Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-5-2018.pdf
PDF · 88.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: K. R., H.. XX.XX.XXXX, C. U. XXX/XX, XXX XX O., štátny občan SR, o zaplatenie 420,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 6Csp/86/2016 - 73 zo dňa 27.06.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku III. a IV.
Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 19.12.2016, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 111,20 eur, výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 420,68 eur titulom úhrad za služby verejnosti v zmysle ustanovenia § 3 písm. a), § 6 ods. 1 a § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. za obdobie od 01.04.2008 do 30.06.2015 vrátane poštových sadzieb a pokuty podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona.
3. Súd prvej inštancie skúmal, či žalovanému vznikla povinnosť platiť úhrady podľa § 3 písm. a) zákona 340/2012 od 01.04.2008 do 30.06.2015 a dospel k záveru, že bol od 08.12.2007 odberateľom elektriny na odbernom mieste v O. na ulici U. Č.. XX tak, ako to vyplýva z oznámenia žalobcu zo dňa 14.05.2015 a preto bol povinný od 01.04.2008 ako FO, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS vo výške 4,64 eur za každý, aj začatý kalendárny mesiac. Nemohol prihliadnuť na tvrdenie žalovaného, že v dome nebýval. Je zrejmé, že bol evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti v dvoch odberných miestach, avšak úhradu len za jedno odberné miesto by žalovaný platil len v prípade, ak by vznik uvedenej skutočnosti oznámil a preukázal vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c) zákona čo sa tak nestalo.
4. Nakoľko žalovaný v priebehu konania vznieslo námietku premlčania v ďalších dôvodoch rozhodnutia sa zaoberal jej dôvodnosťou.
5. Poukázal na ustanovenie § 7 zákona č. 340/2012 Z.z., v zmysle ktorého povinnosť platiť úhradu vzniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci v ktorom sa osoba stala platiteľom a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca. Úhrada sa platí mesačne s tým, že platiteľ je ju
povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Z uvedeného dôvodu vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie považoval za dôvodnú. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti každej splátky a nestotožnil sa s presvedčením žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až po uplynutí lehoty na dobrovoľné zaplatenie nedoplatku v zmysle výzvy doručenej 19.05.2016. Všeobecná 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca podal žalobu na súd dňa 19.12.2016, a keďže pre každú splátku úhrady plynie samostatná 3- ročná premlčacia lehota, nepremlčaných je 20 splátok (november a december 2013, január až december 2014 a január až jún 2015) vo výške 92,80 eur. Súd prvej inštancie zároveň žalovaného zaviazal na úhradu pokuty vo výške 17 eur podľa § 10 citovaného zákona a poštových sadzieb vo výške 1,40 eur, spolu vo výške 111,20 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že jeho nárok nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a preto tento spor nemal byť zaradený do registra CSP bol toho názoru, že ide o spotrebiteľský vzťah s poukazom na zákon č. 340/2012 Z.z. priamo nadväzujúci na zákon č. 251/2012. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore prevažujúci úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu tieto nevznikli.
6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca proti výroku III. a IV. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
7. V dôvodoch uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania časti žalovaného nároku. Zákon č. 340/2012 Z.z. určuje žalobcovi procesný postup ako postupovať pri vymáhaní úhrady. V zmysle § 10 ods. 2 zákona, je povinný žalobca platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30 dní od jej doručenia, je v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 - 4, povinný žalobcovi uhradiť pokutu. V zmysle § 10 ods. 5 zákona, je potom žalobca povinný u platiteľa si nárok na zaplatenie úhrady poštových sadzieb a pokuty uplatniť na príslušnom súde. Žalobca sa teda nemôže domáhať výlučne zaplatenia úhrady, prípadne výlučne zaplatenia poštových sadzieb, či zaplatenia pokuty, ale má presne stanovený procesný postup a po podaní výzvy musí počkať, či v 30-dňovej lehote platiteľ dobrovoľne povinnosť plní, alebo nie.
8. Momentom zrodu žaloby, a teda momentom rozhodujúcim pre začatie plynutia premlčacej doby je v tomto prípade deň nasledujúci po uplynutí 30-dňovej lehoty po doručení platiteľovi. V tejto súvislosti uviedol, že súdy žaloby na zaplatenie úhrad za služby verejnosti kvôli nedodržaniu tohto postupu bežne zamietajú, prípadne podľa § 138 CSP žalobcu vyzývajú na späťvzatie žaloby. Podľa názoru žalobcu záver, že premlčanie začne plynúť pred splatnosťou pohľadávky, je v príkrom rozpore s podstatou inštitútu premlčania. Je presvedčený, že premlčacia doba na nároky vyplývajúce zo zákona vzhľadom na vyššie uvedené, začína plynúť až uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie úhrad, poštových sadzieb a pokuty. Keďže výzva bola žalovanému doručená dňa 19.05.2016, 30-dňová lehota pri analogickom použití § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 20.06.2016. Momentom zrodu žaloby je preto deň 21.06.2016 a týmto dňom začala plynúť premlčacia doba ohľadom nárokov žalobcu.
9. Ďalej považuje za nesprávny právny záver, že nárok žalobcu vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle výslovného znenia § 290 CSP pre konštatovanie spotrebiteľského sporu nestačí, ak spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo s ňou súvisí, ale musí ísť o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je vylúčené, aby v tejto veci šlo o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom v zmysle § 290 CSP, keďže nemôže byť pochýb o tom, že žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, t.j. ako osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o RTVS, žalobca nemôže verejné prostriedky - príjmy z úhrad za služby verejnosti, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania používať na podnikateľskú činnosť. Taktiež, v zmysle § 4 ods. 3 zákona, príjmy z úhrady a pokút môže žalobca použiť výhradne na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a nie jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa absolútne nevysporiadal s relevantnými argumentmi žalobcu ohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty, iba konštatoval, že sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti a to vo výrokoch o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a o trovách konania, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 379 - 381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
12. Podľa § 7 ods. 1 a 2 z. č. 340/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
13. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa a) § 3 písm. a), meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného miesta, adresu na doručovanie písomností, skutočnosti podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 druhej vety a ods. 3 a rodné číslo, ak je platiteľ oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3, b) § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, 2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
14. Podľa § 10 cit. zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a), b) 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b), c) 100 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. c), d) 133 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. d), e) 166 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. e). Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. Vyberateľ úhrady nie je povinný postupovať podľa odseku 5, ak tak rozhodne generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska a a) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery platiteľa vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku, b) vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu nároku, alebo c) s ohľadom na výšku vymáhanej sumy a predpokladané náklady na jej vymoženie by bolo vymáhanie nehospodárne.
15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je oprávnený vymáhať voči žalovanému nárok spočívajúci v zaplatení tzv. úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012. Je nepochybné, že predmetom žaloby je nárok vyplývajúci priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z., resp. zo zákona č. 68/2008 ohľadom nárokov splatných do 31.12.2012. Tieto právne predpisy obsahujú úpravu vzťahov súvisiacu s existenciou a platením úhrad za služby verejnosti.
16. Spornou bola otázka začiatku plynutia premlčacej lehoty na zaplatenie tzv. úhrad za služby verejnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o začiatku plynutia premlčacej doby uplynutím lehoty na základe výzvy v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2,3,4 zákona č. 340/2012 Z.z.
s tým, že až po splnení uvedeného procesného postupu si tieto môže uplatniť na súde podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona.
17. V zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 340/2012 Z.z. je platiteľ úhrad za služby verejnosti povinný tieto uhrádzať mesačne vždy do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca a s tým, že ak ich v zákonom stanovenej lehote nezaplatí v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 citovaného zákona, je v omeškaní.
18. Vzhľadom na zákonom určenú dobu ich splatnosti v súlade s ustanovením § 101 v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je tak začiatok plynutia premlčacej doby určený dňom nasledujúcim po splatnosti každej z mesačných úhrad za služby verejnosti.
19. Ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. síce upravuje procesný postup vyberateľa pre účely uplatnenia si nároku na zaplatenie úhrad poštových sadzieb, ako aj pokút na súde, avšak nemá vplyv na určenie začiatku a plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na zaplatenie úhrad určenej v súlade s ustanovením § 101 a 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 7 zákona č. 340/2012 Z.z.
20. Žalobca zo zákona vedie evidenciu platiteľov úhrad za služby verejnosti a to na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady. Jeho povinnosťou bolo včas zaslať písomnú výzvu žalovanému na zaplatenie omeškaných úhrad. Keďže žalobca zjavne objektívne disponoval údajmi o platení úhrad zo strany žalovaného, resp. o jeho omeškaní s ich platením už v čase, keď neboli premlčané, nie je zrejmé, prečo výzvu na ich zaplatenie žalovanému nezaslal skôr. Výklad začiatku plynutia premlčacej doby na uplatnenie si nároku na zaplatenie úhrad za služby verejnosti prezentovaný žalobcom, vedie k neprípustnému záveru o jeho časovo neobmedzenom práve ich uplatnenia v súdnom konaní tak ako v tomto prípade po uplynutí viac ako 8 rokov od dátumu ich splatnosti určenej zákonom v ustanovení § 7 zákona č. 68/2008 resp. 340/2012 Z.z., čo je v rozpore s princípom právnej istoty. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V demokratickej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie NS SR z 08.11.2011 pod sp. zn. 1Sžr/38/2011).
21. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s ustanovením § 255 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).