Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-8-2016.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: G. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpeného: Združenie na ochranu práv občana - AVES, Jána Poničana 6115/9, Bratislava, IČO: 50 252 151, o zaplatenie 1.270,65 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 162,14 Eur zastavuje.
II. Žalobný návrh sa v celom rozsahu zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva právo proti žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovi sa vracia zaplatený súdny poplatok za podanie žalobného návrhu vo výške 2,80 Eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto rozsudku, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., sa žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2016 voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.270,65 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 18.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.02.2012 Zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2.070,- Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného zmluve. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach v sume 35,50 Eur. Žalovaný doposiaľ uhradil sumu 284,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami, žalobca listom zo dňa 09.02.2013 (predžalobná upomienka) vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. žalovaný dlžné splátky neuhradil, celkový dlh ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 1.270,65 Eur.
2. Dňa 26.02.2016 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žalobného návrhu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 162,14 Eur s tým, že žalobca žiadal konanie v tejto časti zastaviť a vrátiť pomernú časť súdneho poplatku.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaného vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, z predžalobnej upomienky nevyplýva, že by žalobca skôr než vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, doručil žalovanému výzvu na úhradu omeškaných splátok s upozornením, že ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok, pristúpi k zosplatneniu všetkých splátok, vrátane budúcich splatných splátok. Poukázal na nečitateľnosť obchodných podmienok, ktoré tak nie je možné preskúmať. Žalobca jednostranným úkonom smerujúcim k zosplatneniu celého úveru zrušil práva žalovaného splácať úver v splátkach a uplatnil si zaplatene celého dlhu. Nepreukázal, či predčasne zosplatnil úver podľa úverovej zmluvy alebo obchodných podmienok. Ak postupoval podľa predložených obchodných podmienok, tieto nie sú platne obsahovou súčasťou úverovej zmluvy, pretože neboli žalovaným podpísané. Dohoda v obchodných podmienkach je podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 272 Obchodného zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom pre nedodržanie zákonom prepísanej formy právneho úkonu. Plnenie dlžníka bolo dohodnuté v splátkach a žalobca mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len, ak to bolo dohodnuté. S poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka, zaplatenie celej pohľadávky naraz má veriteľ právo žiadať len, ak existuje dohoda medzi ním a dlžníkom, pretože dohoda predpokladá dvojstranný právny úkon, teda aj prejav vôle dlžník potvrdený jeho podpisom, ktorý však v danom prípade preukázaný nie je. Z uvedeného dôvodu žalobca nemohol žalovaného účinne požiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz. Žalovaný ďalej poukázal na rozpor údajov uvedených v čl. V. a v čl. VII. zmluvy, z ktorých vyplýva, že návrh žalovaného na uzavretie zmluvy nebol prijatý bezvýhradne. Z uvedeného dôvodu údaje v zmluve nemožno považovať za platné dojednanie, nakoľko chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo, keďže žalovaný zmenu údajov v úverovej zmluve svojím podpisom nepotvrdil. Zároveň poukázal na nesprávny a zavádzajúci údaj o RPMN, ktorý v konečnom dôsledku spôsobuje, že RPMN v zmluve nie je uvedená vôbec a v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. je úver sankcionovaný tým, že sa považuje za úver poskytnutý bez poplatkov a úrokov. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere nevznikla z dôvodu, že žalovaný neprijal zmenu návrhu, vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, čo má za následok, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko vzniku zmluvy a to aj neplatnej pre nedostatok prieniku ofery s jej prijatím nedošlo, a preto . Keďže sa žalovaný bezdôvodne obohatil dňa 08.02.2012 (podľa prehľadu splátok a úhrad), žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného dozvedel najneskôr dňa 09.02.2012, dvojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 09.02.2012 a uplynula dňa 09.02.2014. žalobca podal žalobu na súd až dňa 15.01.2016. t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, preto žalovaný vzniesol námietku premlčania a navrhol súdu žalobu zamietnuť.
4. Súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalovaného, v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..
5. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. S poukazom na čiastočné späťvzatie žalobcom, súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil konanie v časti špecifikovanej vo výroku I. tohto rozsudku. K späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovaného s poukazom na § 146 ods. 1 C.s.p..
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, zmluvou o poskytnutí pôžičky, podmienkami k zmluve, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu a zistil skutkový stav veci.
10. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
17. Na základe vznesenia námietky premlčania súd preto pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004).
18. Žalobca (resp. právny predchodca žalobcu) so žalovaným uzatvoril dňa 08.02.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, čo medzi stranami sporu nebolo sporné a nebol medzi stranami ani sporný obsah predmetnej zmluvy. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere s poukazom na charakter účastníkov zmluvy, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
19. Sporným zostala skutočnosť, či prejav vôle právneho predchodcu žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. zo dňa 09.02.2013, v zmysle ktorej „vypovedal“ predmetnú zmluvu ku dňu 17.02.2013, je možné považovať za odstúpenie od zmluvy alebo za vypovedanie zmluvy ako zmluvný dôvod ukončenia vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Súd prejav právneho predchodcu žalobcu vzhľadom na obsah posúdil a považoval daný prejav za odstúpenie od zmluvy podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Vypovedanie zmluvy v zmysle bodu 13.2 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu je povahou ustanovením zodpovedajúcim odstúpeniu od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
20. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, a preto preskúmal uplatnený nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 18.02.2013 (t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy a súčasne uplynutí dodatočne určenej lehote na jednorazové zaplatenie celkovej istiny, po márnom uplynutí ktorej právny predchodca žalobcu vyjadril úmysel, pristúpiť k vymáhaniu ním zvoleným spôsobom), a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 15.01.2016, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobný návrh zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom konaní súd žalobu v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku zamietol a súčasne na základe procesného zavinenia žalobcu konanie v časti zastavil, čím žalovanému ako strane v spore úspešnej vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto súd priznal žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
22. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
23. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
24. Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
25. V danom prípade zaplatil žalobca súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 76,- Eur. Vzhľadom k tomu, že zobral žalobu v časti o zaplatenie 162,14 Eur späť, a to pred začatím pojednávania vo veci samej, po čiastočnom späťvzatí zostane predmetom konania suma 1.108,51 Eur, ktorej zodpovedá výška súdneho poplatku 66,50 Eur, žalobcovi preto súd vráti sumu 2,80 Eur (ktorá zodpovedá rozdielu medzi zaplateným súdnym poplatkom 76,- Eur mínus 66,50 Eur = 9,50 Eur, krátenému o 6,70 Eur v súlade s § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch).
Poučenie:
Proti výrokom I., II. a III. rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti výroku IV. odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.