Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-493-2018.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Subarea
41Ek/493/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: C. G., Z.. XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX L., D.: XX XXX XXX, X.. I..: T. A.Á. A. &. X., Q..J..H.., E. XXXX/X, XXX XX K., D.: XX XXX XXX, proti povinnému: X. P., Z.. XX.XX.XXXX, J. XXXX, XXX XX Č., o V. Q. X XXX,XX M., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal od povinného V. Q. X XXX,XX M. Q. X., na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom P.. F. V., Č.. J. XX/XXXX, dňa XX.XX.XXXX.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
7. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
8. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
9. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
10. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.
11. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale treba mať na zreteli, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. januára 2013, sp. zn.: 3Cdo 133/2012).
12. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej) rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
13. V danej veci súd z predložených dokumentov zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom P.. F. V., Č.. J. XX/XXXX, I. L. XX.XX.XXXX.
14. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojil predžalobnú výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa nachádzala rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc rozhodnúť spor rozhodcom P.. F. V. v zmysle § 4 ods. 3 písm. a) ZoKR. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil vyjadrenie Q. X., T..Q.. I. L. XX.XX.XXXX, z ktorého nevyplýva faktické doručenie predmetnej výzvy povinnému.
15. Rozhodca P.. F. V. v rozhodcovskom rozsudku Č.. J. XX/XXXX uviedol: „Právomoc konať a rozhodovať tento spor pred rozhodcom P.. F. V. bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v písomnej komunikácii strán - konkrétne v predžalobnej upomienke zo dňa XX.XX.XXXX a teda bola tvrdená žalobcom v žalobnom návrhu (§ 4 ods. 3 písm. a/). Žalovaný v žalobnej odpovedi takto uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu nenamietol, preto rozhodca považoval takto uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu za platne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby (§ 4 ods. 7 ZoRK). Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa účastníci tohto hmotnoprávneho vzťahu dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. Zákon o rozhodcovskom konaní (ZoRK) výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou J. P.. F. V. Q. Q. P.
XX, XXX XX F., ktorý bude v písomnom konaní konať podľa slovenského právneho poriadku a podľa rokovacích pravidiel zverejnených na webovej stránke N..T..Q..“
16. Rozhodca odvodil svoju právomoc rozhodnúť spory medzi oprávneným a povinným na základe § 4 ods. 3 písm. a) v spojení s § 4 ods. 7 ZoRK. V zmysle § 4 ods. 3 písm. a) ZoRK rozhodcovská zmluva je zachovaná, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán. Podmienkou v takomto prípade je, aby vzájomná písomná komunikácia bola schopná zachytiť vôľu oboch strán zmluvu (resp. rozhodcovskú doložku) uzavrieť, zachytiť obsah takejto rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Výzva na plnenie obsahujúca rozhodcovskú doložku teda nesvedčí o tom, že by došlo „k vzájomnej výmene" listov oprávneného a povinného. Oprávnený nepreukázal doručenie výzvy do dispozičnej sféry povinného, z toho dôvodu sa povinný o takomto návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nedozvedel, a tým nemohol prejaviť vôľu byť/nebyť rozhodcovskou zmluvou viazaný.
17. Neobstojí ani konštatovanie rozhodcu P.. F. V. o tom, že povinný nenamietol v žalobnej odpovedi takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku, a preto ju považuje za platne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby (§ 4 ods. 7 ZoRK). Uvedené ustanovenie § 4 ods. 7 ZoRK upravuje vznik rozhodcovskej zmluvy, ak sa žalovaná strana zúčastní konania bez toho, že by pri svojom prvom úkone namietala právomoc rozhodcovského súdu. V takom prípade sa rozhodcovská zmluva považuje za uzatvorenú aj keď nebola dodržaná forma písomného právneho úkonu. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku Č.. J. XX/XXXX vyplýva, že žalovaný (povinný) sa k žalobe oprávneného nikdy nevyjadril, nakoľko mu nebola fakticky doručená, a z toho dôvodu nie je možné aplikovať na uvedený prípad dané ustanovenie. Na základe uvedeného, súd konštatuje, že rozhodca nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko z predložených listín vyplýva, že rozhodcovská zmluva nebola v danom prípade uzavretá.
18. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa navrhuje vykonanie exekúcie, nie je materiálne vykonateľný, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
20. Podľa §199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa §199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
22. Podľa §199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
24. Keďže došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a naviac sám oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.