Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-419-2015.pdf
PDF · 96.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/419/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: W. Š.B., N.. XX.X.XXXX, A. W., R.. N. X, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Isonzo a.s., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334, právne zastúpený advokátskou kanceláriou AK ANTOL s.r.o., Kopeckého 2542/72, Pezinok, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 8.7.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2014.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 CSP.
III. Súd z a m i e t a návrh na spojenie vecí.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 21.10.2015 doručil žalobu, ktorou sa domáhal určenia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 8.7.2014, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že s právnym predchodcom Poštovou bankou, a.s. uzatvoril zmluvu o úvere Lepšia splátka č. XXXXXXXXXX dňa 8.7.2014, pričom spolu s touto formulárovou úverovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa podpísal aj formulár dopredu pripravenej dohody o zrážkach zo mzdy, keď mu bolo povedané, že ak chce úver, musí tieto listiny podpísať. K dohode o zrážkach zo mzdy mu nebolo nič bližšie vysvetlené a samotné vyhotovenie dohody o zrážkach zo mzdy je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj po formulárovej stránke. Aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený, nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel získať úver. Žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Zamestnávateľ bol povinný vykonať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ tak výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, chýba súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale je potrebné vykonať z úradnej moci súdne preskúmanie takejto zmluvy práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú uzatvoril so žalovaným, aj keby bola platná vzhľadom na to, že ňou chce žalovaný získať bez súdnej kontroly plnenie, na ktoré podľa zákona nemá nárok, obstojí jeho návrh, aby žalovaný bol povinný zdržať sa použitia takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca poukázal na to, že zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov.
2. Podaním doručeným 28.1.2016 žiadal žalovaný o zmenu žalovaného z dôvodu, že pôvodný žalovaný Poštová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku na INVEST-KAPITAL, a.s., Bratislava.
3. Súd uznesením zo dňa 11.5.2016 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalovaného Poštovú banku, a.s., vstúpil ako žalovaný INVEST-KAPITAL, a.s., Bratislava.
4. Žalovaný poukazoval na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľovi, pričom žalobca mu dlhuje 13 590,38 Eur, čo je predmetom osobitnej žaloby vedenej na OS Prešov. Žalobca, pokiaľ tvrdí, že nebol poučený o dôsledkoch uzavretia zmluvy v dohode o zrážkach zo mzdy, je povinný túto skutočnosť preukázať. Pred uzavretím dohody zmluvy o úvere bol s ním spísaný formulár o informáciách, kde sú informácie o dohode o zrážkach zo mzdy a jej dôsledkoch. Žiadal, aby bol vypočutý zamestnanec, ktorý uzatváral so žalobcom zmluvu o úvere.
5. Žalobca poukazoval na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre jej neurčitosť, pretože je na nej len perom dopísané z neznámych dôvodov číslo zmluvy, čo však neznamená, že dopísanie malo definovať v čase uzatvárania úkonu to, čo malo byť zabezpečené a ďalej v dohode nie je uvedená výška zrážky, teda v akej výške sa budú zrážky vykonávať, čo znamená, že ide o neurčitý právny úkon, ktorý je neplatný.
6. Žalovaný na ústnom pojednávaní 2.8.2017 žiadal, aby súd spojil na spoločné konanie vec sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
7. Súd uznesením zo dňa 4.12.2017 zamietol návrh na spojenie veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX s vecou sp. zn. XXC/XXX/XXXX na spoločné konanie z dôvodu, že tieto veci skutkovo spolu nesúvisia. V konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX budú preskúmavané 3 spotrebiteľské zmluvy, čo si vyžiada rozsiahlejšie dokazovanie.
8. Na ústnom pojednávaní 21.2.2018 po oznámení žalovaného, že došlo k zmene označenia žalovaného na Isonzo, a.s., žalobca upravil označenie žalovaného, čo súd pripustil uznesením.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov A.. V. M. B., V. M., výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvy o úvere Lepšia splátka z 8.7.2014, dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca a právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. dňa 8.7.2014 uzatvorili zmluvu o úvere Lepšia splátka, a.s., na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 15 000 Eur, ktorý mal splácať 10 rokov a podľa bodu 2 mali byť ním splatené 3 úvery poskytnuté pôvodným žalovaným v r. 2012, 2013, 2014 v celkovej výške 8 800 Eur. Tento úver mal žalobca splácať v splátkach po 234 Eur v počte 120, počnúc dňom 20.8.2014 s dátumom konečnej splatnosti 20.7.2024 s úrokovou sadzbou 13,9 %, RPMN 15,41 %, priemernej hodnoty RPMN 11,89 %, celková čiastka, ktorú uhradí 28 195 Eur. Podľa bodu 3.2 banka poskytla tento úver predovšetkým na splatenie predchádzajúceho záväzku dlžníka. Zmluva o úvere je vyhotovená vo formulárovej forme s tým, že zmluvné podmienky stanovil veriteľ bez možnosti žalobcu ich meniť.
11. Dňa 8.7.2014 bola osobitne uzatvorená takisto vo forme formulára dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky banky voči dlžníkovi vzniknutej zo zmluvy o úvere, kde je ručne dopísané číslo XXXXXXXXXX a na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zrážkami zo mzdy s tým, že banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite vo výške mesačnej úhrady v zmysle zmluvy o úvere s tým, že ak zrážka zo mzdy je vyššia ako zrážka, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia, banka má právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške, ktorá sa môže zo mzdy zraziť pri výkone rozhodnutia. Právo na výplatu zrážok zo mzdy proti platiteľovi mzdy dlžníka nadobúda banka predložením tejto dohody platiteľovi mzdy. V zmluve nie je označený platiteľ mzdy.
12. Listom Poštovej banky, a.s. z 18.5.2015 zaslaný VVS, a.s., Košice, banka žiadala o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy od žalobcu, na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý bol poskytnutý vo výške 15 000 Eur s tým, aby boli realizované zrážky vo výške 234 Eur od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku s tým, že o vyrovnaní záväzku bude veriteľ informovať dlžníka predložením oznámenia o dátume a výške poslednej splátky a s týmto listom pôvodný veriteľ zaslal aj kópiu dohody o zrážkach zo mzdy z 8.7.2014.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
16. Podľa § 5a ods. 1 až 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.12ce) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> Predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zaväzujú spotrebiteľa vo vlastnom mene alebo v zastúpení treťou osobou uznať svoj dlh pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Predávajúci zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil spotrebiteľovi porušením odseku 1.
17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
18. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Žalobca a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere dňa 8.7.2014, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň v ten istý deň 8.7.2014 uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy. Pôvodný veriteľ na základe zmluvy o úvere poskytol žalobcovi úver, ktorý sa zaviazal uhrádzať v dohodnutých splátkach po 234 Eur mesačne v počte 120 splátok a svoju pohľadávku zabezpečil dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej sa u zamestnávateľa žalobcu domáhal, aby tento začal vykonávať v jeho prospech zrážky zo mzdy žalobcu, ak by neplnil svoju povinnosť riadne a včas splácať úver. Pôvodný veriteľ realizoval toto právo listom z 18.5.2015, kedy vyzval platiteľa mzdy žalobcu VVS, a.s., Košice, aby začal vykonávať zrážky vo výške 234 Eur. Takéto zabezpečenie záväzku na vopred podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy bez uvedenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprijateľnú a neprimeranú požiadavku poskytovateľa pôžičky, lebo tento sám subjektívne rozhoduje, že bude vymáhať od žalobcu dlh podľa vlastných predstáv o výške pohľadávky a jej príslušenstva bez súdneho preskúmania podmienok zmluvy, a teda aj posúdenia, či vôbec pohľadávka existuje. Žalobca ako spotrebiteľ je v pozícii, kedy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako svojim majetkom, a to bez právneho základu. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, ale bola vnútená poskytovateľom pôžičky a žalobca ako spotrebiteľ nedokázal zabrániť tomu, aby sa začali vykonávať zrážky z jeho mzdy po tom, čo veriteľ doručil žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy. Takto naformulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy vyvoláva nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keď neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, ktorá je založená na nekalých podmienkach. Veriteľ je vo výhodnejšom postavení, pretože môže veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, na ktoré nemá nárok. Takéto dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy je v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, ale je vo forme formulára, v ktorom vopred zmluvné podmienky pripravil veriteľ bez možnosti ovplyvniť ich obsah a formuláciu zo strany žalobcu ako spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy majú v právnom poriadku aj inú ako zabezpečovaciu funkciu, môžu slúžiť ako spôsob výkonu exekúcie a na základe tejto dohody tak vzniká nielen právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy. Zákon vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola písomne uzatvorená. Jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť uvedené, v akom rozsahu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmie byť zrážka vyššia, ako to stanovuje súdny poriadok pre výkon rozhodnutia, lebo by v tejto časti odporovala zákonu. Ani pri výkone rozhodnutia sa totiž zrážky nesmú vykonávať vo väčšom rozsahu, a to ani vtedy, keby s tým dlžník súhlasil. V dohode o zrážkach zo mzdy musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, čo je potrebné aj z toho dôvodu, že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie platiteľa mzdy, neidentifikuje ho a pokiaľ ide o výšku zrážky zo mzdy, stanovuje ju vo výške mesačnej úhrady v zmysle zmluvy o úvere s tým, že podľa bodu 2.3 v prípade, že by zrážka bola nižšia, môže sa zraziť vo výške, aká by bola pri výkone rozhodnutia. Toto dojednanie súd považuje za neurčité z dôvodu, že je potrebné uviesť sumu, ktorá sa nesmie dlžníkovi zraziť, pričom platiteľ mzdy, keďže nie je v zmluve uvedená výška, ktorú žiadal veriteľ zraziť podľa zmluvy o úvere, tak ani platiteľ mzdy nevie, v akej výške má vykonať zrážku zo mzdy dlžníka v prípade, že by sa mala vykonať zrážka vo výške vyššej než by bola zrážka pri výkone rozhodnutia.
21. Súd má za to, že formulácia dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax a takéto konanie je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale priamo so zákonom (čl. 4 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Dohoda neobsahuje náležitosti podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd v rámci posúdenia prejudiciálnej otázky, t. j. platnosti dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že ide o neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
22. Uložením povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný, ani jeho právni nástupcovia, nebudú môcť túto dohodu o zrážkach zo mzdy použiť na realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu, čím bude chránené právo na ochranu spotrebiteľa pred zneužitím neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy pri opätovnom prípadnom použití, čím sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza. Žalobca v postavení spotrebiteľa má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho vyplýva aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % od žalovaného z dôvodu, že bol v konaní plne úspešný, preto patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.