Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu U.. U. C., so sídlom F. XXX, XXX XX M., správca konkurznej podstaty úpadcu TRADE CENTER, spol. s r.o. „v konkurze" so sídlom Vajanského 2, 984 01 Lučenec, IČO: 31 615 724 proti žalovanému SALUTO ENERGY, s.r.o., so sídlom Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, IČO: 46 340 521 o zaplatenie 35.667,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k. 14cb/83/2017-139 zo dňa 10. novembra 2017 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 14cb/83/2017-139 zo dňa 10. novembra 2017 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.701,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške určenej súdom od splatnosti jednotlivých súm až do ich zaplatenia a vo zvyšku, čo do zaplatenia sumy 7.966,40 Eur, žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 56 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 13.03.2013 uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov (ďalej len Zmluva), ktoré sa nachádzajú v D. na ul. Q. č. 2, v priestoroch O. I. a Y. W. súp. č. XXX na C-KN parc. č. XXX/X a XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX ako Dvorana s javiskom, KC foyer, technická miestnosť, secesný salónik, Wágnerov salónik, zrkadlový salónik, Drink bar, vstupný vestibul pred barom, Habsburský salónik, Office a kuchyňa, sklad a toalety. Podľa článku IV. Zmluvy o nájme si zmluvné strany dohodli nájomné vo výške 1.000,- Eur mesačne, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť pravidelne každý mesiac. Zároveň sa zaviazal hradiť zálohovo pomernú časť dodávky elektrickej energie a vody, ako aj odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou vo výške 1.991,60 Eur mesačne.

3. Žalobca fakturoval žalovanému štyrmi faktúrami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu pod č. 2013115, 2013128, 2013145 a 2013162 v sumách po 1.991,60 Eur so splatnosťou od 15.07., 15.08., 11.09. a 17.10.2013 v zmysle nájomnej zmluvy zálohové platby za dodávku elektrickej energie, vody a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou s odkazom na čl. V. bod 5.2 Zmluvy. Zmluvné strany sa v ňom dohodli, že elektrickú energiu, vodné a stočné si bude nájomca platiť sám a že so SSE a.s. Žilina uzavrie zmluvu na odber elektrickej energie. Dohodli sa aj na tom, že žalovaný uzatvorí zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou so Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou a.s. Banská Bystrica. Na uzatvorenie

uvedených zmlúv dal žalobca žalovanému ako prenajímateľ súhlas. Žalovaný bol preto povinný platiť zálohové platby v dohodnutej výške 1.991,60 Eur mesačne len do dňa uzatvorenia oboch zmlúv.

4. Súd prvej inštancie prisvedčil tvrdeniam žalovaného, že mu žalobca žiadne konečné vyúčtovanie podľa skutočného odberu elektrickej energie a vody nepredložil. Zo samotných faktúr vystavených žalobcom, ako aj zo Zmluvy vyplýva, že šlo len o zálohové platby, preto súd žalobu v časti o zaplatenie vyššie uvedených štyroch faktúr v sume 7.966,40 Eur ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že už v septembri 2013 uzavrel žalovaný zmluvu na odber elektrickej energie, ktorá vstúpila do platnosti 02.09.2013, čo nárok žalobcu pri fakturácii za mesiac september a október 2013 spochybňuje.

5. Ďalšími faktúrami, ktoré sú súčasťou spisového materiálu vyfakturoval žalobca žalovanému nájomné vo výške 100,- Eur a 1.000,- Eur so splatnosťou od 10.11.2014do 24.05.2017. Žalovaný platil faktúry vystavené na sumu 1.000,- Eur od marca 2015 len v sume 300,- Eur z dôvodu, že prenajaté priestory boli v absolútne nevyhovujúcom stave.

6. Súd prvej inštancie zistil, že v bode IV. 1 Zmluvy bolo medzi stranami sporu dohodnuté nájomné vo výške 1.000,- Eur mesačne, spolu 12.000,- Eur ročne, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť podľa bodu IV. 2 najneskôr do 20. dňa v tom - ktorom mesiaci. Zmluva o nájme bola zmenená Dodatkom č. 1, ktorý v jeho čl. III. doplnil bod IV.3 Zmluvy tak, že za užívanie predmetu nájmu uvedeného v čl. I. bod 3 Zmluvy bude žalovaný platiť nájomné 100,- Eur mesačne s tým, že v prípade jeho využívania uhradí nájomca prenajímateľovi odplatu vo výške 85% z ceny ubytovania, ktorá bude nájomcovi uhradená ubytovanými, nad sumu dohodnutého mesačného nájomného a po odpočítaní preukázateľných nákladov na prevádzkovanie izieb. Takáto nízka výška nájomného bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami práve z dôvodu, že objekt, ktorý bol žalobcom daný do prenájmu žalovanému nebol v dostatočne kvalitnom stave a jeho užívanie bolo len obmedzené, čo žalovaný od začiatku vedel, pretože to vyplýva aj zo samotnej Zmluvy o nájme. Z tohto dôvodu musel žalovaný na to, aby bol objekt spôsobilý na dohodnuté užívanie v širšom, než len v obmedzenom rozsahu, vykonať udržiavacie a opravné práce, a to nielen z dôvodu nevyhovujúceho riešenia elektrického vedenia, zatekajúcej strechy a značne opotrebovaného odovzdávaného inventáru, ale žalovaný musel riešiť aj únik tepla, ktoré bolo spôsobené tým, že priestory neboli zateplené a okná a dvere netesnili, a to napriek tomu, že žalovaný investoval do prenajatých priestorov značné finančné prostriedky a že s opravami v nájomnej zmluve súhlasil.

7. V konaní preto tvrdil, že mu vznikla škoda v dôsledku strát zo spoločenských akcií a z iných akcií, ktoré zrušili klienti pre nevyhovujúci stav priestorov vo výške 47.300,- Eur. Na preukázanie výšky škody navrhol vykonať dokazovanie svedeckými výpoveďami tých klientov, ktorí zrušili objednané akcie pre nevyhovujúci technický stav priestorov a ostatnými prevádzkovateľmi, ktorí tiež priestory Reduty využívali, pričom iný dôkazový materiál nepredložil. Z čl. II. Zmluvy a z Dodatku č. 1 k nej vyplýva, že žalobca prenajal žalovanému priestory za účelom prevádzkovania reštauračných, ale aj ubytovacích služieb a zabezpečovania spoločenských akcií.

8. Súd bol toho názoru, že pokiaľ bol nebytový priestor natoľko nespôsobilý na dohodnuté užívanie, že bol žalovaný v podnikaní stratový, mohol písomne zmluvu uzavretú na určitý čas vypovedať aj bez udania dôvodu, k čomu nedošlo. Záverom súd poukázal na ust. § 153 CSP, podľa ktorého mohol žalovaný uplatniť procesné prostriedky útoku už v odpore proti platobnému rozkazu, preto na ďalšie ním navrhované dôkazy súd už nemohol prihliadnuť. Vychádzal tak z tvrdení a dôkazov žalobcu a žalobe do výšky 27.701,51 Eur vyhovel. Žalovaného zaviazal nielen na úhradu nájomného v uvedenej výške a na úhradu ceny služieb, ale aj na úrok z omeškania v súlade s § 369 ods.1 Obch. zák.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. Uviedol v ňom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy a následne vec nesprávne právne posúdil.

10. Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 7.966,40 Eur za neuhradené zálohové faktúry za spotrebu elektrickej energie a vody s odôvodnením, že žalovanému nebola spotreba elektrickej energie a vody riadne vyúčtovaná. Zostáva však sporná aj úhrada sumy 3.662,10 Eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi ešte v júni 2013 tiež ako zálohovú platbu na spotrebu vody a elektrickej

energie, ktorá mu do dnešného dňa žalobcom nebola riadne zúčtovaná a súd sa s týmto tvrdením žalovaného žiadnym spôsobom nevysporiadal.

11. Súd prvej inštancie neuznal ani obranu žalovaného v tom, že počas doby užívania predmetu nájmu sa tento stal nespôsobilým na dohodnuté užívanie a nevykonal ním navrhované dôkazy za účelom riadne zisteného skutkového stavu. Nesprávne vyhodnotil aj znenie nájomnej zmluvy, keď konštatoval, že už v čase jej uzatvárania muselo byť žalovanému známe, že prenajaté priestory sú vhodné na dohovorený účel užívania len v obmedzenom stave, pričom neprihliadol na to, že tento nevyhovujúci stav, ktorý žalovaného obmedzoval v užívaní prenajatých priestorov mal na vlastné náklady odstrániť a prenajímateľ to mal zohľadniť v nájomnom. Žalovaný opravil zatekajúcu strechu, vymaľoval priestory, vymenil niektoré zariadenie, zriadil prevádzku pre samostatný odber elektrickej energie a celkovo uviedol priestory do takého stavu, že boli v plnej miere prevádzkyschopné. Náklady na uvedené práce boli následne predmetom zápočtov medzi žalobcom a žalovaným, ktoré žalovaný súdu predložil. Všetky vady, na ktoré žalovaný poukázal v súdnom konaní, vznikali však následne, v priebehu užívania prenajatých nehnuteľností a jednalo sa o ďalšie zatekanie strechy na úplne iných miestach, než tomu bolo v čase uzatvárania nájomnej zmluvy, k poruchovosti vykurovania, k úniku tepla cez zle tesniace okná a dvere, ale aj z dôvodu nezabezpečenia priestorov proti vniknutiu cudzích osôb, keďže vlámania začali byť v priestoroch na dennom poriadku, o čom existujú mnohé policajné záznamy. Žalovaný však nebol schopný zabezpečiť ochranu všetkých priestorov, ale len ním prenajatej časti v budove na 1. poschodí, pričom vstup do nich bol cez spoločné priestory, ktoré užívali všetci nájomcovia a ich ochrana a zabezpečenie malo byť riešené centrálne. Problémy s vykurovaním priestorov sa objavili až neskôr, pričom tento problém Zmluva o nájme neriešila.

12. Pokiaľ ide o ním navrhnutý dôkaz výsluchom jeho odberateľov ako svedkov, týchto uviedol už vo svojom odpore a súdu boli známi, pričom predložil aj faktúry, ktorými uvedeným odberateľom fakturoval poskytnuté služby v minulosti a navrhol ich vypočuť, s ktorým návrhom sa súd nezaoberal. Navrhol tiež, že aj ostatní nájomníci budovy môžu dosvedčiť, ako sa postupom času zhoršoval technický stav budovy, až sa stala úplne neschopnou užívania na dohodnutý účel, pričom stav budovy H. je dôverne známy každému, kto v meste žije a tieto tvrdenia by nemohol spochybniť ani sám žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním, v ktorom uviedol, že s odvolaním žalovaného nesúhlasí a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Poukázal na Zmluvu o nájme, najmä jej bod VIII.1, z ktorého je zrejmé, že sa nebytový priestor v čase jeho prenájmu nachádzal v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie len v obmedzenom rozsahu, a to z dôvodu nevyhovujúceho riešenia elektrického vedenia, zatekajúcej strechy a značne opotrebovaného odovzdávaného inventáru, preto k začatiu využívania prenajatých priestorov na dohodnutý účel bolo nevyhnutné vykonať v prenajatých priestoroch investície podľa bodu VIII.2 tejto zmluvy.

14. Ostatné ustanovenia osobitných podmienok Zmluvy o nájme vylučujú akékoľvek právo žalovaného uplatňovať si nároky z nej, najmä žiadať zľavu z nájmu, prípadne náhradu škody spôsobilú na vzájomné započítanie s preukázateľne neuhradenou cenou nájmu. Žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený, aby v predmete nájmu zotrval po celú dobu až do skončenia nájmu, preto je jeho obrana s prihliadnutím na bod III.5, VIII.2 a VIII.6 Zmluvy o nájme, účelová.

15. Žalobca preto nesúhlasil s dôvodmi odvolania, najmä s tým tvrdením, že predmet nájmu sa stal nespôsobilým na dohodnuté užívanie. Žalovaný vykonal opravu strechy so súhlasom žalobcu a uviedol nehnuteľnosť do takého stavu, že bola v plnej miere prevádzkyschopná, pričom zo žiadnych dôkazov a ani tvrdení žalovaného predložených v konaní nevyplýva, čím sa stal predmet nájmu nespôsobilý na dohodnuté užívanie a kto takýto stav zavinil. Ak teda došlo po uvedení priestorov do ich prevádzkyschopnej miery pričinením žalovaného, potom tieto priestory nebolo možné bez pričinenia kohokoľvek uviesť do stavu nespôsobilého na dohodnuté užívanie. Žalovaný si bol vedomý spôsobu a charakteru vykurovania predmetu nájmu, stavu zateplenia budovy a okien už pred uzatváraním zmluvy o nájme, preto žalobca vylúčil, že by sa tento stav v priebehu doby nájmu zmenil. Nesúhlasil ani s tým tvrdením žalovaného, že predmet nájmu nebol schopný zabezpečiť proti vniknutiu cudzích osôb.

16. Poprel, že by malo ísť na ťarchu žalovaného to, že údajne došlo k zrušeniu objednaných akcií, čo žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, ako ani to, že by sa stav predmetu nájmu v čase uzatvárania

objednávok a v čase údajného zrušenia akcií zmenil do tej miery, že by bol príčinou rušenia akcií. Akcie sa uskutočňovali v Dvorane s javiskom a balkónmi, ktorých stav je aj v súčasnosti podľa názoru žalobcu zhodný so stavom prevzatia predmetu nájmu žalovaným. Na zrušenie akcií mali zrejme vplyv aj iné okolnosti, mimo sféry vplyvu žalobcu a vplyvu stavu predmetu nájmu. Súčasný stav predmetu nájmu je stavom, ktorý vznikol počas doby nájmu a je nad rámec dokazovania v tomto konaní, či tento stav zapríčinil žalovaný porušením svojich právnych povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme.

17. Pokiaľ ide o návrhy na dokazovanie zo strany žalovaného, z odporu nevyplýva žiaden procesný návrh žalovaného na vykonanie dôkazov a ich vykonanie v prejednávanej veci bez návrhu žalovaného by bolo nad rámec súdnych právomocí a porušením zásady kontradiktórnosti súdneho konania. Z uvedených dôvodov navrhol preto rozhodnutie súdu potvrdiť.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 13.03.2013 Zmluva o nájme podľa § 50a Občianskeho zákonníka (ďalej , na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory nachádzajúce sa v D. na ul. Q.. X v priestoroch O. I. Y. W. súp.č. XXX na C-KN parc. č. XXX/X a XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX s presnou špecifikáciou vrátane hnuteľných vecí, ktoré sa v týchto priestoroch nachádzali. Z čl. II. Zmluvy vyplýva, že žalovaný ako nájomca sa zaviazal využívať prenajaté priestory a zariadenie na prevádzkovanie reštauračných služieb. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú tak, ako to vyplýva z čl. III. bod 1 Zmluvy. Z čl. III. bod 3 Zmluvy vyplýva, že žalovaný mal prevziať zariadenie a nebytové priestory od pôvodného nájomcu U. M. zápisom o odovzdaní prenajatých priestorov, v ktorom mal byť podrobne popísaný stav preberaných priestorov, stav a opotrebenie dlhodobého hmotného majetku a hnuteľných vecí, ktoré následne žalovaný prevezme do nájmu. V prípade nezrovnalostí sa zaviazal žalovaný upozorniť písomne prenajímateľa na zistené nedostatky a rozdiely oproti prílohe, ktorá tvorila súčasť tejto zmluvy.

20. Zmluvné strany si v čl. III. bod 5 Zmluvy dohodli, že tento nájomný pomer môže zaniknúť výpoveďou niektorej zo zmluvných strán s dohodnutou lehotou jeden mesiac. Nevylúčili, že nájom je možné skončiť aj dohodou v deň, na ktorom sa zmluvné strany dohodnú. Zároveň zmluvné strany dohodli v čl. III. bod 7 Zmluvy právo prenajímateľa odstúpiť od Zmluvy o nájme v prípade, že nájomca bude v omeškaní so splatnosťou nájomného a zálohy za služby tak, ako sa dohodol v čl. IV. a V. Zmluvy, pričom nájom skončí v prípade odstúpenia do zmluvy dňom doručenia odstúpenia od zmluvy nájomcovi. Zmluvné strany v čl. IV. bod 1 Zmluvy dohodli nájomné vo výške 1.000,- Eur mesačne, ako aj spôsob jeho platenia s tým, že v bode 4 čl. IV. Zmluvy dohodli, že v nájomnom je zahrnutý aj poplatok za využívanie technickej infraštruktúry, pričom bežnú údržbu prenajatých priestorov a hnuteľných vecí, náklady na materiál potrebný k bežnej údržbe (žiarovky, tesnenia na zabudované sanitárne zariadenie a pod.) zabezpečuje a hradí nájomca.

21. V čl. V. Zmluvy zmluvné strany dohodli, že elektrickú energiu, vodné a stočné si bude nájomca platiť sám potom, ako uzatvorí so SSE a.s. Žilina zmluvu, rovnako ako uzatvorí zmluvu aj so Stredoslovenskou vodárenskou a prevádzkovou spoločnosťou a.s. Banská Bystrica, na uzatvorenie ktorých dal prenajímateľ súhlas. Z čl. V. bod 2 Zmluvy vyplýva, že do dňa uzatvorenia zmluvy na odber elektrickej energie a dodávky vody z verejného vodovodu vrátane odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou bude nájomca hradiť zálohovo pomernú časť dodávky elektrickej energie a vody vo výške 1.991,60 Eur mesačne podľa faktúr vystavených prenajímateľom. 22. V čl. VI. bod 1 Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve a je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Zároveň si v bode 2 tohto článku dohodli, že nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv a umožniť ich vykonanie v nevyhnutnom rozsahu, inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla. V bode 4 tohto článku si zmluvné strany dohodli, že nájomca zodpovedá za dodržiavanie poriadku a kultúrnosti prostredia pri prevádzkovaní prenajatých a k nim priľahlých priestorov a zaväzuje sa dodržiavať prevádzkový poriadok Reduty vyložený vo vitríne v pasáži.

Zaviazal sa tiež zodpovedať za dodržiavanie predpisov a podmienok bezpečnosti a požiarnej ochrany v prenajatých priestoroch.

23. V čl. VIII. bod 1 Zmluvy zmluvné strany skonštatovali, že na začiatku nájomného vzťahu sa nebytový priestor nachádza v stave, ktorý je spôsobilý na dohodnuté užívanie len v obmedzenom rozsahu, a to z dôvodu nevyhovujúceho riešenia elektrického vedenia, zatekajúcej strechy a značne opotrebovaného odovzdaného inventáru, preto k začatiu využívania prenajatých priestorov na dohodnutý účel je nevyhnutné vykonať do prenajatých priestorov investície podľa bodu 2 tohto článku. Nájomca sa v zmluve zaviazal na vlastné náklady vykonať rekonštrukciu elektrického vedenia v ním prenajatých priestoroch, na svoje náklady vykonať opravu strechy budovy H., resp. terasy v podkroví v časti, v ktorej táto spôsobuje zatekanie do prenajatých priestorov, pričom sa strany dohodli, že za účelom kompenzácie týchto nákladov nie je nájomca povinný v prvých štyroch mesiacoch nájmu platiť dohodnuté nájomné. Dohodli si tiež, že pokiaľ by výška nákladov na vykonanie týchto opráv prenajatých nehnuteľností preukázateľne presiahla sumu 1,5 násobku štvormesačného dohodnutého nájomného, zmluvné strany dohodnú spôsob ďalšej kompenzácie týchto nákladov a ak ku kompenzácii nedôjde, je oprávnený žalovaný od tejto zmluvy odstúpiť. Iné investície do prenajatých priestorov, ktorými sa tieto preukázateľne zhodnotia sa zaviazal prenajímateľ hradiť pri skončení nájomného vzťahu len vtedy, ak na investície dal predchádzajúci písomný súhlas.

24. Podľa čl. VIII. bod 5 Zmluvy verifikáciu o rozsahu investícií do prenajatej nehnuteľnosti vyhotovia zmluvné strany protokolárne neodkladne pri ich ukončení na základe výzvy nájomcu. V čl. VIII. bod 6 Zmluvy zmluvné strany dohodli, že nakoľko sa nemal žalovaný možnosť oboznámiť pred uzatvorením tejto zmluvy s predmetom nájmu, keďže ho stále užíval predchádzajúci nájomca U. M., má nájomca právo od tejto zmluvy odstúpiť v lehote do 30 dní odo dňa jej uzatvorenia, a to aj bez uvedenia dôvodu.

25. Z Dodatku č. 1 (ďalej Dodatok) k Zmluve o nájme podpísaného zmluvnými stranami dňa 04.08.2013 vyplýva, že sa ním menil čl. I. bod 3 Zmluvy o rozšírenie nájmu nebytových priestorov o M. II. H. Y., súp. č. XXXX na C-KN parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, o nebytové priestory M. Reduta súp.č. XXXX na C-KN parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX a o nebytové priestory Hotela II H. B súp.č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX, ktoré pozostávajú z lôžkovej časti 12-tich izieb spolu s ich zariadením. Z čl. II. vyplýva, že nájomca má právo využívať prenajaté priestory na prevádzkovanie spoločenských akcií, na organizovanie kongresov a iných vzdelávacích podujatí a v prípade záujmu, aj na ubytovanie účastníkov týchto podujatí.

26. V čl. III. Dodatku doplnili strany čl. IV. Zmluvy o bod 3, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že za užívanie predmetu nájmu podľa čl. IV. 3. Zmluvy o nájme bude nájomca platiť nájomné 100,- Eur mesačne s tým, že v prípade využívania predmetu nájmu nájomca prenajímateľovi uhradí odplatu vo výške 85% z ceny ubytovania, ktorá mu bude uhradená ubytovanými, a to nad sumu dohodnutého mesačného nájomného a po odpočítaní preukázateľných nákladov na prevádzkovanie izieb. V čl. VI. Zmluvy bol doplnený bod 7, v ktorom zmluvné strany dohodli výšku nájomného s prihliadnutím na povinnosť nájomcu v prospech prenajímateľa zabezpečiť ochranu, správu a udržiavanie predmetu nájmu podľa čl. I bod 3 Zmluvy o nájme, čo predpokladá, že nájomca bude pravidelne zabezpečovať ohliadku, údržbu a čistotu v prenajatých nebytových priestoroch tak, aby nemohlo dôjsť ku škodám na predmete nájmu z dôvodu úmyselného konania tretích osôb.

27. Faktúrami č. 2013115, 2013128, 2013145 a 2013162 vyfakturoval žalobca žalovanému zálohovo pomernú časť ceny dodávky elektrickej energie a vody vrátane odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou podľa Zmluvy o nájme zo dňa 13.03.2013 a čl. V. bod 2 Zmluvy za mesiace júl, august, september a október 2013 v sume po 1.991,60 Eur mesačne, ktoré žalovaný nezaplatil.

28. Súčasťou spisového materiálu je aj faktúra č. 2015060 vystavená dňa 11.04.2015 za doplatok k vodnému a stočnému v roku 2013 a za vodné, stočné a zrážkovú vodu za rok 2014 v sume 2.221,91,- Eur k prv vyfakturovaným zálohovým platbám v celkovej sume 7.966,40 Eur.

29. Žalobca vyfakturoval faktúrami založenými na čl. spisu 15 až 72 nájomné vo výške 1000,- Eur + 100,- Eur za prenájom nebytových priestorov M. II. H. Y za prenajatie priestorov O. I. a Y. W., a to počnúc faktúrou č. 2014141 splatnou 10.11.2014 až po faktúru splatnú 24.05.2017, pričom časť z fakturovanej sumy žalovaný na úhradu jednotlivých faktúr v krátenej sume 300,- Eur vykonal.

30. Žalovaný v konaní namietal premlčanie časti uplatneného nároku čo do výšky 1991,60 Eur z faktúry č. 2013115 splatnej dňa 15.07.2013, keďže bola žaloba podaná na súd až dňa 26.07.2017, a teda po uplynutí premlčacej lehoty. V časti nároku uplatneného na úhradu faktúry č. 2013128 splatnej dňa 15.08.2013, č. 2013145 splatnej dňa 11.09.2013 a č. 2013162 splatnej dňa 17.10.2013, všetky tri na sumu 1.991,60 Eur, ktorými žalobca vyúčtoval zálohovú platbu za spotrebu a odvádzanie vody a spotrebu elektrickej energie v mesiacoch august, september a október 2013 žalovaný uviedol, že takto zálohovo fakturované ceny služieb mali byť fakturované len do dňa uzatvorenia zmluvy na odber elektrickej energie žalovaným so spoločnosťou SSE a.s. Žilina, k uzavretiu ktorej došlo dňa 02.09.2013. Zálohové platby v sume 1.000,- Eur mesačne za spotrebu elektrickej energie platil od tohto dátumu žalovaný už priamo SSE a.s., preto nebol daný žiaden dôvod na to, aby tie isté zálohové platby platil aj žalobcovi. V nájomnej zmluve pritom nebolo dohodnuté, aká časť z uvedenej zálohovej platby sa bude započítavať na dodávku elektrickej energie a aká na dodávku vody. Túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 17.09.2013 a žiadal ho, aby upravil faktúru len na zálohovú platbu za spotrebu vody a aby mu oznámil vyúčtovanie doterajších zálohových platieb za ním spotrebovanú elektrickú energiu, ako aj jej skutočnú spotrebu, čo žalobca nevykonal. Ako to vyplýva z odporu žalovaného, tento zaplatil žalobcovi odo dňa 06.05.2013, kedy vstúpil do prenajatých priestorov do 02.09.2013 zálohovú platbu vo výške 3.662,10 Eur.

31. Žalovaný namietal aj úhradu faktúry č. 2015060 (čl. 22) z dôvodu, že žalovaný požiadal žalobcu o zúčtovanie platby v sume 3.662,10 Eur, ktorá bola uhradená ako záloha na spotrebu vody a elektrickej energie a nikdy nebola žalobcom vyúčtovaná, pritom podľa jeho názoru mala byť spotreba vody podľa rozpočítania na jednotlivé mesiace približne 536,23 Eur, preto sa mu zdá suma neprimeraná.

32. Argumentácia žalovaného vzájomným zápočtom pohľadávok, ktorý sa týkal faktúry žalobcu č. 1307002 na sumu 4.000,- Eur a čiastočnej úhrady faktúry č. 2015023 (čl.17) a č. 2015095 (nie je predmetom sporu) sa v prejednávanej veci môže týkať len započítacej námietky vo vzťahu k úhrade faktúry č. 2015023 v sume 100,- Eur.

33. Počnúc mesiacom marec 2015 začal žalovaný platiť nájomné namiesto v sume 100,- Eur a 1.000,- Eur už len vo výške 300,- Eur mesačne a počnúc mesiacom jún 2016 prestal uhrádzať nájomné celkom. Dôvodom bolo, že aj keď sa zaviazal pri uzatváraní zmluvy vykonať nevyhnutné investície do prenajatých priestorov a tieto aj vykonal a ich hodnotu so žalobcom kompenzoval oproti nájomnému tak, ako bolo dohodnuté v bode VIII.2 Zmluvy o nájme, stav prenajatých priestorov sa výrazne zhoršoval, najmä stav strechy a kúrenia, na čo žalovaný žalobcu upozorňoval už listom zo dňa 17.09.2013 a žiadal o vykonanie nevyhnutných opráv budovy. Stav budovy zdokumentoval a listom zo dňa 12.11.2013, ako aj vo forme e-mailovej korešpondencie oboznámil žalobcu s existujúcim technickým stavom, najmä so zatekaním strechy budovy, čo sa zhoršilo v lete 2014 a čo žalovaný tiež žalobcovi listom zo dňa 10.06. a e-mailom zo dňa 11.06.2014 oznámil a ho na tento stav upozornil.

34. Dňa 08.07.2014 došlo k prietrži mračien a prenajaté priestory zatiekli do takej miery, že nastal havarijný stav a prevádzka bola niekoľko dní zatvorená. O technickom stave urobil fotodokumentáciu, ktorú doručil žalobcovi dňa 09.07.2014. Je pravdou, že náklady na vykonané opravy žalobca so žalovaným kompenzoval vzájomným zápočtom pohľadávok, avšak žalovaný bol v konečnom dôsledku stratový na DPH, keďže žalobca platcom DPH nie je a na strate tržieb.

35. Okrem zatekajúcej strechy bol jedným z ďalších najväčších problémov únik tepla, keďže priestory neboli zateplené a na oknách nebolo dostatočné tesnenie, pričom začalo byť poruchové aj kúrenie. Ani spoločné časti budovy nikto neudržiaval a nestaral sa o ne a nikto ich nezabezpečil proti neoprávnenému vniknutiu, vlámaniu do prevádzok, čo bolo na dennom poriadku, pričom poisťovne odmietli uzatvoriť s prevádzkami nachádzajúcimi sa v týchto nehnuteľnostiach poistné zmluvy práve kvôli nedostatočnému zabezpečeniu priestorov proti neoprávnenému vniknutiu. Nájomcovia preto riešili problémy na vlastné náklady do doby, kým sa stav nehnuteľností stal neúnosným.

36. Z tohto dôvodu požiadal žalovaného o zníženie nájomného najskôr ústne a listom zo dňa 14.04.2015, s čím žalobca nesúhlasil, preto začal platiť znížené nájomné oproti sume 1.000,- Eur a 100,- Eur len vo výške 300,- Eur. Žalobca mu oznámil, že nie je oprávnený o znížení nájomného rozhodnúť z titulu funkcie správcu konkurznej podstaty, pretože bol veriteľským výborom odvolaný a do rozhodnutia súdu

o tom nemôže prijímať rozhodnutia takéhoto druhu. Neskôr žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 03.07.2015, že k zníženiu dohodnutého nájomného nepristupuje, pretože eviduje voči žalovanému pohľadávku v sume 14.107,01 Eur, na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa 16.07.2015.

37. Uviedol tiež, že sa snažil udržať priestory v prevádzkyschopnom stave do skončenia sezóny 2016/2017, pretože mal objednané stužkové slávnosti 4 roky dopredu a teda niektoré akcie boli nahlásené už z rokov 2012 a 2013. Mnohé z akcií objednávatelia rušili z dôvodov zlého technického stavu budovy, sociálnych zariadení a spoločných priestorov, čo bolo predmetom rokovaní aj na MSÚ, ale aj RÚVZ, ktorých sa zúčastňovali všetci nájomcovia priestorov v budove. V priebehu roka 2016 bola prevádzka takmer pol roka zatvorená a po skončení plesovej sezóny až do začiatku sezóny stužkových slávností sa už uskutočnilo len pár akcií.

38. Listom zo dňa 24.05.2017 žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy a vyzval žalovaného na odovzdanie prenajatých priestorov. V tom čase už bola prevádzka žalovaného zatvorená, preto žalovaný listom zo dňa 31.05.2017 žalobcovi oznámil, že s ukončením nájmu súhlasí a priestory mu odovzdá. Nesúhlasil však s dôvodom odstúpenia od zmluvy, ktorým bolo nezaplatené nájomné, keď žalobca nezohľadnil pohľadávku žalovaného na jeho stratách, na zrušených akciách za roky 2015 až 2017 práve pre zlý technický stav budovy, ktorá suma prevyšuje dlžné nájomné. V odpore žalovaný poukázal na akcie, ktoré musel zrušiť v rokoch 2016 a 2017 s tým, že strata na nich predstavovala sumu 47.300,- Eur. Zároveň uviedol, že vie navrhnúť všetkých objednávateľov zrušených akcií na ich vypočutie ako svedkov na okolnosti dôvodu zrušenia objednaných akcií, ktorými boli nevyhovujúci stav priestorov prevádzky a vie dodatočne doložiť aj tie doklady, ktoré preukazujú výšku jeho straty na zrušení uvedených akcií.

39. Zároveň tvrdil, že žalobca mu prenajal priestory za účelom prevádzkovania reštauračných služieb, pričom podľa § 664 bol povinný na svoje náklady prenajatú vec udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, čo nesplnil. Spôsobil tak žalovanému škodu vo výške 47.300,- Eur, v dôsledku čoho vzniesol kompenzačnú námietku a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov súdneho konania.

40. O svojich tvrdeniach uvedených v odpore priložil žalovaný prihlášku nového odberného miesta zo dňa 11.09.2013 potvrdenú Stredoslovenskou energetikou a.s., Zákaznícke centrum Lučenec, z ktorej vyplýva, že nové odberné miesto pre žalovaného bolo realizované ku dňu 02.09.2013. Priložil aj zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 17.09.2013 vrátane rozpisu platieb od 01.09. do 31.12.2013, ako aj ďalšie listiny, ako sú upozornenia na technický stav budovy, dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 16.07.2013, 12.11.2013, jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 16.07.2015, list žalovaného zo dňa 16.07.2015, list žalobcu zo dňa 12.11.2013, fotografie zasielané e-mailom o technickom stave priestorov, ako aj ďalšie písomné upozornenia v listinnej a aj e-mailovej forme.

41. Z podania žalobcu zo dňa 24.05.2017 označeného ako Odstúpenie od nájomnej zmluvy vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dohodnutého nájomného podľa Zmluvy o nájme zo dňa 13.03.2013, keď v lehote splatnosti jednotlivých platieb nájomného tieto neuhradil, preto žalobca od zmluvy o nájme odstúpil s účinkami odo dňa doručenia odstúpenia žalovanému. Z listu žalovaného zo dňa 31.05.2017 vyplýva jeho upozornenie žalobcu na výšku strát, ako aj to, že odstúpenie od Zmluvy o nájme obdržal dňa 24.05.2017, pričom s dôvodmi odstúpenia nesúhlasil.

42. V spisovom materiáli sa nachádzajú aj faktúry žalovaného (čl. 118-127), ktorými preukazoval poskytovanie služieb v januári, februári, máji a júni 2015, ako aj za mesiace január a február 2016. Žalovaný navrhol okrem výsluchu objednávateľov služieb, ktorí od objednávok pre zlý technický stav budovy odstúpili na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.10.2017 vypočuť aj majiteľov iných prevádzok, ktorí mali prevádzky v budove Reduty, zoznam a adresy ktorých žalovaný mienil dodať, pretože každý z nich mal s prevádzkou v tejto budove problémy. Okresný súd návrhy na ďalšie dokazovanie žalovaného zamietol.

43. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi ešte v júni 2013 zaplatil 3.662,10 Eur ako zálohu na spotrebovanú elektrickú energiu, preto neplatil zálohové faktúry, ktoré sú predmetom sporu vo výške 1.991,60 Eur mesačne za obdobie júl, august, september a október 2013. Od septembra 2013 už platil zálohy na odber elektriny priamo elektrárňam, pričom od mája do septembra 2013 nebola vykurovacia sezóna, preto najväčšiu spotrebu malo len kúrenie. Sumu 3.662,10 Eur preto považoval žalovaný za

dostatočnú, pričom táto nikdy žalobcom nebola vyúčtovaná. Až v apríli 2015 žalobca vyúčtoval reálnu spotrebu v sume 2.221,90 Eur, z ktorej nebolo možné zistiť, čoho sa presne týka, ako ani to, či sumu 3.662,10 Eur zahrnul žalobca na úhradu elektriny alebo aj vody.

44. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení účinnom ku dňu 13.03.2013 tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

45. Podľa ods. 2 cit. ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

46. Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu 13.03.2013, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

48. Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. sa nebytové priestory prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

49. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

50. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

51. Podľa ods. 2 cit. ust. je nájomca oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

52. Podľa ods. 3 cit. ust. nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

53. Podľa ods. 4 cit. ust. nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

54. Podľa § 7 cit. zák., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

55. Podľa § 8 cit. zák., ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

56. Podľa § 673 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v znení účinnom ku dňu 13.03.2013 nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

57. Podľa § 675 právo na poskytnutie zľavy z nájmu je nájomca povinný uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov odo dňa, kedy došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

58. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

59. Podľa § 720 nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

60. Občiansky zákonník zaraďuje nájom a podnájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu (§ 720 Občianskeho zákonníka). Jeho vlastná úprava je však obsiahnutá v osobitnom zákone, na ktorý odkazuje ustanovenie § 720 OZ, a to v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 116/1990 Zb. je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne a na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon.

61. Predpokladom pre vznik nájmu nebytových priestorov je existencia nájomnej zmluvy, pre ktorú zákon č. 116/1990 Zb. ustanovuje obligatórnu písomnú formu a súčasne v § 3 špecifikuje jej podstatné náležitosti. Pokiaľ by zmluva o nájme nebytových priestorov nebola uzavretá písomne, založilo by to v zmysle § 40 ods. 1 spolu s ust. § 40a jej absolútnu neplatnosť. Účastníkom nájomného vzťahu na strane prenajímateľa je v prejednávanej veci vlastník nebytových priestorov a nájomcom právnická osoba, ktorá v prenajatých priestoroch vykonávala podnikateľskú činnosť. 62. neupravuje tie záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú nájomných vzťahov, aj keď tieto vznikajú pri ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa preto právne vzťahy týkajúce nájmu nebytových priestorov musia riešiť podľa predpisov občianskeho práva a Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, na ktorý Občiansky zákonník v § 720 odkazuje.

63. Preskúmaním obsahových náležitostí uzatvorenej zmluvy odvolací súd zistil, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou platnou. Žalobca vymedzil svoj nárok na plnenie voči žalovanému ako právo na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného na základe uzavretej Zmluvy o nájme zo dňa 13.03.2013. Výšku zmluvne dohodnutého mesačného nájomného a jeho splatnosť žalovaný nenamietal, čomu nasvedčuje fakt, že od uzatvorenia Zmluvy o nájme dňa 13.03.2013 a Dodatku č. 1 k nej zo dňa 05.08.2013 dohodnutú výšku nájomného až do marca 2015 riadne platil.

64. Zostatok dlhu na nájomnom predstavuje žalovanú istinu v sume 25.479,60,- Eur, keďže žalovaný od marca 2015 platil na nájomnom len 300,-Eur mesačne, namiesto sumy 1.100,- Eur a od júna 2016 už neplatil žiadne nájomné. Predmetom sporu je aj úhrada sumy 2.221, 91,- Eur vyfakturovaná žalobcom faktúrou č. 2015060 (č. l. 22 spisu) ako doplatok za vodné, stočné a zrážkovú vodu v období roka 2013 a 2014 k sume 7.966,40,-Eur (4 x po 1.991,60 Eur), ktorej úhradu si tiež žalobca uplatnil v tomto konaní vo forme záloh na elektriku, vodné, stočné a zrážkovú vodu za obdobie júl až október 2013, v ktorej časti však bola žaloba zamietnutá. Keďže proti rozhodnutiu o zamietnutí časti žaloby žiadna zo strán odvolanie nepodala, odvolací súd správnosť rozhodnutia nepreskumával. Celková suma, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha je tak vo výške 27.701,51 Eur.

65. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že aj keď súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy zálohových platieb za služby vo výške 7.966,40,-Eur zamietol, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že žalobcovi zaplatil za služby v roku 2013 sumu 3.662,10 Eur, ktorá bola uhradená ako záloha na spotrebu vody a elektrickej energie a nikdy nebola žalobcom vyúčtovaná.

66. Z doteraz vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že cena služieb poskytovaných žalobcom v súvislosti s nájmom nebytových priestorov žalovanému nebola dohodnutá pevnou sumou, a teda paušálne. Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 13.03.2013 vyplýva, že strany sporu dohodli cenu služieb len formou zálohových platieb, aj to len do uzavretia zmlúv o odbere elektrickej energie a vody žalovaným priamo s dodávateľmi. Ako sa ich konečná cena bude následne účtovať a ani ostatné podmienky odberu si nedohodli, t.j. nedohodli si dokedy má byť vyúčtovanie vykonané, za aké časové obdobie a akým spôsobom. Nedohodli ani lehotu na zaplatenie nedoplatkov, resp. preplatkov vyplývajúcich z vyúčtovania. V zmluvnom vzťahu s dodávateľmi služieb mal byť podľa dohody v Zmluve o nájme žalovaný, a dovtedy bol povinný platiť úhrady za tieto služby formou záloh žalobcovi. V konaní žalovaný preukázal uzavretie zmluvy len na odber elektriny. Skutočnosť, že mal uzavretú zmluvu aj s dodávateľom vody, v konaní nepreukázal. V konaní tak nepreukázal, že za odber vody v prenajatých priestoroch riadne platil, či už žalobcovi vo forme záloh alebo dodávateľovi vody. Zmluvne dohodnutý

spôsob platenia služieb formou záloh a následného doúčtovania podľa skutočnej spotreby je obvyklým postupom, inak by na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie.

67. Odvolací súd uvádza, že svoje tvrdenie o úhrade sumy 3.662,10 Eur žalovaný žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal. Súdu prvej inštancie neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by bolo bývalo potrebné na toto jeho tvrdenia vykonať a sám nepredložil ani faktúru žalobcu a ani doklad o úhrade sumy 3.662,10 Eur. Podľa čl. V. bod 5.2 Zmluvy o nájme sa žalovaný zaviazal platiť zálohové platby žalobcovi len do uzatvorenia zmlúv s dodávateľmi, a to so SSE a.s. Žilina na odber elektrickej energie, ktorú uzatvoril v septembri 2013 a so Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou a.s. Banská Bystrica o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou, ktorej uzatvorenie v konaní nepreukázal.

68. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že ak aj žalovaný zálohovú platbu vo výške 3.662,10,- Eur žalobcovi uhradil, je táto spolu so sumou 2.221, 91,- Eur vyfakturovanou žalobcom faktúrou č. 2015060 (č. l. 22 spisu) ako doplatok, aj to len za vodné, stočné a zrážkovú vodu v období roka 2013 a 2014 uplatnená, a to aj za podmienok, že sa stále jednalo len o zálohové platby, dôvodne. Žalovaný v konaní preukázal len uzatvorenie zmluvy na odber elektrickej energie, pričom ak odvolací súd vychádza z faktu, že prvá zálohová platba bola uplatnená na súde po uplynutí premlčacej lehoty a zálohové platby za mesiace september a október 2013 boli uplatnené bez právneho dôvodu, keďže elektrickú energiu už v tom čase odoberal žalovaný priamo od SSE, a.s., je s prihliadnutím na zamietnutie žaloby v tejto časti potrebné vychádzať z toho, že ak by aj bol žalovaný sumu 3.662,10,- Eur žalobcovi uhradil, tak táto v tom čase nesporne slúžila ako záloha za elektriku v mesiaci august a za vodné, stočné a zrážkovú vodu od dňa prenájmu.

69. Navyše je tvrdenie žalovaného o preplatení ceny tejto služby podstatné len vo vzťahu k ním vznesenej kompenzačnej námietke, ktorú v konaní na svoju obranu vzniesol. Obsahom kompenzačnej námietky však bola len suma 47.300,-Eur uplatnená žalovaným z titulu náhrady škody, resp. ušlého zisku, ktorý žalovaný nezískal pre zrušenie akcií v roku 2016 a 2017, oproti roku 2015 z dôvodu havarijného stavu prenajatých priestorov, o ktoré sa žalobca ako vlastník dôsledne nestaral a neudržiaval ich v prevádzkyschopnom stave. Žiaden nárok z titulu vrátenia preplatku za odber elektriny, vody, stočného a zrážkovej vody, si žalovaný v kompenzačnej námietke neuplatnil, preto sa odvolací súd podrobnejšie s týmto tvrdením žalovaného nezaoberal.

70. Obranu žalovaného, že nielen v čase začatia, ale aj počas doby užívania predmetu nájmu bol tento nespôsobilým na dohodnuté užívanie, a to napriek tomu, že hneď na začiatku na vlastné náklady opravil zatekajúcu strechu, vymaľoval priestory, vymenil niektoré zariadenie, zriadil prevádzku pre samostatný odber elektrickej energie a celkovo uviedol priestory do takého stavu, aby boli v plnej miere prevádzkyschopné, ako ani to, že v priebehu užívania prenajatých nehnuteľností dochádzalo opakovane k ďalšiemu zatekaniu strechy na úplne iných miestach, než tomu bolo v čase uzatvárania nájomnej zmluvy, k poruchovosti vykurovania, k úniku tepla cez zle tesniace okná a dvere a že z dôvodu nezabezpečenia spoločných priestorov proti vniknutiu cudzích osôb žalobcom, keďže vlámania začali byť v priestoroch na dennom poriadku nebol žalovaný schopný zabezpečiť ochranu všetkých priestorov, ale len ním prenajatej časti v budove na 1. poschodí, nemohol odvolací súd rovnako, ako ani súd prvej inštancie akceptovať, pretože vznik majetkovej ujmy v súvislosti s porušením zmluvných povinností žalobcom, ktorá mala žalovanému z vyššie uvedených dôvodov vzniknúť a ktorú mienil ako svoju existujúcu pohľadávku započítať voči nespornej pohľadávke žalobcu na zaplatenie nájomného a ceny služieb s nájmom spojených, v konaní nepreukázal.

71. Ak žalovaný v čl. VI. bod 1 Zmluvy o nájme súhlasil s tým, že bude užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve a že bude uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním, pričom technický stav nebytových priestorov vyžadoval okamžité investície, s rozsahom ktorých bol oboznámený, čo vyplýva z čl. VIII. bod 1 a 2 Zmluvy a keď v bode 4 článku VI. súhlasil s tým, že na seba preberá zodpovednosť za dodržiavanie poriadku a kultúrnosti prostredia pri prevádzkovaní prenajatých a k nim priľahlých priestorov, medzi ktoré je možné zaradiť aj vstupné priestory, potom je jeho tvrdenie o tom, že sa žalobca ako vlastník budovy dostatočne nestaral o prevádzkyschopný stav nebytových priestorov, právne neodôvodnené. Aj z Dodatku k Zmluve o nájme, ktorým sa doplnil čl. VI. Zmluvy o bod 7 vyplýva, že zmluvné strany dohodli výšku nájomného za rozšírené prenajaté priestory na spoločenské akcie a ubytovacie služby s prihliadnutím na povinnosť nájomcu zabezpečiť v prospech prenajímateľa ochranu,

správu a udržiavanie predmetu nájmu podľa čl. I. bod 3 Zmluvy o nájme, čo pre žalovaného ako nájomcu znamenalo, že bude pravidelne zabezpečovať ohliadku, údržbu a čistotu v prenajatých nebytových priestoroch tak, aby nemohlo dôjsť ku škodám na predmete nájmu z dôvodu úmyselného konania tretích osôb. K týmto priestorom však podľa bodu 4 tohto článku patrili aj priľahlé, nielen prenajaté priestory.

72. Faktom je, že investície žalovaného do prenajatých priestorov, pokiaľ ich žalovaný musel vynaložiť a pokiaľ mu ich vynaloženie žalobca odsúhlasil, zmluvné strany voči povinnosti žalovaného platiť nájomné riadne, a to aj opakovane, vzájomne započítali. Zmluvné strany sa dohodli aj na tom, že pokiaľ by výška nákladov na vykonanie opráv prenajatých nehnuteľností preukázateľne presiahla sumu 1,5 násobku štvormesačného dohodnutého nájomného a ak by ku kompenzácii nedošlo, je žalovaný od Zmluvy o nájme odstúpiť, čo nevyužil.

73. Ak teda žalovaný investoval do prenajatých priestorov a tieto preukázateľne zhodnotil, pričom súhlas na ich vykonanie od prenajímateľa nemal, musel si byť pri ich vynakladaní od začiatku vedomý, že mu ich žalobcu dobrovoľne pri skončení nájomného vzťahu neuhradí.

74. Žalovaný si uplatnil u žalobcu aj právo na zľavu z nájomného z dôvodu značne obmedzeného užívania nebytových priestorov, a to listom zo dňa 14.04.2015, ktorú mu žalobca nepriznal. Sám preto znížil platby nájomného zo sumy 1.100,- Eur len na 300,- Eur prvýkrát za mesiac marec 2015, avšak súdnou cestou sa svojho nároku na zľavu z ceny nájomného nedomáhal a táto nie je ani obsahom kompenzačnej námietky. Nepriaznivú situáciu pre jeho ďalšie podnikanie mohol riešiť aj odstúpením od Zmluvy.

75. Ustanovenie § 8 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov upravuje nárok nájomcu na pomernú zľavu z nájomného, pričom podmienkou jeho vzniku je skutočnosť, že nájomca môže užívať nebytový priestor len obmedzene, a to výlučne z dôvodu, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti. Nie je rozhodujúce, či ide o neplnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy alebo povinností stanovených zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zmysle ustanovenia § 675 Občianskeho zákonníka je však nájomca povinný uplatniť právo na poskytnutie zľavy z nájmu u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov odo dňa, kedy došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Lehota šiestich mesiacov je lehotou prekluzívnou. Jej dodržanie je viazané na doručenie uplatneného nároku adresátovi. Dôkazné bremeno ohľadne dodržania lehoty však spočíva na nájomcovi. Pokiaľ žalobca nárok na ním uplatnenú zľavu z ceny nájmu neuznal, mohol sa domáhať tohto nároku súdnou cestou, čo neurobil.

76. Pokiaľ ide o oprávnenosť a dôvodnosť žalovaným vznesenej kompenzačnej námietky odvolací súd poukazuje na to, že ňou mohol žalovaný započítať voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, aj keď prevyšovala pohľadávku žalobcu, len do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu, pričom sa takýto započítací prejav žalovaného považuje len za obranu proti žalobe. Obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní je procesným úkonom, aj keď samotná kompenzačná námietka je úkonom hmotnoprávnym. Procesným úkonom sa rozumie prejav vôle strany sporu adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy spájajú. (uznesenie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 3/2010) V danom prípade, bolo jednoznačné, že žalovaný vzájomný návrh nepodal a kompenzačnú námietku uplatnil len v rámci procesnej obrany proti žalobe. Súd druhej inštancie poukazuje na to, že forma pre započítací prejav nie je predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu však musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 M Cdo 14/2011).

77. V prejednávanej veci žalovaný nárok žalobcu nespochybnil, čoho dôkazom je aj vznesená kompenzačná námietka.

78. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

79. obsahuje iba niektoré ustanovenia týkajúce sa započítania, preto platia pre započítanie primerané ustanovenia Občianskeho zákonníka, t. j. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.

80. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka môže k zániku záväzku dôjsť jednostranným právnym úkonom alebo dohodou. Predpokladom zániku vzájomných pohľadávok je vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje započítanie ako spôsob zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktorý nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené zákonné podmienky. Súd skúmal spôsobilosť započítania žalovaným uplatnenej peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody proti pohľadávke žalobcu na nájomné, pričom správne zistil, že táto nie je spôsobilá na započítanie, pretože jej existenciu žalovaný v konaní nepreukázal. Žalobca existenciu pohľadávky žalovaného, ktorú si voči nemu žalovaný uplatnil formou kompenzačnej námietky, poprel.

81. Žalovaný v konaní nepreukázal jeho tvrdenie, že spoločenské akcie, na ktoré v odpore pod bodom 9, ako aj na pojednávaní poukázal, boli záujemcami v roku 2016 a 2017 riadne objednané a že následne došlo k ich zrušeniu výlučne z dôvodu havarijného stavu priestorov, a teda, že by sa stav predmetu nájmu v čase uzatvárania objednávok a v čase údajného zrušenia akcií zmenil do tej miery, že by bol jedinou príčinou ich zrušenia. Spoločenské akcie sa uskutočňovali v Dvorane s javiskom a balkónmi, ktorých stav je aj v súčasnosti podľa názoru žalobcu zhodný so stavom prevzatia predmetu nájmu žalovaným, a to aj preto, že žalovaný skutočne do skvalitnenia prenajatých priestorov investoval, čo mu bolo zohľadnené tým, že sa investície započítavali voči nájomnému, ktoré do ich preukázateľnej a žalobcom odsúhlasenej výšky neplatil.

82. Na zrušenie akcií mohli mať vplyv aj iné okolnosti, mimo sféry vplyvu žalobcu a vplyvu stavu predmetu nájmu, a to novovznikajúce prevádzky poskytujúce rovnaké služby, ako žalovaný, čo uvádza aj on sám vo svojom liste zo dňa 14.04.2015, aj keď je pravdou, že za stav konkurencieschopnosti prenajatých priestorov mal niesť zodpovednosť aj vlastník, a nielen nájomca.

83. Faktom tiež je, že žalovaný nebol žiadnym spôsobom nútený, aby v predmete nájmu zotrval po celú dobu až do ukončenia nájmu žalobcom, a to o to skôr, že sa od samého začiatku musel o skvalitnenie stavu prenajatých priestorov starať a pritom sa ich stav ani podstatne nezlepšil. Svedčí o tom korešpondencia so žalobcom, z obsahu ktorej sú sústavné technické, ale aj rôzne iné problémy, zrejmé. Napriek tomu sú argumenty žalovaného v rozpore s tým, na čom sa so žalobcom v bode III.5, VIII.2 a VIII.6 Zmluvy o nájme dohodol.

84. Pokiaľ ide o návrhy na dokazovanie zo strany žalovaného, z odporu nevyplýva žiaden procesný návrh žalovaného na vykonanie konkrétnych dôkazov. Žalovaný v ňom okrem iného poukázal v bode 9 na zlý technický stav budovy a na šesť konkrétnych spoločenských akcií, ktoré musel najmä z dôvodu nemožnosti vykúrenia nebytových priestorov v zimnom období roku 2016 a 2017 zrušiť, čo mu spôsobilo stratu 47.300,-Eur. V tejto súvislosti uviedol len to, že vie navrhnúť všetkých objednávateľov zrušených akcií ako svedkov a dodatočne doložiť doklady o výške straty, avšak žiadne konkrétne návrhy na dokazovanie nepodal a žiadne adresy a ani listiny o výške straty súdu nepredložil. Takto isto formuloval návrhy na dokazovanie aj na pojednávaní dňa 16.10.2007 a doplnil ich o vypočutie majiteľov aj iných prevádzok v budove H. s tým, že ich zoznam a adresy dodá, ktorému návrhu súd nevyhovel. Z odôvodnenia rozhodnutia napadnutého odvolaním vyplýva, že tak súd prvej inštancie urobil najmä s poukazom na § 153 CSP.

85. Podľa § 153 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

86. Podľa ods. 2 cit. ust. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

87. Podľa ods. 3 cit. ust. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

88. Podľa § 157 ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

89. Podľa § 167 ods.3 CSP, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania

90. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

91. Podľa § 188 ods. 1 súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

92. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

93. Podľa § 196 ods. 1 súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

94. Podľa § 197 ods. 1 ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

95. Podľa § 204 dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

96. Podľa § 185 môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán. Ďalšou výnimkou, kedy súd môže vykonať dôkazy aj bez návrhu, je za účelom zistenia splnenia procesných podmienok, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. Taktiež môže bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov alebo zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou.

97. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 CSP, a to zásady arbitrárneho poriadku, podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. 98. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku, medzi ktoré nesporne patria aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. 99. Nevykonanie dôkazov, ktoré strany riadne navrhli, je súd povinný náležite odôvodniť v rozsudku. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností práve preto, že tieto neboli riadne navrhnuté stranou sporu a žalovaný tak neurobil ani v ním podanom odvolaní. Nebol tak daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, preto odvolací súd nemohol dokazovanie v nevyhnutnej miere doplniť vykonaním dôkazov, ktoré strany sporu v konaní pred súdom prvej inštancie ani riadne nenavrhli.

100. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnym rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie nájomného v dohodnutej fixnej výške je dôvodný a že vznik pohľadávky spôsobilej na započítanie voči nájomnému žalovaný v konaní vierohodne nepreukázal, čím dôkazné bremeno o jej existencii nezvládol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vo výroku vecne správne preto odvolací súd podľa § 387 potvrdil.

101. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že ho priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2, v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

102. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .