Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-234-2017.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/234/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému P. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, XXX XX A., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 1.511,56 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.511,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 20.01.2015 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.957,68 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 94 pravidelných mesačných splátkach po 51,70 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.859,80 eur. Žalovaný uhradil z uvedenej sumy 1.780,08 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 27.11.2014 žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 25.01.2015 k úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlh žalovaného predstavuje sumu 1.511,56 eur. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 3.291,64 eur. Žalovaný uhradil čiastku vo výške 1.780,08 eur. Rozdiel predstavuje žalovaná suma vo výške 1.511,56 eur.
3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
4. Uznesením, sp. zn. 4Csp/234/2017-48 zo dňa 16.02.2018 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu, so Všeobecnou úverovou bankou, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. Dôvodom je skutočnosť, že počas konania žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo v dôsledku jej rozdelenia. V zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, uzatvoreného medzi dotknutými obchodnými spoločnosťami sa spoločnosť VÚB, a.s. stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti, keďže predmetná vec sa netýka produktov QCar a Triangel - splátkový predaj, v prípade ktorých všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov preberá spoločnosť VÚB Leasing, a.s..
Právny nástupca žalobcu prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho právneho predchodcu.
5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu svojou pracovnou vyťaženosťou. Výslovne súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
6. Uznesením, sp. zn. 4Csp/233/2017 vyhláseným na pojednávaní dňa 26.03.2018 súd návrh pôvodného žalobcu, spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. na zmenu strany sporu na strane žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca síce tvrdil, že pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovaného vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, v prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, písomnosťou zo dňa 25.01.2015 žalovaného síce upozornil na možnosť zosplatnenia jeho záväzku, avšak žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že ako veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru a pristúpil k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu záväzok žalovaného nebol zosplatnený riadne a naďalej trvá v pôvodne dohodnutých splátkach až do konečnej splatnosti pôžičky, t.j. do apríla 2020.
7. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu, že mu právnym predchodcom žalobcu bol poskytnutý spotrebiteľský úver ani to, že poskytnutý úver riadne a včas nesplácal. Popísal dôvody, pre ktoré sa tak stalo.
8. Súd postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to Zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou, doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, Výpisom o prehľade splátok a úhrad v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluch žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 9. Žalobca, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.957.68 eur právnym titulom pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 94 mesačných splátkach po 51,70 eur. Zmluvné strany si nedohodli poistenie pôžičky. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali čiastku 2.902,12 eur a celková suma pôžičky bola vo výške 4.859,80 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 32 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 32 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 19,59 %. Dátum prvej splátky nebol dohodnutý. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý ako 04/2020.
10. Právny predchodca žalobcu výzvou - predžalobná upomienka zo dňa 27.11.2014 vyzval žalovaného k bezodkladnému splateniu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 197,80 eur s upozornením, že ak do 05.01.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2014 bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 12.12.2014.
11. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný žalobcovi uhradil celkom 1.780,08 eur. Zostatok neplatenej pôžičky predstavuje čiastku 1.738,44 eur, v ktorej sú zahrnuté aj zmluvné pokuty v celkovej výške 226,88 eur, ktoré si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil.
12. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že mal mozgovú príhodu a dva infarkty. Ležal v nemocnici v Brezne a peniaze potreboval, lebo ochorel a nemali žiadne peniaze. Keby nebol ochorel nikdy by túto pôžičku pri takej úrokovej sadzbe nebol zobral. Aj v súčasnosti chodí po doktoroch a nemá z čoho žalobcovi pôžičku platiť. Chcel sa dohodnúť na nižších splátkach, ale neboli ochotný sa s ním dohodnúť. Poberá dôchodok vo výške 300,- eur. Z neho musí zaplatiť lieky a kúpiť drevo na zimu. Každý druhý mesiac chodí na kardiológiu do Rimavskej Soboty. Je ochotný platiť dlh po 25,- eur mesačne, je si vedomý toho, že to čo som zobral treba aj zaplatiť.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
20. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
21. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke, medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.957,68 eur, na úhradu iných záväzkov voči spoločnosti, ktorú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 94 mesačných splátkach po 51,70 eur. Zmluva o pôžičke obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti uvedeného zmluvného typu, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme pôžičky a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené v § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to údaje týkajúce termínov jednotlivých splátok úveru, jednoznačný údaj o trvaní zmluvy, a určitý údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý by bol vyjadrený konkrétnym dátumom, t.j. dňom, mesiacom a rokom o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 32 % ročne súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi, keďže úroková sadzba poskytovaná bankami pri obdobnom spotrebiteľskom úvere poskytovanom na obdobie dlhšie ako päť rokov bola v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. v júni 2012 vo výške 13,63 %
ročne. Zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe, ako odmene za poskytnuté peňažné prostriedky v konkrétnom prípade takmer trojnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu bežne používanú v obchodných vzťahoch, súd preto považuje dojednanie o úrokovej sadzbe za rozporné a priečiace sa dobrým mravom, a za neplatné zmluvné dojednanie v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu absencie už uvedených obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať nielen za bezúročný, ale aj bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke, keď jeho právny predchodca žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.957,68 eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom ani nerozporoval, rovnako ani tvrdenia žalobcu, že svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi doposiaľ uhradil peňažné prostriedky vo výške 1.780,08 eur.
31. Hoci žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovaného vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, v prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Inými slovami, veriteľ je povinný upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku skôr ako pristúpi k zosplatneniu dlhu. Právo zosplatniť záväzok môže pritom veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak toto jeho právo zanikne. Žalobca písomnosťou zo dňa 26.11.2014 žalovaného síce upozornil na možnosť zosplatnenia jeho záväzku, ktorú zásielku si žalovaný v odbernej lehote neprevzal, avšak žalobca už žiadnym spôsobom nepreukázal, že oznámenie o zosplatnení dlhu žalovanému doručil, prípadne že by predmetnú písomnosť vôbec odovzdal na poštovú prepravu. Znamená to, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. V neposlednom rade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nezaoberal schopnosťou žalovaného z hľadiska jeho individuálneho posudzovania splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Záväzok žalovaného nebol preto zosplatnený riadne a naďalej trval v pôvodne dohodnutých splátkach až do konečnej splatnosti poskytnutej pôžičky. 32. S poukazom na uvedené bol žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu povinný zaplatiť žalobcovi 69 splatných splátok istiny úveru (bez akýchkoľvek úrokov) v sume po 20,83 eur, t.j. bol žalobcovi povinný zaplatiť sumu vo výške 1.228,97 eur. Nebolo sporné, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaný žalobcovi zaplatil čiastku v celkovej výške 1.780,08 eur. Súd ma za to, že žalovaný svoj splatný záväzok z úverovej zmluvy zo dňa 12.06.2012 ku dňu rozhodnutia súdu riadne splnil a v tejto časti jeho záväzok zanikol. V prevyšujúcej časti o zaplatenie splátok istiny v počte 25 splátok po 20,83 eur, u ktorých splatnosť ešte nenastala, t.j. spolu v sume 520,75 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol.
33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaný mal vo veci plný úspech a z uvedeného dôvodu mu ako úspešnej strane v spore vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.