Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-66-2017.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/66/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v spore žalobcu: P. S., narodená XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, A.-W. proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, zastúpený advokátom De minimis, spol. s r.o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava o takto
rozhodol:
Sčasti o zaplatenie 122 eur a určenie toho, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov sa konanie z a s t a v u j e. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 622 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu 37 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa proti žalovanému žalobou doručenou súdu 16.8.2017 domáhala zaplatenia 744 eur a určenia toho, že dva úvery poskytnuté na základe zmlúv so žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. Tvrdila, že so žalovaným uzavrela dve zmluvy, na základe ktorej jej boli poskytnuté úvery, ktoré sú oba bezúročné a bez poplatkov, pričom na zaplatenie týchto úverov zaplatila viac ako jej žalovaný poskytol ako úver. O zaplatenie 122 eur a o určenie toho, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov zobrala žalobu späť na pojednávaní 11.12.2017. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom tvrdil, že (i) 16.12.2016 pohľadávky proti žalobkyni postúpil tretej spoločnosti; (ii) zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti a zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakladajú samostatnú doplnkovú službu bez vzťahu k poskytnutému úveru a (iii) namietol premlčanie žalobkyňou uplatneného nároku. 2. Súd vykonal dokazovanie všetkými navrhnutými dôkazmi, a to zmluva o spotrebiteľskom úvere (čl. 20, 23), zmluva o zabezpečení splátok úveru (čl. 25, 29), informácie o spotrebiteľskom úveru (čl. 26, 30 - 31), výpis splátok a doklady o splátkach (čl. 21 - 22), zákaznícka karta (čl. 27 - 28), zmluva o zabezpečení splátok úveru (čl. 33 - 34), doklady o zaplatení (čl. 35), formulár ročnej percentuálnej miere nákladov (čl. 36), štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (čl. 37), zmluva o spotrebiteľskom úvere (čl. 38), potvrdenie o platbách (čl. 39 - 40), doklady o platbách (čl. 57 - 58), z ktorých mal zistený nasledovný, medzi stranami nesporný skutkový stav: 3. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli 9.5.2013 zmluvu, na základe ktorej bol žalovaným žalobkyni poskytnutý úver 2.000 eur pri úrokovej sadzbe 11,20 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov 29,80 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 19,53 % s tým, že žalobkyňa sa mu zaviazala vrátiť poskytnutú istinu 2.000 eur, zaplatiť úrok 234,81 eur a poplatok za garantovanú službu 314,47 eur, a to v 100 týždenných splátkach (prvých 99 po 25,50 eur a v stej 24,78 eur), teda celkom 2.549,28 eur. Okrem toho bola v zmluve formulárom vytvorená voľba medzi hotovostným a bezhotovostným režimom zmluvy, pričom žalobkyňa si zvolila hotovostný režim, čím potvrdila to, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti
a splácať ho bude hotovostnými vkladmi na účet žalovaného. Okrem toho žalobkyňa a žalovaný toho istého dňa uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal, že u žalobkyni bude každý týždeň vyberať v hotovosti dohodnutú splátku úveru a žalobkyňa mu za to zaplatí pri prevzatí každej zo sto splátok vždy 11,90 eur, teda celkom 1.190 eur. Žalobkyňa na zaplatenie tohto úveru žalovanému zaplatila 2.454 eur, pričom posledných osem splátok po 70 eur zaplatila po 16.8.2015, naposledy 22.3.2016. 4. Žalovaný a žalobkyňa uzavreli 27.9.2013 zmluvu, na základe ktorej bol žalovaným žalobkyni poskytnutý úver 800 eur pri úrokovej sadzbe 11,49 % ročne, ročnej percentuálnej miere nákladov 31,91 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 46,06 % s tým, že žalobkyňa sa mu zaviazala vrátiť poskytnutú istinu 800 eur, zaplatiť úrok 36,48 eur a poplatok za garantovanú službu 80,40 eur, a to v 60 týždenných splátkach (prvých 59 po 15,62 eur a v 60. 15,20 eur), teda celkom 936,78 eur. Okrem toho bola v zmluve formulárom vytvorená voľba medzi hotovostným a bezhotovostným režimom zmluvy, pričom žalobkyňa si zvolila hotovostný režim, čím potvrdila to, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti a splácať ho bude hotovostnými vkladmi na účet žalovaného. Okrem toho žalobkyňa a žalovaný toho istého dňa uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal, že u žalobkyne bude každý týždeň vyberať v hotovosti dohodnutú splátku úveru a žalobkyňa mu za to zaplatí pri prevzatí každej z 59. splátok vždy 6,86 eur a pri poslednej 7,26 eur, teda celkom 412 eur. Žalobkyňa na zaplatenie tohto úveru žalovanému zaplatila 968 eur, pričom posledných osem splátok po 30 eur žalovanému zaplatila po 16.8.2015, naposledy 22.3.2016. 5. Takto zistené skutočnosti súd posúdil nasledovne: Na obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté medzi žalovaným a žalobkyňou sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), a to podľa § 1 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný a žalobkyňa podpísali v jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru a druhou osobitný právny vzťah zabezpečenia splátok úveru v takej podobe, že osoba konajúca menom žalovaného bude u žalobkyne vyberať za odplatu jednotlivé splátky úveru. Medzi dojednaniami v oboch listinách je obsahový rozpor. Zatiaľ čo v zmluvách o úvere sa žalobkyňa zaviazala úver splácať v hotovosti vkladmi na účet žalovaného, v zmluvách o zabezpečení splátok úveru sa zaviazala úver splácať v hotovosti k rukám osoby konajúcej menom žalovaného. Na základe takýchto dojednaní, hoc aj obsiahnutých v dvoch listinách, nemožno dospieť k záveru, že medzi žalovaným a žalobkyňou došlo k založeniu dvoch právnych vzťahov tak, ako to súdu podsúval žalovaný. Naopak došlo k založeniu vždy jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým, že dohodnuté splátky úveru nebudú splatné vložením na účet žalovaného tak, ako to bolo dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale tak, ako to je vyjadrené v zmluve o zabezpečení splátok úveru, budú splátky úveru splatné v hotovosti odovzdaním osobe konajúcej menom žalovaného, a to za poplatok 11,90 eur a 6,86 eur pri každej splátke. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa sa podpísaním týchto dvoch listín zaviazala žalovanému pri prvej zmluve za poskytnutie úveru 2.000 eur zaplatiť v 100 týždenných splátkach splatných k rukám osoby konajúcej menom žalovaného 3.739,28 eur, a nie 2.549,28 eur splatných na bankový účet žalovaného a pri druhej zmluve za poskytnutie úveru 800 eur zaplatiť v 60 týždenných splátkach splatných k rukám osoby konajúcej menom žalovaného 1.348,78 eur, a nie 936,78 eur splatných na bankový účet žalovaného. Uvedená simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov medzi žalovaným a žalobkyňou viedla k tomu, že v zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálnu mieru nákladov. Správnou mala byť ročná percentuálna miera nákladov vychádzajúca zo splátok po započítaní odplaty za hotovostný výber splátky, ktorá nepredstavuje v zmluvách o spotrebiteľskom úvere vyjadrených 19,53 % a 31,91 %, ale 106,90 % a 166,61 %. Z § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; inak sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný pri oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere zrejme simuloval pri každom z nich existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov so žalobkyňou, čo malo za následok zjavne nesprávne a skresľujúce vyjadrenie ročnej percentuálnej miery nákladov dvoma listinami založeného jedného úverového vzťahu. Preto treba oba úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov, teda také, z ktorých dlžníkovi vyplýva len povinnosť vrátenia poskytnutej istiny, ktorá v prvom prípade bola 2.000 eur a v druhom 800 eur. Žalobkyňa žalovanému v prvom prípade na zaplatenie úveru 2.000 eur zaplatila 2.454 eur a v druhom prípade na zaplatenie úveru 800 eur 968 eur. Tým sa žalovaný na úkor žalobkyne podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže od žalobkyne získal plnenie
bez právneho dôvodu 622 eur a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobkyni vydať podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobe vyhovel. 6. Proti uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky žalovaného (i) postavené na tvrdení o tom, že pohľadávky proti žalobkyni boli postúpené na tretiu spoločnosť, keďže k plneniam žalobkyne žalovanému došlo predtým, ako došlo k postúpeniu pohľadávok tretiemu subjektu; (ii) postavené na tvrdeniach o tom, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky náležitosti a zmluva o zabezpečení splátok úveru zakladá samostatnú doplnkovú službu bez vzťahu k poskytnutému úveru, keďže z vyššie uvedeného právneho posúdenia je zrejmé, že uzavretím zmluvy o zabezpečení splátok úveru dochádzalo k zmene vzťahu založeného zmluvou o spotrebiteľskom úveru a (iii) o premlčaní žalobkyňou uplatneného nároku, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri oboch zmluvách k plneniam žalobkyne, v dôsledku ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohatil, došlo v období dvoch rokov spred podania žaloby, keďže pri prvej zmluve žalobkyňa po 16.8.2015 žalovanému zaplatila 540 eur a pri druhej zmluve 240 eur. 7. Vzhľadom na čiastočné, žalobkyňou zavinené späťvzatie žaloby a to, že žalobkyni nevznikli žiadne trovy konania, súd rozhodol o náhrade trov podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a s 251 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 8. Žalobkyňa bola podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatok oslobodená od platenia súdneho poplatku. Preto je podľa § 2 ods. 2 prvá veta povinný zaplatiť súdny poplatok 37 eur za žalobu žalovaný, a to z 622 eur v sadzbe podľa položky 1, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov po zaokrúhlení podľa § 7a písm. a) zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.