Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-53-2017.pdf
PDF · 139.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/53/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., R. XXX/XX, zastúpeného: JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/139/2012-216 zo dňa 13. októbra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, žalovanej strane priznal nárok na náhradu trov konania 100% a štátu priznal nárok na na náhradu trov konania 100% proti žalujúcej strane.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov dokazovania.
3. Žalobca pri dopravnej nehode dňa 05.05.2011 utrpel ťažké ublíženie na zdraví. Vodička motorového vozidla, ktorá mu spôsobila ťažké ublíženie na zdraví, bola rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 2T/77/2013 - 647 zo dňa 05.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.08.2013, uznaná vinnou a odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, ktorého výkon jej bol odložený na skúšobnú dobu 36 mesiacov. Žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Za škodu na zdraví žalobcovi zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla podľa § 427 a nasl. a § 420 Obč. zákonníka. Žalobca si uplatnil svoje nároky u žalovaného, u ktorého prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Žalobca utrpel škodu na zdraví v produktívnom veku 41 rokov a zároveň bol obmedzený v osobných záľubách, hlavne v športe, pretože pred úrazom sa pravidelne venoval rekreačne hlavne lyžovaniu, cykloturistike a z toho dôvodu žalobca žiadal okrem bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj „SSU“) i zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia o 50%, nakoľko išlo o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. Taktiež žiadal i úhradu liečebných nákladov týkajúcich sa poplatkov za lieky, lekárske ošetrenie, rehabilitáciu, zdravotné pomôcky a ubytovanie rodinných príslušníkov počas pobytu žalobcu v NRC Kováčová. Žiadal i úhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti (ďalej aj „PN“) od 04.05.2012 do 01.08.2012. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že poskytol žalobcovi plnenia v dostatočnej výške pre pokrytie jeho nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že titulom bolestného zaplatil žalobcovi 4 676,- eur,(380 bodov x 15,38 eur - hodnota jedného bodu - 20% spoluvina) titulom SSU 6 540,- eur (520 bodov x 15,72 eur - hodnota jedného bodu - 20% spoluvina), titulom straty na zárobku počas PN 2 458,43eur za obdobie od 06.05.2011 do 03.05.2012. Ďalej uviedol, že neuhradil náhradu za
stratu na zárobku počas PN za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012, nakoľko znalec v znaleckom posudku vylúčil nutnosť a dôvodnosť PN v tomto období. Taktiež nezaplatil náklady liečenia žalobcovi, ktoré pozostávali z operácie zadného väzu kolena vo výške 680,-eur, pretože išlo o nadštandard, ktorý nebol nevyhnutný, operácia bola realizovaná na súkromnej klinike. Ak by sa žalobca nechal operovať štandardne v nemocnici, boli by náklady na operáciu hradené zo zdrojov zdravotného poistenia. Náklady žalobcu pozostávali aj z pobytu v kúpeľoch v Bojniciach, kde žalobca náklady na regeneráciu vynaložil dobrovoľne v ním vybranom zariadení a rekonvalescenciu týmto spôsobom nenariadil lekár, ďalej z ubytovania manželky žalobcu v Kováčovej, keď nebola preukázaná nevyhnutnosť jej ubytovania. Žalobcovi neuhradil ani liečebné náklady titulom požičovného za polohovaciu posteľ vo výške 30,-eur, pretože posteľ žalobcovi bola vypožičaná zmluvou a výpožičke, t. j. bezodplatne a predložený doklad o úhrade sumy 30,-eur preukazoval, že žalobca túto sumu venoval ako dar OZ Nádej Topoľčany. Hlavným dôvodom, pre ktorý žiadal žalobu zamietnuť bolo to, že plnenie titulom bolestného a SSU uhradil žalobcovi vo vyššej sume, než aká mu bola priznaná znaleckým posudkom znalca v tomto súdnom konaní. Svedkovia E. Q., B.. Y. N., D. G., B.. C. N. zhodne uviedli, že žalobca bol nadštandardne aktívny, hlavne v oblasti športu, lyžovania, cykloturistiky, pričom po dopravnej nehode má bolesti v oblasti kolena, bedrového kĺbu. Nebol registrovaným športovcom, ale často chodieval lyžovať, na turistiku a venoval sa aj cykloturistike, ale jeho aktivita po nehode sa znížila a teraz už absolvuje iba kratšie cyklotúry, prípadne doma bicykluje na rotopede a býva aj nervóznejší a náladovejší, keďže má bolesti kolena a bedrového kĺbu. Od úrazu už žalobca nelyžoval. Pokiaľ ide o cykloturistiku, pred úrazom na bicykli prešiel žalobca aj 150 km, v súčasnosti 30-40 km. Znalec MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD. v závere znaleckého posudku uviedol, že bodové hodnotenie bolestného u žalobcu po dopravnej nehode z 05.05.2011 predstavuje 457,5 bodov, SSU u žalobcu predstavuje 425 bodov ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie SSU, podľa znalca žalobca má zníženú hybnosť v pravom bedrovom kĺbe a tiež ľahké a stredné obmedzenie hybnosti v pravom bedrovom kolennom zhybe. Žalobca znalcovi uviedol, že sa mohol vrátiť do pôvodnej práce, musí v práci veľmi často používať osobné motorové vozidlo ako šofér a pri dlhšej trase, ktorú nešpecifikuje, ho začne pobolievať koleno a pravý bedrový kĺb. Pred úrazom nevykonával šport závodne, ale vysoko aktívne. Venoval sa jazde na bicykli, lyžovaniu a turistike. Prešiel na bicykli aj 150 km v súčasnosti prejde 15-20 km a chodí so psom na vychádzky na 1-1,5 hod. a vtedy používa ortézu na pravý kolenný zhyb. Doma sa venuje spinningu na stacionárnom bicykli v čase asi trištvrte hodiny. Podľa znalca v rodinnom, partnerskom a spoločenskom živote, ako aj pri výkone povolania sa kvalita žalobcovho života nezmenila, len šport, ktorý robil aktívne, už môže robiť len na úrovni bežnej rekreačnej činnosti. Zo znaleckého posudku vyplýva, že opuchy predkolenia brániace žalobcovi v športovaní nie sú v príčinnej súvislosti s nehodou z 05.05.2011, ale súvisia so staršími zraneniami žalobcu a degeneratívnymi zmenami, nakoľko na pravé koleno sa žalobca liečil od roku 1990. Znalec tiež uviedol, že pokiaľ ide o práceneschopnosť žalobcu od 04.05.2012 do 01.08.2012, nenachádza sa v zdravotnom zázname žiadne vyšetrenie, ani liečba, ktorá by si vyžiadala nutnosť práceneschopnosti až do 01.08.2012 a táto práceneschopnosť nebola u žalobcu nevyhnutná. Znalec ďalej uviedol, že liečebné náklady, konkrétne bazén, nie je ako doplnok rehabilitačnej liečby nevyhnutný a je preplácaný zdravotnou poisťovňou. Sauna nie je indikovaná ako rehabilitačná liečba po úrazoch.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1, § 444, § 446, § 449 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník a konštatoval, že poistený prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ žalobcovi za škodu na zdraví. Prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. v platnom znení u žalovaného. Nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle § 15 tohto zákona je daný priamy nárok žalobcu voči žalovanému. Celkové hodnotenie bolestného u žalobcu aj so zvýšením predstavovali 457,5 bodov. Žalovaný vyplatil titulom bolestného žalobcovi 4 676,-eur za 380 bodov pri hodnote jedného bodu 15,38eur mínus 20% spoluvina žalobcu. V znaleckom posudku hodnotenie SSU predstavovalo 425 bodov a žalovaný vyplatil žalobcovi bolestné za 520 bodov x 15,72 eur pri hodnote jedného bodu mínus 20% spoluvina žalobcu a to v sume 6 540,-eur. Titulom straty na zárobku počas PN vyplatil žalovaný žalobcovi 2 458,43 eur za obdobie PN od 06.05.2011 do 03.05.2012. Pokiaľ ide o zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. o 50%, neboli naplnené zákonné predpoklady na priznanie mimoriadneho zvýšenia SSU. Žalobca nie je invalidný a to ani čiastočne, je schopný venovať sa športovaniu, i keď iba v nižšej miere ako pred úrazom, teda svoj športový život môže realizovať, i keď v menšom rozsahu ako pred dopravnou nehodou. Súd preto mal za to, že nie je dôvodné mimoriadne zvýšenie SSU. Pokiaľ
ide o náklady súvisiace s liečením, tak operácia zadného väzu kolena, ktorú žalobca absolvoval, táto bola vykonaná na súkromnej klinike, čo je nadštandard, ktorý nie je nevyhnutný, pokiaľ ide o bazén a saunu v kúpeľoch v Bojniciach, išlo o náklady, ktoré žalobca vynaložil dobrovoľne na regeneráciu v ním vybranom zariadení a túto rekonvalescenciu mu nenariadil lekár, pokiaľ ide o ubytovanie manželky v Rehabilitačnom centre Kováčová, išlo o dobrovoľné rozhodnutie rodinného príslušníka o zotrvaní s pacientom v liečebnom zariadení a nebolo nevyhnutné, pokiaľ ide o požičovné za polohovaciu posteľ, tak posteľ bola vypožičaná zmluvou o výpožičke a žalobcom predložený doklad o úhrade sumy 30,- eur je darom venovaným OZ Nádej Topoľčany, pokiaľ ide o stratu na zárobku počas PN za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012, tak znalec jednoznačne vylúčil nutnosť a dôvodnosť PN v tomto období. Preto náklady liečenia podľa názoru súdu neboli vynaložené dôvodne. Bolestné podľa znaleckého posudku za 457,5 bodu predstavuje 7 036,35 eur pri hodnote bodu 15,38 eur. SSU podľa znaleckého posudku za 425 bodov predstavuje 6 681,- eur pri hodnote bodu 15,72 eur. Najviac sporná bola miera spoluviny žalobcu na zraneniach súvisiacich s dopravnou nehodou, kde žalobca uznal spoluvinu 10% a žalovaný zotrval na plneniach pri spoluvine 20%. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pokiaľ ide o rozsahu spoluviny žalobcu, žalobca v čase, keď sa mu úraz stal, bol nepripútaný bezpečnostným pásom a i keď hlavnou a prvotnou príčinou škody na zdraví u žalobcu bolo konanie vodičky Kuklovej, tak znalec skonštatoval, že minimálne roztrhnutie zadného väzu kolena, poškodenie menisku a zlomenina panvičky bedrového kĺbu, vznikli zotrvačnosťou nepripútaného tela v doprednom pohybe. Ak by mal žalobca zapnutý bezpečnostný pás, rozsah vzniknutej škody na zdraví by bol minimálny. Podľa názoru súdu teda rozsah spoluviny na škode na zdraví predstavoval u žalobcu 20%. Žalobca teda mal nárok na úhradu bolestného v zmysle znaleckého posudku 80% zo 7 036,35 eur, čo predstavuje 5 629,08 eur a žalovaný vyplatil žalobcovi 4 676,- eur. Mal by doplatiť žalobcovi titulom bolestného 953,08 eur (5 629,08 eur - 4 676,- eur). Žalobca mal nárok na úhradu SSU v zmysle znaleckého posudku 80% z 6 681,-eur, čo predstavuje 5 344,80eur a žalovaný vyplatil žalobcovi z tohto titulu 6 540,- eur, teda nárok žalobcu preplatil o 1 195,20eur (6 540, -eur - 5 344,80 eur). Celkovo teda žalovaný z týchto titulov vyplatil žalobcovi vyššiu sumu, než aká žalobcovi pri spoluvine 20% prislúchala (na bolestnom mal žalovaný doplatiť žalobcovi 953,08 eur a na SSU preplatil nárok žalobcu o 1 195,20 eur) a nedlhuje z týchto dvoch titulov žalobcovi žiadnu sumu. Keďže titulom bolestného a SSU žalovaný nárok žalobcu uspokojil - preplatil, a titulom mimoriadneho zvýšenia SSU, úhrady liečebných nákladov, úhrady straty na zárobku počas PN za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012 nárok žalobcu považoval za nedôvodný s ohľadom na to, čo znalec uviedol v znaleckom posudku, súd žalobu nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju.
5. O náhrade trov konania žalovaného súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a o náhrade trov konania štátu podľa § 259 CSP. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu za bolesť 1657,30 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 27.09.2012 do zaplatenia; zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 3 006,45 eur; náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti 977,02 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 07.03.2013 zaplatenia; náhradu nákladov na liečenie 760,17 eur s úrokom z meškania 8,75 % ročne zo sumy 164, 63 eur od 27. 09. 2012 do zaplatenia a zo sumy 595,54 eur od 07.03.2013 zaplatenia; vyčíslený úrok z omeškania 1227,57 eur a náhradu trov konania. Poukázal na doterajší priebeh konania. Namietal posúdenie nároku zo strany súdu prvej inštancie v otázke miery spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode. Pri hodnotení závažnosti porušenia právnej povinnosti v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka je potrebné prihliadnuť najmä na to, že porušenie tejto právnej povinnosti samo osebe vznik škody nevyvolalo. Pri porovnaní s porušením právnej povinnosti škodcu, ktorý s vozidlom prešiel do protismeru mal za to, že takéto skutočne hrubé porušenie povinností v cestnej premávke je neporovnateľne závažnejšie ako porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu. Samotný vznik nehodového deja spôsobilo výlučne porušenie právnej povinnosti zo strany škodcu. Hoci aj žalobca porušil právnu povinnosť, keď nebol pripútaný bezpečnostným pásom, toto porušenie samo osebe vznik škody nevyvolalo ani nespôsobilo. Keby nedošlo k protiprávnemu konaniu zo strany škodcu, u žalobcu by škoda nevznikla na aj napriek tomu, že nemal zapnutý bezpečnostný pás. Porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu je potom možné považovať len za príčinu marginálnu a podružnú. Stanovenie miery spoluzavinenia vo výške 20 % na strane žalobcu potom nezodpovedá zisteným skutočnostiam a namieste je stanovenie menšej miery spoluzavinenia, maximálne v podiele 10 %. V tomto smere prepočítal doteraz neuhradenú náhradu za bolesť na sumu 1 657,30 eur po zohľadnení spoluviny v rozsahu 10 % a preplatok žalovaného pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 527,10 eur pri zohľadnení 10 % miery spoluviny žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie započítal preplatok
pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na dlžnú sumu pri nároku na náhradu za bolesť, takýto postup nie je v súlade s právnou úpravou, keď uvedené nároky nie je možné vzájomne započítať. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dva právne samostatné nároky na náhradu škody na zdraví, čo vyplýva už z § 444 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná podľa rozsudku zaplatila žalobcovi na náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia viac ako mu patrilo, môže ísť v tejto prevyšujúcej časti o plnenie bez právneho dôvodu (bezdôvodného obohatenia ). Na druhej strane v časti náhrady za bolesť sa jednalo o záväzok zo zodpovednosti za škodu. Tieto vzájomné záväzky žalobcu a žalovaného potom nie je možné započítať podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Podanou žalobou sa domáhal aj zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v súvislosti s nepriznaním tohto nároku na skutočnosť, že žalobca nie je invalidný, súdna prax v tomto smere zaujala stanovisko, podľa ktorého pre aplikáciu citovaného ustanovenie nie je nevyhnutné, aby bol poškodeným invalidným (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod číslom R 35/2013). Súd musí na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistiť zdravotný stav poškodeného aj keď poškodený nebol uznaný invalidným, musí vyhodnotiť rozsah jeho zdravotného poškodenia z aspektov významných pre posúdenie nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zdravotné následky v prípade žalobcu znamenali podstatnú zmenu jeho života v niektorých jeho oblastiach, ku ktorému záveru možno dospieť najmä porovnaním jeho aktivít pred úrazom a možnostiam vykonávania aktivít po úraze. Žalobca pred dopravnou nehodou bol mimoriadne aktívny športovec, v oveľa väčšej miere, ako je to u bežného priemerného človeka. Bol aktívny cyklista, pravidelne týždenne jazdieval trasy 100 až 150 kilometrov, bol aktívny lyžiar, takmer každý víkend pravidelne chodieval lyžovať a okrem toho bol aktívny turista a vykonával pešie túry o dĺžke trasy 30 až 40 kilometrov. Hral aj futbalovú miniligu. Všetky tieto športové aktivity sa zredukovali na absolútne minimum, ktorá zmena je zmenou podstatnou. Okrem toho má podstatné obmedzenia aj pri iných činnostiach, je konateľom obchodnej spoločnosti, čo si vyžaduje riadenie motorového vozidla. V súčasnosti si musí robiť časté prestávky. Obmedzenia pociťuje aj pri starostlivosti o údržbu domu, dôsledky zdravotného stavu sa prejavili aj na jeho psychike, je nervózny a náladový. V dôsledku uvedeného došlo aj k obmedzeniu možnosti rozvíjať sociálne väzby v rámci rodiny a so svojimi priateľmi. Preto mal za to, že ide u neho daný dôvod na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nákladov na liečenie vo výške 680 ,- eur súvislosti s operáciou pravého kolena, bola mu operovaná instabilita kolena. Žalobca sa tejto operácii podrobil v príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. Uplatnené náklady za operáciu spĺňajú náležitosti § 449 Občianskeho zákonníka, boli vynaložené za účelom odstránenia poškodenia zdravia, ktoré žalobca utrpel práve pri predmetnej dopravnej nehode. Skutočnosť, že žalobca si vybral súkromnú kliniku nemôže byť pri dnešnej pluralitne poskytovania zdravotnej starostlivosti a slobody výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti kladená na ťarchu žalobcu. Žalobca taktiež vynaložil náklady v súvislosti s rehabilitáciou na bazén a saunu v kúpeľoch Bojnice, pričom znalec potvrdil, že je to vhodný doplnok rehabilitačnej liečby. Aj napriek tomu, že tieto procedúry neboli predpísané žalobcovi lekárom, nie je možné ich len z tohto dôvodu považovať za nedôvodné. Podmienkou účelnosti liečebných nákladov nie lekársky predpis, ale skutočnosť, že tieto majú na poškodený zdravotný stav priaznivý vplyv. Ide tiež o náklady vynaložené v pomerne malej sume. Taktiež má podľa jeho názoru nárok aj na náklady na ubytovanie jeho manželky v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej počas jeho hospitalizácie v tomto zariadení, pretože takéto náklady je možné považovať za účelne vynaložené v spojení s liečením, keď takéto návštevy priaznivo ovplyvňujú psychický stav ošetrovaného a urýchľuje liečebný proces. Sumu 33,20 eur nemožno považovať za sumu neprimeranú, ide o minimálne náklady. V prípade nákladov vynaložených za účelom zaobstarania polohovateľnej hydraulickej postele, je pravdou, že táto bola zaobstaraná na potrebné obdobie na základe zmluvy o výpožičke, ale pod podmienkou, že žalobca občianskeho združenia daruje sumu 30,- eur. Poukázal na časovú súvislosť medzi uzavretím zmluvy o pôžičke a darovaním. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti náhrady nákladov na lieky 40,83 eur a nákladov za poplatok chirurgickej ambulancii 6,63 eur, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia v odôvodnení rozsudku. Žiadal aj priznanie nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 04.05.2002 do 01.08.2012. Znalec v znaleckom posudku síce uviedol, že podľa jeho názoru nebola práceneschopnosti žalobcu do 01.08.2012 nevyhnutná, ale treba si uvedomiť, že ešte dňa 26.01. 2012 sa žalobca podrobil operácii pravého kolena. Vzhľadom k tomu je prirodzené, že bola významne narušená jeho mobilita a bol potrebný istý čas, aby sa obnovila. Poukázal na to, že jeho funkcia konateľa obchodnej spoločnosti si vyžaduje neustály pohyb. Práve v súvislosti s tým praktický lekár konštatoval nutnosť nosenia ortézy u žalobcu, čo bolo dôvodom predĺženia jeho práceneschopnosti. Znalec konštatoval záver neprimeranosti trvania práceneschopnosti až ex post, ale všeobecný lekár žalobcu vnímal zdravotný stav žalobcu aktuálne, v čase posudzovania a
vystavenia práceneschopnosti. Práceneschopnosť nebola spochybnená žiadnym orgánom, ktorý má na to oprávnenie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nepriznanie žalobou uplatneného príslušenstva (úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 7 893,60 eur od 27.09.2012 do 19.11.2013 vo výške 790,98 eur a úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3 322,40 eur od 27.09.2012 do 20.09.2013 vo výške 285,13 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2458,43 euro od 7. 3. 2013 do 19. 11. 2013 vo výške 151,46 euro) žiadnym spôsobom neodôvodnil, preto je rozsudok nepreskúmateľný. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie ohľadne jeho povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 255 ods. 1 CSP a poukázal na to, že výška nároku na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bola určená na základe znaleckého posudku, pričom žalobca sám takýmito odbornými vedomosťami nedisponuje. Zdôraznil, že v konaní došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, v dôsledku čoho bolo konanie čiastočne zastavené, a to z dôvodu plnenia časti ním uplatnených nárokov po začatí konania žalovaným. Záverom namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Pokiaľ ide o mieru spoluzavinenia žalobcu, znalec jednoznačne v znaleckom posudku popísal, že väčšina poranení žalobcu vznikla v dôsledku dopredného pohybu nepripútaného tela vo vozidle. Žalovaný nerozporuje, že hlavnou a prvotnou príčinou vzniku škody bolo konanie škodcu, ale znaleckým dokazovaním bolo výslovne popísané, ako došlo k vzniku jednotlivých zranení. Znalec konštatoval, že minimálne roztrhnutie zadného väzu kolena, poškodenie menisku a zlomenina panvičky bedrového kĺbu vznikli zotrvačnosťou nepripútaného tela v doprednom pohybe. Konanie škodcu síce malo za následok nehodu, ale pokiaľ by žalobca neporušil zásadnú povinnosť mať zapnutý bezpečnostný pás, rozsah vzniknutej škody by bol minimálny. Táto povinnosť je zakotvená aj v § 5 ods. 3 zákona č. 315 /1996 Z .z., a to práve s akcentom na ochranu zdravia prepravovaných osôb. Čo sa týka započítania nárokov strán súdom prvej inštancie, mal za to, že je možné. Išlo o plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo plnené vo vyššej miere a bolo započítané proti plneniu bolestného, čo predstavuje rovnako nemajetkovú ujmu s charakterom náhrady škody. Nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia neuznával, pretože rozsah obmedzení žalobcu nie je v takom rozsahu, aby bolo dôvodné vyššie ako základné odškodnenie. Dokazovaním vo veci bolo preukázané, že následky sú tak nízke, že žalobca nebol uznaný ani čiastočne invalidným, v rodinnom, partnerskom a spoločenskom živote ako aj pri výkone povolania sa kvalita jeho života nezmenila, nemá výrazné alebo trvalé bolesti, na bicykli je schopný prejsť 40 až 50 kilometrov, je schopný lyžovať, len lyžuje menej a opuchy predkolenia, ktoré mu sťažujú športovanie, nie sú v súvislosti s nehodou z 05.05.2011 ale súvisia so staršími zraneniami a degeneratívnymi zmenami. Žalobca prirodzene následky pociťovať musí, inak by bolo jeho hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nulové. Tieto následky sú ale mierne, svoje amatérsky šport športový život môže realizovať aj naďalej, aj keď v menšom rozsahu. Namietal, že medzi stranami ani nebolo sporné, že invalidita nie je jediným dôvodom mimoriadneho zvýšenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Účelnosť nákladov liečenia sa vykladá v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka tak, že ide o prostriedky vynaložené v nevyhnutnej miere na dosiahnutie cieľa. Pokiaľ ide o operácie zadného väzu kolena na súkromnej klinike za 683,- eur, ide o nadštandard, ktorý nie je nevyhnutný. Ak by sa žalobca nechal operovať štandardne v nemocnici, boli by náklady hradené zo zdrojov zdravotného poistenia. Spoplatnený výber zdravotnej starostlivosti musí znášať žalobca sám, nakoľko mal možnosť podstúpiť operáciu bezodplatne. Náklady na bazén a saunu v Bojniciach vynaložil žalobca dobrovoľne, na regeneráciu. Ak by mu rekonvalescenciu týmto spôsobom nariadil lekár, bola by hradená zo zdrojov zdravotného poistenia. Nevyhnutnosť ubytovania manželky žalobcu v Kováčovej nebola preukázaná, a to bez ohľadu na výšku uplatneného nároku. Polohovateľná posteľ bola žalobcovi poskytnutá na základe zmluvy o výpožičke, teda bezodplatne. Doklad o úhrade sumy 30,- eur je darom venovaným občianskemu združeniu. Dar nie je škodou a logicky ho nie je možné preplatiť zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o náklady na lieky, absentuje príčinná súvislosť ako aj účelnosť vynaložených nákladov, keďže lieky neboli predpísané žiadnym lekárom na účely liečenia úrazu. Čo sa týka nároku žalobcu na stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012, tento bol predmetom posúdenia v znaleckom dokazovaní a otázka bola zodpovedaná znalcom jednoznačne v tom smere, že dôvody na priznanie práceneschopnosti po 04.05.2012 neexistovali. Žalobca si pritom zamieňa pojmy doba liečenia a práceneschopnosť; nosenie pomocnej ortézy rozhodne nespôsobuje práceneschopnosť. V danej veci tiež existujú okolnosti, ktoré vylučujú nárok žalobcu na priznanie akýchkoľvek úrokov z omeškania. Do právoplatného skončenia trestného konania nebola zrejmá pasívna legitimácia žalovaného; až z trestného konania vyplynuli dôvody na krátenie nároku za spoluvinu žalobcom. Zákon číslo 381/2001 Z.z. špeciálne upravuje možnosť uplatnenia úroku z omeškania voči
poisťovateľovi, pričom poškodený má nárok na úroky z omeškania až vtedy, pokiaľ poisťovateľ do troch mesiacov od nahlásenia poistnej udalosti neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu plnenia a neuhradí preukázané nároky alebo v tejto lehote nepodá ani vysvetlenie, prečo plnenie nepoukázal. Stotožnil sa aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania s tým, že CSP je koncipovaný tak, že každý zodpovedá za mieru svojho úspechu či neúspechu. Poukázal na to, že konanie bolo začaté predčasne a súd musel konanie prerušiť po dobu prebiehajúceho trestného konania.
8. Krajský súd v Trenčíne , ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
9. Žalobca vo svojom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.
13. Žalobca v prvom rade namietal nepriznanie nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %.
14. Dôvodný je argument žalobcu, že invalidita sama osebe nie je podmienkou pre priznanie uvedeného zákonného nároku. Účelom zákona č. 437/2004 Z.z. je stanoviť podmienky na priznanie a poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom v § 5 ods. 5 tohto zákona, ktorý upravuje možnosť súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %, je odkaz na § 70 až § 73 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktoré ustanovenia riešia podmienky priznania invalidného dôchodku, ako aj jeho výšku. V zmysle ustálenej judikatúry súdov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod číslom R 35/2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/212/2010 zo dňa 29.11.2011 a iné) nie je ústavne konformným výkladom záver o tom, že iba priznanie invalidného dôchodku poškodenému, zakladá ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany súdu, čo však v prejednávanej veci ani nebolo sporné. Žalobca namietal, že skutočnosti, zistené v konaní vykonaným dokazovaním odôvodňujú záver o tom, že mu patrí mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o maximálnu sumu 50%.
15. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil skutočnosti, ktoré vzal do úvahy pri rozhodovaní o navýšení základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Znenie § 5 ods. 5 zákona pripúšťa rozpätie navýšenia náhrady od 0 do 50%, čo umožňuje súdu rozhodnúť o primeranom navýšení podľa spôsobených následkov, ktoré zanechala nehoda na poškodenom v oblasti jeho spoločenského, kultúrneho, pracovného a
súkromného života. Následky sťaženia spoločenského uplatnenia pritom súd musí vyhodnocovať u každého poškodeného individuálne, s prihliadnutím na všetky zmeny, ktoré nastali v jeho živote po úraze. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy ak nie je možné v konkrétnom prípade následky ujmy na zdraví vyjadriť iba základným odškodnením. Je treba zdôrazniť, že už v základnej výmere náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je obsiahnutá náhrada za preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia pre ďalší život poškodeného a za objektívne obmedzenie jeho doterajších možností pre uplatnenie v živote a v spoločnosti. Zvýšenie náhrady preto predpokladá existenciu ďalších, iných, okolností, ktoré je možné vidieť v prípadoch, kedy spoločenské, kultúrne, športové a iné zapojenie poškodeného bolo na vyššej úrovni a po poškodení jeho zdravia je ďalšie pokračovanie v týchto činnostiach veľmi obtiažne, poprípade vylúčené. K zvýšeniu náhrady dochádza v prípadoch, kedy následky poškodenia zdravia takmer vyradili poškodeného z doterajšieho života a jeho predpoklady spoločenského uplatnenia sú takmer stratené. V konaní bolo preukázané, že u žalobcu isté zmeny nastali, ale ani podľa záveru odvolacieho súdu neodôvodňujú navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. Maximálne navýšenie o 50%, ktoré požaduje žalobca, je neprimerané, pretože v zmysle súdnej praxe takéto navýšenie je možné priznať len poškodeným s najťažšími následkami, kedy zostanú pripútaní na lôžko, sú plne odkázaní na pomoc iných, nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života. Žalobca z týchto činností vylúčený nie je, a ním popisované následky úrazu odôvodňujú priznanie len základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal následky tak závažného charakteru, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.. Faktom zostáva, že v dôsledku úrazu nie je ani čiastočne invalidný a hoci pred nehodou bol nepochybne aktívnym amatérskym športovcom (lyžoval, venoval sa turistike a cykloturistike), všetkým týmto športovým aktivitám sa venuje i naďalej, i keď rozsahovo v menšej miere. V konaní neboli zistené a preukázané žiadne následky, odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by žalobcu obmedzovali vo výkone jeho povolania. Sám žalobca uviedol, že trvalé alebo výrazné bolesti nemá. I zo záverov znaleckého posudku č. 4/2015 znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. skutkovo vyplýva, že v rodinnom, partnerskom a spoločenskom živote ako aj pri výkone povolania sa kvalita života žalobcu nezmenila, len šport, ktorý robil aktívne, už podľa jeho slov môže robiť len na úrovni bežnej rekreačnej činnosti.
16. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú mieru zavinenia, treba uviesť, že § 441 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na prípady, kedy škoda spôsobená poškodenému je nielen výsledkom protiprávneho konania škodcu, ale sa na jej vzniku čiastočne alebo celkom podieľalo konanie samotného poškodeného. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/1/2007 zo dňa 9.01.2008, o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí byť teda preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie, ktorého ide; vždy však musí o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu škodcu, t. j. ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Škodlivý následok pritom nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide; vždy však musí isť o príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992).
17. V danej veci zo záverov znaleckého posudku č. 4/2015 znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD., ktoré žalobca nerozporoval, vyplýva, že žalobca v čase, keď sa mu úraz stal, bol nepripútaný bezpečnostným pásom. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že i keď hlavnou a prvotnou príčinou škody na zdraví u žalobcu bolo konanie vodičky Kuklovej (škodcu), minimálne roztrhnutie zadného väzu kolena, poškodenie menisku a zlomenina panvičky bedrového kĺbu u žalobcu vznikli zotrvačnosťou nepripútaného tela v doprednom pohybe. Ak by mal žalobca zapnutý bezpečnostný pás, rozsah vzniknutej škody na zdraví by bol minimálny. Konanie žalobcu, ktorý porušil svoju zákonnú
povinnosť a v motorovom vozidle počas jazdy nebol pripútaný, bola potom jednou z podstatných, bezprostredných príčin, prečo k došlo k vzniku škody na jeho zdraví v takom rozsahu, v akom sa domáha jej náhrady, a podľa záverov znalca v zásadne väčšom rozsahu, ako by došlo za situácie, keby pripútaný bezpečnostným pásom bol. Je preto dôvodné, aby časť zodpovednosti za následok niesol samotný poškodený žalobca, a to v rozsahu 20%, ako vyhodnotil súd prvej inštancie. Hoci porušenie právnej povinnosti zavinené žalobcom nebolo príčinou bezprostredne spôsobujúcou vznik škody, jeho protiprávne konanie malo za následok zväčšenie rozsahu škody na zdraví. Napokon ani sám žalobca namieta samotný fakt, že na vzniku škody sa podieľalo i jeho správanie, rozporuje len a výlučne výšku miery tohto spoluzavinenia, ako ju vyhodnotil súd prvej inštancie.
18. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nákladov žalobcu na operáciu zadného väzu kolena, ktorá bola vykonaná na súkromnej klinike, čo predstavuje je nadštandard, ktorý nie je nevyhnutný a žalobca mohol túto operáciu absolvovať v inom zdravotníckom zariadení, kde by mu mohla byť hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Čo sa týka nákladov na bazén a saunu v kúpeľoch v Bojniciach, tieto žalobca vynaložil dobrovoľne, na regeneráciu, nenariadil mu ich ani neodporučil lekár v súvislosti s liečbou po nehode, a teda nebolo zistené, že by išlo o nevyhnutný náklad súvisiaci výlučne s poškodením zdravia dopravnou nehodou. Žalobca v konaní nepreukázal ani vynaloženie nákladov na požičanie polohovateľnej postele, ktorú potreboval, pretože táto mu bola poskytnutá bezodplatne, na základe zmluvy o výpožičke. Na veci nič nemení ani fakt, že v súvislosti s tým daroval príslušnému občianskemu združeniu sumu 30,- eur, pretože v konaní nebolo preukázané, že by požičanie polohovateľnej postele občianskym združením bolo podmienené poskytnutím finančného daru.
19. Dôvodná bola ale námietka žalobcu ohľadom jeho nároku na náhradu nákladov na ubytovanie manželky počas jeho pobytu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Ustanovenie § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje právo poškodeného na náhradu účelných nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený dostáva väčšinu liečebných úkonov v prípade potreby z prostriedkov príslušnej poisťovne bezplatne, nie je vylúčené, aby mu vznikli náklady spojené s liečením, ktoré poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má poškodený občan právo, ak ide o účelné náklady spojené s liečením, medzi ktoré súdny prax zaraďuje napríklad náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a pod. s tým, že existenciu týchto nákladov treba preukázať. V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu, publikovanom pod č. R 28/1980 z hľadiska účelnosti vynaloženia týchto nákladov treba vždy skúmať, či takéto návštevy priaznivo ovplyvňovali psychický stav ošetrovaného a tým urýchľovali liečebný proces. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku s predmetným nárokom žalobcu dostatočne nevysporiadal v zmysle právnych záverov najvyššieho súdu a nevyhodnotil vzťah účelnosti vynaloženia nákladov k prípadnému pozitívnemu vplyvu pobytu manželky so žalobcom na jeho psychické zdravie.
20. Ďalej bola dôvodná odvolacia námietka žalobcu ohľadom zamietnutia jeho nároku v časti uplatnenej náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti za obdobie od 04.05.2012 do 01.08.2012.
21. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V prejednávanej veci bol podľa zdravotných záznamom žalobca práceneschopný od 05.05.2011 do 04.05.2012 a následne od 04.05.2012 do 01.08.2012. Podľa záverov znaleckého posudku č. 4/2015 znalca MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. nebola práceneschopnosť žalobcu v období od 04.05.2012 do 01.08.2012 nevyhnutná, pričom v záznamoch nenašiel žiadne vyšetrenie ani liečbu, ktorá by si vyžiadala nutnosť trvania práceneschopnosti. Žalobca závery znalca namietal s tým, že práceneschopnosť bola dôvodná a súvisela s dopravnou nehodou podaním, doručeným súdu dňa 17.03.2016. Súd prvej inštancie napriek tomu vychádzal pri svojom rozhodovaní len a výlučne zo záverov znalca, ktorého ohľadom námietok žalobcu nedopočul ani znalecké dokazovanie nedoplnil a s námietkami žalobcu sa v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. V tejto časti je potom rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, ako namietal odvolateľ. Súd prvej inštancie neskúmal napr. dopytom na lekára, ktorý práceneschopnosť žalobcu konštatoval, z akého dôvodu bola práceneschopnosť žalobcu trvajúca od 05.05.2011 dňa 04.05.2012 ukončená a následne, v ten istý deň 04.05.2012 bola započatá nová práceneschopnosť žalobcu, ktorá trvala až do 01.08.2012. Taktiež nebolo v konaní zisťované, či bola
alebo práceneschopnosť žalobcu spochybnená napr. Sociálnou poisťovňou alebo jeho zdravotnou poisťovňou.
22. Na základe odvolacej námietky žalobcu vo vzťahu k započítaniu nárokov žalobcu a žalovaného tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v tejto časti vec nesprávne právne posúdil.
23. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca má nárok na úhradu bolestného v zmysle znaleckého posudku 5 629,08 eur a žalovaný mu vyplatil 4 676,- eur. Žalovaný by tak žalobcovi mal doplatiť titulom bolestného 953,08 eur. Žalobca má ďalej nárok na úhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle znaleckého posudku 5 344,80 eur, žalovaný mu vyplatil žalobcovi 6 540,- eur, teda nárok žalobcu preplatil o 1 195,20 eur . Celkovo teda žalovaný z týchto titulov vyplatil žalobcovi vyššiu sumu, než aká žalobcovi prislúchala a z týchto dvoch titulov žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu.
24. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
25. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu.
26. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 27. V ustanovení § 581 Občianskeho zákonníka sú taxatívne uvedené pohľadávky, proti ktorým nie je prípustné započítanie jednostranným právnym úkonom. Zákon nevylučuje možnosť, aby účastníci dohodou, t.j. dvojstranným právnym úkonom, vykonali započítanie aj takejto pohľadávky, o ktorý prípad však v danej veci vzhľadom na argumentáciu strán nejde. Započítanie podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody na zdraví. Kompenzácia takej pohľadávky je prípustná len v jedinom prípade, a to ak pohľadávka, ktorá sa namieta za účelom započítania, je pohľadávkou na náhradu škody toho istého druhu a rovnako z titulu náhrady škody na zdraví.
28. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný nárok žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia preplatil (o 1 195,20 eur), vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka na úkor žalovaného (plnenie bez právneho dôvodu). Tento nárok je nárokom samostatným, vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu medzi stranami (medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil), ktorý vznikol na základe zákona a nie je totožný so záväzkom z náhrady škody spôsobenej na zdraví, bez ohľadu na to, z akého právneho dôvodu žalovaný žalobcovi pôvodne plnil (titulom náhrady škody na zdraví). Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému na doplatok z titulu náhrady škody na zdraví (bolestné) v súdom prvej inštancie ustálenej výške 953,08 eur nie je možné podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednostranne, autoritatívnym výrokom súdu, bez dohody strán, započítať s prípadným nárokom žalovaného proti žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia.
29. Záverom odvolací súd uvádza, že v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie úplne absentuje skutkové i právne vyhodnotenie žalobcom uplatnených nákladov na liečenie (nákladov na lieky 40,83 eur a nákladov za poplatok chirurgickej ambulancii 6,63 eur), v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie i v tejto časti nepreskúmateľné. Svojim postupom tak súd prvej inštancie založil i tzv. inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
30. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní skutkové zistenia v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (§ 150 ods. 2 CSP), vec opätovne skutkovo i právne posúdi v naznačenom smere, vysporiada sa komplexne s argumentáciou strán v konaní, a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 CSP.
31. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).