Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_11Co-22-2017.pdf
PDF · 91.15 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/22/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: H. P., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt G. XXX, o zaplatenie 1.197,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. júna 2016, č.k. 19C/145/2015-127, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.197,58 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 20.11.2013 do zaplatenia. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1.197,58 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 20.11.2013 do zaplatenia z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 19.11.2013 medzi Tatra banka, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca pohľadávku na žalobcu. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 3.10.2008 zmluvu - žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe tohto poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala žalovanú sumu, ktorá pozostáva z istiny 1.197,58 eur, t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Výzvou zo dňa 4.3.2016 bol splnomocnený zástupca žalobcu súdom vyzvaný, aby špecifikoval žalobu a to výpočet žalovanej sumy, uviedol a zdokladoval, kedy boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky na základe uzavretej zmluvy. Splnomocnený zástupca v podaní doručenom súdu dňa 10.5.2016 uviedol, že žalovaná suma 1.197,58 pozostáva z nasledujúcich položiek: debetné operácie
- výber hotovosti z bankomatu + platba kartou vo výške 1.269,91 eur
- poplatky vo výške 172,19 eur pozostávajúce z poplatku za výber hotovosti z bankomatu, z poplatku za upomienku a z kartového poplatku,
- zmluvný úrok vo výške 148,14 eur
- úrok z omeškania vo výške 147,36 eur a
kreditné operácie
- úhrady žalovaného vo výške 540,02 eur Súčet debetných operácií predstavuje sumu vo výške 1.737,60 eur, súčet kreditných operácií predstavuje sumu 540,02 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií vo výške 1.197,58 eur predstavuje žalovanú sumu. Žalobca predložil k uvedenému mesačné výpisy súkromnej kreditnej karty VISA za obdobie od októbra 2008 do februára 2011, z ktorých je zrejmé označenie rôznych transakcií ako výber, poplatky za ostatné služby, úrok štandardný, úrok sankčný, poplatok za upomienku a pod. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.197,58 eur, keď nešpecifikoval z čoho pozostáva uvedená suma. Uviedol, že suma predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií, pričom ale ani na základe výzvy súdu neuviedol, akým spôsobom dospel k výške tohto dlhu. Teda nešpecifikoval jednotlivé sumy, z ktorých pozostáva tento dlh uvedením konkrétnej debetnej operácie, dátumu jej uskutočnenia. Podľa uvedeného rozpisu debetných operácií dlžná suma pozostáva i z poplatkov, zmluvného úroku, úroku z omeškania, pričom žalobca uviedol iba všeobecný vzorec výpočtu úroku ale neuviedol konkrétny výpočet uvedením sumy, z ktorej bol vypočítaný úrok, výšku úrokovej sadzby, obdobia, za ktoré je úrok vypočítaný. Takisto neuviedol, čo sa týka poplatkov, dátum kedy boli realizované tieto transakcie, za ktoré si účtuje poplatky. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobu zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom. Súd poukázal na to, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale naopak, žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Nie je úlohou a povinnosťou súdu z predloženého prehľadu transakcií vyvodzovať z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobca k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval. Napokon z predloženého prehľadu transakcií ani nebolo možné dospieť k záveru, z akých konkrétnych položiek pozostáva žalovaná suma, teda kedy a v akej výške žalovaný čerpal peňažné prostriedky banky, ako a kedy boli započítané jednotlivé čiastky úhrady, ako bol vypočítaný úrok. Vzhľadom k tomu, keďže nebolo možné preskúmať opodstatnenosť nároku žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 20.000,- Sk t.j. 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok inkasom vo výške minimálnej splátky z dlžnej sumy, ktorej výška bola stanovená v mesačnom výpise v závislosti od výšky prečerpanej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške 1.197,58 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorou Tatra banka, a.s., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Ide o listinný dôkaz, ktorý je generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Žalobca zároveň súdu predložil platobnú históriu spolu so špecifikáciou uplatneného nároku, z ktorých sú zrejmé všetky obraty vzťahujúce sa k predmetnej zmluve, čerpanie finančných prostriedkov, úhrada jednotlivých splátok a výpočet riadnych úrokov. Predložil dokumentáciu spolu so špecifikáciou štandardne zasielanou k obdobným prípadom. Súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, keďže žalobca jednoznačne špecifikoval svoj nárok. Žalovaný zároveň nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil. V zmysle zásady kontradiktórnosti konania bolo aj na žalovanom, aby v prípade nesúhlasu uplatňovaný nárok spochybnil. Rovnako súd mohol žalobcu vyzvať na doplnenie zaslanej špecifikácie, prípadne aj bližšie vysvetlenie, ak bola pre súd nezrozumiteľná. Žalobca má za to, že predložené dôkazy sú dostatočným spôsobom na preukázanie výšky dlžnej sumy. Na základe toho súhlasil s rozhodnutím veci v zmysle § 115a O.s.p.. Súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, čím žalobca nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Má za to, že svoj nárok preukázal dostatočným spôsobom. V rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti, nakoľko právny predchodca žalobcu si splnil svoju zmluvnú povinnosť, poskytol pre potreby žalovaného finančné prostriedky, pričom žalovaný si svoje povinnosti neplnil, v dôsledku čoho žalobcovi neboli finančné prostriedky vrátené. Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu trovy prvoinštančného konania s tým, že si uplatňuje aj náhradu trov odvolacieho konania.
3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na potvrdenie ani zmenu napadnutého rozsudku.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19C/145/2015 je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.197,58 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 20.11.2013 do zaplatenia, titulom nedoplatku zo Zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 3.10.2008.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku, keď nešpecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma.
7. Z obsahu spisu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., a žalovaný uzatvorili dňa 3.10.2008 Zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s.. Celkový rámec bol v sume 20.00,- Sk. Zmluvou zo dňa 19.11.2013 Tatra banka, a.s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil žalobcovi pohľadávku žalovaného v sume 1.197,58 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.197,58 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.197,58 eur t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 4.3.2016 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní predmetný návrh doplnil - špecifikoval výpočet žalovanej sumy, uviedol, zdokladoval, kedy boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky na základe uzavretej zmluvy s tým, že bez doplnenia uvedeného je nárok nepreskúmateľný. Splnomocnený zástupca žalobcu na výzvu reagoval podaním zo dňa 10.5.2016, v ktorom uviedol, že žalovaná suma vo výške 1.197,58 eur pozostáva z položiek debetné operácie, ktoré vymenoval a z kreditných operácií, pričom žalovaná suma predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií. Doložil tiež mesačné výpisy súkromnej kreditnej karty VISA za obdobie od októbra 2008 do februára 2011, z ktorých je zrejmé označenie rôznych transakcií ako výber, poplatky za ostatné služby, úrok štandardný, úrok sankčný, poplatok za upomienku a podobne.
8. V sporovom konaní má strana sporu jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba, pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie výšky zostatku úveru zaťažovalo žalobcu, ktorý predložil súdu potrebné listinné dôkazy, avšak súd z týchto dôkazov nevychádzal, keď bol toho názoru, že súd nie je povinný vyvodzovať, ako sa žalobca dopracoval k žalovanému nároku. Vzhľadom k povahe pohľadávky, ktorej výška je výsledkom dlhodobých pohybov na karte žalovaného, je však treba v tomto prípade dať za pravdu žalobcovi, že by nebolo účelné slovne opisovať celý obsah listinných dôkazov - výpisov z predmetnej kreditnej karty žalovaného za obdobie od r. 2008 do r. 2010, keďže žalobca predložil súdu listinné dôkazy o pohyboch na karte v rozhodujúcom období, pričom niet dôvodu nepovažovať ich za relevantné dôkazy vo veci, navyše ak sa jedná o listinný dôkaz generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Pokiaľ súd z predložených listín napriek tomu nemal jasno v otázke, z čoho pozostáva žalovaná suma a ako k nej žalobca dospel, bolo potrebné umožniť žalobcovi nejasnosti vysvetliť a nárok žalobcu adekvátne obhájiť.
9. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s Tatra bankou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. Na predmetné postúpenie pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu na žalobcu je potrebné aplikovať ustanovenia
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či súd prvej inštancie považoval za preukázané splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s. na žalobcu.
10. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vo veci po riadnom vyhodnotení vykonaného dokazovania opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.
11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).