ods. 2 bod 2.2. písm. k) a čl. 4 bod 1.1. 1.3. a 1.4 (ako aj niektoré ďalšie) sú podľa názoru žalobcu navzájom rozporné, nakoľko prvé z nich úplne vylučuje z poistného plnenia peniaze, klenoty a vkladné knižky, avšak zvyšné tri stanovujú maximálnu výšku poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti na týchto veciach, ktoré majú byť z poistenia vylúčené úplne. Podľa názoru žalobcu sú tak Zmluvné dojednania v tejto časti neurčité a nezrozumiteľné, čo vedie k ich absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a zároveň čiastočnej neplatnosti Zmluvných dojednaní s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade

súd nemal do úvahy brať ustanovenia Zmluvných dojednaní postihnuté absolútnou neplatnosťou, ale v prípade uplatnenia nároku na poistné plnenie za odcudzené klenoty aplikovať zákonnú úpravu. Na základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd Žilina rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 20.6.2017 sp. zn. 25Csp/75/2016-97 zmenil tak, že : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.958,18 € s úrokom s omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.11.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnej výške. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, kde uviedla, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať zásadnú skutočnosť pre posudzovanú vec, a to, že došlo k prekonaniu prekážky v zmysle poistných podmienok vzťahujúcich sa na poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle čl. 3 Tabuľka č. 1 rozsah poistnej sumy - poistného krytia 100.001 - 300.000,- Sk zmluvného dojednania pre poistenie domácnosti a rekreačnej domácnosti je požadovaný spôsob zabezpečenia. Žalovaný mal za to, že balkónové dvere nie je možné považovať za okno, ale za vstupný otvor do domu (dvere), ktoré neboli riadne uzamknuté. Vzhľadom na dôkaznú núdzu žalobcu však táto skutočnosť nebola pre konanie relevantná, keďže v konaní sa žalobcovi nepodarila preukázať ani zásadná skutočnosť, a to riadne uzatvorenie všetkých otvorov (okien) do bytu. Žalobca v konaní nedokázal jednoznačne preukázať to, že došlo ku krádeží vlámaním a že z jeho strany boli splnené všetky zabezpečovacie prostriedky v súlade s poistnými podmienkami. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal žalovaný za to, že nesplnením požiadaviek poistných podmienok nárok na poistné plnenie žalobcovi nevznikol a Okresný súd Žilina, správne právne vec posúdil na základe vykonaných dôkazov a vydal právne správny rozsudok. Otázku posudzovania hodnoty vecí považujeme za vzhľadom na uvedené skutočnosti v bode I. za nadbytočnú. Napriek tomu uvádzame, že žalobca nedokázal splniť svoju zákonnú povinnosť, ktorá je imanentnou súčasťou poistného plnenie a náhrady škody, a to určenie výšky škody, resp. úbytku na majetku. Tvrdenia žalobcu o veciach nachádzajúcich sa v byte nemôžu byť dostatočným záverom pre preukázanie ich existencie. Rovnako určenie hodnoty veci považuje žalovaný za nepreukázané. Má za to, že v konaní nebola dostatočne preukázaná existencia vecí a ani ich hodnota. Teoretické informácie uvedené v odvolaní vo vzťahu k definícii vlámania považuje za nadbytočné, v konaní bola zásadná definícia vlámania, tak ako ju treba vykladať na účely poistného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v konaní nedokázal jednoznačne preukázať to, že došlo ku krádeží vlámaním a že z jeho strany boli splnené všetky zabezpečovacie prostriedky v súlade s poistnými podmienkami. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť máme za to, že nesplnením požiadaviek poistných podmienok nárok na poistné plnenie žalobcovi nevznikol a Okresný súd Žilina, správne právne vec posúdil na základe vykonaných dôkazov a vydal právne správny rozsudok. Otázku posudzovania hodnoty vecí považuje vzhľadom na uvedené skutočnosti za nadbytočnú. Napriek tomu uviedol, že žalobca nedokázal splniť svoju zákonnú povinnosť, ktorá je imanentnou súčasťou poistného plnenie a náhrady škody, a to určenie výšky škody, resp. úbytku na majetku. Tvrdenia žalobcu o veciach nachádzajúcich sa v byte nemôžu byť dostatočným záverom pre preukázanie ich existencie. Rovnako určenie hodnoty veci považuje za nepreukázané. Pre hodnotu veci je zásadná ich amortizácia, opotrebenie a celková kondícia, vzhľadom na túto skutočnosť nie je možné určiť hodnotu vecí. Odkaz žalobcu na rozsudok iného prvostupňového súdu považuje za špekulatívny, keďže každý prípad je nevyhnutné posudzovať osobitne vzhľadom na jeho okolnosti. Má za to, že v konaní nebola dostatočne preukázaná existencia vecí a ani ich hodnota. Napriek tomu túto skutočnosť považuje za irelevantnú, keďže žalobca nesplnil zásadné skutočnosti na to, aby mu mohlo byť poskytnuté poistné plnenie a teda mohla byť skúmaná hodnota vecí. Rovnako je podľa žalovaného nadbytočné vyjadrenie k námietke žalobcu vo vzťahu k šperkom a hotovosti, napriek tomu k nemu v stručnosti uviedol. Poukázanie žalobcu na nesúlad v poistných podmienkach považuje žalovaný za účelový, ktorý nemôže obstáť. Žalobca opomenul základnú vec, a to, že zmluvné dojednania sa majú vykladať ako celok vo vzťahu k všetkým ponúkaným poistným produktom, avšak nie všetky ich časti sa aplikujú na všetky druhy poistenia. Už len letmý pohľad do zmluvných dojednaní preukazuje, že základné poistenie domácnosti obsahuje aj možnosti pripoistenia, ktoré však v predmetnom prípade nebolo nijako dojednané. V prípade, ak si žalobca chcel uplatňovať náhradu peňazí a šperkov, tak ad. 1 musel preukázať existenciu pripoistenia k základnému poisteniu domácnosti, ad. 2 následne musel preukázať splnenie zabezpečenia podľa článku 3 Tabuľka č. 3 poistná suma - výška plnenia do 300.000,- Sk. Žalobca nedokázal splniť ani jednu z týchto podmienok, a tak jeho úvahy v odvolaní považuje za absolútne neopodstatnené. Žalobca nedokázal preukázať to, že mal dojednané pripoistenie Vzhľadom na uvedené v predmetnom prípade nebolo dojednané pripoistenie základného poistenia, a tak žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie za odcudzené peniaze v hotovosti a klenoty. S poukazom na uvedené

žiadal žalovaný, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súd Žilina sp. zn. 25Csp/75/2016 zo dňa 20.06.2017 ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 .

9. Podstatnou okolnosťou z ktorej odvolací súd vychádzal pri posudzovaní prejednávanej veci bol vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý bol vzťahom poistným založeným poistnou zmluvou č. 6 556 111 061 Poistenie domácnosti zo dňa 29. 09. 2009. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval poistné plnenie, na ktoré mu vznikol nárok z titulu škodovej udalosti z poistenia majetku, keď zo strany neznámeho páchateľa došlo v byte žalobcu k trestnému činu krádeže vlámaním.

10. V konaní pred súdom prvej inštancie boli predmetom posudzovania 3 základné skutočnosti, ktoré boli zároveň zo strany žalovaného rozporované; spôsob akým došlo k vniknutiu do bytu žalobcu a či sa naň vzťahuje poistenie, vyčíslená hodnota odcudzených vecí ako aj to, či na všetky veci uvedené v žalobe sa dojednané poistenie vzťahuje. Vo vzťahu k týmto otázkam bolo zamerané aj vykonávané dokazovanie.

11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a na základe vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a dôvodmi zamietnutia žaloby, keďže skutočnosť, že došlo ku krádeží vlámaním a teda páchateľ musel prekonať prekážky chrániace vec pred krádežou, nebola v konaní preukázaná. S poukazom na túto skutočnosť nebola splnená základná podmienka pre priznanie poistného plnenia a ktorej nesplnenie potom vylučovalo, aby súd podanej žalobe vyhovel. Rovnako nebolo možné dať žalobcovi za pravdu, ani v otázke uplatneného nároku na peniaze a klenoty, ktoré mali byť pri krádeži odcudzené, nakoľko nebolo preukázané, že dojednané poistenie sa vzťahovalo aj na tieto veci a zároveň nebolo preukázané pripoistenie týchto vecí.

12. Žalobca v podanom odvolaní vznášal námietky voči právnym záverom súdu prvej inštancie ako aj k vykonanému dokazovaniu, pričom možno povedať, že išlo o opakovane uvádzané skutočnosti, ktoré už boli obsahom písomných podaní, ktoré žalobca robil v priebehu konania, či obsahom jeho výpovedí uskutočnených na pojednávaniach, na ktoré súd v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaným spôsobom reagoval a vysporiadal sa s nimi.

13. Na základe vykonaného dokazovania musel odvolací súd ustáliť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a sa mu nepodarilo preukázať, že k poistnej udalosti došlo krádežou vlámaním, že uzavretá zmluva o poistení domácnosti sa vzťahuje a teda predmetom poistenia sú aj peniaze a klenoty a nakoniec sa mu nepodarilo preukázať ani hodnotu vecí a samotného poistného plnenia, ktoré si podanou žalobou uplatňoval.

14. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, a preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430