Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu MEDUX s.r.o., so sídlom Levočská 3521/29, Poprad, IČO: 368 158 29, právne zastúpeného Podtatranská advokátska kancelária s.r.o., Námestie sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému I. U., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XXXX/XX, H., právne zastúpený JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, L. Svobodu 2674/1, Poprad, o zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/493/2015 - 191 zo dňa 3.2.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 eur s 5,15 % p.a. úrokom z omeškania od 22.5.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd okrem iného odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Žalobca v konaní preukázal, že so žalovaným uzavrel pred dátumom 23.2.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000 eur. Čas plnenia žalovaného ako dlžníka dohodnutý nebol, podľa vyjadrenia žalobcu mal žalovaný požičanú sumu vrátiť priebežne zo mzdy. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka žalobca vyzval žalovaného na plnenie výzvou z 19.05.2014, výzvu žalovaný prevzal 21.5.2014. Napriek výzve na plnenie bezodkladne, požičanú sumu žalobcovi nevrátil, preto súd žalovaného zaviazal na plnenie. V konaní žalovaný prostriedkami procesného útoku preukazoval, že suma 3.000 eur, ktorú zaplatil žalobca žalovanému 23.2.2012, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu žalobcu z 23.2.2012, nebola zaplatená titulom pôžičky. Súd tvrdeniu žalovaného neuveril. Naopak v plnom rozsahu sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že sumu 3.000 eur poskytol žalovanému ako pôžičku. Uvedený záver je preukázaný výsluchom svedkyne D. T. - účtovníčky žalobcu, ktorá potvrdila, že údaj vo výpise z účtu z XX.X.XXXX o tom, že suma 3.000 eur predstavuje úhradu faktúry č. XXXXX, bol uvedený ňou omylom, že išlo o pôžičku sumy 3.000 eur. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že ide o účelové tvrdenie svedkyne vzhľadom na príbuzenský vzťah so štatutárnym zástupcom žalobcu. Tvrdenie svedkyne je v súlade s ďalším vykonaným dokazovaním. Svedok C.I. F. potvrdil, že pre žalobcu vykonával rôzne práce, v roku 2012 pomocné stavebné práce, pričom faktúra vystavená na cenu za poskytnuté práce mu bola uhradená v hotovosti. Uvedené vyplýva i z listinných dôkazov objednávky, faktúry, pokladničných dokladov. Uzavretie zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu nepriamo potvrdili i svedkovia E. Č. O. D. Č..

Na záver súdu o dôvodnosti žaloby nemá vplyv tvrdenie žalovaného preukázané listinnými dôkazmi, že viaceré zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu boli uzavreté písomne. Táto skutočnosť nepreukazuje, že medzi stranami sporu nemohla byť uzatvorená zmluva o pôžičke, i keď len táto jedna, ústnou formou. Taktiež neobstojí obrana žalovaného o tom, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že finančná situácia žalovaného neumožňuje vrátiť už predtým poskytnuté pôžičky, a že žalobca nemal dôvod poskytnúť žalovanému ďalšiu pôžičku, keď žalovaný nevrátil predtým poskytnuté pôžičky. Žalobca vysvetlil súdu, že žalovanému ako zamestnancovi dôveroval a bol mu ochotný pôžičku poskytnúť. Ani listinný dôkaz tzv. „Stupačky“ (č.l. 41 spisu) nevyvrátil tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičky. Žalovaný nijakým prostriedkom procesnej obrany nepreukázal, že suma 3.000 eur predstavuje vyplatenie dohodnutej odmeny pre žalovaného. Súd nárok žalobcovi priznal titulom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, nie titulom bezdôvodného obohatenia, keď medzi stranami sporu bola preukázaná existencia záväzkového vzťahu. Súd sa nestotožnil so vznesenou námietkou premlčania, keď dospel k názoru, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka, žaloba bola podaná dňa 18.12.2015, t. j. včas pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na plnenie od 22.5.2014. Uplatnená výška úroku z omeškania je v súlade s citovanou právnou úpravou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v oboch výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby tento rozsudok v oboch výrokoch zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Zároveň si odvolateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní okrem iného namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Namietal výpoveď svedkyne T.Z., ktorá je sestrou štatutára žalobcu a namietal, že zo svedeckých výpovedí svedkov E.I. Č.I. a D.I. Č.É. nemožno v žiadnom prípade vyvodiť existenciu pôžičky 3.000 eur. V ďalšom poukázal na výpoveď C. E., že peniaze požičiaval žalovanému bez písomnej zmluvy o pôžičke z toho dôvodu, že bol jeho zamestnancom, že mu dôveroval, a že mu teda peniaze požičal bez písomnej zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti poukázal na to, že štatutár žalobcu mal požičať žalovanému spolu 53.830 eur, čo podľa jeho názoru nie je reálne a je úplne absurdné, aby takto neopatrne hazardoval s peniazmi, a to najmä pri takýchto obrovských sumách za stavu, ak mal požičiavať žalovanému, ktorý ho mal klamať a podvádzať, pričom štatutár žalobcu vedel, že žalovaný má exekúcie. Podľa názoru odvolateľa žalobca neuniesol dôkazné bremeno a poukazoval na to, že 3.000 eur je časť provízie, na ktorú mal žalovaný nárok voči žalobcovi za vybavenie zákazok, ktoré vybavil pre žalobcu. Ďalej poukázal na to, že môže len ako nepriamy dôkaz použiť listinu „Stupačky“, keď už na pojednávaní dňa 8.11.2016 uvádzal, že v sume 24.830 eur, označenej ako „peniaze nad rámec mzdy pre I. U.Q.“ je zahrnutá aj sumu 3.000 eur, keďže v konaní 11C/416/2015 je uplatňovaná suma 21.830 eur, čo spolu so sumou 3.000 eur v tomto konaní dáva dohromady 24.830 eur. Žalovaný opätovne namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu pri právnom posúdení ako bezdôvodné obohatenie.

3. Žalovaný následne svoje odvolanie doplnil po uplynutí odvolacej lehoty dňa 1.6.2017.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu, aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a jeho dôvody považuje za správne (§ 387 ods. 1, 2 .

10. Bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní preukázané, že z účtu žalobcu dňa 23.2.2012 bolo žalovanému poskytnutých 3.000 eur ako pôžička, pričom čas plnenia žalovaného ako dlžníka dohodnutý nebol a žalovaný mal požičanú sumu vrátiť priebežne zo mzdy.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením dôkazov tak, ako ich vykonal súd prvej inštancie, ktoré korešponduje so znením ust. § 191 CSP.

12. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov.

13. Naopak, žalovanému sa v priebehu celého konania, a teda vrátane odvolacieho, nepodarilo preukázať, že suma 3.000 eur nebola pôžičkou, ale bola naopak nárokom žalovaného na odmenu z provízie.

14. Pokiaľ prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a z neho vyvodil aj správne právne závery vo vzťahu k existencii pôžičky, potom neobstojí ani námietka premlčania zo strany odvolateľa a za stavu, ak žaloba bola podaná dňa 18.12.2015, tak bola podaná včas pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

15. Odvolací súd vo vzťahu k doplneniu odvolania po uplynutí odvolacej lehoty zo strany žalovaného poukazuje na znenie ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

16. Za situácie, ak odvolateľ doplnil dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na toto doplnenie odvolania zo strany odvolateľa neprihliadal.

17. Odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 s poukazom na ust. § 255 a vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, ktorému však žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, tak tomu zodpovedá aj výrok o trovách odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hla

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .