Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Csp/87/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: T. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. E.. Q. XX, M., o zaplatenie 88,66 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 43,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 15,- eur od 24.6.2014 do zaplatenia 5,25% ročne zo sumy 3,50 eur od 24.5.2014 do zaplatenia 5,15% ročne zo sumy 10,16 eur od 23.8.2014 do zaplatenia 5,15% ročne zo sumy 15,- eur od 24.7.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 88,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 15,- eur od 24.6.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 15,- eur od 24.7.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 55,16 eur od 23.8.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 24.5.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 16.4.2014 so žalovanou Zmluvu o pripojení 82955648 ( ďalej “Zmluva”), predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe tejto Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, poskytol postupca žalovanej elektronické komunikačné služby, špecifikované v Zmluve. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným Cenníkom a vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach č. 1073285969 na sumu 3,50 eur splatnej dňa 23.5.2014, č. 1075059410 na sumu 15,- eur splatnej dňa 23.6.2014, č. 1078091266 na sumu 15,- eur splatnú dňa 23.7.2014 a č. 1079952679 na sumu 55,16 eur splatnú dňa 22.8.2014. Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila odo dňa postúpenia pohľadávok žiadnu sumu, a tak neuhradená zostáva suma celkom 88,66 eur. Spolu s nárokom na istinu si žalobca uplatnil i nárok na zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu

o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.4.2014, Všeobecné podmienky (VP), Cenník O2 Fér O2 Paušál, faktúry č. 1073285969, č. 1075059410, č. 1078091266, 1079952679, výzvu k úhrade zo dňa 13.10.2015, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 13.10.2015, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 3016 s prílohami zo dňa 22.9.2015, Pokus o zmier. 3. V podaní doručenom súdu dňa 16.10.2017 žalobca poukázal na skutočnosť, že všetky poplatky boli účtované žalovanej pôvodným veriteľom podľa platného Cenníka. Cenníky a všeobecné obchodné podmienky sú schvaľované Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ako regulátorom cien. Cenníky a VOP žalovaná prevzala pri podpise Zmluvy. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu administratívnych monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Náklady na vedenie evidencie pohľadávok, súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka. Výšku poplatku generuje a upravuje pôvodný veriteľ na základe interných kalkulácií všetkých nákladov, ktorá sa odvíja zo všetkých nákladových položiek vynakladaných a spojených s jednotlivými úkonmi. K podaniu pripojil upomienku zo dňa 1.7.2014, pokus o zmier zo dňa 28.7.2014, odstúpenie od zmluvy zo dňa 7.8.2014.

4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 29.1.2018, k tejto sa nevyjadrila.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o.) ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ uzavreli dňa 16.4.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie ku SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX s programom služieb O2 Paušál. Za poskytnuté služby vystavil žalovanej faktúru č. 1073285969 na sumu 3,50 eur splatnú dňa 23.5.2014, č. 1075059410 na sumu 15,- eur splatnú dňa 23.6.2014, č. 1078091266 na sumu 15,- eur splatnú dňa 23.7.2014 a č. 1079952679 na sumu 55,16 eur splatnú dňa 22.8.2014, z ktorej faktúry si žalobca uplatňuje sumu 29,- eur ako poplatok za odpojenie, sumu 10,- eur ako poplatok za obmedzenie služieb a sumu 6,- eur ako poplatok za upomienku. Pohľadávky voči žalovanej z predmetných faktúr v žalovaných výškach boli postúpené na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015. Žalovaná podľa nesporného tvrdenia žalobcu do dňa podania žaloby neuhradila žiadnu časť dlžnej sumy.

8. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytovaných verejných elektronických komunikačných služieb ako aj uplatňovaných poplatkov pre porušenie zmluvných povinností žalovanou.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb; platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (1). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (2). Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20130201> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.4.2014 súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. a žalovaná pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala ako spotrebiteľ- fyzická osoba nepodnikateľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a účastník podľa § 43 cit. zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je tak zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na uvedené, predmetná zmluva spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Obsah Zmluvy o pripojení bol vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

11. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým predloženými faktúrami bolo preukázané, že na základe predmetnej Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej elektronické komunikačné služby, za ktoré však žalovaná riadne a včas nezaplatila a neuhradila v lehote splatnosti vystavené faktúry na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, a to konkrétne faktúru č. 1073285969 na sumu 3,50 eur splatnú dňa 23.5.2014, č. 1075059410 na sumu 15,- eur splatnú dňa 23.6.2014, č. 1078091266 na sumu 15,- eur splatnú dňa 23.7.2014 a č. 1079952679 na sumu 55,16 eur splatnú dňa 22.8.2014, z ktorej faktúry si žalobca uplatňuje sumu 29,- eur ako poplatok za odpojenie, sumu 10,- eur ako poplatok za obmedzenie služieb a sumu 6,- eur ako poplatok za upomienku.

12. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok z vyššie uvedených faktúr, vzhľadom na to, že poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle uvedených faktúr nebolo v konaní nikým spochybnené, považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami, a to v zmysle faktúry č. 1073285969 ceny v sume 3,50 eur, v zmysle faktúry č. 1075059410 ceny v sume 15,- eur, faktúry č. 1078091266 ceny v sume 15,- eur a v zmysle faktúry č. 1079952679 ceny v sume 10,16 eur ( fakturovaná suma 55,16 eur - 45,- eur za poplatky), t. j. celkom v sume 43,66 eur, za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.

13. Pretože sa žalovaná s peňažným plnením dostala do omeškania, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 15,- eur od 24.6.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 15,- eur od 24.7.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 10,16 eur od 23.8.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 24.5.2014 do zaplatenia, teda vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých vyššie uvedených faktúr. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom ku dňu omeškania, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca má tak nárok na zaplatenie uvedeného úroku z omeškania vo výške 5,15% (t. j. 5% + 0,15%), resp. 5,25% ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 24.5.2014 bola 0,25% a ku dňom 24.6.2014, 24.7.2014 a 23.8.2014 bola 0,15 %.

14. Pokiaľ však ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby v sume 10,- eur, za odpojenie v sume 29,- eur a poplatku v sume 6,- eur za upomienku (podľa faktúry č. 1079952679), v tejto časti súd uplatnený nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi stranami v Zmluve výslovne individuálne dohodnuté. Predmetné poplatky boli súčasťou Cenníka právneho predchodcu žalobcu, avšak žalobca nepreukázal, že tento Cenník bol podpísaný žalovanou, teda že by medzi stranami došlo k individuálnej dohode o obsahu tohto Cenníka, a teda aj o predmetných poplatkoch. Zároveň pokiaľ ide o poplatok za upomienku oneskorenej platby, súdu nebolo preukázané doručenie tejto upomienky žalovanej a neboli preukázané skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by právnemu predchodcovi žalobcu mohol vzniknúť nárok. Uzatvorením zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej zabezpečiť služby určené v zmluve a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobia faktúrami. Čo predstavujú služby, ktoré sa právny predchodca žalobcu žalovanej zaviazal poskytovať je uvedené vo Všeobecných podmienkach, v rámci článku 1 Pojmy, z ktorého vyplýva, že službou sú elektronické komunikačné služby poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie (napr. prenos dát), ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu službu členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby (vrátane servisných služieb a služieb tretích strán) v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka. V zmysle uvedeného zmluvného dojednania sa žalobca so žalovanou dohodli na poskytovaní služieb, ktorých konkrétny obsah bol určený uvedeným dojednaním, tzn. išlo o elektronické komunikačné služby. Následne sa v článku 7 bod 7.7 Všeobecných podmienok žalovaná zaviazala uhradiť cenu poskytnutých služieb a v článku 7.10 aj uhradiť všetky poplatky spojené s úhradou faktúr. Predmetné odpojenie, obmedzenie služieb, či zaslanie upomienky, však nepredstavuje službu, ktorej poskytovanie by bolo zmluvnými stranami zmluvou dojednané. Uvedené poplatky sú tak síce súčasťou Cenníka, ale Zmluva o poskytovaní verejných služieb ani Všeobecné podmienky oprávnenie fakturovať takéto položky z titulu dohodnutého predmetu plnenia zo strany žalovanej - ako ceny za poskytované služby a zároveň zodpovedajúcu povinnosť žalovanej ich uhradiť neobsahujú. Odpojenie, obmedzenie služieb a zaslanie upomienok nemožno podľa názoru súdu zahrnúť pod poskytované služby, pretože v uvedenom prípade nimi

neposkytuje právny predchodca žalobcu žalovanej žiadnu službu, a už vôbec nie službu elektronickej komunikácie, či službu, ktorá by žalovanej prinášala akýkoľvek prospech, a za ktorú by bola povinná platiť. Z povahy obmedzenia služieb a odpojenia má súd za to, že vzhľadom k tomu, že obmedzením poskytovaných služieb a odpojením od nich sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanej do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovanej. Uvedené poplatky by tak mohli byť uplatňované len ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalovanej, v tomto prípade sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti plniť včas a riadne. Tu však súd poukazuje v súvislosti s Cenníkom stanovenými paušálnymi poplatkami (za odpojenie, obmedzenie služieb a upomienku) na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko sankcia 45,- eur (súčet poplatkov) za nesplnenie pohľadávky vo výške celkom 43,- eur (za súčasného uplatňovania zákonných úrokov z omeškania), nemôže byť v žiadnom prípade považovaná za primeranú, a teda dojednanie poplatkov v Cenníku ako súčasti Zmluvy, ktorá ma spotrebiteľský charakter, v uvedenej výške, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá však nebola individuálne dojednaná (žalovaná zjavne nemohla ovplyvniť obsah Cenníka), a ktorá je v celom rozsahu neplatná. K argumentácii žalobcu, že by mohlo ísť o náklady spojené s uplatnením pohľadávky súd uvádza, že na tieto sa obdobne vzťahuje argumentácia o ich neprimeranosti najmä s poukazom na postavenie spotrebiteľky na strane žalovanej. Nie je prípustné, aby v občianskoprávnom vzťahu so spotrebiteľských charakterom boli náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 45,- eur, keď napr. v obchodnoprávnych vzťahoch (kde uplatňované pohľadávky sú nepomerne vyššie) je zákonom stanovená paušálna náhrada nákladov vo výške 40,- eur a súčasne jej uplatňovanie je pri spotrebiteľoch výslovne výlučené (§ 369c ods. 2 Obchodného zákonníka). Súčasne treba poznamenať, že Občiansky zákonník žiadne obdobné ustanovenie o paušálnej náhrade nákladov neobsahuje, pričom žalobca vynaloženie skutočných nákladov na uplatnenie pohľadávky v požadovanej výške ani nijako nepreukázal. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v zostávajúcej časti uplatňovaných poplatkov za upomienku, za odpojenie a obmedzenie služby pre neplatenie zamietol (výrok II.). Keďže žalobcovi právo na ich zaplatenie nepriznal, nepriznal mu ani úrok z omeškania požadovaný z týchto súm ako príslušenstvo.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2) Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal priznania sumy istiny 88,66 eur, pričom mu bolo priznaných 43,66 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 49%, čomu zodpovedá úspech žalovanej 51%, a teda čistý úspech žalovanej predstavuje 2%. Na náhradu trov konania by tak mala nárok žalovaná, ale vzhľadom na skutočnosť, že v konaní jej žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal (výrok III.). Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).