Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému C. A., narodenému XX. K. XXXX, trvale bytom N., V. XXX, v konaní o zaplatenie 36,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 1C/37/2016-47 zo dňa 10. 10. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 1C/37/2016-47 zo dňa 10. 10. 2016 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (I. výrok). Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ním požadovaného nároku. Z predloženej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že v tejto nie sú uvedené žiadne individuálne dojednania ohľadom poplatkov a nie je v nej uvedený ani úrok, ktorým sa prípadne bude úročiť debetný zostatok. Žalobca rovnako ani nepreukázal, že žalovaného pravidelne informoval v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré by žalovanému bolo dostupné, o výške tejto úrokovej sadzby a rovnako tak o sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá nárok od žalovaného požadovať úroky ani poplatky za poskytnuté prečerpanie, nakoľko zmluva v tomto smere neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Pokiaľ sa v tomto smere mal žalovaný riadiť VOP a Sadzobníkom poplatkov, súd prvej inštancie tieto nepovažoval za platné zmluvné dojedania, keď spotrebiteľ nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah týchto dokumentov, vyjadriť sa k nim, príp. meniť výšku uvedených poplatkov a úrokov. Tieto dokumenty nie sú žalovaným ani podpísané a tiež žalobca nepreukázal, že by s ich obsahom žalovaného aj skutočne oboznámil. Keďže žalobca v podanej žalobe nekonkretizoval, čo žalovaná suma predstavuje, t.j. v akej výške ide o istinu, úroky či poplatky, súd prvej inštancie nemal inú možnosť len žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je mu aj z rozhodovacej praxe v obdobných veciach žalobcu známe, že žalovaná suma často predstavuje len poplatky za vedenie účtu, prípadne iné poplatky a úroky pripisované na ťarchu účtu. Je povinnosťou žalobcu, aby v podanej žalobe opísal všetky rozhodujúce skutočnosti, za ktoré je potrebné považovať i špecifikovanie žalobného návrhu. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v plnom rozsahu vyhovené a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. V zmysle ust. § 31 ods. 4 tohto právneho predpisu sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. Podľa ust. § 31 ods. 5 písm. d) tohto právneho predpisu, rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. V zmysle všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“) je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. K oprávneniu banky jednostranne meniť úrokové sadzby poukázal na § 53 ods. 14 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Banka si vyhradzuje právo zmeniť úrokovú sadzbu ako aj spôsob úročenia z dôvodu zmeny právnych predpisov, z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky, skvalitnenia, zjednodušenia či zmien v poskytovaní bankových produktov a služieb, alebo v dôsledku takých zmien na bankovom trhu, ktoré môžu ovplyvniť poskytovanie produktov a služieb.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 , preskúmal vec v rozsahu danom § 379 a § 380 ods. 1, 2 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

9. Súd prvej inštancie opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca v žalobe odvíjal žalovaný nárok od uzavretej zmluvy o bežnom účte a porušenia zmluvných povinností žalovaným mať na účte dostatok finančných prostriedkov.

10. Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou a žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl., ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný nekonal v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka.

11. Podľa žalobcu sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu a zostal dlhovať žalovanú sumu. Z predloženej zmluvy o bežnom účte podľa odvolacieho súdu nevyplýva dojednanie povoleného a ani nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte (č. l. 3 spisu). S poukazom na uvedené súd prvej inštancie správne zastával názor, že žalobca v prvom rade nepreukázal opodstatnenosť ním požadovaného nároku, a to z čoho konkrétne pozostáva, t.j. v akej výške ide o istinu, úroky či poplatky.

12. V predmetnom spore teda žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré ho zaťažuje. Vychádzajúc z ustanovení čl. 8, § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a to jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností strane sporu vyplýva jej právo, resp. protistrane povinnosť. Ak strana sporu splní svoju povinnosť tvrdenia, unesie bremeno tvrdenia. Tu je podstatné poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 132 ods. 2 strana nemôže opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. To znamená, že strana svoju povinnosť tvrdenia nemôže splniť tým, že len uvedie, že dôvodnosť uplatneného nároku vyplýva z predložených, resp. označených dôkazov.

13. Dôkazná povinnosť zasa znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak vykonané dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené stranou sporu, táto uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.

14. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak zostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere svoje bremeno neuniesla. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

15. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane, pričom výšku sadzby môže banka znížiť alebo zvýšiť. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaný s určitosťou nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Preto súd prvej inštancie správne považoval predmetné VOP ako aj Sadzobník poplatkov za neplatné zmluvné dojednania a to aj z dôvodu, že neboli žalovaným podpísané a ani nebolo preukázané, že žalovaný sa s ich obsahom oboznámil.

16. Krajský súd ako súd odvolací navyše konštatuje, že banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, aj to aj po dlhší čas. Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28 % tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže podľa odvolacieho súdu požívať právnu ochranu, pretože je výrazne v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky (dokonca i vyššie), právo na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, odvolací súd uvádza, že bolo by potom bez významu, či sa povolené prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá § 710 Obchodného zákonníka.

17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne nepriznal žalobcovi plnenie z titulu nepovoleného debetu, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej sumy až do zaplatenia.

18. Podľa odvolacieho súdu nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Avšak ako už bolo konštatované vyššie,

žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu t. j. platne uzavretie VOP ako aj Sadzobníka poplatkov.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .