Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-379-2021.pdf
PDF · 94.32 KB
Case nature
Subarea
24Ek/379/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: innogy Slovensko s. r. o., so sídlom: Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, IČO: 44 291 809, v konaní zastúpený: JUDr. Marek Hrouda, so sídlom: Krmanova 16, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 35 571 195, proti povinnému: U. O., nar: XX.XX.XXXX, bytom: E. XXX, XXX XX E. o vymoženie príslušenstva pohľadávky, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: P.. Jánom Ondášom, so sídlom exekútorského úradu Mlynárska 16, 040 01 Košice, pod č. exekúcie 307EX 140/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/379/2021 zo dňa 16. júla 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/379/2021 zo dňa 16. júla 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.07.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/379/2021, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.01.2021 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky na základe exekučných titulov: 1/ Rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/282/2016, zo dňa 15.1.2019, ktorý sa stal vykonateľný dňom 12.3.2019, 2/ Uznesenia Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/282/2016 zo dňa 30.4.2019, ktoré sa stalo vykonateľným dňom 29.6.2019, 3/ Opravného uznesenia Okresného súdu Trebišov sp.zn. 2Csp/282/2016, zo dňa 4.6.2019, ktoré sa stalo vykonateľným dňom 29.6.2019 (ďalej len „exekučné tituly“). Dňa 19.03.2021 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, so sídlom exekútorského úradu Mlynárska 16, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod č. exekúcie 307EX 140/21. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
2.1. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že v roku 2018 bol priamo v pobočke Innogy v Košiciach a uhradil dlh 1.807,- Eur s tým, že už nemá žiadny iný dlh. Povinný uviedol, že žije a pracuje v zahraničí, a na danej adrese sa nezdržiava, v dome nebol plyn ani kúrenie viac ako 3 roky, až v roku 2018 sa mu podarilo dlh zaplatiť. Rok na to bol kontaktovaný vyšším súdnym úradníkom z Okresného súdu Trebišov, uviedol mu skutočnosti, čo bolo zaplatené a zaslal kópie. Na danej adrese žijú tri osoby v dôchodku: mama, manžel a sestra. Ďalej povinný popisoval zdravotnú a sociálnu situáciu príbuzných. O zaplatení dlhu spoločnosti innogy nemá povinný žiadne doklady. Súčasne povinný žiadal zrušenie zaplatenia dlhu.
2.2. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, a to z nasledovných dôvodov. Povinný dňa 24.04.2018 uhradil žalobcovi
istinu 1.804,11 Eur, avšak povinný tak urobil až po podaní žaloby na súd, v priebehu vedenia súdneho sporu, v ktorom sa povinný bránil podaním odporu, čím došlo k navýšeniu trov konania. Povinný podľa názoru oprávneného nemohol mať odôvodnene za to, že je celá pohľadávka uhradená, keď uhradil výlučne iba istinu. Aj z podanej žaloby podľa oprávneného bolo zrejmé, že oprávnený si voči povinnému uplatňoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj trov konania. V nadväznosti na úhradu istiny oprávnený aj podaním zo dňa 13.09.2018 zobral späť žalobu voči povinnému v časti uhradenej istiny a zotrval na úhrade príslušenstva pohľadávky. V nadväznosti na to príslušný súd aj vydal rozsudok a následne rozhodol o trovách konania. Povinný voči rozsudku, ako ani voči uzneseniu o trovách konania nepodal odvolanie, resp. sťažnosť, v dôsledku tejto skutočnosti rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými. Oprávnený s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasil, považoval ho za neopodstatnený, a trval na ďalšom pokračovaní vo výkone exekúcie voči povinnému až do úplného zaplatenia nároku, ktorý je predmetom výkonu exekúcie.
2.3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že tento bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči povinnému odkladný účinok. Následne exekučný súd pristúpil k preskúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v zmysle ktorého, súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Ďalej súd v napadnutom uznesení uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Ak povinný s vydaným rozhodnutím súdu nesúhlasil, mohol využiť všetky riadne opravné prostriedky. Podľa exekučného súdu, skutočnosti, ktoré povinný v predmetnom návrhu uviedol, mal namietať, resp. uviesť v odvolaní proti rozsudku a v sťažnosti proti uzneseniu. Povinný sa teda mal brániť v základnom konaní, a mohol podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia predmetného rozsudku, o čom bol aj poučený v poučení. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, tieto sú podľa záverov súdu pre exekučné konanie bez právneho významu. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu. Exekučný súd nedisponuje právomocou meniť, či rušiť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Súd preto v napadnutom uznesení dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Súd v napadnutom uznesení uviedol, že skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi, a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich
vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný, a zamietol ho. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“).
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 22.07.2021 podal povinný sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 06.08.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
4. V podanej sťažnosti povinný žiadal zastaviť exekúciu. Povinný v sťažnosti uviedol, že pracuje a žije v zahraničí. O existencii exekučných titulov nemal vedomosť, nakoľko mu neboli doručené. O exekúcii sa dozvedel až v marci roku 2021. Povinný v podanej sťažnosti opätovne uviedol totožné dôvody ako v návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej povinný poukázal na svoju sociálnu a finančnú situáciu (zrážky zo mzdy). Na základe uvedených skutočností povinný uviedol, že si nemôže dovoliť prísť o prácu a tým aj o príjem, a preto žiadal o zastavenie exekúcie, prípadne len rozhodnutie o zaplatení určitej výšky (ktorú nešpecifikoval) s možnosťou úhrady formou splátok.
5. Súdu bolo vo veci zaslané vyjadrenie oprávneného, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podanú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a s uvádzanými dôvodmi sa nestotožňuje. Oprávnený navrhol, aby súd uznesením zamietol sťažnosť povinného ako nedôvodnú. Zotrval v celom rozsahu na svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2021. Oprávnený trvá na ďalšom pokračovaní vo výkone exekúcie voči povinnému.
6. V zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. V zmysle § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
16. V zmysle § 61h ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada.
17. V zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného týkajúcich sa platby vymáhanej sumy pred vydaním exekučného titulu, samotného exekučného titulu a jeho doručovania ako aj námietok týkajúcich sa jeho zlej sociálnej situácie uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
20. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
21. Súd najprv uvádza, že vymáhaný nárok bol priznaný exekučnými titulmi: 1/ Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/282/2016, zo dňa 15.1.2019, 2/ Uznesením Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/282/2016 zo dňa 30.4.2019 v spojení s 3/ Opravným uznesením Okresného súdu Trebišov sp.zn. 2Csp/282/2016 zo dňa 4.6.2019. Týmito rozhodnutiami bol oprávnenému priznaný nárok na príslušenstvo pohľadávky, konkrétne úroky z omeškania, trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Platba istiny vo výške 1.804,11 Eur dňa 24.04.2018 bola v základnom konaní zohľadnená a uvedená skutočnosť bola premietnutá aj vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu pohľadávky, keďže k úhrade istiny došlo počas základného konania. Súd uvádza, že predmetom exekúcie je len príslušenstvo pohľadávky, tak ako bolo judikované predloženými exekučnými titulmi. A preto na argumentáciu povinného ohľadom tejto platby neprihliadal. Čo sa týka úhrady vymáhaného nároku z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný vykonal ďalšie platby na úhradu vymáhaného nároku, tak ako mu to vyplýva z exekučných titulov. Vzhľadom k uvedenému oprávnený bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie za účelom núteného vymoženia judikovanej pohľadávky, keďže povinný si svoju povinnosť uloženú mu exekučnými titulmi riadne a včas nesplnil.
22. Povinný ďalej namieta samotný exekučný titul a skutočnosť, že k exekúcii nemohlo dôjsť, keďže mu rozhodnutia neboli doručené. Súd na základe výzvy dopytoval Okresný súd Trebišov o zaslanie doručeniek. Dňa 19.04.2022 boli súdu zaslané predmetné doručenky. Z ich obsahu vyplýva, že povinný
nemá aktivovanú elektronickú schránku. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti Okresný súd Trebišov zasielal rozhodnutia listinne prostredníctvom poštového podniku na adresu, ktorú má povinný evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Všetky tri rozhodnutia boli zasielané ako úradné zásielky so službou potvrdenia o doručení (s doručenkou). V danom prípade zásielky obsahovali listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu, ktorý bol vyhotovený podľa § 31a ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Z predložených doručeniek vyplýva, že Rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/282/2016, zo dňa 15.1.2019 bol povinnému listinne doručený dňa 18.02.2019, Uznesenie Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 2Csp/282/2016 zo dňa 30.4.2019 bolo povinnému listinne doručené dňa 07.05.2019 a Opravné uznesenie Okresného súdu Trebišov sp.zn. 2Csp/282/2016 zo dňa 4.6.2019 bolo povinnému listinne doručené dňa 07.06.2019. Všetky tri zásielky boli doručované ako zásielky do vlastných rúk. V konaní nebolo zo strany povinného preukázané, že by nedošlo k doručeniu týchto zásielok. Totižto samotné tvrdenie o tom, že mu zásielka nebola doručená, bez preukázania relevantných dôkazov nepostačuje. Povinný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej skutočnosti. Vzhľadom na uvedené súd argumentáciu povinného o nedoručení rozhodnutí neakceptoval. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutia nadobudli vykonateľnosť, v dôsledku čoho sa stali exekučnými titulmi.
23. K otázke splátok, ktoré chce povinný platiť súd uvádza, že uvedená skutočnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinný môže svoj dlh hradiť kedykoľvek a to aj viacerými platbami. V prípade záujmu o povolenie splátok, v tejto otázke sa musí obrátiť na povereného súdneho exekútora so žiadosťou o povolenie splátok. Ak takejto žiadosti bude vyhovené, súdny exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie podľa ustanovenia § 61h ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
24. K otázke nemajetnosti a zlej sociálnej situácie povinného súd uvádza, že túto otázku posudzuje poverený súdny exekútor pri výkone exekúcie. V prípade, že vyhodnotí situáciu tak, že povinný je nemajetný, teda sa mu nepodarí zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a stačili by aspoň na úhradu trov exekútora a pokiaľ uplynie doba piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku, exekúcia bude zastavená priamo zo strany súdneho exekútora podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
25. Súd uvádza, že povinný v sťažnosti nepreukázal dôvody, pre ktoré by bolo nutné exekúciu zastaviť. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáha na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia exekúcie existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
26. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
27. S poukazom na uvedené má súd za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže neboli zistené žiadne skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/379/2021 zo dňa 16. júla 2021 ako nedôvodnú zamietol.
28. Strany si v sťažnostnom konaní neuplatnili náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedenému, súd o ich náhrade vo výrokovej časti nerozhodoval.
29. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).