Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-129-2017.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/129/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: JUDr. Daniel Ilavský ako predseda senátu a Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Michal Novotný ako členovia senátu v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, a.s., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava - Petržalka, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: B. O., nar. XX. F. XXXX, Z. (bez adresy), pôvodne za účasti pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Nám. legionárov 5, Prešov, zastúpeného: advocatius, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, o trovy konania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17 C 284/2013-92 z 1. decembra 2016 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa vo výroku III mení tak, že pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
II. Žalobcovi sa priznáva voči pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 17 C 284/2013-92 súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 76,48 € ako zvyšného nájomného zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 7. augusta 2003 medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, II. priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi a III. priznal vedľajšiemu účastníkovi voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania. Na odôvodnenie výroku III uviedol, že vedľajší účastník bol účastný na konaní do 30. júna 2016 a bol zastúpený advokátom. O prípustnosti jeho účasti bolo právoplatne rozhodnuté a jeho pomoc žalovanému spočívajúca v písomnom vyjadrení z 8. marca 2013 bola účelná. Vedľajší účastník mal pritom podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a § 24 O. s. p. rovnaké právo na právne zastúpenie ako účastník (strana). Pretože jeho obrana bola účelná a žalovaný bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
2. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zmeny tohto uznesenia tak, že sa vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania neprizná, eventuálne zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietol, že podľa § 255 a § 60 C. s. p. možno nárok na náhradu trov konania priznať len stranám, teda žalobcovi a žalovanému. C. s. p. nedovoľuje aplikovať iný režim než § 251 až 264 C. s. p. ani v konaniach, ktoré boli začaté skôr. Preto súd nemohol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznať nárok na náhradu trov bývalému vedľajšiemu účastníkovi. Nemôže sa naň vzťahovať ani ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p.
3. Pôvodný vedľajší účastník sa k odvolaniu doručenému 27. februáru 2017 nevyjadril.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. m) C. s. p.], preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že nie je správne.
5. Nemožno sa celkom stotožniť s námietkou žalobcu v tom, že od 1. júla 2016 nebol súd oprávnený rozhodnúť o nároku na náhradu trov inej osoby než strán sporu, teda žalobcu a žalovaného. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. totiž platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 30. júna 2016, zostávajú zachované (aj po tomto dni). C. s. p. nevymedzuje, čo treba rozumieť pod pojmom „úkon“ v zmysle citovaného ustanovenia. Za úkon však treba považovať taký procesne relevantný prejav vôle účastníkov (strán), súdu alebo ďalších subjektov konania, ktoré vyvolali procesnoprávne relevantné právne následky, teda ktoré mali za následok vznik, zmenu alebo zánik procesnoprávneho vzťahu. Účinky takýchto úkonov zostali potom zachované aj po 30. júni 2016, teda zostali zachované ich právne následky, ktoré už nastali. Takým právnym následkom je aj vznik nároku na náhradu trov konania. Ak právna úprava účinná do 30. júna 2016 priznávala určitému subjektu možnosť, aby mu boli prisúdené trovy konania za jeho procesné úkony, tento následok procesného úkonu zostal zachovaný aj od 1. júla 2016. Takýto subjekt má teda právo, aby aj o jeho nároku na náhradu trov bolo rozhodnuté, resp. aby mu bola priznaná, ak sú splnené aj ostatné podmienky priznania tohto nároku. Za daných okolností potom treba pojem „strana“ v § 255 C. s. p. interpretovať širšie tak, aby zahŕňal aj tie osoby, ktoré podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 mali rovnaké postavenie ako strana a mali nárok, aby sa o náhrade ich trov konania rozhodlo ako o nároku strany.
6. Pôvodný vedľajší účastník je právnickou osobou založenou za účelom ochrany spotrebiteľa podľa § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. júna 2016 a vstúpil do tohto konania oznámením došlým 19. decembra 2012. Následne 8. marca 2013 podal tento vedľajší účastník odpor proti platobnému rozkazu a obsiahle písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom vznieslo viacero námietok proti žalobnému nároku. Proti námietke žalobcu súd prvej inštancie uznesením č. k. 17 C 284/2013 pripustil účasť tohto vedľajšieho účastníka. Je zrejmé, že do 30. júna 2016 tak bol vedľajší účastník riadnym účastníkom konania, ktorý podľa § 93 ods. 4 O. s. p. mal rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na ktorého strane vystupoval. Nadobudnutím účinnosti C. s. p. zanikla účasť tohto vedľajšieho účastníka, pretože obsahovo podobný inštitút intervencie už nepočítal s intervenciou právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa (porov. § 81 C. s. p.), ale predpokladalo sa ich výslovné pribratie do konania ako osobitného subjektu (§ 95 C. s. p.). Vykonaním úkonom do 30. júna 2016 však napriek tomu pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na to, aby sa o jeho trovách rozhodlo podľa rovnakých pravidiel ako o trovách účastníka (porov. cit. § 93 ods. 4 O. s. p.). V dôsledku toho súd prvej inštancie opodstatnene rozhodoval o nároku pôvodného vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Rozhodol však nesprávne, ak mu nárok na náhradu trov konania priznal.
7. Keďže pôvodný vedľajší účastník bol na strane úspešného žalovaného, mal by v zásade nárok na náhradu trov podľa § 255 ods. 1 C. s. p., ako aj § 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase jeho účasti v konaní. Súd však nepovažoval ním vynaložené trovy za účelné, čo je pojmovým znakom nahraditeľných trov konania podľa § 251 C. s. p. Aj podľa § 142 ods. 1 O. s. p. bola pritom účelnosť vynaložených trov predpokladom vzniku nároku na ich náhradu. Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p., na ktorom pôvodný vedľajší účastník zakladal svoje postavenie, predpokladá, že predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov. Ochrana práv spotrebiteľov v sebe nepochybne zahŕňa aj ich ochraňovanie v podobe vznášania námietok v konaniach, v ktorých spotrebitelia vystupujú, čo koniec koncov bol aj zmysel úpravy § 93 ods. 2 O. s. p. „Predmet činnosti“ znamená, že daná právnická osoba musí byť sama v tejto oblasti aktívna a nemôže tento svoj „predmet činnosti“ v podstate vyprázdniť tým, že jeho napĺňanie zverí („outsourcuje“) tretej osobe (advokátovi), ktorý ju bude vykonávať za odplatu voči protistrane v jednotlivých konaniach. Takáto situácia je totiž v podstate rovnaká, ako keby sama takáto právnická osoba za svoju vedľajšiu účasť v konaní (pri napĺňaní svojho vlastného predmetu činnosti) vyberala odmenu od neúspešného účastníka konania. V tom bol rozdiel v postavení vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O. s. p. a postavení intervenienta podľa dnešného § 81 C. s. p., ktorí do konania vstupujú s cieľom chrániť svoje vlastné práva, hoci ich ochrana (teda podpora jedného z účastníkov - strán) nie je jeho hlavnou pracovnou náplňou. V dôsledku toho je u tohto intervenienta angažovanie advokáta na právnu pomoc na účel presadenia jeho práv nielen prípustné, ale aj účelné. Inak odvolací súd v tejto otázke odkazuje na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 6 MCdo 9/2013.
8. Trovy vynaložené pôvodným vedľajším účastníkom (spočívajúce výlučne v odmene za právne zastupovanie) tak nemožno považovať za účelne vy naložené, a teda ani za nahraditeľné v zmysle § 251 C. s. p. resp. § 142 ods. 1 O. s. p. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak v časti, v ktorej pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania priznal, nemožno považovať za správny. Preto ho odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil a náhradu trov mu nepriznal (výrok I).
9. Žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal ja nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II).
10. Uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.