Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred samosudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Brezno, katastrálny odbor, so sídlom Brezenská 4, 977 01 Brezno, za účasti: T. C., bytom B. Q. XX, XXX XX B. Q., o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. V-1092/2015 zo dňa 26.10.2015, takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozhodnutie odporcu č. V-1092/2015 zo dňa 26. októbra 2015 p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Odporca rozhodnutím č. V-1092/2015 zo dňa 26.10.2015 podľa o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností č. V-1092/2015 zo dňa 23.01.2015, doručený navrhovateľom. Záložné právo malo vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-U. zo dňa 28.04.2015, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 a záložcom T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX. B. Q. XX, v zastúpení DSS Nestor, o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá (predtým ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava) na základe dohody o splnomocnení zo dňa 10.12.2013. V zmysle článku II. Zmluvy o zriadení záložného práva sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. Zmluvy o zriadení záložného práva (spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/24 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. W. C., obec W. C., okres Q., parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, spoluvlastnícky podiel 1/3 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. W. C., Obec W. C., okres Q., parc. č. XX/X - orná pôda o výmere 39 m2, parc. č. XX/X - orná pôda o výmere 26 m2 a spoluvlastnícky podiel 1/24 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. W. C., Obec W. C., okres Q., parc. č. XX/X - záhrady o výmere 16 m2, parc. č. XX/X - záhrady o výmere 77 m2), v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.213, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 300,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

2. Odporca rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad zmluvy o zriadení záložného práva odôvodnil tým, že predložená záložná zmluva ako aj dohoda o splnomocnení sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi ( a ) a taktiež konštatoval rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. Poukázal na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zástupca a zastúpený uzatvorili dohodu o plnej moci - dvojstranný právny úkon medzi splnomocniteľom a splnomocnencom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť sa vyžaduje súlad s a nasl. . V prejednávanom prípade bola záložcovi predložená dohoda o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom a vopred vyznačeným obsahom a predmetom plnomocenstva (v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie záložcu - splnomocniteľa v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá bola podpísaná záložcom v ten istý deň ako zmluva o úvere), čo odporca posúdil podľa obsahu ako návrh na uzatvorenie dohody. Poukázal ďalej na , v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, urobeného v neprítomnosti druhej strany, preto nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby splnomocniteľ takúto prejavenú vôľu skutočne druhej strane aj adresoval, teda odoslal, alebo urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa odoslaná a doručená, či už poverením druhej osoby, podaním na pošte, osobným odovzdaním alebo iným spôsobom. Záložcovi boli naraz poskytnuté všetky zmluvy/písomnosti na podpis (t.j. spolu so Zmluvou o úvere mu bola daná aj Dohoda o splnomocnení s vopred vyznačeným obsahom a predmetom splnomocnenia), preto nemal možnosť slobodne prejaviť vôľu pri výbere splnomocnenca. Dohoda bola predložená spolu so Zmluvou o úvere bez možnosti výberu splnomocnenca, a preto možno predpokladať vzťah, resp. kontakt medzi záložným veriteľom a splnomocnencom. Podľa odporcu sú dôvodné pochybnosti o tom, či záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného - záložcu. Odporca uviedol, že dohodu o splnomocnení posudzoval v celom kontexte uzatvárania zmluvy o úvere, dohody o splnomocnení a záložnej zmluvy s tým, že dohodu o splnomocnení posudzoval v celom kontexte s takzvaným úverovým balíkom, resp. spotrebiteľským balíkom (pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, tak by nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení). Taktiež došlo k zmene splnomocnenca, avšak odporcovi nebolo preukázané, či záložca o tejto skutočnosti vedel alebo vie, a či je občianske združenie DDS Nestor právnym nástupcom alebo nie, nakoľko z rozhodovacej činnosti je známe len to, že pôvodné občianske združenie a aj občianske združenie DDS Nestor o. z. majú rovnakého predsedu. Ďalej odporca ešte poukázal na to, že záložný veriteľ

- navrhovateľ má vo svojom predmete činnosti podľa obchodného registra aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (dodávateľ) a zo spisu vyplýva, že peňažné prostriedky záložca nepoužil na podnikateľskú, resp. inú obchodnú činnosť. Dohodu o plnej moci, vpísanú do formulárovej dohody, nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená a záložca preto nemal možnosť ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech záložcu ako spotrebiteľa. Je zrejmé, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu, ale z vôle záložného veriteľa, a z toho dôvodu je dohoda o splnomocnení neprijateľnou (nekalou) podmienkou a je neplatná v zmysle . Odporca ešte poukázal na to, že z predloženej záložnej zmluvy a zmluvy o úvere je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa

- istiny 300,- Eur, pričom v prejednávanom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľností vo vlastníctve záložcu v nepochybne vyššej hodnote ako je výška plnenia záložcu, čím sa záložná zmluva prieči dobrým mravom. Odporca poukázal aj na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu SR. Uviedol, že pre úplnosť dodáva, že v dňoch 20.05.2015 až 03.06.2015 bol vykonaný zápis rozhodnutia Okresného úradu Brezno, pozemkového a lesného odboru o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. W. C.. OU-BR-PLO-2015/000471-067, právoplatného dňa 22.04.20158 a zaregistrovaného Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom ako Z 1461/15, do súborov popisných a grafických informácií katastra nehnuteľností, číslo zmeny 116/15. Pred schválením vykonania projektu pozemkových úprav určil Okresný úrad Brezno, pozemkový a lesný odbor, termín pozastavenia zápisov do katastra nehnuteľností, ktorým bol deň 05.01.2015. Od tohto dňa až do termínu právoplatného schválenia vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. W. C. bola podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov vykonaná aktualizácia registra pôvodného stavu na právny stav podľa platných údajov katastra spolu s rozdeľovacím plánom vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Po právoplatnom ukončení projektu pozemkových úprav a

jeho zápise do katastra nehnuteľností tak už nie je možné vykonať zápis práv vkladom, záznamom, resp. poznámkou k pôvodným parcelám, podliehajúcim pozemkovým úpravám, na základe doručených verejných a iných listín, ktoré nadobudli právoplatnosť po 05.01.2015, a to z toho dôvodu, že dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zahrnutým do obvodu pozemkových úprav a vlastníci podľa registra nového stavu nadobúdajú v zmysle § 14 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách vlastníctvo k novým pozemkom podľa rozdeľovacieho plánu vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním. V tejto súvislosti poukázal odporca na to, že v prípade záložcu pozemky E-KN č. XX/X (LV č. XXXX), E-KN č. XX/X (LV č. XXXX) boli dotknuté pozemkovými úpravami a právoplatnosťou projektu pozemkových úprav zanikli, pričom za tieto pozemky bola záložcovi poskytnutá náhrada na novom pozemku - parc. č. C-KN č. XXXX v podiele XX/XXX, LV č. XXXX.

3. Proti rozhodnutiu odporcu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie a žiadal, aby súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby bol odporca zaviazaný na náhradu trov konania. Navrhovateľ namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Splnomocnencovi vzniklo právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že bola vopred určená osoba, ktorá bola oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa slobodne rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Namietal ďalej, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom v posudzovanom prípade vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úvaha o tom, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie a vymedziť vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Pokiaľ správny orgán poukázal na neprípustnosť zastúpenia v zmysle , navrhovateľ namietal, že rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného musí aj reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Predložené plnomocenstvo je teda samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho vzťahu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Správny orgán nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie odporcu je nezákonné, pretože : 1. Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocnením združenia ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. 2. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonom požadované zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. 3. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocnenca združenia ProHelp.

4. Navrhovateľ ďalej poukazoval na to, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení, argumentačne použité v rozhodnutí, absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ z týchto skutočností bol vyvodený záver o rozpore záujmov, tak tento nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho

spisu a neboli vykonané žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tvrdenia správneho orgánu. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať a toto správny orgán nepreukázal. Dlžník sa sám rozhodol pre udelenie plnomocenstva a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Ďalej navrhovateľ vyjadril nesúhlas so záverom odporcu o tom, že dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatný právny úkon s odvolaním sa na z dôvodu charakteru neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Podľa navrhovateľa túto dohodu nemožno posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má na mysli. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu nevzťahujú ust. o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkázal správny orgán v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Ďalej navrhovateľ namietal závery v preskúmavanom rozhodnutí o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností s tým, že správny orgán len stroho konštatoval, že poplatok vo výške 160,- Eur a úroky z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny sú v hrubom nepomere k výške úveru v sume 200,- Eur. Podľa navrhovateľa je takéto odôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nevedno, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku, tak potom v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka mala týkať poplatku, tak odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov (typicky úrok) nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže ísť o neplatnosť čiastočnú (ak vôbec), a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu pred ustanovením . Zmluva o úvere je pritom absolútnym obchodom v zmysle , a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v má prednosť pred aplikáciou . Ak by aj správny orgán narážal na výšku dojednaného poplatku, tak nekonal správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je rozhodujúca len samostatná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho prípadu. Z rozhodnutia však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. K odplate za poskytnutie úveru poukázal navrhovateľ na závery rozhodovacej praxe - rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. . Ďalej namietal, že správny orgán - odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Záložca riadne podpísal úverovú zmluvu, jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy a správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, pretože takáto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania, a konanie správneho orgánu označil navrhovateľ za nezákonné. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že zasiela Dodatok č. 1 k návrhu na vklad k Zmluve o zriadení záložného práva.

5. Odporca v rámci predloženia odvolania správnemu súdu uviedol, že nevyhovel podanému odvolaniu, pretože rozhodnutie považuje za vecne správne a s dôvodmi uvedenými v odvolaní sa nestotožňuje.

6. Správny súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, ktorým sa spravuje konanie pred správnymi súdmi - (ďalej len „“). Podľa SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V posudzovanom prípade ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti a toto súdne konanie bolo v zmysle , začaté dňom 25.10.2015, teda pred nadobudnutím účinnosti , preto správny súd v tomto konaní postupoval a rozhodol podľa príslušných ustanovení

7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, v rozsahu odvolacích námietok podľa a nasl. O.s.p (tretej hlavy piatej časti )

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné (nie je spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia) a rozhodnutie a postup správneho orgánu - odporcu nebol v rozpore so zákonom, preto rozhodnutie odporcu podľa potvrdil.

8. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté ( ).

9. Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

10. Z administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že navrhovateľ dňa 01.06.2015 na Okresnom úrade Brezno, katastrálnom odbore podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-U. zo dňa 28.04.2015, ktorá bola uzavretá podľa ) a nasl. medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom T. C. v zastúpení zástupcom na základe Dohody o splnomocnení DSS Nestor o.z., Stred 449, 027 05 Zázrivá, predtým ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, za ktoré zmluvu podpísal U. L. - predseda združenia. Súd poznamenáva, že k zmene názvu a sídla občianskeho združenia došlo dňa 30.10.2014 po zapísaní zmeny stanov v registri občianskych združení vedenom na Ministerstve vnútra SR. Podľa čl. II Zmluvy o zriadení záložného práva sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy, ktoré sú zapísané na príslušných listoch vlastníctva na mene záložcu, a to v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie jeho pohľadávok, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 300,- Eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

11. Z administratívneho spisu správneho orgánu súd ďalej zistil, že dňa 10.12.2013 bola uzavretá Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom T. C. - zároveň dlžníkom a záložcom v jednej osobe - a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139, pričom názov a identifikácia splnomocnenca sú predtlačené na formulári Dohody o splnomocnení. V bode 3. tejto Dohody je uvedené, že „Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností...“. Na mieste určenom na dopísanie zástupcu splnomocnenca je uvedený odtlačok pečiatky „U. L. - predseda občianskeho združenia ProHelp“. V bode 4. dohody sú dopísané ručne v kolónkach nehnuteľnosti v spoluvlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ dohodu podpísal dňa 10.12.2013 v Žiari nad Hronom a zástupca Združenia ProHelp (U. L. - predseda) zmluvu podpísal taktiež dňa 10.12.2013 v Bratislave.

12. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmať záver odporcu, či sú splnené podmienky vkladu z hľadiska ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Súd dospel k záveru, že okresný úrad vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad podľa predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva, a to pre neplatnosť dohody o splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene záložcu (dlžníka) uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného, a to z nižšie uvedených dôvodov.

13. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

14. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

15. Vkladové konanie ako druh katastrálneho konania je procesný postup príslušného správneho orgánu, v ktorom sa zisťuje, či sú alebo nie sú splnené podmienky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Za týmto účelom správny orgán posudzuje a vyhodnocuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by na povolenie vkladu mohli mať vplyv. Rozsah prieskumu je vymedzený v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a je závislý od okolností konkrétneho prípadu. Výsledným aktom vkladového konania je rozhodnutie, ktorým sa vklad povolí alebo sa návrh na vklad zamietne.

16. V posudzovanom prípade bol predmetom katastrálneho konania návrh na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - U. zo dňa 28.04.2015, ktorou mali byť zabezpečené pohľadávky, ktoré vznikli zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.12.2013, uzavretej medzi dlžníkom T. C. a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598. Dlžník v rovnaký deň ako podpísal Zmluvu o úvere - 10.12.2013 - podpísala aj Dohodu o splnomocnení, ktorou splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139. Ako zástupca splnomocnenca ProHelp je uvedený odtlačkom pečiatky „U. L., predseda občianskeho združenia ProHelp". Zmluvu o zriedení záložného práva č. XXX/XXXX-U. zo dňa 28.04.2015 za záložcu uzavrel U. L. ako predseda splnomocneného zástupcu - občianskoprávneho združenia DSS Nestor, o.z., Zázrivá (po zmene názvu).

17. Podľa ; zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

18. Podľa ; právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa ; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa ; neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa (v znení novely vykonanej , účinnej od 01.06.2014); neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

22. Podľa („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014“); Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

23. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení novely účinnej od 01.05.2014; právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

24. Podľa („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. mája 2014“); ustanoveniami a až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred

1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

25. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že právny úkon v danom prípade bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Už samotná skutočnosť, že v dohode o splnomocnení ako predtlači na štandardnom zmluvnom formulári je uvedené meno splnomocnenca - združenie ProHelp je dôkazom toho, že dlžníkovi bola vopred určená osoba, ktorá bude oprávnená za neho konať, a teda dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach, t.j. chýba základná zložka právneho úkonu, slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je datovaná v ten istý deň ako úverová zmluva nasvedčuje tomu, že uzavretie úverovej zmluvy je podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení pripravenom na formulári, pričom dlžník nemal možnosť meniť podmienky dohody o splnomocnení, ktoré mu boli predložené ako vopred pripravené. Ak dohoda o splnomocnení bola predložená súčasne s úverovou zmluvou zástupcom navrhovateľa dlžníkovi, nemožno tento právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa ako tvrdil navrhovateľ v odvolaní. Za nepresvedčivé súd považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá na žiadosť dlžníka, ak formulár dohody mal zástupca navrhovateľa dopredu pripravený, vrátane určeného zástupcu pre dlžníka. Zo samotných dojednaných podmienok v Dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom uzavretia dohody o splnomocnení je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru navrhovateľovi, t.j. zástupca koná v záujme navrhovateľa, čo spochybňuje (vylučuje) jeho konanie zároveň v záujme zastúpeného. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že určený zástupca sa s dlžníkom nekontaktuje, nekomunikujú spolu, pričom dlžník podpisuje dohodu o splnomocnení bez toho, že by zástupcu Združenie ProHelp, resp. jeho predsedu, vôbec poznal. Nie je preukázaná skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase jej podpisu dlžníkom, t.j. či už bolo uvedené meno konajúceho za zástupcu, a teda či splnomocniteľ vedel, kto bude konať v jeho veci. Taktiež nie je zrejmé, či boli už vypísané kolónky ohľadom nehnuteľností. Ak by nehnuteľnosti boli do zmluvy dopisované dodatočne po jej podpise splnomocniteľom (dlžníkom), znamená to, že splnomocniteľovi nemohol byť v čase podpisu známy rozsah splnomocnencovho oprávnenia, najmä v akom rozsahu - k nakladaniu s akými jeho konkrétnymi nehnuteľnosťami ho dlžník splnomocnil. Poukazovanie navrhovateľa na to, že Katastrálny zákon nevyžaduje osobitné náležitosti pre splnomocnenie k uzavretiu záložnej zmluvy súd považuje za irelevantné vzhľadom na to, že dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom v zmysle všeobecných ustanovení , ako aj v zmysle právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa.

26. Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili platne dohodu o plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania nemá bez súčasnej existencie dohody o plnej moci žiadne právne účinky. Prejav vôle môže byť právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.

27. V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 ( ) je právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocnil tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.05.2014 sa právna úprava vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá ako súčasť tzv. úverového balíka. Zmluva o úvere, napriek tomu, že sa jedná o zmluvný typ absolútneho obchodu, je spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Navrhovateľ v odvolaní nenamieta, že by dlžník - záložca pri uzavieraní Zmluvy o úvere a podpise Dohody o splnomocnení nebol v pozícii spotrebiteľa. bol s účinnosťou od 01.04.2015 novelizovaný aj , ktorý do ustanovenia vložil vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“. K uvedenému záveru však bolo možné dospieť aj výkladom dovtedy platného . Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol platne uzavrieť v mene záložcu záložnú zmluvu, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s a Katastrálneho zákona.

28. Podľa ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa ; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa ; za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa (v znení novely účinnej od 13.06.2014); za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

32. Podľa ; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Podľa („Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 13. júna 2014“); ustanoveniami a , a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.

34. Podľa čl. 3 odsek /EHS sa považuje za nekalú zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

35. Podľa čl. 6 odsek /EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36. Odporca, ako príslušný orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu a rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, je tým štátnym orgánom, ktorý je povinný realizovať záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola premietnutá do (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy) a do ďalšej vnútroštátnej právnej úpravy - o ochrane spotrebiteľa ( a nasl.).

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky pod č. 79/2014 judikoval rozsudok NS SR z 11.06.2013 sp.zn. , z právnej vety ktorého vyplýva, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a ak osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Ak preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu súvisí s otázkou práv spotrebiteľa, správny súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti vždy preverí, či týmto právam bola poskytnutá náležitá ochrana podľa úniového i vnútroštátneho práva, a to aj vtedy, keď táto skutočnosť nebola výslovne namietaná žiadnym účastníkom súdneho konania.

38. Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru NS SR je zrejmé, že na daný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia § - 54 . Z textu dohody o splnomocnení vyplýva, že súvisí so zmluvou o úvere, ktorú uzatvoril dlžník so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. (bod 1. dohody) a plnomocenstvo sa udeľuje na uzatvorenie záložnej zmluvy, ako formy zabezpečenia splnenia

splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere (bod 3. dohody), na základe čoho je zrejmé, že dohoda o splnomocnení bola súčasťou tzv. „úverového balíka“. Niet pochýb o tom, že zmluva o úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. , potom aj súvisiacu dohodu o splnomocnení je potrebné podriadiť pod režim ochrany spotrebiteľa a zaoberať sa tým, či takáto dohoda nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v . Dohoda o splnomocnení, ako aj zmluva o zriadení záložného práva, má vo vzťahu k zmluve o úvere subsidiárny a akcesorický vzťah, keďže ich existencia je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa, potrebou zabezpečenia zmluvy o úvere. Správny orgán postupoval v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení a nasl. , ako aj Smernicou 93/13/EHS, keď v podstate prihliadol na nekalý charakter zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená aj pre rozpor s , keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody. V tom, že dlžníkovi bola úplne odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, ktorého by si sám vybral, možno vidieť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže pripravená dohoda bola predložená dlžníkovi formou pripraveného formulára, zároveň pri uzatváraní úverovej zmluvy, nejedná sa ani o individuálne dojednané zmluvné podmienky, čo by znamenalo výluku spod súdnej kontroly. Dohodu o splnomocnení, podľa ktorej mal dlžníka zastupovať jemu určený zástupca mimo jeho slobodnej voľby, je potrebné považovať za neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku, a teda za absolútne neplatnú podľa . Z uvedeného vyplýva, že zástupca združenia nemohol ani z tohto dôvodu platne uzavrieť záložnú zmluvu v mene splnomocniteľa, a preto záver okresného úradu o potrebe zamietnuť predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy, je v súlade s , Katastrálneho zákona.

39. Správny súd poukazuje aj na závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (R 42/2008), sp. zn. zo dňa 10.07.2012, sp. zn. zo dňa 15.03.2013, sp. zn. zo dňa 11.06.2013.

40. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku z 15.03.2013 poukázal na potrebu na daný prípad aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tiež zaujal stanovisko k otázke, že v rozpore s dobrými mravmi je jednak samotná dohoda o splnomocnení, vzhľadom na skutočnosť, že splnomocniteľovi bola odňatá možnosť určiť osobu splnomocnenca, splnomocniteľ nebol výslovne poučený o možnostiach a spôsobe ukončenia zastupovania, v dohode o splnomocnení absentujú bežné údaje umožňujúce splnomocniteľovi rýchly kontakt so splnomocnencom, čo všetko vyvoláva pochybnosti o tom, či bol výkon práv a povinností splnomocnenca skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov splnomocniteľa. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR taktiež ani postup, na základe ktorého splnomocnenec v mene splnomocniteľa (ako vlastníka nehnuteľnosti) zriaďuje záložné právo na zabezpečenie úveru nepochybne oveľa nižšej hodnoty, ako je hodnota nehnuteľností úverového dlžníka, nemohol byť v súlade s dobrými mravmi. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. zo dňa 11.06.2013. Právna úprava v spojení s v znení platnom od 13.06.2014 považuje už explicitne takéto zmluvné dojednanie za neplatné.

41. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť vklad povolený, súd zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolacie dôvody boli relevantné, nie je možné na ne prihliadnuť v tom zmysle, že by boli spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad v dôsledku neplatného splnomocnenia a na základe neho uzavretej neplatnej záložnej zmluvy je správny. Záver okresného úradu o nutnosti zamietnuť návrh na vklad z tohto dôvodu nemôže zvrátiť ďalšia argumentácia, podľa ktorej by vklad mal byť povolený, pretože čo i len jeden uznaný dôvod pre zamietnutie návrhu na vklad spôsobuje, že vklad už nemôže byť povolený. Súd preto ďalšie odvolacie námietky uvádzané v odvolaní už nepovažoval za relevantné privodiť pre navrhovateľa iný záver k akému dospel odporca. Za podstatné pre rozhodnutie v tejto veci súd považuje skutočnosť, že Dohoda o splnomocnení je neplatnou ( , v spojení s a , ), a teda nemohol platne vzniknúť ani posudzovaný titul vo vkladovom konaní (zmluva o zriadení záložného práva), uzavretý neplatne splnomocneným zástupcom. Neplatnou je aj samotná zmluva o zriadení záložného práva v zmysle v spojení s . Výsledkom tohto konštatovania je záver o nutnosti zamietnuť návrh na vklad podľa Katastrálneho zákona pre nesplnenie posudzovaných (preskúmavaných) podmienok pre povolenie vkladu v zmysle tohto zákona. Preto sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

42. Odporca poukázal na priebeh konania o schvaľovaní a vykonaní projektu pozemkových úprav v katastrálnom území, v ktorom sa mali nachádzať nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a v tejto súvislosti aj na to, že v dôsledku schválenia projektu pozemkových úprav už záložca T. C. nebol spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX, za ktoré mala byť záložcovi poskytnutá náhrada. V tejto súvislosti zrejme navrhovateľ k odvolaniu doložil Dodatok č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-U. zo dňa 30.10.2015, v ktorom došlo k úprave zálohu - predmetu záložného práva. K predloženému dodatku sa žiada uviesť, že keďže nebola platne uzavretá Dohoda o splnomocnení, nemohla byť platne uzavretá ani Zmluva o zriadení záložného práva a ani dodatok k nej. Navyše v Dohode o splnomocnení v bode 4. nie je identifikovaný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. W. C., Obec W. C., okres Q., ku ktorému malo byť zriadené záložné právo na základe Dodatku č. 1. Podstatné je vyhodnotenie Dohody o splnomocnení a Zmluvy o zriadení záložného práva, avšak odporca správne poukázal aj na prebiehajúce konanie o pozemkových úpravách a na jeho výsledok, čo by samo o sebe taktiež predstavovalo v určitej časti prekážku pre povolenie vkladu Zmluvy o zriadení záložného práva. Predloženým dodatkom č. 1 navrhovateľ nijako neodstránil prekážku zápisu zmluvy o zriadení záložného práva.

43. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa .

44. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a to v zmysle v spojení s .

45. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Výška súdneho poplatku je určená podľa pol. č. 10 písm. e/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.