Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_24Co-124-2017.pdf
PDF · 91.7 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/124/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu WM Consulting & Communucation, s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ W. B., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, XXX XX N. a 2/ O. B., D.. XX.X.XXXX, N. U. D.C. XX, XXX XX N., t.č. Z.. U.Š. XX, XXX XX G., o zaplatenie 2.035,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/132/2015 - 146 zo dňa 10.2.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 2 035,22 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú žalovaní uzavreli s jeho právnym predchodcom. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Stranám n e p r i z n á v a náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalovanými a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 5.9.2006 došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere č. 0451980482, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v splátkach vo výške 1.941,- Sk mesačne k 10. dňu v mesiaci, počnúc 10.10.2006 s konečnou splatnosťou úveru dňa 10.1.2013. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy ako zmluvu spotrebiteľskú. Ďalej skúmal, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia). Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky dané § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky, teda omeškanie dlžníka - žalovaných so zaplatením aspoň časti dlhu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní do dňa postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve, resp. súhlas klienta na postúpenie pohľadávok. Doručenie, resp. doručovanie výzvy podľa cit. ust. súdu nebola predložená. Splnenie podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o bankách nenahradí oznámenie o postúpení
pohľadávok, ani ust. bod 18.14 VOP. Pre nepreukázanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách nemôže byť postúpenie pohľadávky voči žalobcovi účinné (pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ). Na uvedenom názore súdu nezmení nič ani odkaz na bod 18.14 VOP, keďže na uvedené nemožno prihliadať ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 CSP tak, že stranám nepriznal ich náhradu. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaným žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
Obsah odvolania
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že počas konania opakovane predniesol skutkové tvrdenie o tom, že žalovaní boli právnym predchodcom v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky vyzvaní na splnenie dlhu. Tieto skutkové tvrdenie žalovaní počas konania nepopreli. V posudzovanej veci je vylúčená aplikácia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to z dôvodu, že Zákon o bankách upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním, pôsobením a so zánikom bánk na území Slovenskej republiky. Pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy je tak potrebné použiť Občiansky zákonník. V posudzovanej veci postúpenie pohľadávky bolo realizované so súhlasom žalovaných ako klientov banky, keď ich súhlas vyplýva z ustanovenia bodu 19.16 obchodných podmienok. Ďalej žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4 Obo/210/2001. Napadnutý rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby zmenil rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387, ods. 2 CSP).
9. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
10. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/201427).
11. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť, je otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v Občianskom zákonníku sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty.
12. Pre platné postúpenie pohľadávky banky platia predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorých splnenie preukazuje v danom konaní žalobca Jeho zaťažuje povinnosť preukázať, že je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorý platne nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa žalovaných v1. a 2. rade - Slovenskej sporiteľne, a.s. Skutočnosť, že žalovaní ako spotrebitelia a slabšia strana v konaní, ktorá nie je znalá predpisov o postupovaní bankových pohľadávok, nepopreli splnenie podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., sama o sebe nezbavuje žalobcu dôkazného bremena, t.j. preukázania splnenia povinností podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
14. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
15. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade, ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou úpravou v Občianskom zákonníku.
16. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ nebolo preukázané doručenie výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postúpenie pohľadávky z banky na inú spoločnosť neplatné.
18. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Na výzvu súdu prvej inštancie síce žalobca predložil text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. datovaná dňom 21.12.2009 adresovaná žalovanej v rade v rade 1/), avšak jej zaslanie, ani doručenie v spise nie preukázané. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ sa takáto výzva v spise ani nenachádza. Tým, že právny predchodca žalobcu výzvu neadresovala obom dlžníkom, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla im dostatočný priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie s ňou vo vzťahu. Ani v odvolacom konaní nebol predložený dôkaz o tom, že takáto výzva bola doručovaná a aj bola doručená.
19. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska. Osobitné ustanovenia sprísňujúce (obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky boli postupne zákonodarcom doplňované (porov. zmeny vykonané od 1.1.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.). Ďalšie sprísnenie sa týka zákazu cesie bankovej pohľadávky na niektoré subjekty (§ 17 Zákona č. 129/2010 Z.z.). je zjavné, že povaha ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bráni odklonu od jeho znenia v neprospech spotrebiteľa, čo explicitne zákonodarca naznačil v ust. § 89 ods. 1 ZoB. Porušenie pravidla v § 92 ods. 8 indikuje celkom zjavne rozpor so zákonom a tým aj absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ. Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal.
20. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 adresované žalovaným v rade 1/ a 2/, ktoré priložil žalobca k žalobe a na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza.
21. Na dôvažok odvolací súd poukazuje na absenciu časovej súvislosti medzi výzvou zo dňa 21.12.2009 (č.l.48 spisu) a postúpením pohľadávky zmluvou zo dňa 25.9.2014.
22. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohodu v zmysle bodu 18.14 VOP nemožno považovať za platnú, nakoľko nebola individuálne dojednaná.
23. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003, sp.zn. 4Obo/210/2001, na ktorý sa žalobca odvoláva, odvolací súd poukazuje na odklon od uvedeného rozhodnutia, ktorý vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.
24. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy už spomínaného ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v prejednávanej veci preukázané neboli, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.
25. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
26. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní boli v odvolacom konaní pasívni, k odvolaniu sa nevyjadrili, a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).