Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-97-2017.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Subarea
2P/97/2017
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. R. Q., nar. X.XX.XXXX, mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. R. Q., nar. XX.X.XXXX a mal. J. Q., nar. X.XX.XXXX, všeci trvale bytom, ul. T. XXX/XX, T. B., t.č. X XXX Q. T., H. U., V. XX X Y., zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, deti rodičov matky D. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom, ul. T. XXX/XX, T. B., t.č. X XXX Q. T., H. U., V. XX X Y. a otca J. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, T. B. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom a konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 18.8.2017 sa matka mal. detí domáhala, aby súd zveril mal. R. Q., nar. X.XX.XXXX, mal. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, mal. R. Q., nar. XX.X.XXXX a mal. J. Q., nar. X.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti, ktorá bude povinná mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca mal. detí prispievať na výživu mal. deťom sumou po 27,40 eur mesačne na každé z detí, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že ako rodičia svojich detí sa o ne spoločne starali a boli dobrou rodinou. V auguste 2016 sa vrátili z L. P., kde žili aj spolu s deťmi asi rok. Pred odchodom do P. odovzdali kľúče od mestského azylového bytu, nakoľko ho v danom čase nemali v pláne užívať'. Po návrate im Mesto Stará Ľubovňa už nemohlo poskytnúť žiadne ubytovanie. Prespávali s deťmi po rôznych príbuzných a tak žiadali deti umiestniť, pretože nedokázali zabezpečiť ubytovanie deťom a nemali ani žiadnu prácu, ktorou by vedeli uživiť svoje deti. Na základe neodkladného opatrenia, kedy súd rozhodol do 7 dní od podania návrhu Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni boli mal. deti od septembra 2016 umiestnené v Krízovom stredisku v Kežmarku. Následne bolo konanie vo veci samej a dňa 9.2.2017 nadobudol právoplatnosť rozsudok o uložení výchovné opatrenia - formou dočasného odňatia detí na obdobie šiestich mesiacov a to za účelom úpravy rodinných a sociálnych pomerov. Výchovné opatrenie im bolo uložené aj kvôli tomu, aby sa predišlo nariadeniu ústavnej starostlivosti u maloletých detí. Pomery sa navrhovateľke ako matke podarilo upraviť, zabezpečila deťom aj sebe bývanie v Z. republike - nájomný byt v meste B., R. XXXX, ktorý bol nateraz provizórne vybavený najnevyhnutnejšími vecami, navrhovateľka sa snaží nájsť si prácu, avšak Z. sú pre ňu nové prostredie, v ktorom má trošku komplikácie sa v plnej miere zorientovať a o pomoc požiadala aj podpornú organizáciu v Z. republike, ktorá sa venuje prisťahovaným rodinám. Svoju rodinnú situáciu rieši v Z. republike aj kvôli tomu, že má rodinu v Y., ktorá jej aj finančne pomohla so zadovážením bytu a jeho vedením výlučne na jej meno. Keďže s partnerom už majú dlhodobejšie nezhody a jeho fungovanie vo vzťahu k nej a ku deťom nie je prijateľné (medzi nimi sú časté konflikty a nezhody a navrhovateľka z jeho správania, ktoré možno
súvisí aj s jeho psychickým stavom, má strach) aj preto sa rozhodla žiť spolu s deťmi sama a pokúsiť sa im vytvoriť dobrý domov a podmienky pre dobrý život. S týmto zámerom súhlasia aj deti a veľmi sa tešia, kedy už budú spolu. V čase udeleného výchovného opatrenia navrhovateľka spolupracovala a aj naďalej spolupracuje s akreditovaným subjektom Návrat o.z.. ktorý zabezpečil úrad práce. S ich spoločnou podporou sa navrhovateľke podarilo zdravotne stabilizovať, ujasniť si ďalšie plány, udržať kontakt s deťmi, zabezpečiť bývanie aj povolenie k pobytu v Z. republike. Na sklonku júla 2017 sa podarilo, aby spolu s deťmi mohla stráviť 3 dni v Krízovom stredisku v Starej Ľubovni - bol to dobrý čas na uistenie sa, že deti chcú byť s navrhovateľkou, že starostlivosť o ne zvládne a zároveň, že tak chce učiniť bez priameho spolužitia s partnerom - otcom detí. Dňa 9.8.2017 boli deti uvoľnené do osobnej starostlivosti navrhovateľky uplynutím lehoty uloženého výchovného opatrenia, ktoré naplnilo svoj účel a následne by navrhovateľka chcela hneď s deťmi vycestovať do Z. republiky, aby si tam vytvorili dobrý základ a stihli pripraviť všetko pred nástupom do školy, domnieva sa, že doba pre vydanie rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností bude dlhšia, preto som sa na súd obrátila s návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby deti boli dočasne zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke a aby bol otec mal. detí do času kým súd nerozhodne vo veci samej zaviazaný na plnenie vyživovacej povinnosti aspoň v nevyhnutnej miere. Súd o návrhu rozhodol a navrhovateľka si prevzala uznesenie o nariadení neodkladného rozhodnutia súdu o zverení mal. detí R.. V., R. a J. Q., do jej starostlivosti, ktorým súd nariadil aj platenie výživného otcovi detí J. Q., nar. XX.X.XXXX. Keďže otec mal. detí nemá vytvorené podmienky pre starostlivosť o deti, ani s ním deti t.č. nemajú dostatočne dobrý vzťah a navrhovateľka vie, že im v spoločnom fungovaní, ako aj v odchode do Z. republiky bude robiť prekážky, domnieva sa preto, že jej návrh je dôvodný. Navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre deti, deti súhlasia, že chcú byť zverené do jej starostlivosti. Pre zabezpečenie rodiny je však nevyhnutné, aby otec detí bol nápomocný. Keďže však v tomto čase nijako aktívnejšie sa na riešení situácie nepodieľa a to ani keď ho o to výslovne navrhovateľa žiadala, predpokladá, že tak dobrovoľne nebude činiť ani po ich odchode do Z. republiky, čo by mohlo ohroziť zabezpečenie detí. Navrhovateľka s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti, on býva u svojej matky a navrhovateľka sa do doby vycestovania do Z. republiky zdržiava aj s deťmi u svojej sestry v T. B.. Nehospodária spolu, on si neplní vyživovaciu povinnosť voči deťom ani voči navrhovateľke. Navrhovateľka nemá žiaden príjem. Po odchode do Z. sa bude evidovať na úrade práce pokiaľ si v Z. nenájde zamestnanie. Navrhovateľka má záujem pracovať, aby aj ona prispela deťom na výživu a dokázala ich uživiť. Otec detí je vedený ako uchádzač o zamestnanie, nevybavil si žiadne poberanie dávok, nechodí do práce, nestará sa o svoju rodinu. Navrhovateľka sa teda úpravou výkonu rodičovských práva a povinností domáha zverenia detí do jej osobnej starostlivosti, ako aj určenia výživného zo strany odporcu, aby bola schopná zabezpečovať výchovu a výživu maloletých detí aj z príspevku odporcu.
3. Dňa 18.10.2017 bola súdu doručená správa ÚPSV a R Stará Ľubovňa, z ktorej vyplýva, že pri práci s rodinou a vyhodnocovaní plánu sociálnej práce bolo zistené, že po obdŕžaní uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia o dočasnom zverení detí do starostlivosti matky v konaní 4P/94/2017 sa matka s deťmi presťahovala do Z., kde vlastnila byt. Deti prihlásila do ZŠ F., B.. Dňa 2.9.2017 sa matka s deťmi vrátila na Slovensko po osobné veci pre deti a uviedla, že do Z. republiky za ňou vycestoval aj otec detí aj keď si to nepraje. V T. B. sa znova zdržiavala u príbuzných a spolu s ňou aj otec detí. Tunajší úrad kontaktoval ORPZ, odbor kriminálnej polície, matka sa zúčastnila procesu vyťažovania, avšak odmietla podať akékoľvek podanie na príslušný policajný orgán, poprela predchádzajúce vyjadrenia o svojom partnerovi. Pri sociálnom šetrení 5.9.2017 otec priznal závislosť' na mincových automatoch a odmietol sa liečiť. Zamestnanci SPOD a SK boli v každodennom kontakte s rodinou od ich návratu na územie SR. Dňa 8.9.2017 obaja rodičia vycestovali aj s deťmi do Z. - B.. Podľa informácií zo ZŠ F. a OSPOD v B., deti nechodili do školy a rodičia ich odhlásili 20.9.2017. Rodičia im oznámili. že odchádzajú na Slovensko, do T. B.. Avšak 21.9.2017 stará matka detí p. Q. uviedla, že syn s družkou a deťmi vycestovali do L. P., kde sa budú zdržiavať u príbuzných, v Z. predali byt. Nevedela uviesť adresu pobytu. Matka detí uviedla, že sa zdržiavajú vo L. P., mal. deti nahlásila do školy a čakajú aktuálne na pridelenie miesta v škole, ktorá sa nachádza v mieste ich terajšieho pobytu, deti sú zatiaľ doma. Ďalej uviedla, že otec detí pracuje každý deň od rána do večera, prestal hrať na automatoch, riadne sa stará o rodinu. Ona sa o deti osobne stará celý deň. Prenajali si menší domček, musia zakúpiť ešte postele a doplniť nábytok. Odišli do L. P., pretože tam majú príbuzných, ktorí sú im nápomocní, chcú tam ostať určitú dobu. deti ovládajú angličtinu, prostredie im je známe, majú sa dobre. Uviedla aj aktuálnu adresu L. P., X XXX, Q. T., H. U., V. XX X Y..
4.Dňa 10.3.2018 bola súdu doručená správa ÚPSV a R Stará Ľubovňa, z ktorej vyplýva, že D. sociálne úrady začali pracovať s rodinou v roku 2016, nakoľko polícia zaznamenala krádež mal. detí v obchode, ktoré boli bez sprievodu rodičov, okrem toho mal. V. v júli 2017 nahlásila fyzické násilie zo strany otca. Potom ako sa sociálne orgány začali zaoberať rodinou, rodina utiekla na územie SR. Rodina sa nedávno vrátila do T. Q. a sociálny úrad v V. začal pracovať s rodinou. Rodičia súhlasili s tým, že sa otec odlúči od detí, nakoľko nemá na ne dobrý vplyv. Matka sa s deťmi vrátila do ich prenajatého domu bez otca detí, sprevádzala ich polícia a sociálny pracovník. „Úrad obchodovania s ľuďmi“ preveroval otca v súvislosti s tým, že viditeľne získal peniaze, avšak z neurčeného zdroja. Uvedené podozrenia neboli nateraz potvrdené. Sociálne orgány počas práce s deťmi vykonal rozhovor s nimi a zistil nasledovné skutočnosti. Mal. V. tvrdila, že ju otec udrel a reč bola aj o domácom násilí v ich rodine. Mal. D. poprela uvedené tvrdenia. Podľa názoru sociálnych pracovníkov je ťažké určiť pravdivosť tvrdení detí, nakoľko aj deti sa správajú agresívne voči sebe. Matka mal. detí je podporovaná zo strany sociálnych úradov v záujme, aby zistila, že ako môže zabezpečiť bezpečnosť svojich detí, taktiež bola začlenená do programu, ktorý je určený ženám na pochopenie ich práv a rozpoznanie zlého vzťahu. Obaja rodičia sú podporovaní v záujme, aby sa vedeli začleniť do spoločnosti, môžu chodiť na hodiny angličtiny, je im poskytovaná pomoc pri získaní zamestnania a príspevky nahrádzajúce príjem. Postupne sa otec vrátil do spoločnej domácnosti a sociálne orgány detailne skúmali situáciu v rodine, ktorá je nateraz pokojná. Mal. R. v rozhovore uviedla, že sa cíti v T. Q. dobre, je spokojná, nakoľko majú dom, kde môžu bývať (na Slovensku nemali vyriešenú otázku bývania). R. sa stresuje kvôli tomu, že nemajú dostatok finančných prostriedkov. Mal. R. sa veľmi ťažko vyjadruje (ani prekladateľ mu nerozumel vždy), avšak viditeľne je náročné pre neho začleniť sa do nového prostredia. Správa sa agresívne v škole k vyučujúcim, nakoľko rodičia mu nestanovujú pravidlá doma a nevie aké má povinnosti. Mal. J. je veľmi plachý chlapec, ktorý má problém vyjadriť svoj názor. Má rád školu, rád sa učí písať a čítať. Mal. V. je mladé, veselé dieťa, ktoré v roku 2016 ako prvé hlásilo v škole fyzický útok otca. O rok neskôr povedala, že uvedený incident si už nepamätá a nechce o ňom hovoriť, nakoľko po uvedenom kroku sa museli vrátiť na Slovensko. D. sociálni pracovníci naposledy navštívili rodinu dňa 17.01.2018 a nespozorovali vážne nedostatky, veci sa zlepšili, rodina sa snaží žiť podľa pokynov sociálnych orgánov. Deti boli počas návštevy čisté a riadne oblečené. Mal. R. má stále problémy so správaním v škole, ale sa to rieši v spolupráci so školou. Matka mal. detí bola tiež oslovená ohľadom domáceho násilia, avšak neuviedla žiadne znepokojujúce skutočnosti.
5. Návrhom podaným na súd dňa 18.8.2017 sa matka mal. dieťaťa domáhala zverenia mal. detí a určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca mal. detí. Z návrhu na začatie konania a vyššie spomenutých správ však vyplýva, že mal. detí nemajú na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, súd teda nemôže rozhodovať o návrhu matky mal. detí o úprave rodičovských správa povinností, nakoľko rozhodovanie o tomto návrhu patrí do právomoci súdom v krajine, v ktorej majú mal. detí obvyklý pobyt.
6. Podľa čl. 7 ods. 2 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
7. Podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (presnejšie prvých troch viet ustanovenia konsolidovaného znenia Zmluvy publikovanej v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2008/C 115 a inak totožného so znením pôvodného čl. 249 ZES - pozn. súdu) na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská, nariadenie má všeobecnú platnosť a je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
8. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2001 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel IIa ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Podľa § 161 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Predpokladom toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie je splnenie všetkých procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo, a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom konania, je daná jeho právomoc vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je prekážkou konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci a konanie o návrhu, ktorý nespadá do jeho rozhodovacej právomoci, podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP, zastaví. 13. Vychádzajúc z článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyriešenie otázky právomoci vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, treba v tomto prípade aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie Brusel IIa. Predmetné nariadenia v článku 8 bodu 1 stanovuje prioritné kritérium pre založenie právomoci súdu vec o rodičovských právach a povinnostiach prejednať a rozhodnúť. Vychádzajúc z predmetného článku upravujúceho všeobecnú právomoc, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
14. Právomoc súdu členského štátu podľa článku 8 odseku 1 sa určí podľa kritérií, ktoré tu boli v čase začatia konania na súde. Smerodajným pojmom pre určenie právomoci súdu je „obvyklý pobyt“ dieťaťa, pričom však tento pojem v predmetnom medzinárodnom právnom dokumente definovaný nie je. Jeho definíciu je tak potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností skutkového stavu. Obsah tohto pojmu je však nevyhnutné vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetnom dohovore.
15. Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 2.4.2009 vo veci C-523/07 definuje pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.
16. Posudzovanie obvyklého pobytu predpokladá, ako už terminologický pojem naznačuje - vychádzajúc z dikcie slovného významu „obvyklý“ - určitý časový aspekt trvania pobytu, pričom je nevyhnutné „obvyklosť“ posudzovať v závislosti od špecifických okolností konkrétneho prípadu, pretože by bolo obtiažne paušalizovať určitý časový úsek trvania pobytu bez toho, aby sa zohľadňovali osobitosti danej veci. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa z časového hľadiska najdlhodobejšie trvalejšie a stabilné bydlisko.
17. Nariadenie Brusel IIa sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý, respektíve prechodný pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a úmysel občana trvalejšie sa v určitom mieste zdržovať.
18. Pokiaľ má súd skúmať hľadisko obvyklého pobytu, ako kľúčového kritéria pre určenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť, je ním v zmysle čl. 8 odseku 1 Nariadenia Brusel IIa spojený obvyklý pobyt dieťaťa.
19. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa ako aj z obsahu predložených správ ÚPSV a R Stará Ľubovňa súd zistil, že mal. deti ako aj ich rodičia sa v roku 2016 odsťahovali do T. Q. ( túto skutočnosť potvrdzuje navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania „pred odchodom do P. odovzdali kľúče od mestského azylového bytu, nakoľko sme ho v danom čase nemali v pláne užívať“ a dá sa teda konštatovať, že rodina nemala úmysel sa už zdržiavať a žiť na území SR, ale ich úmyslom bolo trvalo sa zdržiavať a žiť v T. Q.. Odchod zo T. Q. v auguste 2016 nebol však celkom dobrovoľný ale len z obavy šetrenia D. sociálnych pracovníkov.(„ Z územia L. P. odišli potom ako sa sociálne orgány začali zaoberať rodinou na územie SR“). Na území SR nakoľko nemali vyriešenú bytovú otázku preto súd neodkladným opatrením č.k. 4P/148/2016-20 zo dňa 6.9.2016 nariadil, aby rodičia osobne dňa 8.9.2016 odovzdali mal. deti do starostlivosti Krízového strediska, Starý trh 38, Kežmarok. Do rodiny z dôvodu sanácie bol prizvaný aj akreditovaný subjekt Návrat Prešov. Zároveň v konaní sp. zn. 2P/85/2016 uznesením č.k. 2P/85/2016 zo dňa 11.1.2017 dočasne odňal mal. deti z osobnej starostlivosti rodičov a nariadil všetkým mal. deťom pobyt v krízovom stredisku Starý trh č. 38, Kežmarok za účelom zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov mal. detí a zároveň rodičom nariadil povinnosť zúčastniť sa a absolvovať vyšetrenie u psychiatričky. Výchovné opatrenie bolo uložené aj kvôli tomu, aby sa predišlo nariadeniu ústavnej starostlivosti. Dňa 9.8.2017 boli mal. deti odovzdané do starostlivosti matky, keďže uplynula lehota výchovného opatrenia, ktoré naplnilo účel. Matka mal. detí následne dňa 10.8.2017 podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasné zverenie mal. detí do jej starostlivosti a určenie povinnosti otca mal detí prispievať na výživu mal. detí. Sama navrhovateľka v návrhu uviedla, že následne by chcela hneď s deťmi vycestovať do Z. republiky, aby si tam s deťmi vytvorili dobrý základ a stihli pripraviť všetko pred nástupom do školy. Aj tu sa dá vyvodiť, že úmysel navrhovateľky a jej rodiny nebol zdržiavať sa na území SR. Okresný súd Stará Ľubovňa vyhovel navrhovateľke nariadil neodkladné opatrenie a uznesením č.k. 4P/94/2017 zo dňa 14.8.2017 (ECLI:SK:OSSL:2017:8517203649.2) dočasne zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, nariadil otcovi mal. detí platiť výživné v nevyhnutnej miere a určil navrhovateľke lehotu na podanie návrhu vo veci samej do 30.8.2017. Matka spĺňa túto povinnosť podaním návrhu v tejto veci dňa 18.8.2017 a následne ihneď odchádza do ČR. Dňa 2.9.2017 sa vracia na územie SR, avšak dňa 21.9.2017 bolo potvrdené, že celá rodina vycestovala do T. Q., kde sa držiava až doposiaľ. Túto skutočnosť potvrdzuje jednak správa ÚPSV a R Stará Ľubovňa (21.9.2017 stará matka detí uviedla, že syn s družkou a s deťmi vycestovali do L. P.) jednak správa Mestskej polície Stará Ľubovňa zo dňa 6.10.2017 (syn a nevesta odcestovali asi pred mesiacom do D. a prídu domov asi až o rok. Teda navrhovateľka a jej mal. deti už pred podaním predmetného návrhu nemali v úmysle zdržiavať sa na území SR. Jej pobyt na území SR v tomto období možno označiť ako nútený, nakoľko nemala vyriešenú bytovú a sociálnu otázku a deti z tohto dôvodu boli nútene v Krízovom centre. Územie SR nebolo miestom kde sa navrhovateľka a jej mal. deti mali v úmysle zdržiavať a začleniť do sociálneho a rodinného prostredia. Naopak navrhovateľka sa s mal. deťmi začleňuje do rodinného a sociálneho prostredia v T. Q.. Túto väzbu potvrdzuje aj mal. R. (Mal. R. v rozhovore uviedla, že sa cíti v T. Q. dobre, je spokojná, nakoľko majú dom, kde môžu bývať (na Slovensku nemali vyriešenú otázku bývania)). Navrhovateľka a mal. deti sa presťahovali do T. Q. a deti tam plnia povinnú školskú dochádzku, prostredie im je známe, majú sa dobre, majú príbuzných, ktorí sú im nápomocní, chcú tam ostať určitú dobu. Ani mal. deti sa na územie SR vrátiť nechcú. Dá sa teda povedať, že už k nemu nemajú väzbu.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené všetko svedčí tomu, že mal. deti nemajú na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Súd teda nemôže rozhodovať o návrhu matky mal. detí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, nakoľko rozhodovanie o tomto návrhu patrí do právomoci súdom v T. Q., teda v krajine, v ktorej majú mal. deti obvyklý pobyt.
21. Súd tak v súlade s ustanovením § 161 ods. 2 CSP, v spojení s článkom 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, po konštatovaní neodstrániteľnej prekážky konania nedostatok právomoci, ktorá bráni súdu v konaní pokračovať a o návrhu rozhodnúť, vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom a konanie zastavil.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).