Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5Csp/74/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému Ľubomír Nemec, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R., K. XXXX/X, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 2.967,92 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej aj len VÚB, a.s.), sa žalobou podanou dňa 28.11.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.967,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 21.10.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 18.04.2013 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa VÚB, a.s. zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.200,- Eur a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 40,- Eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch VÚB, a.s.., ktorá ku dňu 08.10.2016 vystavila nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 08.10.2016, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.967,92 Eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 08.10.2016, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20.10.2016 a preto veriteľovi vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania od 21.10.2016. Na preukázanie svojho nároku VÚB, a.s. označila a predložila listinné dôkazy, a to Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty O2, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpisy z Pôžičkovej karty O2.

2. Dňa 21.02.2017 VÚB, a.s., a spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. navrhli zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu, že VÚB, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanej na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., čo preukazovali oznámením o postúpení pohľadávky VÚB, a.s., zo dňa 20.12.2016 a poštovým podacím hárkom zo dňa 20.12.2016. Súd uznesením č. k. 5Csp/74/2016 - 27 zo dňa 26.05.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, keďže zásielky súdu v mieste svojho trvalého bydliska nepreberá a iné miesto jeho pobytu sa súdu zistiť nepodarilo. Súd preto po opakovaných márnych pokusoch o doručenie zásielky žalovanému, doručil žalovanému žalobu spôsobom upraveným v ust. § 116 ods. 2 CSP, a to zverejnením na webovej stránke súdu a úradnej tabuli súdu. Žaloba, jej prílohy, poučenie žalovanému sa považovali po 15 dňoch od zverejnenia za doručené napriek tomu, že sa žalovaný o tom nedozvedel.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: VÚB, a.s. predložila súdu listinu označenú ako „Žiadosť o aktiváciu Karty O2“, podpísanú za VÚB, a.s. dňa 18.04.2013 a za klienta dňa 15.04.2013 (ďalej aj len „žiadosť“). V žiadosti sú uvedené údaje o žalovanom ako o klientovi, údaje o jeho zamestnaní, príjme a údaje o schválenom úverovom rámci 1200 Eur a výške štandardnej mesačnej splátky 40 Eur. Podľa predložených výpisov z karty bola výška úverového rámca 1200 Eur. Vo výpisoch sú uvádzané kreditné transakcie a debetné transakcie od 28.04.2013 do 30.09.2016. Debetné transakcie pozostávajú z výberov, úrokov, sankčných úrokov, rôznych poplatkov a nákladov vymáhania. Listom zo dňa 20.12.2016 oznámila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako správca pohľadávok spoločnosti VÚB, a.s., žalovanému, že k 14.12.2016 postúpila pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXX, uzavretej dňa 29.04.2013, spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 18.04.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná vecná aktívna legitimácia žalobcu, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Banka VÚB, a.s., poskytla žalovanému spotrebiteľský úver. Žalovaný sa dostal do omeškania a úver nesplácal. VÚB, a.s., mohla svoju pohľadávku v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách voči žalovanej postúpiť inému subjektu iba za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že by došlo k splneniu tejto zákonnej podmienky. Nebolo preukázané, že by bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych aj po výzve banky. Žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy VÚB, a.s. nevyzývala, resp. žiaden dôkaz o tom predložený nebol. Keďže nebolo preukázané splnenie predpokladu nepretržitého omeškania žalovaného dlhšieho ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, napriek písomnej výzve banky a nebolo preukázané ani len to, že by banka vôbec nejakú písomnú výzvu žalovanému doručila, nemohla byť pohľadávka banky platne postúpená žalobcovi. Z uvedených dôvodov považoval súd zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanej za neplatnú, a preto žalobca nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným. Z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Je nepostačujúce, aby žalobca v súdnom konaní preukazoval svoju aktívnu legitimáciu len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tom, že dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, platí iba vo vzťahu účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 49/2008zo dňa 14.05.2008 a sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého je súd v takomto spore povinný z úradnej povinnosti prihliadať na skutočnosti, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

10. Žaloba bola zamietnutá pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, a preto nie je potrebné, hospodárne ani účelné zaoberať sa výškou poskytnutého úveru, náležitosťami zmluvy a splatnosťou úveru.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Hoci žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, teda by mu patril nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, súd mu trovy konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy z dôvodu jeho nečinnosti nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.