Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-184-2016.pdf
PDF · 142 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8C/184/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v právnej veci žalobkyne I. O., G.. X. XX. XXXX, K. V. M. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti žalovanému V. O., G.. X. X. XXXX, K. V. M. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, Advokátska kancelária Považská Bystrica Centrum 18/23, v konaní o vyporiadanie BSM, takto
rozhodol:
Do BSM strán sporu p a t r í rodinný dom A.. Č.. XXX O. G. O. C. XXX/X U. Z. XXX M., J. G. L. Č.. XXX C.. Ú.. V. M..
Rodinný dom súp. č. XXX O. G. O. C. XXX/X o výmere 131 m2, zapísaný na LV č. XXX C.. Ú.. V. M., súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného.
Žalovaný je p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni titulom vyrovnania jej podielu z vyporiadania BSM 27. 369,84 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že rozsudkom tun. súdu 3C/180/2015 bolo manželstvo strán sporu rozvedené právoplatne dňa 29.07.2015. Počas manželstva do dňa rozvodu nadobudli nehnuteľný majetok, a to P. V. Č.. XXX A. G. C. O. XXX/X J. G. L. Č.. XXX C..Ú.. V. M.. Žalobkyňa poukázala na to, že uvedený dom je síce zapísaný ako výlučné vlastníctvo žalovaného, avšak z dôvodu, že tento začali od základov stavať počas manželstva, patrí do BSM. Uviedla, že mala záujem sa so žalovaným na vyporiadaní BSM dohodnúť, on však akúkoľvek dohodu odmietal, s poukazom na to, že na LV je ako výlučný vlastník zapísaný sám a jej nič nepatrí. Po uzatvorení manželstva so žalovaným bývali u jej rodičov do doby, pokiaľ dom nepostavili, teda cca 7 rokov. Rodičom za bývanie nič neplatili, tí im pomáhali finančne aj prácou na dome. Všetky písomnosti spojené so stavbou vybavovala prevažne ona, t. j. stavebné povolenie aj zmenu stavebného povolenia, predĺženie dokončenia stavby, ako aj kolaudáciu, na ktorej bola bez manžela. Uviedla, že žalovaného matka v tom čase pracovala na geodézii a ju nenapadlo, že by nebola na LV zapísaná ako spoluvlastníčka spolu s manželom. Uvedené zistila až dodatočne, a to po rozvode. I napriek tomuto zápisu však nepochybovala, že žalovaný vie, že celý dom od základov postavili spoločne a jeho odpoveď na jej mimosúdnu výzvu ju prekvapila. Hnuteľné veci, ktoré nadobudli počas trvania manželstva si vyporiadali dohodou. Žiadala, aby súd prikázal predmetný rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému bude uložená povinnosť na vyrovnanie podielu vyplatiť jej sumu vo výške, ako bude ustálená podľa znaleckého posudku, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobkyňa k svojej žalobe pripojila výzvu právnej zástupkyne zo dňa 31.05.2016 na mimosúdne rokovanie, list žalovaného zo dňa 08.06.2016, ktorým reagoval na danú výzvu, výpis z listu vlastníctva č. XXX.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, dôkazov pripojených k žalobe žalobkyňou, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Y.Š. V., Q. C., M. I., G. Z., I. V., N. K., N. O., Ľ. L., B. O., oboznámením zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu zo dňa 11.05.1990, dodatku k zmluve zo dňa 11.05.1990, stavebného povolenia zo dňa 17.04.1990, žiadosti o povolenie výnimky z vyhlášky č. 119/1993 zo dňa 08.02.2005, oboznámením písomného vyjadrenia žalovaného v priebehu konania k meritu veci zo dňa 03.10.2016, oboznámením čestného prehlásenia zo dňa 01.07.2016, potvrdenia bez uvedenia dátumu s fotodokumentáciou predloženou žalobkyňou písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.02.2017 s fotodokumentáciou predloženou žalovaným, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.09.2017 s obsahom prednesov právnych zástupcov strán sporu znaleckým dokazovaním a oboznámením znaleckého posudku č. 8/2018, oboznámením zápisnice U. V. M. z konania o dodatočnom povolení zmeny stavby zo dňa 29.07.2005 spolu s prezenčnou listinou, oboznámením rozhodnutia Obce V. M. o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením, technickej správy k zmene projektu rodinného domu, návrhu mimosúdnej dohody a dohody o urovnaní, oboznámením rozsudku tun. súdu sp. z. 3C/180/2015-9 zo dňa 12.06.2015, oboznámením sa s L. Č.. XXX C..Ú.. V. M., aj nahliadnutím do spisu tun. súdu 3C/144/2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Strany sporu boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tun. súdu sp. zn. 3C/180/2015-9 zo dňa 12.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2015. Z predmetného rozsudku súd zistil, že manželstvo strany sporu uzatvorili dňa 16.02.1991.
6. Z LV č. XXX C..Ú.. V. M. súd zistil, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník rodinného domu Č.. XXX, O. G. O. XXX/X o výmere 131 m2, a taktiež je výlučným vlastníkom parcely Č.. C. XXX/X o výmere 475 m2 zastavanej plochy a nádvoria.
7. Žalovaný vypovedal, že dom začal stavať ešte pred uzavretím manželstva, a to v roku 1990, kedy dostal od ŠFRB aj štátny príspevok na individuálnu bytovú výstavbu, a to dňa 11.05.1990 vo výške 54.000 Sk a dňa 24.07.1990 vo výške 15.000 Sk. Tieto peniaze použil na stavbu rodinného domu hrubej stavby. Žalovaný poukázal na to, že okrem príspevkov na stavbu domu použil aj 50.000 Sk, ktoré mu dala matka , o čom žalovaný predložil do spisu čestné prehlásenie.
8. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že stavebné povolenie bolo udelené ešte pred uzatvorením manželstva, ako aj pred uzatvorením manželstva boli uzatvorené zmluvy o poskytnutí jednotlivých príspevkov. Do uzavretia manželstva boli vybudované základy a dve samostatné podlažia, čo podľa žalovaného môžu potvrdiť i jeho rodičia N. O. Q. B. O..
X. Z predložených zmlúv zo dňa 11.05.1990 a 24.07.1990 súd zistil, že na stavbu rodinného domu žalovaný dostal príspevok od ŠFRB vo výške, ako žalovaný uvádza v žalobe. V predmetných zmluvách sa žalovaný zároveň zaviazal, že stavbu rodinného domu dokončí tak, aby kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť najneskôr do 10 rokov uzavretia tej ktorej zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku. Zároveň sa zaviazal, že rodinný dom po dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku, najmenej však 8 rokov od kolaudácie, neprevedie na iného bez súhlasu národného výboru a do uplynutia tejto doby sa zaviazal užívať ho na trvalé bývanie.
10. Z listu MF SR zo dňa 08.02.2005 súd zistil, že MF SR oznámilo Krajskému úradu v Trenčíne, ako aj U. V. M.Á., že vzhľadom k skutočnosti, že žiadatelia V. O. a jeho manželka nie sú schopní stavbu dokončiť tak, aby kolaudačné rozhodnutie nadobudlo platnosť najneskôr do 10 rokov od uzavretia zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku, požiadali o predĺženie zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku vo výške 69.000 Sk, pričom spolu so žiadosťou o povolenie výnimky predložili krajskému úradu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie príslušného stavebného úradu, ktorým bola lehota výstavby predĺžená do
30.06.2005. Ministerstvo financií SR po posúdení žiadosti a návrhu Krajského úradu v Trenčíne povolil menovaným stavebníkom výnimku z ustanovenia § 5 Vyhlášky č. 119/1993 čo do termínu predĺženia platnosti stavebného povolenia.
11. Zo stavebného povolenia súd zistil, že toto bolo vydané dňa 17.04.1990 pod č. ÚP-607/90-327.5- A/2-KZ a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 10.05.1990.
12. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese poukázala na to, že žalobkyňa nepopiera, že stavebné povolenie bolo vydané žalovanému ešte pred uzavretím manželstva a taktiež to, že žalovaný ešte pred uzavretím manželstva obdržal štátny príspevok z fondu rozvoja bývania vo výške, ktorú preukázal listinnými dôkazmi. Žalobkyňa však trvá na tom, že s výkopovými prácami, resp. vôbec zo stavbou sa začalo až na jeseň roku 1991, čo by mohli potvrdiť svedkovia M. I., N. K., T.. G. Z., Q. C.Á., Q. Q. P. Ž. I. Q. Y. V.. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej uviedla, že počas výstavby domu strany sporu bývali u rodičov žalobkyne a stavbu budovali v podstate až 7 rokov pričom, ŠFRB žiadal aj o vrátenie príspevku, avšak nakoniec im bolo povolené stavať dlhšie než bolo dohodnuté v zmluvách, teda nie 10 rokov a zdôraznila, že na všetkých listinných dôkazoch už je spomínaná žalobkyňa ako stavebník. Žalovaný sa v podstate týchto úkonov nezúčastňoval, všetko zabezpečovala žalobkyňa.
13. Z predložených dôkazov žalobkyne súd zistil, že U. I. M. 11.05.2016 pod číslom 91/2016 potvrdila, že v období od 01.07.1991 do 20.02.2006 žalovaný býval v rodinnom dome číslo súpisné XX Z. I. M..
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k meritu veci, ktoré bolo doručené tun. súdu dňa 04.10.2016 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, o tom, že so stavbou rodinného domu začali až na jeseň roku 1991 a podporne jeho tvrdenie, že so stavbou bolo započaté už v roku 1990 potvrdzuje aj skutočnosť, že stabilizačný príspevok na individuálnu bytovú výstavbu môže byť priznaný iba za podmienok stanovených zákonom, ktorý okrem iného stanovuje, že stavba sa začala na základe stavebného povolenia. V období, kedy žalovaný získal príspevok na individuálnu bytovú výstavbu, preto už musel začať s vykonávaním stavby, nakoľko v opačnom prípade by nesplnil podmienky na poskytnutie príspevku a príspevok by mu nebol poskytnutý. To podporne vyplýva aj z ustanovenia §17 ods.2 písm. b) Vyhlášky č. 136/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve, kde je zakotvené, že štátny príspevok podľa ods. 1 možno zo sumy 50.000 Kčs zvýšiť až o 15.000 Kčs ak sa výstavba uskutočňuje na pozemkoch zo sťaženými zakladacími podmienkami. Žalovaný zároveň k svojmu vyjadreniu pripojil aj čestné prehlásenie jeho matky N. O. zo dňa 01.07.2016, z ktorého súd zistil, že matka žalovaného prehlásila, že 50.000 Kčs, ktorá sumu prevzala ako svoj podiel v dome č. 10 od sestry K., bola v rokoch 1995 a 1998 použitá na nákup materiálu na dom č. XXX V. M., Z. V. O.. F. A. V. A. V. O. za účelom dokončenia stavby jeho rodinného domu.
15. Svedok Y. V., otec žalobkyne uviedol, že si pamätá, že základy predmetného rodinného domu boli robené v čase keď už strany sporu boli manželia, on na stavbe pomáhal, a to, keď ešte zo zeme „netrčali“ žiadne múry, boli tam len základy. Nemal vedomosť o tom, kto platil materiál na stavbu.
16. Svedkyňa Q. C., príbuzná žalobkyne (švagriná matky žalobkyne) vypovedala, že keď sa strany sporu zobrali, bývali u rodičov žalobkyne a má vedomosť o tom, že vtedy jej švagriná, matka žalobkyne, financovala kúpu kvádrov, pretože v tom čase prerábali vrchné izby v rodinnom dome matky žalobkyne. To bolo v apríli 1991. Následne na jeseň toho roku začali stavať rodinný dom a dátum si pamätá preto, lebo viezla žalobkyňu do pôrodnice a zastavili sa na stavbe za žalovaným a v tom čase bola zabetónovaná prvá platňa, teda základy. Žalovaný v tom čase rozhŕňal hlinu okolo týchto základov. Na stavbe sa zastavili z dôvodu, aby oznámili žalovanému, že jeho manželku vezie ona na pôrod. Dieťa sa narodilo 25.10.1991, čo doplnila právna zástupkyňa žalobkyne. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že strany sporu najskôr sa snažili prerábať podkrovie v rodinnom dome matky žalobkyne, aby mali samostatné bývanie a nevie, či až potom neskôr sa rozhodli stavať dom, hoci stavebné povolenie bolo už predtým, pred uzavretím manželstva. Ona sa nikdy nezaujíma, kto financoval túto stavbu rodinného domu.
17. Svedkyňa M. I., bez príbuzenského pomeru k stranám sporu uviedla, že žalovaný začal stavať predmetný rodinný dom na jeseň v roku 1990, kedy urobil základy a múry začali „ťahať“ až po tom,
ako sa so žalobkyňou zobrali. K otázke financovania rodinného domu sa vyjadriť nevedela. Neskôr na otázku právneho zástupcu žalovaného však vypovedala, že nevie, do akej úrovne bol dom postavený do doby než žalovaný so žalobkyňou uzavreli manželstvo.
18. Svedkyňa G. Z. uviedla, že nie je v príbuzenskom pomere k stranám sporu a je suseda rodičov žalobkyne. Pamätá si, že účastníci sa brali niekedy v roku 1991 a krátko po svadbe začali prestavovať rodičovský dom žalobkyne, vymurovali vrchné izby a až potom začali stavať rodinný dom. Do uzavretia manželstva neboli ešte múry postavené, nebolo tam nič. Uviedla, že k svojmu domu chodievala okolo stavby rodinného domu, ktorý bol blízko cesty, a teda pokiaľ by už boli postavené múry, určite by si toto všimla.
19. Svedkyňa N. K., teta žalobkyne, takisto vypovedala, že krátko po uzavretí manželstva stranami sporu títo bývali u matky žalobkyne, kde si žalovaný nahlásil aj trvalý pobyt, prerábali horné izby. Pred uzavretím manželstva rodinný dom ešte nebol postavený. Podľa jej názoru tento začali stavať až v roku 1996. Do domu sa nasťahovali až keď mal ich prvorodený syn ísť do školy.
20. Svedkyňa I. V., matka žalobkyne vypovedala, že krátko po uzavretí manželstva sa dcéra nasťahovala do ich domu, keď bývali celý čas s ňou v dolnom podlaží s tým, že chceli prestavovať vrchné izby v podkroví, s čím aj začali, pričom ona zabezpečovala finančne túto prestavbu. Napokon však prestavbu nedokončili a rozhodli sa stavať dom v V. M., podľa svedkyne od základov. Pomáhala im aj ona, a to aj finančne, na stavbu im prispela 120.000 Sk. Poskytla im peniaze aj na kúpu zariadenia, pretože v tom čase žili dobre a ona sa snažila im to najviac pomáhať. Na stavbe rodinného domu pomáhali príbuzní tak zo strany žalovaného ako aj z ich strany. Počas doby, keď žili u nej v rodinnom dome, neprispievali jej žiadnou sumou a tým si šetrili na stavbu. Svedkyňa doplnila, že sumu 120.000 Sk nedala naraz, ale postupne.
21. Žalovaný poprel, že by mal vedomosť o tom, že by matka žalobkyne im prispela na stavbu rodinného domu sumou 120.000 korún. Naproti tomu žalobkyňa uvedené potvrdila s tým, že v tejto sume je aj cena, ktorú zaplatila za obývačku, kuchynskú linku a pod. Dôkaz o platbách nepredložila. 22. Žalovaný vypovedal, že nepopiera tvrdenie žalobkyne a resp. aj jej matky, že kuchynskú linku a obývačku im zaplatila ona. Uviedol, že do svadby boli urobené pivnice vrátane prvej deky, boli začaté múry, nebolo to domurované.
23. Svedkyňa N. O., matka žalovaného vo svojej výpovedi poukázala na to, že pozemok na ktorom je postavený rodinný dom, ako aj priľahlý pozemok, kúpil jej syn ešte pred tým, ako získal stavebné povolenie, následne na to kúpil projekt na dom v roku 1990 a to z katalógu, ktorý však bol určený na rovnú plochu a preto komisia v máji v roku 1990 skonštatovala zlý terén na stavbu, čo bol dôvod na poskytnutie ďalšieho príspevku zo ŠFRB vo výške 15.000 korún. V čase, keď tam komisia v máji 1990 bola, boli už postavené prvé múry bez deky, ktorá sa dokončila na jeseň roku 1990. Po tom, ako sa žalovaný oženil, mal záujem začať prestavovať podkrovie v rodičovskom dome žalobkyne, s čím oni nemohli súhlasiť a stavbe rodinného domu sa venovali predovšetkým oni s manželom a v stavbe pokračovali bez prispenia syna. Stavba bola dokončená v roku 1998, kedy sa syn s rodinou do domu nasťahoval. Uviedla, že stavba bola postavená s úspor žalovaného, so štátneho príspevku a z financií, ktoré poskytla ona s manželom. Keďže financovali stavbu syna a majú ešte ďalšieho syna, ktorý by bol takýmto postojom ukrátený, tak danú situáciu vyriešili tým, že druhému synovi darovali rodičovský dom, o čom svedkyňa predložila darovaciu zmluvu. Z nej súd zistil, že darcom bol manžel svedkyne, teda otec žalovaného, ktorý bol výlučným vlastníkom tohto rodinného domu. Z darovacej zmluvy súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi B. O., otcom žalovaného a B. O. G.. Z. P. XXXX, bratom žalovaného a vklad bol povolený dňa 24.06.1991 pod Z. XXXX/XX. V darovacej zmluve je uvedená hodnota darovaných nehnuteľností 35.403 Sk. Svedkyňa ďalej uviedla, že pozemok na ktorom je dom postavený, bol pôvodne daný žalovanému, za ktorý pozemok zaplatil 6 Kčs za 1m2. Vlastníctvo k domu bolo zapísané v prospech žalovaného na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. V tom čase ona už na geodézii nepracovala. Neskôr doplnila, že rodinný dom bol po prvú deku postavený v júli 1990 a druhá deka mohla byť robená na jar v roku 1991. Podľa nej múry nad základovou doskou spolu s prvým nadzemným podlažím syn vybudoval ešte v roku 1990.
24. Svedok Ľ. L., bez príbuzenského pomeru k stranám sporu, uviedol, že žalovaný začal kupovať pozemok v tom istom čase ako on mal záujem o kúpu iného pozemku od obce. Do času, než sa
žalovaný oženil, dom začal už aj stavať, vykopal základy, urobil základovú dosku, vymuroval múry nad základovou doskou, urobil spolu s otcom prvú deku a taktiež do svadby, ktorá bola niekedy v roku 1991 alebo v roku 1992 boli postavené aj múry nad prvou dekou, čo stavali bratia O., ktorí však už zomreli. Podľa vyjadrenia svedka stavbu financoval otec žalovaného. Svedok potvrdil, že žalovaný ho oslovil pri stretnutí v Považskej Bystrici, či by mu nešiel svedčiť ohľadom domu, kedy mu on povedal, že vie o tom, že žalovaný kúpil pozemok, že začal stavať ešte keď bol slobodný, že si vybavoval nenávratnú pôžičku.
25. Žalobkyňa k svedeckej výpovedi svedka L.M. uviedla, že tento klame, pretože ona bola vysoko tehotná, keď sa budovala prvá deka.
26. Svedok B. O., otec žalovaného, uviedol, že stavbu rodinného domu začal realizovať jeho syn v roku 1990, kedy sa začalo s výkopovými prácami hneď po obdržaní stavebného povolenia. Základy a základovú dosku spolu s múrmi a prvou dekou robili po tom, ako syn dostal dotáciu, teda na jar v roku 1990. Do konca roku 1990 boli vybudované aj múry pivničných priestorov, deka nad nimi, múry nad pivničnými priestormi, pričom nevedel sa vyjadriť, či druhá deka bola robená na jeseň v roku 1990 alebo až v roku 1991. Má vedomosť o tom, že manželka z peňazí z dedičstva financovala stavbu rod. domu sumou 50.000 Sk a spoločne oni, rodičia žalovaného, na stavbu poskytli ešte cca 40.000 Sk. Celkom mohli dať žalovanému sumu 90.000 Sk a podľa jeho názoru druhý syn nebol ukrátený, aj keď dostal dom v hodnote oveľa nižšej, pretože dostal aj 11-árový pozemok. Svedok pomáhal pri stavbe domu, podľa jeho vyjadrenia rodina žalobkyne nepomáhala. Syn sa do domu nasťahoval v roku 1998, a teda v tom čase už musela byť omietka. Po tom, ako svedkovi bola ukázaná fotodokumentácia vyhotovená po nasťahovaní sa do tohto rodinného domu, kedy omietka na fotke nie je, svedok pripustil, že vonkajšie omietky sa mohli robiť neskôr.
27. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tun. súdu dňa 02.02. 2017 (č.l.54 spisu) poukázal na to, že po začatí stavby mu bol poskytnutý štátny príspevok vo výške 50.000 Sk a na už vyhotovenú časť stavby 4.000 Sk. Neskôr mu bol poskytnutý príspevok 15.000 Sk z dôvodu obtiažnosti pri výstavbe ďalšej časti stavby.
28. V ďalšom písomnom vyjadrení žalovaného (č.l 59), ktoré bolo doručené súdu dňa 17.02.2017 žalovaný opätovne poukázal na to, že rodinný dom začal stavať pred uzavretím manželstva a peniaze, ktoré mu boli poskytnuté zo ŠFRB minul výlučne na túto stavbu, na základe faktúr mu ich SLSP vždy preplácala, poprel, že by matka žalobkyne im poskytla 120.000 Sk na stavbu tohto rodinného domu a opätovne zdôraznil, že dom staval z príspevkov, z daru od svojej matky a z finančných prostriedkov svojich rodičov. Žalovaný okrem čestného prehlásenia o tom, že matka mu poskytla 50.000 Sk na stavbu rodinného domu priložil aj potvrdenie podpísané jeho matkou a sestrou matky K. C., v ktorom potvrdila matka žalovaného, že 14.06.1995 prevzala sumu 50.000 ako podiel 1/3 v dome č.10 na parcele č. 21 k.ú. Z. K..
29. V priebehu konania strany sporu požiadali o prerušenie konania za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej však nedošlo, pričom po tom, ako bol daný návrh na pokračovanie v konaní, žalobkyňa poukázala na to, že návrh dohody vypracoval právny zástupca žalovaného a v tomto návrhu dohody na vyporiadanie BSM sám žalovaný predmetný rodinný dom do BSM zaradil.
30. Právny zástupca žalovaného uviedol, že urobili tak z dôvodu, aby bol čo najrýchlejšie ukončený spor a nenavyšovali sa trovy konania. Zároveň poukázal na to, že v článku 4 bod 1 tejto dohody je uvedené, že predmetný dom bol postavený výlučne z finančných prostriedkov žalovaného, čo je potrebné pri vyporiadaní BSM zohľadniť.
31. Právna zástupkyňa žalobkyne k uvedenému tvrdeniu poukázala na to, že jednou z pripomienok bol aj práve nesúhlas s bodom IV bod 1, na ktorom je uvádzané, že dom bol financovaný z prostriedkov žalovaného, resp. jeho rodičov. Dôvodom neuzavretia dohody je aj nesúhlas s čl. IV bod 3, v ktorom žalovaný navrhoval vyplatenie na vyrovnanie podielu žalobkyne sumu 4.000 Eur, pričom ona trvala na zaplatení cca 40.000 Eur a pod touto podmienkou by potom bola ochotná zobrať žalobu o vyporiadanie BSM späť.
32. Z návrhu mimosúdnej dohody a dohody o urovnaní, ktorú na pojednávaní dňa 26.03.2018 opätovne žalobkyňa predložila, a ktorú súd založil do spisu ako jeho súčasť, súd zistil, že predmetom tejto dohody mal byť rodinný dom súpisné číslo 777 postavený na pozemku parcela č. C. XXX/X J. O. Q. G. U. Z. XXX M., Q. Q. O. O. Č. C. XXX/X J. O. Q. G. U. Z.M. XXX M. Z. C..Ú.. V. M., J. G. L. XXX. V čl. IV bod 1 je konštatované, že účastníci dohody zhodne prehlasujú, že majetok patriaci do BSM účastníkov, ktorým je nehnuteľnosť - rodinný dom špecifikovaný vyššie, bol vyhotovený výlučne z finančných prostriedkov účastníka 1 (teda žalovaného) resp. z finančných prostriedkov jeho rodičov.
33. Právna zástupkyňa žalobkyne predložila zároveň návrh tejto mimosúdnej dohody a dohody o urovnaní aj s ručne pripísanými pripomienkami, z ktorej súd zistil, že žalobkyňa nesúhlasila so znením uvádzaným čl. 4 bod 1 ako aj uvádzaným v čl. 4 bod 3, teda nesúhlasila s tvrdením, že by sa jednalo o rodinný dom postavený výlučne z finančných prostriedkov žalovaného resp. jeho rodičov a tiež nesúhlasila s výplatou 4.000 Eur. Uvedené bolo dôvodom neuzavretia tejto dohody.
34. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti vychádzajúc z toho, že predmetný dom patrí do BSM. Znalec v znaleckom posudku č. 8/2018 určil všeobecnú hodnotu predmetného rodinného domu vo výške 57.030,05 Eur, a to podľa technického stavu ku dňu rozvodu manželstva, teda ku dňu 29.07.2015 a v hodnote podľa platných predpisov ku dňu podania znaleckého posudku. Znalec v predmetnom posudku zároveň vypočítal aj všeobecnú hodnotu rodinného domu v technickom stave so základmi, vybudovaným zapusteným prízemím a zhotovenou stropnou konštrukciou nad prízemím v hodnote podľa platných predpisov ku dňu podania znaleckého posudku vo výške 12.262,06 Eur.
35. Podľa bodu 2.31 stavby znalec uviedol, že výpočet všeobecnej hodnoty vykonal metódou polohovej diferenciácie s použitím metódy výpočtu koeficientu polohovej diferenciácie podľa metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb.
36. Napriek tomu, že predmetný znalecký posudok bol obom stranám sporu doručený písomne s výzvou na vyjadrenie k nemu ani jedna zo strán písomné vyjadrenie k znaleckému posudku nepodala.
37. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 26.03.2018 uviedla, že so závermi znaleckého posudku súhlasí napriek tomu, že žalobkyňa je toho názoru, že dom bol v čase, kedy ho obývali spoločne v normálnom obývateľnom stave, žalovaný úmyselne tento uvedený dom do ohliadky znehodnotil s cieľom zníženia jeho ceny.
38. Žalobkyňa o daných skutočnostiach predložila súdu aj fotografickú dokumentáciu z času, kedy v rodinnom dome žili strany sporu spoločne. Po predložení týchto fotografií žalovaný uviedol, že predmetné fotografie, napr. ohľadom okien zachytávajú stav, kedy bolo drevené okno menené za plastové a tak isto je to aj v súvislosti s menením dverí. K uvedenému žalobkyňa poukázala na to, že síce nepopiera, že sa jednalo o výmenu týchto súčastí domu, avšak žalovaný zámerne napr. vyvŕtal diery okolo okien a tým znehodnotil danú stavbu. Čo sa týka dverí na detskej izbe, dvere sú bez skla, pričom rozbité boli až po rozvode.
39. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sú ochotní uzatvoriť zo žalovaným zmier, tak že nehnuteľnosť bude prikázaná žalovanému a bude mu uložená povinnosť vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel podľa znaleckého posudku s tým, že sú ochotní akceptovať aj skutočnosť, že do stavby rodinného domu investoval príspevok zo ŠFRB vo výške 69.000 Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 2.290,38 Eur, teda žalovaný by vyplatil vyrovnávací podiel vo výške 27.326,93 Eur, v ktorej sume je
zohľadnené aj odpočítanie sumy 2.290,38 Eur. Zároveň súhlasila, aby žalovaný žalobkyni danú sumu vyplatil v lehote 30 dní.
40. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v predmetnom znaleckom posudku je vyčíslená aj cena prác, ktoré boli vykonané do uzavretia manželstva a žiadal, aby súd túto sumu pri delení majetku a vyporiadaní BSM zohľadnil. Žalovaný s návrhom na uzavretie zmieru nesúhlasil a okrem iného žiadal, aby súd zohľadnil pri vyporiadaní BSM aj dar od matky vo výške 50.000 Sk.
41. Právna zástupkyňa žalobkyňa s týmto nesúhlasila s poukazom na to, že k nijakému daru vo výške 50.000 Sk nedošlo, a to z dôvodu, že finančná situácia rodičov nebola taká, aby mohli takúto finančnú čiastku poskytnúť a žalovaný ani nepreukázal jej poskytnutie, resp. skutočnosť, odkiaľ mohli finančné prostriedky rodičia získať, aj keď preukazoval, že matka ich získala z dedičského konania, uvedené však riadne nepreukázala. Takáto obrana žalovaného podľa názoru právnej zástupkyne žalobkyne bola len účelová.
42. Žalovaný uviedol, že v prípade, že by bol dom prikázaný do jeho výlučného vlastníctva je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na výplatu vyrovnávacieho podielu, dom nemieni predať, chce v ňom zostať bývať. Poukázal však na to, že nebolo doposiaľ prihliadnuté na financie, z ktorých bol dom stavaný, pretože v čase, kedy začali so žalobkyňou dom stavať, on mal príjem 1.000 Sk a manželka mala minimálny príjem len v podobe materského príspevku, a teda nemali financie na stavbu, a dokonca ani prestavbu rodinného domu žalobkyne.
43. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči poukázala na to, že žiada žalobe vyhovieť s tým, že nehnuteľnosť bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý žalobkyňu vyplatí sumou 27.326,93 Eur, ktorá suma zodpovedá polovici hodnoty podielu po odpočítaní sumy poskytnutej v rámci ŠFRB. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobkyne svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že nehnuteľnosť patrí do BSM, túto spoločne budovali strany sporu a sám žalovaný toto odobril aj v návrhu dohody o vyporiadaní BSM. Čo sa týka trov konania žiadala, aby tieto si znášal každý z účastníkov sám.
44. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči poukázal na to, že z listinných dôkazov, ako aj svedeckých výpovedí v tomto konaní podľa jeho názoru bolo preukázané, že dom bol ešte pred uzavretím manželstva v takom stupni rozostavanosti, že tento by nemal patriť do BSM sporových strán. V prípade, ak by aj súd rozhodol, že predmetný rodinný dom patrí do BSM navrhol, aby súd prihliadol na hodnotu technického stavu so základmi vybudovaným zapusteným prízemím a zhotovenou stropnou konštrukciou nad prízemím v hodnote 12.262,06 Eur, ktoré jednoznačne vyhotovil svojpomocne žalovaný ešte pred uzatvorením manželstva, a to z jeho úspor resp. mzdy, ktorú v tom čase poberal, ako aj z nenávratnej pôžičky tak, ako to vyplýva z dôkazov predložených v tomto konaní. Okrem toho z dokazovania vyplynulo a bolo jednoznačne preukázané, že matka žalovaného tomuto poskytla sumu vo výške 50.000 Sk, ktorú navrhoval v prípade výplatku zo strany žalovaného od sumy výplatku odpočítať. Opätovne poukázal na to, že podľa názoru žalovaného dom do BSM nepatrí. Pokiaľ sa súd s týmto názorom nestotožní, alternatívne navrhoval dom prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou výplatku žalobkyni s prihliadnutím na náklady resp. investície žalovaného, ktoré v záverečnej reči zhrnuli. V prípade, že žaloba žalobkyne bude zamietnutá uviedol, že žalovaný si uplatňuje trovy právneho zastúpenia vzhľadom k tomu, že žalovaný hneď na začiatku konania vo veci o vyporiadanie BSM namietal skutočnosť, že by dom mal patriť do BSM, čo namietal už aj v rámci konania vedeného pred tun. súdom pod sp. zn. 3C/144/2016 v ktorom ako žalobca proti žalovanej uplatnil nárok spočívajúci v uložení povinnosti žalovanej vypratať predmetný rodinný dom.
45. Súd nahliadol do uvedeného spisu a zistil, že dané konanie bolo uznesením sp.zn. 3C/144/2016-19 zo dňa 18.07.2016 prerušené a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Predmetom konania je žaloba V. O. proti žalovanej I. O. U. Z. G. - P. V. Č..A.. XXX Z. C..Ú.. V. M.C..
46. Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i BSM.
47. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
48. Podľa ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
49. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
50. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu boli manželia, pričom manželstvo uzatvorili dňa 16.02.1991 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tun. súdu 3C/180/2015-9 zo dňa 12.06.2015, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2015. Rozvodom manželstva došlo k zániku BSM. Z uvedeného dôvodu, keďže medzi bývalými manželmi došlo podľa ich vyjadrenia k dohode ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí, nedošlo však k dohode o vyporiadaní rodinného domu č.s. XXX Z. C..Ú.. V. M., dôvodne sa žalobkyňa domáhala svojou žalobou jeho vyporiadania.
51. V danom prípade strany sporu nerozporovali skutočnosť, že pozemok v KNC č.386/4 o výmere 131 m2 ako aj priľahlý pozemok KG. Č.. XXX/X U. Z. XXX M., U. O. Z. G. L. Č..XXX C..Ú.. V. M. J.astavané plochy a nádvoria, sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nie sú predmetom vyporiadania BSM.
52. Medzi stranami konania však bola sporná skutočnosť, či predmetný dom, súp. Č.. XXX patrí alebo nepatrí do BSM. Súd preto musel najskôr prejudiciálne vyriešiť túto otázku a až po jej vyriešení mohol pristúpiť k samotnému vyporiadaniu BSM.
53. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetný dom do BSM strán sporu patrí. Pri rozhodovaní o tejto skutočnosti vychádzal predovšetkým zo svedeckých výpovedí, kedy väčšina svedkov, ktorí vypovedali a ktorých navrhla žalobkyňa vypovedala o tom, že predmetný dom bol budovaný až po uzavretí manželstva a že do uzavretia manželstva bola vybudovaná maximálne základová doska, resp. s múrmi, ktoré tvoria podpivničenie, maximálne po prvú tzv. deku.
54. Je síce pravda, že svedkovia, ktorých navrhol žalovaný, vypovedali, že do uzavretia manželstva bol dom rozostavaný v takom stave, že bolo urobené podpivničenie, prvá deka a múry nad prvou dekou o čom vypovedal svedok Ľ. L., U. Ž. B. O., ako aj matka žalovaného. Naopak, svedkovia navrhnutí žalobkyňou jednoznačne vypovedali, že do uzavretia manželstva bola vybudovaná základová doska, pričom svedkyňa Q. C. jednoznačne uviedla, že v čase, keď viezla žalobkyňu do pôrodnice v októbri 1991, zastavili sa na predmetnej stavbe, aby oznámili žalovanému, že žalobkyňu vezie do pôrodnice, a v tom čase sa jednalo o rozostavanú stavbu len v stave takom, že bola postavená len základová doska a robili sa úpravy okolo tejto základovej dosky. Uvedené potvrdila aj svedkyňa M. I., bez príbuzenského pomeru k stranám sporu, ktorá jednoznačne uviedla, že do uzavretia manželstva síce žalovaný začal s realizovaním stavby, avšak vybudoval len základy a múry sa začali „ťahať“ až po uzavretí manželstva. Tak isto žalovaný v čase, keď bolo pojednávanie odročené za účelom mimosúdnej dohody, prostredníctvom svojho právneho zástupcu skoncipoval návrh dohody, v ktorej predmetný dom
sám radil do BSM, hoci s tvrdením, že predmetný dom bol vybudovaný z jeho finančných prostriedkov, resp. finančných prostriedkov rodičov. Okrem toho samotný žalovaný na pojednávaní dňa 26.03.2018 jednoznačne uviedol, že „keď začali stavať“, on mal príjem 1.000 Sk a manželka, teda žalobkyňa mala príjem len v podobe materského príspevku, z čoho logicky vyplýva, že keď začali stavať, žalobkyňa bola na materskej dovolenke, čo rozhodne bolo po uzatvorení manželstva.
55. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé, aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia.
56. V danom prípade podľa dokazovania súdu vyplynulo, že do uzavretia manželstva pokiaľ aj žalovaný začal budovať predmetný rodinný dom, vybudoval ho len do stavu, kedy nebolo možné jednoznačne a nezameniteľným spôsobom určiť dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, pretože aj samotný otec žalovaného jednoznačne neuviedol, či bola urobená aj tzv. druhá deka, kedy by boli už „vytiahnuté“ aj múry nad prvým nadzemným pivničným podlažím, z ktorého by bolo zrejmé usporiadanie budúcich miestností rodinného domu. Keďže prevažná väčšina svedkov vypovedala o tom, že do dňa uzavretia manželstva strán sporu bola stavba rodinného domu len v stave rozostavanosti, ktorá zodpovedala maximálne základovej dosky po prvú deku, pričom samotný žalovaný uviedol, že v čase začatia stavby žalobkyňa poberala bola rodičovský príspevok, tak z uvedeného je zrejmé, že stavba bola realizovaná až počas trvania manželstva v zmysle, že do uzavretia manželstva stavba nebola postavená v takom stave, aby ju bolo možné považovať za vec v právnom zmysle. Podporne uvedený záver vyplýva aj so samotného návrhu dohody, ktorý vypracoval právny zástupca žalovaného, v ktorom sám žalovaný predmetný dom radil do BSM. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že tak urobil s cieľom urýchliť dohodu v danej veci a urýchliť skončenie tohto sporu, pretože pokiaľ by sa jednalo o skutočne rodinný dom, ktorý by bol postavený v prevažnom rozsahu do uzavretia manželstva, nie je reálne predpokladať, že by žalovaný súhlasil s tým, aby napriek uvedenému, bol tento dom ako celok radený do BSM a aby netrval na tom, aby predmetom vyporiadania boli už len investície, ktoré do tohto rozostavaného rodinného domu boli investované zo spoločných prostriedkov počas trvania manželstva. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že rodinný dom patrí do BSM.
57. Pri vyporiadaní BSM, predmetom ktorého je už len predmetný rodinný dom, súd zvážil aj tvrdenia oboch strán o skutočnostiach, že matka žalovaného mu mala darovať sumu 50.000 Sk na stavbu predmetného rodinného domu, ako aj tvrdenie matky žalobkyne, ktoré potvrdila samotná žalobkyňa, že táto mala na stavbu a zariadenie rodinného domu poskytnúť sumu 120.000 Sk.
58. Žalovaný ako dôkaz k svojmu tvrdeniu ohľadom darovania sumy 50.000 Sk predložil čestné prehlásenie matky, tento dar potvrdila samotná matka v svojej svedeckej výpovedi, pričom predmetné čestné prehlásenie bolo vyhotovené v roku 2016 a k darovaniu malo dôjsť v roku 1995.Iné dôkazy o dare žalovaný nepredložil. Keďže je nesporné, že v danom čase (v roku 1995) strany sporu žili v manželstve, bývali vtedy u rodičov, resp. u matky žalobkyne, kedy ich manželstvo bolo usporiadané, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že do domu sa nasťahovali až v roku 1997 či 1998, tak súd aj prípadný takýto dar vyhodnotil ako dar obom manželom. Z uvedeného dôvodu súd ani nepovažoval za potrebné už bližšie dokazovať, či skutočne k takémuto daru došlo, keďže žalobkyňa toto popierala, avšak pokiaľ by aj došlo k darovaniu , takýto dar by bol darom obom manželov, pretože žalovaný nedisponuje žiadnym dôkazom z roku 1995, ktorý by potvrdzoval, že sa jedná o dar len jemu. Všeobecne, pokiaľ rodičia mienia darovať výlučne svojmu dieťaťu nejaké financie a nechcú ich darovať aj jeho manželovi/ manželke, tak uvedené je nespochybniteľným spôsobom vykonané (spísaná darovacia zmluva), čo v danom prípade splnené nie je. Súd preto dôkazy v tomto smere predkladané žalovaným považoval za účelové. Z uvedeného dôvodu na vyporiadanie a vyplatenie prípadného vyrovnávacieho podielu táto síce tvrdená, avšak nepreukázaná skutočnosť, nemá žiaden dopad. Tak isto súd posúdil aj tvrdenú finančnú pomoc zo strany matky žalobkyne vo výške 120.000 Sk, teda, ak by bola v konaní preukázaná, súd by ju vyhodnotil ako dar obom manželom, čo by potom nemalo vplyv na výpočet vyrovnacieho podielu. V prípade tvrdenej finančnej pomoci zo strany matky žalobkyne však svedkyňa
(matka žalobkyne) ani netvrdila, že by sa jednalo o dar len dcére, ale tvrdila, že ich poskytla na stavbu alebo zariadenie ich rodinného domu.
59. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM manželov, t.j. strán sporu, predmetom ktorého bol už len uvedený rodinný dom, jednoznačne vychádzal zo znaleckého posudku s tým, že od znalcom určenej ceny odpočítal preukázateľne získané finančné prostriedky žalovaným zo ŠFRB vo výške celkom 2.290,38 Eur (v prepočte na eurá), ktoré financie boli účelovo viazané na túto stavbu, a teda niet pochýb o tom, že tento príspevok v danej výške žalovaný skutočne využil na stavbu rodinného domu. Zároveň je nesporné, že bol poskytnutý len jemu, a to pred uzavretím manželstva, a teda z tohto pohľadu súd musí konštatovať, že dané finančné prostriedky sú finančnými prostriedkami, ktoré žalovaný získal pred uzavretím manželstva a daný príspevok bolo preto nutné zohľadniť pri vyporiadaní BSM v jeho prospech.
60. V tejto súvislosti súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ žalovaný namietal, že príspevok mu bol poskytnutý až po tom, keď začal so stavbou a keď táto bola už v stave rozostavanosti, pretože inak podľa podmienok jeho poskytnutia by mu nemohol byť poskytnutý, tak súd sa s týmto názorom nestotožnil. Aj keď je pravda, že v predmetnej Vyhláške č. 136/1985 Zb. podmienkou pre priznanie takéhoto príspevku je, že stavba sa začala na základe stavebného povolenia, uvedené neznamená, že už skutočne musela byť táto stavba začatá, v čase poskytnutia príspevku, ale na to, aby tento príspevok mohol byť žiadateľovi poskytnutý bolo potrebné, aby žiadateľ o tento príspevok disponoval už právoplatným stavebným povolením, ktoré v danom prípade žalovaný získal dňa 17.04.1990, kedy bolo stavebné povolenie vydané a ktoré nadobudlo dňa 10.05.1990. Na základe tohto stavebného povolenia potom 11.05.1990, teda deň po tomto stavebnom povolení bol žalovanému poskytnutý prvý príspevok vo výške 54.000 Sk, čo taktiež dosvedčuje, že podmienkou na poskytnutie príspevku nebolo, aby už stavba bola začatá, pretože nie je možné predpokladať, že hneď nasledujúci deň po právoplatnosti stavebného povolenia už aj stavba preukázateľne začatá mohla byť.
61. Taktiež súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného, že aj druhý príspevok vo výške 15.000 Sk, mohol byť poskytnutý až po tom, ako bola uskutočňovaná stavba na pozemku so sťaženými základmi. Na to, aby ŠFRB mohol skonštatovať, že stavba bude realizovaná na pozemku so sťaženými podmienkami, nie je potrebné začatie tejto stavby, ale sú potrebné príslušné listinné dôkazy, ktoré zachytávajú terén, v ktorom má byť stavba postavená. Súd nevylučuje, že v čase kedy bol druhý príspevok vo výške 15.000 Sk, teda v júli 1990 poskytnutý, že mohlo byť už začaté zo stavbou v podobe stavebných úprav, avšak rozhodne stavba nemohla byť zrealizovaná v takom stave, aby bolo možné konštatovať, že v danom čase už bola vybudovaná do takého stavu, kedy by bolo možné konštatovať, že sa jedná o vec v právnom zmysle, teda, že by bola konštrukčne už uspôsobená tak, že z tohto konštrukčného riešenia by bolo možné vyvodiť to, ako bude situovaná celá stavba, teda ako budú situované jednotlivé miestnosti.
62. Súd neakceptoval požiadavku žalovaného, aby súd od znalcom vypočítanej ceny v prípade, že uzná, že dom patrí do BSM, odpočítal znalcom stanovenú cenu, resp. hodnotu rodinného domu v technickom stave so základmi, vybudovaným zapusteným prízemím a zhotovenou stropnou konštrukciou nad prízemím, pretože z dokazovania nevyplynulo, že by stavba v takomto stave bola zrealizovaná do uzavretia manželstva. Súd preto od znalcom vypočítanej všeobecnej hodnoty rodinného domu odpočítal len preukázateľné finančné prostriedky, ktoré žalovaný získal zo ŠFRB v celkovej výške 64.000 Sk, čo v prepočte na eurá predstavuje sumu 2.290,38 Eur. Znamená to teda, že pokiaľ súd prikázal predmetný rodinný dom do predmetného vlastníctva žalovaného, tak titulom vyrovnania podielu na vyporiadanom BSM uložil žalovanému povinnosť vyplatiť rozdiel v celkovej výške 27.369,84 Eur (57.030,05-2.290,38 Eur), čo zaokrúhlene predstavuje priznanú sumu vyrovnávacieho podielu.
63. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §262 ods.1 C.s.p vychádzajúc z ustanovenia §255 ods.2 C.s.p. V danom prípade predmetom konania bolo vyporiadanie BSM, kedy žalobkyňa žiadala aby súd vyporiadal predmet BSM - rodinný dom s tým, aby uložil žalovanému povinnosť vyplatiť jej
polovicu z ceny, ktorá bude určená znaleckým posudkom. Je nesporné, že súd jej návrhu vyhovel, avšak samotná žalobkyňa žiadala, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol tak, že každý zo strán sporu si bude znášať trovy konania sám. Súd je toho názoru, že keďže medzi stranami sporu došlo k vyporiadaniu ich spoločného majetku, a teda ich vzájomné majetkové vzťahy sú týmto vysporiadané, je spravodlivé, aby si skutočne každý so strán sporu znášal svoje trovy konania, čomu zodpovedá výrok súdu, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, preto súd aj takto o náhrade trov konania rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.