Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-138-2017.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/138/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO: 35 923 130, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického č. 30, proti žalovanému: H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W. P., H. U. č. XXX/X, zast. JUDr. Andrej Cifra , advokát- Advokátska kancelária, J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 4.848,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. januára 2017, č.k. 15C/44/2015-96 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, a výroku III. o náhrade trov konania , p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. V poradí druhým napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie 506,43,- eur zastavil a výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou 5.2.2015 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 4.848,14 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 9.3.2012 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že účastníci uzavreli dňa 7.6.2011 zmluvu o pôžičke č. 8007269, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 7.620,- eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach po 127,- eur, pričom žalovaný uhradil len sumu 1.752,21 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil povinnosť riadne a včas splácať úver, žalobca vyzval žalovanému k úhrade všetkých splátok jednorázovo listom z 29.2.2012.
3. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 96 ods. 1 OSP / vtedy platného a účinného zákona/ konanie o zaplatenie sumy 500,- eur zastavil a to pre zaplatenie sumy žalovaným po začatí konania.
4. Následne súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 15C/44/2015 zo dňa 27.8.2015 tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku s odôvodnením, že uplynula premlčacia doba plynúca od splatnosti splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru.
5. Uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co 1109/2015 zo dňa 29.11.2016 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu je skúmať, či boli splnené podmienky pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, či existovala dohoda
o tzv. zosplatnení, pričom tieto skutočnosti majú význam pre posúdenie námietky premlčania nároku. V prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá, ani inak určená, začína plynúť premlčacia doba dňom nasledujúcom po dni, keď vznikol dlh. V prípade ak došlo k platnému zosplatneniu treba skúmať, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu a v závislosti od toho skúmať počiatok plynutia premlčacej doby.
6. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: dňa 26.5.2011 podal žalovaný žiadosť o poskytnutie bezúčelovej pôžičky, pričom v časti V. Údaje k požadovanej pôžičke označil údaj o výške pôžičky 5.000,- eur na dobu splácania 60 mesiacov, spôsob splácania bankovým prevodom a uviedol svoje číslo účtu. Dňa 7.6.2011 bola zmluva podpísaná stranou veriteľa Consumer Finance Holding a.s., pričom v časti VII. Schválená výška pôžičky je uvedený údaj o pôžičke 5.000,- eur, celková suma pôžičky činila 7.320,- eur, žalovaný mal pôžičku splácať v splátkach po 127,- eur v počte splátok 60, termín konečnej splatnosti 6/2016, celkovými nákladmi spotrebiteľa 2.620,- eur, ročnou úrokovou sadzbou 19,58%, RPMN 19,58%, priemernou hodnotou RPMN 20,56%. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky platné od 11.6.2010 a Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06. Predžalobnou upomienkou z 29.2.2012 vyzýval žalobca žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Žalovaný bol vyzvaný k úhrade 7023,10 eur do 3 dní od doručenia upomienky. Uvedená upomienka bola doručená žalovanému dňa 5.3.2012.
7. V priebehu konania žalobca špecifikoval pôvodne žalovanú pohľadávku tak, že žalovaný mal uhradiť ku dňu podania žaloby sumu 6.061,23 eur, ďalej mal zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorú si zmluvné strany dojednali pre prípad porušenia povinností v zmysle čl. 11 VOP, pričom požaduje zmluvnú pokutu v sume 506,43 eur, a to ku dňu 31.12.2014, ďalej si uplatňuje náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v sume 32,69 eur. Mesačné splátky boli splatné k 20.dňu v mesiaci. Po zohľadnení čiastočných úhrad žalovaného v priebehu konania je potom žalovaný povinný zaplatiť sumu 4.384,14 eur s príslušným úrokom z omeškania jednotlivých omeškaných súm až do zaplatenia. Následne žalobca uvádza, že listom z 29.2.2012 nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k zosplatneniu dlhu. Žalobca preto mohol prvý raz vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu 1.3. 2012, t.j. deň po tom, čo došlo k zosplatneniu. Trojročná premlčacia doba uplynula 1.3.2015, preto jeho právo nie je premlčané. Vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Z pripojeného prehľadu transakcií z účtu žalobcu vyplýva, že v časovom období od 1.1.2015 do 21.7.2015 vykonal žalovaný úhrady v sume 500,- eur.
8. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu v súvislosti s prípravou pojednávania vyzval žalobcu, aby na pojednávaní ozrejmil dojednanie o zosplatnení celej pohľadávky z úveru, ďalej, aby preukázal splnenie podmienok pred zosplatnením v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žiadal predložiť prehľad všetkých úhrad, ktoré žalovaný počas zmluvného vzťahu zaplatil a na čo boli započítané.
9. Právne vec posúdil podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP , § 43c ods. 2,3 § 44 ods. 1, 2 , § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka , § 2 písm. d) , § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
10. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jeho práva či už na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíja žalovaný nárok od písomne uzavretej zmluvy o poskytnutí pôžičky so žalovaným, pričom táto nebola uzavretá za účasti oboch zmluvných strán naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva musí mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti tak ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z obsahu zmluvy a z výsluchu žalovaného je zrejmé, že žalovaný najskôr dňa 26.5. 2011 požiadal o úver v sume 5.000,- eur na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol len údaje k požadovanej pôžičke 5.000,- eur počet splátok 60 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami. Uvedené skutočnosti tvrdil žalovaný v konaní aj pri jeho opätovnom výsluchu a neplatné uzavretie zmluvy uvádzal aj v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené žalobcovi. Žalobca mal teda možnosť vyjadriť sa k takému zmenenému skutkovému tvrdeniu žalovaného a k uvedenému doručil súdu následne písomné vyjadrenie z 25.1.2017.
11. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo, pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak ako je uvedené v časti VII. Schválená výška pôžičky. V tejto časti zmluvy uvádza žalobca ako veriteľ údaj o pôžičke, počte splátok, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbec možnosť ovplyvniť napríklad taký základný údaj ako výšku mesačnej splátky. Je preukázané, že veriteľ ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky schválil túto žiadosť následne po podaní žiadosti, pričom na základe ním nadstavených podmienok aj následne poskytol žalovanému pôžičku 5.000,- eur. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami , ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy /§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka/, ktorý ale žalovanému nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V žiadnom prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie pôžičky nahradzovať Podmienky k zmluve o poskytnutí PQ - 06, v ktorých sa nachádzajú príkladmo uvedené rôzny typy úverov s uvedením rôznych podmienok splácania, pretože v čase podávania žiadosti nie je zrejmé aká pôžička v akej výške bude schválená a ako vyplýva i z výpovede žalovaného pri spísaní žiadosti o úver mu neboli poskytnuté žiadne písomnosti, nebolo mu nič vysvetľované a dokonca mu nebola ani doručená odsúhlasená zmluva, prišlo mu len oznámenie, že má poskytnuté peniaze. Súd konštatuje, že obdobný názor je vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave v rozhodnutí SK/0554/99/2014 zo dňa 20.1. 2015.
12. Zmluva o úvere preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami /§ 39 Občianskeho zákonníka/. Žalovaný sa pritom k mechanizmu uzatvárania zmluvy podrobne vyjadril a uvedené len podporuje záver, že žalobca uzatvoril zmluvu neplatne. Súd ešte dodáva, že veriteľ takto disponuje s úverovou istinou svojho dlžníka ešte v čase, keď k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo, pretože až okamihom dôjdenia akceptácie návrhu bez zmien a doplnkov dochádza pri dvojstranných právnych úkonoch k platnému uzavretiu zmluvy /§ 44 ods. 1, § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Uvedené konanie veriteľa len umocňuje záver súdu, že celú záležitosť ohľadom uzatvorenia zmluvy inicioval výlučne len veriteľ, čomu zodpovedá aj „vyhlásenie zmluvných strán“ v zmluve, že riadnym podpisom zmluvy uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o úvere, pričom veriteľ môže uzavrieť a podpísať zmluvu i s prípadnými výhradami a zmenami oproti obsahu podanej žiadosti o úver.
13. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, žalobcovi nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 7.6.2011. Odhliadnuc od uvedeného súd konštatuje, že zmluva o pôžičke neobsahuje ani náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, ako napr. presný údaj o konečnej splatnosti úveru, o termínoch jednotlivých splátok, o určení , aká suma zo splátky pripadá na úrok. Celkom nesprávne je uvedený údaj o celkovej sume pôžičky, pretože tento údaj nemôže zahŕňať aj náklady spotrebiteľa a je v rozpore s § 2 písm. l/ citovaného zákona. Úver by bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobcovi by patril len nárok na vrátenie úverovej istiny, ktorú na účet odporcu poskytol v sume 5.000 eur po odpočítaní platieb žalovaného.
14. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že je bez významu posudzovať úkon žalobcu
- predžalobnú upomienku z 29.2.2012, ktorým malo dôjsť k zosplatneniu. Je pravdou, že v zmysle § 565 OZ v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa zosplatniť úver pri vynechaní splátok, preto pre rozpor s uvedeným ustanovením by bol tento úkon posúdený ako neplatný.
15. S poukazom na vznesenú námietku premlčania podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení bez ohľadu na nečinnosť žalovaného , súd ex offo posudzoval či právo žalobcu , ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je premlčané. Plnenie veriteľa
bolo poskytnuté pravdepodobne dňa 7.6. 2011 po odsúhlasení žiadosti veriteľom , preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba týmto dňom, pretože veriteľ musel vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne dňom 7.6.2011 a dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 7.6.2013 a trojročná objektívna premlčacia doba dňa 7.6.2014 . Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd 5.2.2015, teda po uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie jeho práva postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 16. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. Proti tomuto rozsudku, výroku II. a III. podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP , keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Právny záver súdu prvej inštancie, že považuje predmetnú zmluvu za neplatný právny úkon, keď žalovaný vypĺňal údaje v bode V. zmluvy, teda výšku pôžičky 5.000,- eur a dobu splácania 60 mesiacov, pričom bod VII. Zmluvy obsahuje údaje vyplnené žalobcom ,ktoré neboli obsahom bodu V., je nesprávny. Súčasťou zmluvy boli aj podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06, kde v bodoch 2 a 3 sú uvádzané hodnoty výšky splátok a RPMN. Žalovaný sa pri zvolení si pôžičky vo výške 5.000,- eur a 60- mesačných splátkach mohol oboznámiť s výškou mesačnej splátky. Žalobca považuje zmluvu o pôžičke za platný právny úkon . Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06 podanú žiadosť nenahrádzajú, ale ju len dopĺňajú. Nakoľko došlo k schváleniu žiadosti v rozsahu, v akom bola doručená žiadosť dlžníka, nebola potrebná písomná akceptácia zo strany žalovaného. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15, keď zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument ako i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010 / nesprávne právne posúdenie veci / . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám, vo veci rozhodol . Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.
18.Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmluva o úvere je absolútne neplatný právny úkon a preto nebolo možné posudzovať otázku premlčania každej splátky osobitne. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ tak je potrené uviesť, že predmetný rozsudok na zaoberal požiadavkou určitosti, stručnosti, presnosti , jasnosti a zrozumiteľnosti, ktoré musia dodávatelia dodržiavať v zmluvných vzťahoch so slabšou stranou. Žalovaný bol oboznámený iba so zmluvným formulárom dňa 26.05.2011 a následne došlo 07.06.2011 k doplneniu nových údajov / RPMN, ročná úroková sadzba, konečná splatnosť/. Nedodržanie písomnej formy sankcionuje Občiansky zákonník v zmysle ust. § 40 ods. 1 absolútnou neplatnosťou. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne žiadal o priznanie náhrady trov odvolacieho konania.
19. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,§ 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. a III., podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o pôžičke z rovnakých dôvodov, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalovaný požiadal o úver dňa 26.5.2011 v sume 5.000,- eur a to na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol výšku pôžičky 5.000,- eur , počet splátok 60 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami . K prijatiu návrhu nedošlo , pretože právny predchodca žalobcu neprijal návrh žalovaného bez výhrad a zmien, keď
oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak, ako je uvedené v časti VII. Schválená výška pôžičky. V tejto časti zmluvy žalobca uvádza údaj o pôžičke, počte splátok, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky , výšku RPMN, pričom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť výšku mesačnej splátky. Prijatie návrhu so zmenami predstavuje nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Žiadosť o poskytnutie pôžičky nemôžu nahradzovať Podmienky k zmluve o poskytnutí PQ-06. Zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch presný údaj o konečnej splatnosti úveru, o termínoch jednotlivých splátok , o určení, aká suma zo splátky pripadá na úrok. Nesprávny je aj údaj o celkovej výške pôžičky, keď táto zahŕňa aj náklady spotrebiteľa.
22.Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie , ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery.
23. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte uvádza, že je možné proces uzatvárania zmluvy rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmluvy , ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda žalobca v časti zmluvy bod VII. „ Schválená výška pôžičky “ uvádzal iné údaje ako údaje, ktoré boli predložené žalovanému , išlo o nový návrh, ktorý mal žalovaný prijať. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v bode VII. Uviedol žalobca nové údaje a údaj o pôžičke, počte splátok, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť údaj ako výšku mesačnej splátky . Nový návrh žalovaného však nebol žalobkyňou prijatý, čo znamená, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.
24. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Pritom včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené a poukazujúc na v napadnutom rozsudku citované ust. § 43c , § 44 ods. 1, 2 a § 46 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka , odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovanému bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí pôžičky a to bez toho, aby žalovaným došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
25. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil , že zmluva o pôžičke zo dňa 7.6.2011 nebola platne uzatvorená, keď žalovaný podpísal predmetnú zmluvu dňa 26.5.2011 a žalobca dňa 7.6.2011. Nedošlo k úplnej akceptácii zmluvy o pôžičke žalovaným , keď zo strany žalobcu išlo o uvedenie údajov pôžičky poskytnutej za iných podmienok, ako žiadal žalovaný.
26.Rovnako správne posúdil súd prvej inštancie zmluvu o pôžičke, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch , a to presný údaj o konečnej splatnosti úveru, o termínoch jednotlivých splátok a určení, aká suma zo splátky pripadá na úrok. Termín splatnosti splátok je uvedený len vo Všeobecných obchodných podmienkach , ktoré v bode 6.2 upravujú, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
27.K tomuto odvolací súd uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť len bližšiemu vysvetleniu, konkretizácii náležitostí uvedených priamo v zmluve, ako aj k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Termín splatnosti splátok ako obligatórna náležitosť musí byť dohodnutý priamo v úverovej zmluve tak, aby bol spotrebiteľ preukázateľne informovaný o tom, k akému dátumu je povinný uhrádzať splátky, s čím sú spojené ďalšie významné právne dôsledky (omeškanie dlžníka a s tým spojená možnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu a pod.), pri existencii relevantného údaja o termíne prvej a ostatných splátok je tiež objektívne zistiteľná konečná splatnosť úveru.
28. Rovnako je správny vecný záver súdu prvého stupňa o tom, že chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy, ktorú zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) teda termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru . Tento údaj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
29.Názor súdu prvej inštancie, že absencia týchto náležitostí spôsobuje, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov / § 11 ods. 1 písm. a/ je preto správny.
30. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu nedošlo a preto patrí žalobcovi len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktorý je podľa § 107 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka premlčaný, pričom na toto premlčanie musel prihliadnuť z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri tomto závere o premlčaní nároku žalobcu a z toho vychádzajúcom rozhodnutí o zamietnutí žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku žalobcu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody takéhoto záveru a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
31. Odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej (§ 367 ods. 2 CSP).
32. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).