Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cpr-17-2017.pdf
PDF · 101.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cpr/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: X. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom1. P.. G. XX/X, X., I., právne zastúpenej: advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: Creative Decor, s. r. o., so sídlom Robotnícka 29, Martin, IČO: 47 966 173, právne zastúpeného: JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so sídlom A. Kmeťa 19, Martin, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré dala žalovaná žalobkyni dňa 12. 10. 2017 je neplatné.
Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25. 10. 2017 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré dal žalovaný žalobkyni dňa 12. 10. 2017 je neplatné a náhrady trov tohto konania.
2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že je zamestnankyňou žalovaného, ktorý jej dal pôvodne výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu zrušenia zamestnávateľa dňa 29. 09. 2017, čím začala žalobkyni plynúť výpovedná lehota 2 mesiace. Dňa 02. 10. 2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že obdržala výpoveď z pracovného pomeru a že počas výpovednej doby trvá na zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy vo funkcii predavačka s inkasom. Žalobkyňa bola do 05. 10. 2017 na riadnej dovolenke a o zaradenie žiadala od 06. 10. 2017. Žalovaný žiadnu prácu žalobkyni nepridelil, ale dňa 12. 10. 2017 jej osobne doručil dva listinné dokumenty, a to oznámenie o výsledku inventúry a druhý dokument označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v údajnom manku. Žalobkyňa so žalovaným nikdy nepodpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti, nikdy neprevzala zverené hodnoty a nikdy jej nebolo oznámené, že sa uskutoční inventúra. Celý postup, ktorý urobil žalovaný je zrejme urobený preto, aby nemusel plniť záväzky z pracovnej zmluvy voči žalobkyni počas výpovednej doby. Žalobkyňa odpovedala žalovanému listom zo dňa 12. 10. 2017, v ktorom tak manko, ako aj okamžitú výpoveď odmietla. Žalobkyňa teda na záver uviedla, že neboli naplnené zákonné predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že spoločnosť Creative Decor, s. r. o. bola založená za účelom prevádzky obchodu s bytovými doplnkami a dekoráciami, pričom žalobkyňa
pracovala v obchodnej prevádzke „La Boutique“ ako predavačka s inkasom na plný pracovný úväzok. Nakoľko sa majitelia rozhodli ukončiť prevádzku k 31. 08. 2017, pretože už nedokázali platiť nájomné, o svojom rozhodnutí informovali zamestnancov ešte v júli 2017. Dňa 31. 08. 2017 ukončili prevádzku obchodu, kde bola následne vykonaná fyzická inventúra v dňoch 05. - 07. 09. 2017. Inventúry sa za žalovaného zúčastnila konateľka spoločnosti pani Zuzana Delton a všetky tri pracovníčky, t. j. pani H., pani V. a pani N.. Výsledkom inventúry bolo manko, pričom presná výška po ručnom sčítaní predstavovala sumu 390,83,-Eur a následne bola potvrdená aj pri zaúčtovaní. Následne po vykonaní inventúry si žalobkyňa začala čerpať dovolenku s tým, že od pondelka 18.09. 2017 nastúpi do práce na nové ponúknuté pracovné miesto. V daný deň aj prišla, všetko jej bolo vysvetlené a ukázané a dohodli sa, že nasledujúci pracovný deň nastúpi do práce a podpíše dodatok k pracovnej zmluve o zmene pracovnej pozície. Do práce však nenastúpila, nedala ani vedieť prečo neprišla a keď ju kontaktovali kde je, tak uviedla, že nastúpi zajtra. Takto sa to naťahovalo do konca týždňa 22. 09. 2017, kde už bolo žalovanému jasné, že ho ťahá za nos a do ponúknutej práce nikdy nenastúpi. Preto nemal žalovaný na výber a dal jej výpoveď z dôvodu zrušenia časti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a), nakoľko v tom momente nebol zrejmý presný účtovný výsledok inventúry, ani ďalšie fakty. Pre výpoveď si prišla osobne až 29. 09. 2017, teda o ďalší týždeň, kde to cielene naťahovala, nakoľko vedela, že keď dostane výpoveď až po 26. 09. 2017, bude mať výpovednú dobu dva mesiace a nie jeden mesiac. Následne po vystavení faktúry odberateľovi bola dňa 05. 10. 2017 v systéme zaúčtovaná fyzická inventúra zo dňa 05. až 07. 09. 2017, ktorej výsledkom bolo potvrdené manko vo výške skladových cien 390,83,- Eur, čo predstavuje reálnu škodu v predajných cenách 795,14,-Eur bez DPH. O výsledku inventúry písomne informovali zamestnancov, ale bohužiaľ nemali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti, takže nemali právo si vzniknutú škodu uplatniť. Žalovaný však má za to, že v danom prípade sa na zamestnanca vzťahuje aspoň všeobecná zodpovednosť za škodu. Žalovaný ďalej poukázal na pracovný poriadok, ktorý platí od 15. 09. 2006 ohľadom vzniku manka na tovare alebo hotovosti väčšej ako 150,- Eur a ďalšie ustanovenia tohto pracovného poriadku. Žalovaný ďalej poukázal, že porušenie pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom podľa § 68 Zákonníka práce alebo výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalovaný uviedol, že už v minulosti pri inventúre vykonanej 31. 12. 2016 bol v rámci vyššie uvedenej prevádzky zistený obdobný problém - manko, ktoré bolo však v rámci dobrých medziľudských vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami riešený dohovorom a zamestnanci boli požiadaní o dôslednejšie plnenie si svojich úloh a tak voči zamestnancom neboli v tom období vyvodené žiadne dôsledky. Možné dôvody vzniknutého manka žalovanému pomohli objasniť výpovede viacerých svedkov (medzi nimi aj účtovníčka), ktorá v lete počas ich dovolenky vošla do predajne prevziať knihu tržieb za účelom účtovania DPH. Zistilo sa, že žalobkyňa, ktorá bola medzitým v sklade alebo v kancelárii si varila čaj alebo kávu a ponechala predajňu ako aj pokladňu nezabezpečenú proti vstupu cudzích ľudí, ktorých zo skladu alebo kancelárie nemohla vidieť. Podľa svedectiev vždy išlo o tú istú predavačku a u ostatných dvoch predavačiek sa takéto pochybenia neregistrovali. Žalovaný v predmetnom spore uviedol, že si stojí za svojím rozhodnutím o okamžitom ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou a tvrdí, že boli v plnom rozsahu naplnené predpoklady na okamžité skončenie pracovného pomeru, keďže žalobkyňa niekoľkonásobne hrubo porušila pracovnú disciplínu, ktorá je špecifikovaná v pracovnom poriadku zamestnávateľa - vznik manka. Z tohto dôvodu preto žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalobkyňa vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že väčšina uvádzaných skutočností vo vyjadrení žalovaného nemá vzťah k napádanej okamžitej výpovedi zo dňa 12. 10. 2017, ale ich účelom jej znevážiť osobu žalobkyne v očiach súdu a vytvoriť dojem, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zo strany žalovaného opodstatnené. Zo žalobnej odpovede vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný neuzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti. Za manko mohla zodpovedať iba osoba, ktorá takúto dohodu uzatvorila. Keby aj manko bolo dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, nemohla sa ho dopustiť žalobkyňa. Iný dôvod vo výpovedi zo dňa 12. 10. 2017 uvedený nie je, a preto tvrdenia, ktoré uviedol žalovaný vo svojej výpovedi znevažujú žalobkyňu a nemajú právny význam pre rozhodnutie vo veci.
5. Žalovaný vo svojej duplike zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol v prvotnom vyjadrení k podanej žalobe a opätovne navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
6. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 26. 03. 2018 v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe.
7. Žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach k podanej žalobe.
8. Súd sa v zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku určil, že medzi sporovými stranami je sporná otázka skončenia pracovného pomeru, uviedol, ktoré listinné dôkazy vykoná, pričom podľa predbežného právneho posúdenia na základe zisteného skutkového stavu pred otvorením pojednávania konštatoval, že žaloba žalobkyne je dôvodná.
9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, uviedol, že pokiaľ strana žalovaného nepredložila dohodu o hmotnej zodpovednosti, žalobkyňa má za to, že nezodpovedá za vzniknuté manko, a teda nevidel dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní upresnila, že keď nastupovala k zamestnávateľovi, inventúra vykonaná nebola, pričom okrem nej tam pred ňou pracovali dve pracovníčky na dohodu o pracovnej činnosti. Jednou z pracovníčok bola matka štatutárnej zástupkyne žalovaného, druhá bola dôchodkyňa. Uviedla, že neexistoval počiatočný stav ohľadom zásob a tovaru, keď nastupovala k žalovanému. V dňoch 05. až 07. 09. 2017 potvrdila, že sa zdržiavala v prevádzke, boli tam aj zamestnanci, pričom v týchto dňoch sa nevykonávala žiadna inventúra, nič im nebolo oznámené. V týchto dňoch sa len balil tovar na predajni, ktorý bol potom niekde prevezený. Potvrdila však, že štatutárna zástupkyňa spoločnosti v tom čase resp. dňoch niečo ťukala do počítača alebo niečo tlačila, teda možno to bola inventúra, ale jej ako zamestnankyni to oficiálne oznámené nebolo. Doplnila, že ešte predtým ako pracovala na tejto prevádzke v obchodnom centre Turiec, predajňa mala sídlo na ulici M. R. Štefánika a sťahovala sa z tejto adresy do obchodného centra Turiec, ani tam však nebola vykonaná inventúra.
11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný trvá na tom, že došlo k platnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru, a teda boli splnené všetky zákonné podmienky, aby takto mohol žalovaný postupovať, pretože u zamestnankyne - žalobkyne došlo k niekoľkonásobnému hrubému porušeniu pracovnej disciplíny.
12. Štatutárna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na skutočnostiach, ktoré uviedla v písomných vyjadreniach k podanej žalobe, pričom doplnila, že predajňa bola prvýkrát otvorená v septembri 2016, pričom od septembra do decembra 2016 bola tiež vykonaná inventúra a bolo zistené manko. Z tohto dôvodu si preto ona, žalobkyňa a ďalšie dve pracovníčky sadli a preberali dôvody, hľadali možné príčiny vzniku a dospeli asi k riešeniu, kde by mohlo manko vznikať. Nakoľko bola vykonaná inventúra od 01. 01. 2017, predajňa išla od nového stavu po tej inventúre, ktorá bola vykonaná za posledný kvartál roku 2016. O tomto neexistoval žiadny zápis, pretože medzi nimi panovali dobré vzťahy. Nedávala nikomu písomné upozornenie, prebrali to a týmto považovala celú záležitosť za skončenú. I napriek tomu, že bolo zistené v roku 2016 manko, od 01. 01. 2017 nedala žalobkyni ako zamestnankyni podpísať dohodu o hmotnej zodpovednosti, pretože ona to odmietla. Ďalej uviedla, že viackrát sa stalo, resp. škoda mohla vzniknúť tým, že žalobkyňa svojvoľne opúšťala predajňu, nakoľko raz prišla účtovníčka do prevádzky, potrebovala riešiť niečo ohľadom DPH, pričom v tom čase sa nenachádzala v predajni žalobkyňa, čiže nechala tovar bez dozoru a vtedy mohlo dôjsť k odcudzeniu. Neuviedla, že žalobkyňa je zlodejka, avšak jej nedbalým konaním, ktoré bolo aj porušením pracovného poriadku mohlo k takejto situácii dôjsť. Štatutárna zástupkyňa ďalej uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bola žalobkyňa podpísala niečo v tom zmysle, za aký tovar bude v predajni zodpovedať, resp. v akých počtoch sa nachádzajú tieto položky na predajni. Táto skutočnosť vyplývala iba z inventarizačného zoznamu, avšak žalobkyni nič nepodpisovala, nič jej nehovorila, nakoľko to nebola povinnosť zamestnávateľa. Na otázku sudcu, z akých skutočností vychádzala žalovaná, že žalobkyňa zodpovedá za manko, keď na predajni pracovali ďalšie dve pracovníčky, štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že pri výpočte výšky vychádzali z počtu odpracovaných hodín na prevádzke tej ktorej pracovníčky.
13. Na prednes štatutárnej zástupkyne žalovaného žalobkyňa uviedla, že pripustila, že raz bola v predajni nejaká cudzia pani, teraz už vedela, že to bola účtovníčka, prišla si pre knihu. Uviedla však, že pokiaľ aj opustila priestor predajne a išla do ďalšej miestnosti, tam jej veľké okno, odkiaľ mala vo výhľade celú predajňu, keď si bola variť kávu alebo čaj. Akonáhle videla, že tam niekto prišiel, okamžite prišla na predajňu.
14. Tvrdenie žalobkyne štatutárna zástupkyňa žalovaného poprela, pretože okienko, ktoré sa nachádzalo tam, bolo o rozmeroch 60x80 cm, bolo to malé okno a predajňa mala plochu okolo 100 m2, čiže z tohto miesta nemohla žalobkyňa vidieť do celej predajne. Samotná účtovníčka povedala, že keď raz prišla do predajne, čakala asi 5 minút, kým prišla žalobkyňa.
15. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
16. Žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 23. 09. 2016 pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpila žalobkyňa na pracovnú pozíciu predavačka s inkasom, pričom miesto výkonu práce bola prevádzka zamestnávateľa „La Boutique“v Obchodnom centre Turiec v Martine. Žalovaný listom zo dňa 29. 09. 2017 žalobkyni oznámil, že v súlade s § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ukončil s ňou pracovný pomer z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, pričom pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce. Žalobkyňa listom zo dňa 02. 10. 2017 žalovanému ako zamestnávateľovi oznámila, že počas výpovednej doby bude pracovať v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný následne listom zo dňa 12. 10. 2017 oznámil žalobkyni výsledky inventúry, pričom výsledkom inventúry bolo manko vo výške 390,83,-Eur. Žalovaný zároveň vyčíslil podiel žalobkyne na vzniknutom manku vo výške 293,12,-Eur (70% - podľa priemerného počtu odpracovaných hodín za uvedený mesiac). Žalovaný následne listom zo dňa 12. 10. 2017 so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, pretože na základe vykonanej inventarizácie bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 390,83,-Eur, pričom obdobný problém sa vyskytol už aj v minulosti pri inventúre vykonanej k 31. 12. 2016. Žalobkyňa listom zo dňa 13. 10. 2017 žalovanému oznámila, že si nie je vedomá žiadneho hrubého porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko pri nástupe do zamestnania nepodpísala písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pri jej nástupe nebola vykonaná fyzická inventúra tovaru, to znamená, že žiadne hodnoty neprevzala, pričom nebola ani prizvaná k žiadnej fyzickej inventúre. Z tohto dôvodu preto opätovne žiadala o pridelenie práce v zmysle pracovnej zmluvy. Medzi sporovými stranami teda vznikol spor ohľadom platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
17. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
18. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
19. Podľa § 179 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
20. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
21. Na základe vykonaného dokazovania po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po výsluchu sporových strán mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná. Pracovný pomer bol medzi sporovými stranami založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23. 09. 2016. Žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 23. 09. 2016 pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpila žalobkyňa na pracovnú pozíciu predavačka s inkasom, pričom miesto výkonu práce bola prevádzka
zamestnávateľa „La Boutique“v Obchodnom centre Turiec v Martine. Žalovaný listom zo dňa 29. 09. 2017 žalobkyni oznámil, že v súlade s § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ukončil s ňou pracovný pomer z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, pričom pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce. Žalobkyňa listom zo dňa 02. 10. 2017 žalovanému ako zamestnávateľovi oznámila, že počas výpovednej doby bude pracovať v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaný následne listom zo dňa 12. 10. 2017 oznámil žalobkyni výsledky inventúry, pričom výsledkom inventúry bolo manko vo výške 390,83,-Eur. Žalovaný zároveň vyčíslil podiel žalobkyne na vzniknutom manku vo výške 293,12,-Eur. Žalovaný následne listom zo dňa 12. 10. 2017 so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu, pretože na základe vykonanej inventarizácie bol zistený schodok na zverených hodnotách vo výške 390,83,-Eur, pričom obdobný problém sa vyskytol už aj v minulosti pri inventúre vykonanej k 31. 12. 2016. Žalobkyňa listom zo dňa 13. 10. 2017 žalovanému oznámila, že si nie je vedomá žiadneho hrubého porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko pri nástupe do zamestnania nepodpísala písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, pri jej nástupe nebola vykonaná fyzická inventúra tovaru, to znamená, že žiadne hodnoty neprevzala, pričom nebola ani prizvaná k žiadnej fyzickej inventúre. Z tohto dôvodu preto opätovne žiadala o pridelenie práce v zmysle pracovnej zmluvy.
22. V konaní bolo preukázané, že okrem žalobkyne pracovali v prevádzke žalovaného aj ďalšie dve pracovníčky. Tiež bolo preukázané, že pri nástupe žalobkyne do zamestnania nebola vykonaná fyzická inventúra a žalovaný ako zamestnávateľ neuzatvoril v zmysle § 182 ods. 1 Zákonníka práce so žalobkyňou dohodu o hmotnej zodpovednosti. V zmysle ustanovenia § 179 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov prezumovaných v Zákonníku práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nepreukázal ako zamestnávateľ zamestnankyni - žalobkyni zavinenie za vzniknuté manko, nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že manko vzniklo zavineným konaním zo strany žalobkyne, táto skutočnosť ostala iba v rovine tvrdení. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že častokrát sa stalo, že žalobkyňa opúšťala prevádzku a v tom čase mohlo dôjsť k odcudzeniu tovaru. Ohľadom tohto tvrdenia poskytol súdu tvrdenie o tom, že ekonómka firmy jedenkrát navštívila prevádzku a nenašla žalobkyňu na prevádzke. Tiež tvrdil, že túto skutočnosť mohli potvrdiť i ďalší svedkovia. Na riadne preukázanie tejto skutočnosti však nenavrhol žalovaný vykonať žiadny dôkaz, nenavrhol výsluch svedka a toto jeho tvrdenie ostalo nepodložené a riadne nepreukázané. Ak teda nebola podpísaná medzi sporovými stranami dohoda o hmotnej zodpovednosti, nemohla zodpovedať žalobkyňa ako zamestnanec za schodok na zverených hodnotách, pretože jej žiadne hodnoty zverené neboli a pri nástupe žalobkyne do zamestnania nebola vykonaná riadna fyzická inventúra tovaru. V danom prípade by mohla zodpovedať zamestnankyňa za vzniknutú škodu, avšak žalovaný nepreukázal žalobkyni ako zamestnankyni zavinenie na tejto škode. Okrem nej sa zdržiavali v prevádzke i ďalšie dve pracovníčky, pričom tvrdenie žalovaného, že k odcudzeniu tovaru mohlo dôjsť iba v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko pri ostatných dvoch zamestnancoch nezistil, že by opúšťali predajňu, ostalo v rovine hypotetických tvrdení. Ak teda bolo zistené, že zamestnávateľ nepreukázal žalobkyni vzniknutú škodu, v tom prípade nebol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko zamestnankyňa hrubým spôsobom neporušila pracovnú disciplínu, pretože túto skutočnosť jej zamestnávateľ nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené úvahy súdu preto súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané žalobkyni listom zo dňa 12. 10. 2017 je neplatné.
23. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.