Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/266/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. Q., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I.. B., Ž., o zaplatenie 1.866,79 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.067,32 Eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.7.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.866,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným v sume 159,95 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.866,79 Eur od 27.6.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania, a to titulom uzatvorenej Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 76394018/0900 dňa 23.8.2002 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 uzatvorenej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, so sídlom v Bratislave (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Na základe Zmluvy č. o kontokorentnom úvere č. 76394018/0900 dňa 23.8.2002 uzatvorenej medzi postupcom a žalovaným postupca poskytol žalovanému úver vo výške 497,91 EUR (15.000,- Sk). Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka.

3. Po postúpení pohľadávky žalobca následne dňa 11.3.2014 uzavrel so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávkach v splátkach. Dlžník písomne uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do právneho dôvodu a výšky, pričom uznal svoj dlh do výšky istiny 1.879,44 Eur, ostatného príslušenstva 0,00 Eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- Eur a úroku z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 1.879,44 Eur od 27.6.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky. Predmetom dohody o splátkach bol

záväzok dlžníka vzniknutý dlh splatiť v pravidelných mesačných splátkach v sume 30,- EUR mesačne vždy k 25. dňu toho - ktorého mesiaca, počnúc mesiacom 25.4.2014. Z obsahu dohody vyplýva, že veriteľ sa s dlžníkom dohodli na uspokojení uznaného dlhu v pravidelných mesačných splátkach, pričom nezaplatením niektorej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý uznaný dlh. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2.313,78 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.909,44 Eur, riadneho úroku 17,35 Eur, úroku z omeškania vo výške 386,99 Eur. Žalobca uviedol, že napriek opakovaným pokusom dohodnúť sa na úhrade predmetnej pohľadávky mimosúdne, vrátane uvedenej Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávkach v splátkach, žalobca svoj záväzok nesplnil. Odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil iba dve splátky po 30,- Eur, a to 28.9.2013 a 28.6.2014.

4. Následne súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote stanovenej súdom vyjadril k žalobe, Žalovaný výzvu prevzal dňa 19.9.2014, no k žalobe sa do dnešného dňa nevyjadril a v konaní zostal nečinný.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 26.2.2018, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu pred pojednávaním doručil súdu dňa 23.2.2018 vyjadrenie k žalobe, ktoré obsahovalo upresnenie žalovanej sumy a platobnú históriu žalovaného. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný uhradil v období od 26.9.2013 do 26.7.2017 čiastočne istinu, a to v 37 splátkach po 30,- Eur (spolu 1110,- Eur). Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca uviedol, že žiada uhradiť istinu v sume 799,44 Eur a tiež upravil úrok z omeškania za uvedené obdobie, ktorý vyčíslil v sume 506,20 Eur, pričom vychádzal z 8,5% ročného úroku. Zároveň žiadal, aby mu žalovaný uhradil zákonný úrok z omeškania od 27.7.2017 vo výške 8,5 % zo sumy 799,44 Eur. Nakoľko žalobca súdu doručil rozsiahle (viac ako 100-stranové) vyjadrenie bezprostredne pred pojednávaním a na pojednávanie sa žalovaný nedostavil, súd pojednávanie odročil na 26.3.2018 s tým, že uvedené vyjadrenie s novým termínom bude doručovať žalovanému v zmysle ustanovenia § 167 CSP.

6. Vyjadrenie žalobcu spolu s termínom bolo doručené žalovanému dňa 2.3.2018. Žalovaný zostal v konaní nečinný a k písomnému podaniu žalobcu sa nevyjadril.

7. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 26.3.2018, na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobca. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd v zmysle ustanovenia § 180 konal v neprítomností žalovaného. V zmysle § 180 CSP, súd po vyvolaní vecí zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. Žalobca zotrval na svojich písomných podaniach. Právna zástupkyňa žalobcu pre upresnenie písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.2.2018 udáva, že berú žalobu späť v časti rozdielu medzi uplatnenou istinu v žalobe, t.j. v sume 1.866,79 Eur a sumou žiadanou vo vyjadrení zo dňa 20.2.2018, t.j. 799,44 Eur. Teda berú žalobu späť tak ako to vyplýva z vyjadrenia v sume 1.067,35 Eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, pokusom o zmier, Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávkach v splátkach a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli o zmluvu kontokorentnom úvere č. 76394018/0900 dňa 23.8.2002, podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru bankou dlžníkovi podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úverového rámca predstavovala 15.000,-Sk, úroková sadzba bola určená vo výške 11,85% ročne, splatnosť úrokov mesačne, končená splatnosť úveru na deň 23.08.2003.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.6.2013 (č.l. 19 a nasl.) postúpila SLSP (postupca) svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.

9. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 27) mal súd zistené, že ku dňu 27.6.2013 pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému predstavovala sumu 2.313,78 EUR, z toho istina 1.909,44 EUR, riadny úrok vo výške 17,35 EUR, úrok z omeškania 404,34 EUR a ostatného príslušenstva poplatky vo výške 0 EUR. Z prílohy vyplýva dátum poslednej úhrady žalovaného 15.7.2011 vo výške 78,- Eur.

10. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 (č.l. 31) Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila, že pohľadávka z Nepovoleného prečerpania na účte bola postúpená žalobcovi, a to vo výške 2.313,78 Eur s príslušenstvom postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené, v konaní preukázal iba samotné oznámenie o postúpení pohľadávky bez doručenky, či iného dokladu o doručovaní žalovanému.

11. Listom zo dňa 15.7.2014 (pokus o zmier) vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného . na zaplatenie sumy 2.5664,59 Eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 1.849,44 Eur, zákonného/ zmluvného úroku vo výške 160,81 Eur, riadneho úroku vo výške 17,35 Eur, úroku z omeškania vo výške 20,63, zmluvného úroku 366,36 Eur a nákladov inkasného konania vo výške 150,- Eur.

12. Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 11.3.2014 súd zistil, že zmluvnými stranami boli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. V čl. 2. Uznanie záväzku žalovaný uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 1.879,44 Eur, ostatného príslušenstva vo výške 0,- Eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- Eur a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.879,44 Eur za dobu od 27.6.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky. Žalovaný sa záväzok zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 30,- eur s tým, že splátka bude splatná k 25. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol určený na deň 25.4.2014 a dátum poslednej splátky určený nebol. V dotazníku k dohode zo dňa 11.3.2014 žalovaný na predtlačenom formulári uviedol, že berie na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby a posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde.

13. Podaním doručeným súdu 23.2.2018 žalobca špecifikoval žalobu, doložil prehľad transakcii na úverovom účte žalovaného. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný uhradil v období od 26.9.2013 do 26.7.2017 čiastočne istinu, a to v 37 splátkach po 30,- Eur (spolu 1110,- Eur). Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca uviedol, že žiada uhradiť istinu v sume 799,44 Eur (oproti žalovanej istiny 1.866,79 Eur) a tiež upravil úrok z omeškania za uvedené obdobie, ktorý vyčíslil v sume 506,20 Eur, pričom vychádzal z 8,5% ročného úroku. Zároveň žiadal, aby mu žalovaný uhradil zákonný úrok z omeškania od 27.7.2017 do zaplatenia vo výške 8,5 % zo sumy 799,44 Eur a nahradil žalobcovi trovy konania. Uvedené písomné vyjadrenie upresnila právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 26.3.2018 tak, že ako to vyplýva z obsahu podania, berie žalobca žalobcu späť v časti o zaplatenie istiny v sume 1.067,35 Eur, t.j. rozdiel medzi žalovanou sumou 1.866,79 Eur a sumou uvedenou vo vyjadrení zo dňa 20.2.2018, t.j. 799,44 Eur.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie istiny v sume 1.067,35 Eur pred začatím pojednávania (v zmysle obsahu vyjadrenia zo dňa 20.2.2018), súd konanie v tejto časti zastavil.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

19. Podľa § 52 ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 3 cit. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

22. Podľa § 53 ods. 3 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

23. Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26 Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohl'adávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona Č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len "zákon o bankách") účinného v čase postúpenia dlhu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prednostne zaoberal tým, či žalobca je vôbec aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere, na základe ktorej následne uzavrel so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. V súlade s vykonaným dokazovaním a v zmysle citovaných ustanovení zákonov, súd v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.6.2013 medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľňou, a.s..

29. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo Zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené

za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V konaní totiž nebolo preukázané, že SLSP ako právny predchodca žalobcu písomne žalovaného vyzvala na plnenie (chýba samotná výzva na úhradu pohľadávky ako aj doklad o doručovaní takejto výzvy), nepreukázala ani to, že výzvu aj doručila žalovanému a že žalovanému poskytla 90-dňovú lehotu na splnenie dlhu a následne svoju pohľadávku proti nemu postúpila. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi) je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca v tomto konaní nepredložil ani samotnú výzvu na úhradu dlžnej sumy a už vôbec tak nepreukázal jej zaslanie, resp. doručenie žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Z uvedeného je preto zrejmé, že Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal žalobca pohľadávku proti žalovanému nadobudnúť, je pre rozpor so zákonom neplatná a žalobca tak nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky. V nádväznosti na uvedené, preto nemohol súd vychádzať ani z predloženej Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 26.3.2018, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko pohľadávka bola postúpená platne, výzva bola žalovanému doručená a bola zachovaná lehota 90 dní tak, ako uvádza zákon o bankách v ustanovení § 92 ods, 8, sa preto nezakladá na listinných dôkazoch predložených samotným žalobcom, ktorú sú súčasťou súdneho spisu, pretože súd uvedené tvrdenia preukázané nemal a žalobca ich v rámci dokazovania súdu nepredložil a na samotnom pojednávaní ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať.

30. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu.

31. Podľa § 525 ods. 1 OZ: Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

32. Podľa § 525 ods. 2 OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

33. Podľa § 526 ods. 1 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

34. Podľa § 526 ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

35. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka postúpiť svoje pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých vyššie uvedených podmienok, ktorých splnenie však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 OZ. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. Ustanovení zákona prešiel na inú osobu z pôvodného veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ, ani

prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 OZ, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

36. Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku, pričom musí preukázať, že klient si výzvu aj prevzal, a zároveň že klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie vyššie uvedených podmienok, ktoré vyžaduje zákon o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky, pričom zákon vyžaduje na ich splnenie písomnú formu.

37. Pre úplnosť súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že počas trvania úverového vzťahu je banka (v tomto prípade SLSP) držiteľom bankového povolenia, a teda vzťahuje sa, tak, ako už bolo vyššie uvedené, na ňu zákon o bankách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ. Ako už bolo vyššie uvedené, pre platné postúpenie pohľadávky zo strany banky, ako postupcu, musia byť splnené okrem všeobecných podmienok ust. § 524 aj podmienky uvedené práve v citovanom ust. § 92 ods. 8 zákon o bankách. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na „nebankovku'' môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže postúpiť úverové vzťahy bežne uzatvárané na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebankovku, čo je v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky.

38. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.

39. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 . Žalobca teda nepreukázal, že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 76394018/0900 zo dňa 23.8.2002, ktorú uzavrel žalovaný so SLSP, právnym predchodcom žalobcu a rovnako ani na základe Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, nakoľko predmetná dohoda bola uzavretá na základe záväzku žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a.s. Súd preto žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalovaný ako v celom rozsahu úspešná strana sporu by mal nárok na náhradu trov konania. Súd v danom prípade zobral do úvahy aj čiastočné zastavenie konania, a zohľadnil ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko po začatí konania zobral žalobu v časti späť a späťvzatie žaloby neodôvodnil a nepreukázal dôvodmi na strane žalovaného. Nakoľko však žalovaný náhradu trov konania nežiadal a v konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.