Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-10-2017.pdf
PDF · 81.55 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., o zaplatenie 3.052,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp 31/2016-41 zo dňa 17. októbra 2016, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 7, § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).
3. Mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovanej s platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru. Listom zo dňa 29.06.2016 vyzval súd žalobcu, aby zaslal rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky ako aj doklady na základe, ktorých skúmal bonitu žalovanej. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným dňa 22.09.2016, kde uviedol, že bonitu klienta skúmal na základe reportu zo Spoločného registra bankových informácií. Z predloženého reportu podľa súdu nevyplýva nič, čo by svedčilo o ne/bonite klienta. Týmto reportom zistené informácie sú pre splnenie povinnosti veriteľa overovať s odbornou spôsobilosťou bonitu dlžníka úplne nepostačujúce. Dospel k záveru, že žalovaná je povinná z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky a poplatky. Z dôvodu neskúmania bonity dlžníka nedošlo ani k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalovanou zaplatená suma tak mala byť započítaná na istinu a vzhľadom na dobu konečnej splatnosti úveru (25.09.2018) je možné, že v čase rozhodovania súdu žiadna istiny ešte dlžná nie je.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel. Má za to, že povinnosti uvedené v ustanovení § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch splnil. Pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver posúdil jej príjmy a výdavky na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške príjmu žalovanej z reportu zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo Spoločného registra bankových informácií. Z dôkazov predložených súdu je zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností nebola naplnená.
5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je opodstatnené.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 14.10.2013 uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 Eur.
10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa ustanovenia § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
13. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14. Ustanovenie § 7 odsek 1 zakotvuje povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že listom zo dňa 09.09.2016 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní zaslal všetky doklady, ktorými preveroval bonitu spotrebiteľa a tiež rozpis všetkých splátok na
istinu, úroky a poplatky. Uvedená výzva bola žalobcovi doručená dňa 16.09.2016. Žalobca na výzvu súdu reagoval vyjadrením zo dňa 19.09.2016. V nej uviedol, že schopnosť klienta splácať spotrebiteľský úver bola preverená v čase podania žiadosti prostredníctvom reportu zo Spoločného registra bankových informácií. Uviedol tiež, že príjmy v Sociálnej poisťovni neboli overované.
16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca pri overovaní schopností žalovanej splácať poskytnutý spotrebiteľský úver využil výlučne údaje uvedené v Spoločnom registri bankových informácií (SRBI). Databáza tohto registra obsahuje pozitívne aj negatívne údaje o všetkých úverových produktoch poskytnutých klientom účastníckych bánk vrátane ich histórie, a to 5 rokov po ukončení zmluvného vzťahu medzi bankou a klientom. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto skúmanie schopností klienta však nestačí. V uvedenom registri sa nenachádzajú informácie o výške príjmov, či výdavkov spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ v minulosti (alebo v období 5 rokov od ukončenia posledného zmluvného vzťahu) nevyužil žiaden úverový produkt, informácie z registra SRBI pre posúdenie schopností tohto spotrebiteľa splácať úver sú podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné.
17. Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že schopnosť žalovanej splácať úver skúmal aj z reportu Sociálnej poisťovne. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2016 však výslovne uvádza, že príjmy žalovanej v Sociálnej poisťovni neboli overované. V odvolaní tiež uvádza, že príjmy a výdavky žalovanej žalobca skúmal prostredníctvom údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver. Takýto listinný dôkaz však v priebehu prvoinštančného a ani odvolacieho konania nepredložil.
18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
19. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel prvoinštančný súd k správnemu záveru v tom smere, že žalobca nepreukázal splnenie svojej povinnosti skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a že svojim ne/konaním sa dopustil hrubého porušenia svojej zákonnej povinnosti, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
20. Súd prvej inštancie konštatoval správne, že žalobca nebol oprávnený pristúpiť k predčasnému zosplatneniu úveru. Žalobca by mal teda mať právo na zaplatenie dlžnej istiny len ku dňu rozhodovania súdu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne pokiaľ žalobu zamietol, nakoľko na základe informácií poskytnutých žalobcom nie je možné zistiť, aká istina bola dlžná ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu.
21. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).
23. Vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. správne aj o nároku žalovanej na náhradu trov prvoinštančného konania.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).