Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-43C/356/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Q., Košice, o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.06.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrela dňa 16.04.2012 so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Fix, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby, za ktoré sa zaviazal zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku, čo neurobil, preto žalobcovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, ktorá bola dojednaná v zmluve pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaným, vyúčtovaná faktúrou č. 7303785735, splatnou dňa 25.04.2013. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný nesplnil svoju zmluvnú povinnosť po dohodnutý čas viazanosti uhrádzať cenu poskytnutých služieb, následkom čoho podľa dodatku zo dňa 16.4.2012 k zmluve o pripojení vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný vyúčtovanú zmluvnú pokutu ani v určenej lehote splatnosti a ani neskôr neuhradil.

2. Platobný rozkaz z 16.10.2015 č.k. 43C/356/2015 - 30 nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením z 3.11.2016 v súlade s ust. § 266 ods. 3 zrušil.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 10.4.2017, v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP, nevyjadril.

4. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol vyhlásený verejne 26.03.2018, verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu bolo oznámené 6.3.2018 ( ust. § 219 ods. 3 .

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a to Zmluvou o poskytovaní verejných služieb Fix zo dňa 16.04.2012, Dodatkom k zmluve zo dňa 16.04.2012, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, cenníkom služieb, faktúrou č. 7303785735 splatnou dňa 25.04.2013, pokusom o zmier zo dňa 24.04.2015 a zistil tento skutkový stav:

6. Obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. , a.s. a žalovaný uzavreli dňa 16.4.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb "Fix", na základe ktorej vzniklo žalovanému právo na poskytovanie elektronických komunikačných služieb za cenu stanovenú platným cenníkom služieb. Táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s viazanosťou na 24 mesiacov. Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb "Fix" zo dňa 16.4.2012 sa žalovaný a spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dohodli na odpredaji telefónneho prístroja zn. Samsung C3750 žalovanému za zľavnenú kúpnu cenu 1,-Euro s tým, že oproti tejto žalovanému poskytnutej výhode prevzal žalovaný zmluvný záväzok počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov využívať elektronické komunikačné služby minimálne v rozsahu balíka služieb "Fix 12" v podobe pravidelného dobíjania kreditu (predplácania ceny služieb) minimálne v sume 12,-Eur vrátane DPH mesačne. Pre prípad porušenia tejto zmluvnej povinnosti sa žalovaný dodatkom zaviazal zaplatiť spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur. Faktúrou č. 7303785735, splatnou dňa 25.4.2013, spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vyúčtovala žalovanému zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur. Z listu zo dňa 24.04.2015 mal súd za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 279,20 Eur pozostávajúcu zo sumy 248,95 Eur predstavujúcej faktúru, zo sumy 1,66 Eur predstavujúcej zmluvnú pokutu a zo sumy 28,59 Eur predstavujúcu zákonný/zmluvný úrok.

7. Žalobca okrem zmluvy o poskytovaní verejných služieb Fix, dodatku k nej a faktúry, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu 248,95 Eur nepredložil súdu žiadne iné listinné dôkazy, z ktorých by mal súd za preukázané, že žalovaný skutočne porušil svoju zmluvnú povinnosť a to riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie vo výške 12,-Eur s DPH mesačne, a teda, že mu v zmysle dodatku vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorá bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti na strane žalovaného.

8. Spornú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, preto je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ju uzavreli žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy a jej dodatku bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto ustanovení zákona.

9. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

12. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

15. Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi stranami bola uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o poskytovaní verejnej telefónnej služby spolu s dodatkom s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky. Nárok uplatnený žalobcom v žalobe predstavuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

17. Súd nepovažoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za dôvodný. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol.

18. Ustanovenie § 53 sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Zároveň vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je preto potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

19. Podľa ust. § 53a ods. 1/ OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe tejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

20. Ust. § 53a/ je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré

by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

21. Ustanovenie § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná a to v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaným a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku a preto nemôže ísť len o časť čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval v zmysle ust. § 53a OZ. Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1/ a to z neplatného právneho úkonu. Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplateného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. 22. Zákazom ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákon a povinnosť zdržať sa protiprávneho konania v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto konanie je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti.

23. Žalovaný ako spotrebiteľ sa dodatkom k zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur za akékoľvek porušenie povinnosti zo strany žalovaného, pričom nebol dohodnutá zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, žeby on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť.

24. Dohodnutá zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola odstupňovaná ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hociktorom porušení povinnosti a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov. Takéto dojednanie je v rozpore s ust. § 52 a nasl. OZ. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, keďže si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

25. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaný nemohol ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka a to zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta postihovala žalovaného vždy pri porušení zmluvnej povinnosti bez ohľadu na časové hľadisko, táto zmluvná podmienka bola neprijateľná a preto nemohla byť poskytnutá ochrana žalobcovi v podobe priznania zmluvnej pokuty.

26. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou. Spôsob jej dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásahu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp proporcionality. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za ktorých dodávateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej

forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne preukázateľné trovy konania v tomto spore nevznikli, a teda nebolo potrebné rozhodovať o ich výške a žalobca bol v konaní neúspešný, rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.