Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/56/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu W. proti žalovaným 1/ I., 2/ W., o zaplatenie 735,90 Eur s príslušenostvom, o späťvzatí žaloby po rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. decembra 2017, č.k. 4Csp/94/2017-39, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. decembra 2017, č.k. 4Csp/94/2017-39 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovaným nárok náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 52 ods. 1 až ods. 4, § 3 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 657, § 517 ods. 1, § 145 ods. 1, ods. 2, § 533 ods. 1, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. f), písm. j), písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca (pôvodne spoločnosť Q.) sa žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2017 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovaným zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 735,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 20.07.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č.XXXXXXX zo dňa 18.10.2011, Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, Všeobecné obchodné podmienky, listina vystavená spoločnosťou Q. zo dňa 25.05.2014 s doručenkou, prehľad splátok a úhrad, Žiadosť o postúpenie a prevod s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2017. Zistil, že zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.2011 má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí poskytnutím pôžičky uspokojovali svoje osobné potreby a predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanými ako spotrebiteľmi. Preto súd prvej inštancie na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácali. Žalovaní z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý im bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 18.10.2011 a považuje sa za bezúročný a bez poplatkov, tak boli povinní vrátiť žalobcovi iba istinu 5.000 Eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, z ktorej sumy žalobcovi nepravidelne v období od 18.11.2011 do 20.03.2017 uhradili celkom 6.251,40 Eur a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a to i v časti uplatneného úroku z omeškania. Žalovaným by voči žalobcovi patril nárok na náhradu

trov konania, avšak z prejednávanej veci súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.01.2018 vzal žalobca žalobný návrh v celom rozsahu späť, z dôvodu zaplatenia žalovanej pohľadávky žalovaným, žiadajúc o zastavenie konania. K späťvzatiu žaloby došlo teda v čase po vyhlásení rozhodnutia a pred tým, ako toto nadobudlo právoplatnosť. Uviedol, že proti žalovanému si neuplatňuje nárok náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Späťvzatie žaloby bolo doručené žalovaným, ktorí na výzvu súdu, či súhlasia so späťvzatím žaloby, nereagovali.

4. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

5. Podľa § 370 ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

6. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne o veci nerozhodoval. Keďže žalovaní nevyjadrili nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, odvolací súd v súlade s citovanou procesnoprávnou úpravou rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1 späťvzatie pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 súčasne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

7. Žalobcovi patrí podľa § 256 ods. 1 náhrada trov zastaveného konania, pretože žalovaní svojím správaním (zaplatením žalovanej pohľadávky) procesne zavinili, že došlo k späťvzatiu žaloby. Z vyjadrenia žalobcu je však zrejmé, že si žiadne trovy neuplatňuje, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

8. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .