Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5Cpr/20/2017

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: T.. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX L. M., zast. JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: Katolícka univerzita v Ružomberku, verejnoprávna inštitúcia, IČO: 37801279, Hrabovská cesta 1A, 034 01 Ružomberok, zast. Hrušovský Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Odborárska 5, 831 02 Bratislava, IČO: 47257059, v pracovnoprávnom spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu ušlej mzdy čiastočným rozsudkom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti o určenie, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skočením pracovného pomeru zo dňa 13.09.2017 dané žalovaným je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 12.06.2009 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.11.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 13.09.2017 dané žalovaným je neplatné, a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 12.06.2009 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Zároveň si uplatnil žalobca voči žalovanému náhradu mzdy za obdobie od dňa 03.10.2017 až do právoplatného skončenia veci samej.

2. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že u žalovanej pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.06.2009 na pracovnej pozícii referent hospodárskej správy. Dňa 29.07.2016 bol žalobca oboznámený žalovaným s dokumentom s názvom „Opis pracovných činností“. Dňa 02.06.2017 si žalobca osobne od žalovaného prevzal list s názvom „písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a výzva na ich odstránenie, s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru“, ktorým bol žalobca upozornený, že nesprávne aplikoval výpočet výšky poskytnutých príplatkov, následkom čoho malo byť nesprávne určenie reálne odpracovaného času, výšky mzdy za dni ktoré pripadli na sobotu a nedeľu, prípadne sviatok, ako aj prácu vykonávanú v noci. Okrem uvedených nedostatkov žalobca dňa 31.05.2017 nevykonal práce, ktoré mu boli z poverenia rektorátu žalovaného delegované nadriadeným zamestnancom žalobcu. Ďalej uviedol, že odmietol zabezpečiť miesto pre fajčiarov, ktoré bolo potrebné pripraviť pred účinnosťou novej smernice o ochrane nefajčiarov č. 13/2017 bod 4. Obsah upozornenia s čiastočne nezakladá na pravde, nakoľko prácu na podkladoch pre výplaty žalobca vykonával len na základe určitého odpozorovania z podkladov, ktoré vypracovala zamestnankyňa vykonávajúca prácu na pozícii pred žalobcom. Priamy nadriadený žalobcu uvedené chyby nezistil a nenapravil po dobu 3,5 roka, aj keď žalobca mal vôľu napraviť uvedené nedostatky, pričom žiadala žalovaného o zabezpečenie prípadného školenia no bezúspešne. Čo sa týka odmietnutia vytvorenia miesta pre fajčiarov, žalobca toto odmietol z dôvodu, že v tom čase to bolo v rozpore so smernicou rektora žalovaného a tiež v rozpore s § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 377/2004 Zb. z. o ochrane nefajčiarov. V zmysle bodu 8. a 9. opisu pracovných činností, pracovnými činnosťami žalobcu bolo okrem iného zabezpečenie chodu vrátnice na pedagogickej fakulte a detašovaných pracoviskách

žalovaného, zabezpečenie zmennosti pracovníkov vrátnice, upratovačiek a údržbárov, kontrola výkonu činnosti týchto zamestnancov. Dňa 02.09.2017 a 03.09.2017 žalobca cez víkend pridelil prácu na pozícii vrátnik pani Pukajovej Beáte, ktorá bola dlhoročnou zamestnankyňou žalovaného. Túto prácu jej žalobca pridelil bez riadne podpísanej pracovnej zmluvy v dobrej viere, nakoľko bola dlhoročnou bývalou zamestnankyňou žalovaného. Ihneď v najbližší pracovný deň v pondelok dňa 04.09.2017 žalobca o uvedenej skutočnosti informoval svojho priameho nadriadeného a to tajomníčku fakulty pani Mgr. B. F., ktorá následne žalobcu odkázala na stretnutie s dekanom fakulty, na ktorom stretnutí bol žalobca oboznámený, že nezákonne zamestnal pani Beátu Pukajovú. Dňa 06.09.2017 žalobca prevzal od žalovaného list s názvom „písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru zo dňa 05.09.2017“, v zmysle ktorého bol žalobca upozornený na druhé závažné porušenie pracovnej disciplíny za obdobie predchádzajúcich 6 mesiacov, a to z dôvodu, že dňa 02.09.2017 a 03.09.2017 pridelil prácu bývalej zamestnankyni pani Beáte Pukajovej, bez toho aby o uvedenej skutočnosti oboznámil dekana alebo vedenie Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku a tento bývalý zamestnanec vykonával prácu bez riadne podpísanej pracovnej zmluvy a splnenia predpísaných prihlasovacích povinností organizácie. Následne dňa 29.09.2017 žalobca prevzal od žalovaného list s názvom „okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa“ zo dňa 13.09.2017, ktoré bolo odôvodnené identicky, ako vyššie citované upozornenie. Pridelením práce bývalej zamestnankyni žalovanému nevznikla reálne žiadna škoda, naviac žalobca tak konal s cieľom zabrániť možnej vzniknutej škode, respektíve konal s úmyslom zabezpečiť riadne prevádzkový chod vrátnice u zamestnávateľa. Žalobcovou pracovnou povinnosťou nebolo prijímanie nových zamestnancov a s tým spojené prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov v sociálnej poisťovni, nemožno teda konštatovať, že žalobca nelegálne zamestnával pani Beátu Pukajovú. Žalobca listom zo dňa 03.10.2017 oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a nesúhlasí s ním. Na uvedené reagoval žalovaný listom zo dňa 04.10.2017 v zmysle ktorého žalovaný považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za platné a dôvodné. Žalobca svojim konaním v dobrej viere pridelil prácu na pozícii vrátnik pani K. O., ktorá bola dlhoročnou zamestnankyňou žalovaného, pokiaľ bol predchádzajúcim upozornením žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny ide o neoprávnené upozornenie, ak by aj žalobca pripustil, že sa jedná o porušenie pracovnej disciplíny, čo však kategoricky odmieta, tak s poukazom na spôsob a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny považuje takéto konanie žalobcu za menej závažné. Žalovaný neoprávnene, písomne nasledujúcim upozornením č.2 upozornil žalobcu, avšak konanie opísané v tomto upozornení možno považovať za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo v spojení s predchádzajúcim upozornením č.1 by mohlo zakladať právo žalovaného ako zamestnávateľa dať žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 psím e) Zákonníka práce. Žalovaný prijal rozhodnutie okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom dňa 13.09.2017, túto skutočnosť však žalobcovi oznámil až dňa 29.09.2017 teda o dva týždne neskôr, pričom v uvedenom období bola žalobcovi naďalej prideľovaná práca napr. inventarizácia majetku, sťahovanie inventára, priame riadenie ostatných zamestnancov. V danom prípade sa teda žalobca domnieva, že neboli splnené zákonné podmienky na ukončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Týmto opatrením možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny (teda úmysel, chcieť porušiť pracovnú disciplínu, nestačí zistenie, že napríklad nebol dodržaný určitý pracovný postup, proces, a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je vykonštruovaný, nakoľko je tu evidentná snaha žalovaného akýmkoľvek spôsobom ukončiť pracovný pomer so žalobcom. Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce s pracovnej zmluvy a opisu pracovných činností plnil riadne.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe (č.l.20-22 spisu) žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Pokiaľ ide o samotné skutkové okolnosti, žalobca v žalobe jednoznačne priznal, že v dňoch 02.09.2017 a 03.09.2017 pridelil prácu na pozícii vrátnik pani K. O., ktorá v tom čase nebola zamestnankyňou žalovaného, čo medzi stranami nie je sporné. Žalobcovi bolo známe, že v rámci výkonu svojej práce pre žalovaného nesmie prideľovať prácu na vrátnici osobám, ktoré nie sú zamestnancami žalovaného, napriek uvedenej skutočnosti žalobca svojvoľne a bez vedomia zamestnávateľa, respektíve svojho priameho nadriadeného v uvedených dňoch pridelil prácu na pozícii vrátnik pani K. O., čím nepochybne porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom, nakoľko umožnil v priestoroch žalovaného prácu osobe, ktorá nebola so žalovaným v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu. Pokiaľ ide o obranu žalobcu, že nemal priamy úmysle porušiť pracovnú disciplínu, táto je v danom prípade irelevantná, nakoľko na závažné porušenie pracovnej disciplíny postačuje akékoľvek zavinenie zamestnanca, t.j. aj zavinenie z nedbanlivosti, pričom v danom prípade

možno žalobcovi pričítať minimálne zavinenie vo forme nepriameho úmyslu (vedel, že svojim konaním môže závažne porušiť pracovnú disciplínu a bol s tým uzrozumený). Tvrdenie žalobcu, že jeho pracovnou povinnosťou nebolo prijímanie nových zamestnancov a tým nemohol „nelegálne zamestnať“ pani K. O. taktiež neobstojí, nakoľko k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu došlo samotným faktickým umožnením vykonávania práce uvedenou osobou u žalovaného, bez existencie platného pracovnoprávneho vzťahu. Tvrdenie žalobcu, že najbližší pracovný deň informoval o uvedenej skutočnosti svojho priameho nadriadeného sa nezakladá na pravde, k tomuto žalovaný podotkol, že dodatočné oznámenie predmetného konania žalobcom zamestnávateľovi nemá žiaden vplyv na hodnotenie intenzity žalobcovho porušenia v danom prípade. Povinnosťou žalobcu bolo rozvrhnúť pracovné zmeny a dovolenky jednotlivých pracovníkov vrátnice tak, aby bol nepretržite zabezpečený riadny chod vrátnice. Pokiaľ teda vznikla situácia, že žalobca nemal komu prideliť prácu na vrátnici dňa 02.09.2017 a 03.09.2017 túto situáciu zapríčinil sám žalobca, tým, že schválil (rozvrhol) pracovníkom vrátnice dovolenky takým spôsobom, že nemal k dispozícii pracovníka vrátnice. O tejto situácii žalobca vedel niekoľko týždňov vopred a preto bolo jeho povinnosťou tento problém riešiť v dostatočnom časovom predstihu so zamestnávateľom, čo však žalobca neurobil. Žalobca svojim konaním opakovane (dňa 02.09.2017 a 03.09.2017) sprístupnil budovy žalovaného nepretržite na 12 hodín v každý z uvedených dní cudzej osobe, ktorá nebola v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným a teda nebola oprávnená takúto prácu vykonávať, uvedená osoba mala k dispozícii všetky kľúče od celej budovy PFKU, v ktorej sa nachádza majetok žalovaného v hodnote cca. 2,5 milióna €, taktiež sa v budove nachádzajú apartmány v ktorých mali ubytované osoby vnesené svoje osobné veci a jej súčasťou je tiež aula. Cez túto budovu je tiež prístup aj do internátnej budovy bloku C. Obrana žalobcu, že k spôsobeniu škody nedošlo, je v predmetnej veci irelevantná, nakoľko zákonnou podmienkou závažného porušenia pracovnej disciplíny nie je spôsobenie škody zamestnávateľovi a v súčasnosti nemožno uzavrieť, že v dôsledku inkriminovaného konania žalobcu, že nevznikne žalovanému v budúcnosti škoda. Pokiaľ ide o predchádzajúce písomné upozornenie zo dňa 05.09.2017, ktoré sa týka závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, nevyplýva z tohto údajný úmysel žalovaného dať z tohto dôvodu žalobcovi výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce. Tento list vyhotovil žalobcov priamy nadriadený bezodkladne po tom, čo inkriminované konanie žalobcu zistil dňa 04.09.2017 pri kontrole dochádzky, pričom týmto listom iba upozornil žalobcu, že predmetným konaním sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny a že z tohto dôvodu s ním môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer v zmysle zákonníka práce, avšak nijako nekonkretizoval spôsob skončenia pracovného pomeru so žalobcom z uvedeného dôvodu. V danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru a to existencia zákonného dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru, predchádzajúce prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov a to dňa 12.09.2017, písomná forma a skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj doručenie predmetnej listiny do vlastných rúk žalobcovi dňa 29.09.2017, ako aj dodržanie dvojmesačnej subjektívnej prekluzívnej lehoty. O dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalovaný dozvedel dňa 04.09.2017, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 29.09.2017.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zotrval na všetkých skutočnostiach uvádzaných v podanej žalobe, uviedol, že len pridelil prácu bývalej dlhoročnej zamestnankyni K. O., a nie je pravdou, že uvedenú zamestnankyňu v pravom slova zmysle zamestnal. Poukázal na judikatúru českej republiky, a to rozsudok R54/1999 keď okamžitým skončením pracovného pomeru možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny.

5. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (č.l.40 a nasledujúcich spisu) poukázal aj na dôvody uvádzané v písomnom upozornení zo dňa 02.06.2017, keď o nesprávnom aplikovaní výpočtu výšky poskytnutých príplatkov sa žalovaný dozvedel až na základe oznámenia výsledku kontroly evidencie pracovného času na pedagogickej fakulte KU v Ružomberku vykonanej referátom vnútorného auditu a riadenia žalovaného, pričom tvrdenia žalobcu, že mal vôľu napraviť nedostatky a žiadal žalovaného o zabezpečenie prípadného školenia uskutočnil žalobca až po doručení písomného upozornenia zo dňa 02.06.2017 a pred zistením uvedených nedostatkov žalovaným. Pokiaľ ide o nevykonanie práce nariadených priamym nadriadeným žalobcu dňa 31.05.2017 (odmietnutie vytvorenia miesta pre fajčiarov) išlo o premiestnenie pôvodného miesta pre fajčiarov nachádzajúceho sa pred vstupom do budovy žalovaného na miesto za touto budovou, ktoré bolo ako miesto pre fajčiarov určené smernicou rektora č.13/2017. Tvrdenie žalobcu, že uvedený pokyn mal byť v rozpore so zákonom č.377/2004 zb. z. nie je pravdivé, nakoľko nové miesto pre fajčiarov (rovnako ako to pôvodné) malo byť umiestnené

vo vonkajších priestoroch, mimo budovy žalovaného. Pokiaľ ide o údajný rozpor predmetného pokynu so smernicou rektora k tomuto žalovaný uviedol, že smernica rektora č.13/2017 nadobudla platnosť a účinnosť dňom 22.05.2017, takže pokyn bol v súlade s touto smernicou rektora. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaný dňa 02.06.2017 oprávnene upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných.

7. Žalobca na doplnenie uviedol, že od 15.06.2019 pracoval na katolíckej univerzite, mal na starosti zabezpečovanie chodu a prevádzky vrátnice, údržbu celého areálu pedagogickej fakulty, upratovačky, zabezpečenie služieb na vrátnici. Rozpis existoval vopred stanovený vo veľkom predstihu, kde keďže sa jednalo o nepretržitú prevádzku tak sa museli služby rozpísať, nemohlo dôjsť k tomu, že by niektorá vypadla, alebo že by neprišla do práce, takže ten rozpis sa dával dopredu v značnom predstihu. Vopred vedel už minimálne mesiac, že v inkriminovanom čase nebude mať zo základných pracovníčok žiadnu, ktorá by mohla vykonávať v uvedených dňoch prácu vrátnika. Vždy keď prišlo k takej situácii tak išiel, alebo mal ísť za pani F. a oboznámiť ju so situáciou a ako ďalej postupovať, nakoľko žalobca nebol oprávnený nikoho prijať, ani zamestnať. V prípade ako navrhol aj nejaké riešenie, tak toto bolo zamietnuté. Z pani Urbanovou sa snažil skontaktovať, avšak pre svoju pracovnú zaťaženosť nemala čas na takéto veci, alebo ak sa k nim aj dostala, tak ich riešila okrajovo a na poslednú chvíľu, snažil sa ju počkať aj na chodbe aby sa k nej dostal avšak bezvýsledne. V otázke zabezpečenia vrátnice však žalobca so svojou priamou nadriadenou nekomunikoval. Uvedený problém konzultoval s personálnym oddelením telefonicky, so svojou priamou nadriadenou však inou formou, telefonicky, písomne, alebo emailovou nekomunikoval. Hneď v najbližší pracovný deň, keď prišiel žalobca do práce išiel na personálne oddelenie s tým, že nie je pracovná zmluva pani O., aby sa to riešilo dodatočne, alebo nejakou formou, išiel sa poradiť, následne mu bolo povedané, že s tým nemôžu robiť nič, že to rieši tajomník fakulty. Tajomníčka fakulty mu povedala, že ona už toto nerieši a vec má pán dekan. Následne mu bolo zo strany pána dekana oznámené, že nelegálne zamestnával, že vyvodí dôsledky a s týmto oboznámi žalobcu. Ďalej na doplnenie uviedol, že pani O. na výkon práce oslovil asi v dvojtýždňovom časovom predstihu. S pani F. sa v tomto období nestretol, i keď sú na jednej chodbe a jeho kancelária sa nachádza v blízkosti kancelárie pani F..

8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na dôvodoch uvádzaných v písomných vyjadreniach. Zo strany žalovaného boli splnené všetky zákonom vyžadované náležitosti pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca vedel s niekoľkodňovým predstihom, že nebude môcť zabezpečiť prácu na vrátnici, napriek tomu prácu pridelil človekovi, ktorý nemal žiaden pracovnoprávny vzťah s katolíckou univerzitou, týmto konaním vystavil zamestnávateľa riziku pokuty za možné nelegálne zamestnávanie, pričom výška pokuty sa pohybuje do 200.000,- € a taktiež zveril všetky kľúče od budovy pedagogickej fakulty KU človeku, ktorý nemal žiaden pracovnoprávny vzťah a tým pádom nemal ani žiadnu zodpovednosť na príkladnom vzťahu k majetkovým hodnotám. Pokiaľ ide o písomné upozornenie zo dňa 05.09.2017 nezakazuje zamestnávateľovi nad rámec svojich povinností upozorniť na závažné porušenie pracovnej disciplíny.

9. Na základe návrhu sporových strán súd nariadil výsluch svedkyne Mgr. B. F., ktorá pracuje u žalovaného od júna 2013 ako poverená tajomníčka, od decembra 2014 vo funkcii tajomníčky, pán žalobca je jej priamy podriadený. Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, svedkyňa išla v pondelok do práce, zastavila sa na vrátnici, a zvykla kontrolovať dochádzku, pohyby áut a údržbu, pričom z kontrolovanej dochádzky zistila, že je tam meno, o ktorom nevedela, že na vrátnici má byť. Zisťovala na personálnom oddelení, či je pani prihlásená, pán žalobca ju o ničom neinformoval, z toho dôvodu išla za pánom dekanom. Uvedená pani, ktorá bola na vrátnici nebola prihlásená ani v sociálnej ani zdravotnej poisťovni. Následne v utorok prišiel za ňou pán žalobca, s tým, že potrebuje zamestnať brigádnika, oznámila mu, že personálne veci sú v kompetencii pána dekana. Následne pánu žalobcovi dala upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Svedkyňa uviedla, že žalobca, ktorý mal zabezpečovať chod vrátnice ju neinformoval o probléme, že nemá koho obsadiť na vrátnicu, ani o tom, že tam ide nejaký brigádnik nastúpiť. O tom, že na vrátnici bol človek, ktorý nemá žiaden vzťah k žalovanému sa svedkyňa dozvedela čisto náhodnou kontrolou. Takéto konanie žalobcu považuje svedkyňa za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko pridelil prácu niekomu, kto nemal s organizáciou žalovaného nič spoločné. Pani, ktorá bola v uvedenej dobe na vrátnici svedkyňa poznala, nakoľko je ich bývalou zamestnankyňou.

Pokiaľ ide o predchádzajúce písomné upozornenie žalobcu z 02.06.2017 týkajúce sa zlých podkladov ku mzdám a nevytvorenie priestoru pre fajčiarov, toto upozornenie písala svedkyňa. Pokiaľ ide o osobu pána žalobcu, s ním bol dosť problematický vzťah, svojim arogantným správaním nevytváral dobré pracovné prostredie. Ďalej potvrdila, že kancelária pána žalobcu je v blízkosti jej kancelárii, sú na jednej chodbe, komunikovali spolu emailom, aj ústne. Poprela tvrdenia žalobcu, že by bol problém ju zastihnúť, pokiaľ by aj nebola zastihnuteľná, pracovnoprávne vzťahy má v kompetencii i pán dekan, ktorý je prítomný.

10. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín predložených žalobcom, a to s pracovnou zmluvou uzavretou medzi zamestnávateľom - žalovaným a zamestnancom - žalobcom zo dňa 12.06.2009 (č.l.3-4 spisu), na základe ktorej žalobca dňom 15.06.2009 nastúpi do pracovného pomeru na vykonávanie práce referent hospodárskej správy, s opisom pracovných činností zo dňa 29.07.2016 (č.l.5 spisu), v zmysle ktorého hlavnou pracovnou činnosťou žalobcu je zabezpečovanie správy hnuteľného majetku a nehnuteľného majetku, nepriemyselného hospodárstva a pomocných služieb (napr. správa budov), zabezpečovanie prevádzky schopnosti budov a technických zariadení, ich údržby, opravy a jednoduchej obnovy, ako aj plnenie príkazov a pokynov priameho nadriadeného a dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V zmysle uvedeného opisu činnosti do kompetencie žalobcu okrem iného patrí i zabezpečenie chodu vrátnice na pedagogickej fakulte a detašovaných pracoviskách PFKU, zabezpečenie zmennosti pracovníkov vrátnice, upratovačiek a údržbárov, vypracovanie podkladov na výpočet miezd pracovníkov vrátnice, upratovačiek a údržbárov ako aj kontrola výkonu činnosti pracovníkov vrátnice, upratovačiek a údržbárov. Ďalej sa súd oboznámil s písomným upozornením žalovaného adresované žalobcovi na neuspokojivé plnenie pracovných úloh a s výzvou na ich odstránenie s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru zo dňa 02.06.2017 (č.l.6 spisu), v zmysle ktorého žalovaný upozornil žalobcu, že pri kontrole evidencie pracovného času bolo zistené, že žalobca nesprávne aplikuje výpočet výšky poskytnutých príplatkov, následkom čoho bolo nesprávne určenie reálne odpracovaného pracovného času. Okrem uvedeného dňa 31.05.2017 nevykonal žalobca práce, ktoré mu boli z poverenia rektorátu delegované priamym nadriadeným zamestnancom a to odmietol zabezpečiť miesto pre fajčiarov, ktoré bolo potrebné pripraviť pre účinnosťou novej smernice o ochrane nefajčiarov č.13/2017. Keďže, vzhľadom k tomu, že ide o nie prvé pochybenie, ktoré má vplyv na riadne vykonávanie si pracovných povinností a úloh, žalovaný písomne vyzval žalobcu na riadne plnenie svojich povinností a zároveň ho upozornil na možnosť ukončenia pracovného pomeru.

11. Písomným upozornením zo dňa 05.09.2017 (č.l.7 spisu) tajomníčka PFKU Mgr. B. F. upozornila žalobcu na druhé závažné porušenie pracovnej disciplíny za obdobie predchádzajúcich šiestich mesiacov, ktoré spočíva v tom, že žalobca dňa 02.09.2017 a 03.09.2017 pridelil prácu bývalej zamestnankyni pani K. O., bez toho aby o uvedenej skutočnosti oboznámil dekana alebo vedenie PFKU v Ružomberku. Zároveň upozornila žalobcu, že zamestnávateľ môže vyvodiť voči takémuto konaniu dôsledky a ukončiť so žalobcom pracovný pomer v zmysle zákonníka práce (č.l.7 spisu).

12. Listom zo dňa 13.09.2017 označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (č.l.8-10 spisu) dekan Pedagogickej fakulty KU v Ružomberku okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny ku ktorému došlo opakovane, t.j. dňa 02.09.2017 a 03.09.2017, keď žalobca pridelil prácu bývalej zamestnankyni pani K. O., bez toho, aby o uvedenej skutočnosti oboznámil dekana alebo vedenie PFKU v Ružomberku. Žalobca listom zo dňa 02.10.2017 (č.l.11 spisu) s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil a požiadal o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 12.06.2009. Následne žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 04.10.2017 (č.l.12 spisu), že na dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný zotrváva v celom rozsahu.

13. Ďalej sa súd oboznámil aj s obsahom listín predložených žalovaným, a to s prehľadom dochádzky do zamestnania za mesiac september 2017 (č.l.24 spisu), z ktorého súd zistil, že dňa 02.09.2017 v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. odpracovala pani O. 11,5 hod. a 03.09.2017 v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod. odpracovala pani O. 11,5 hod.. Súd sa oboznámil i so zápisnicou z mimoriadnej schôdze výboru odborového zväzu zo dňa 12.09.2017 (č.l.32 spisu), podľa ktorej na žiadosť zamestnávateľa bolo prerokované okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu, pričom bolo prijaté uznesenie č.1/2017 podľa ktorého konanie žalobcu zo dňa 02.09.2017 až 03.09.2017 sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a Odborový zväz pri KU v Ružomberku vydal súhlasné stanovisko s okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcu zo strany zamestnávateľa podľa § 68 písm. b) Zákonníka práce.

Súd sa ďalej oboznámil aj s vnútorným predpisom č.13/2017 - smernica o ochrane nefajčiarov a o zákaze fajčenia v priestoroch a objektoch Katolíckej univerzity v Ružomberku (č.l.48-50 spisu) účinná od 22.05.2017, s potvrdením Odborového zväzu pri KU v Ružomberku zo dňa 13.02.2018 (č.l.51 spisu) podľa ktorého žalobca bol členom odborového zväzu od 01.09.2015 do 29.09.2017, s prehľadom ktorý sa týkal odpracovaného času u zamestnancov, stanovenie príplatku za prácu v noci, v sobotu, nedeľu a vo sviatok (č.l.42-47 spisu).

14. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20170601>.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy od 15.06.2009 ako referent hospodárskej správy, s presným vymedzením opisu pracovných činností. Dňom 02.06.2017 bolo dané žalobcovi zo strany žalovaného písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru. Ďalej medzi sporovými stranami nie je sporné, že v dňoch 02.09.2017 a 03.09.2017 žalobca pridelil prácu na vrátnici pani K. O., ktorá nebola zamestnancom žalovaného ani v žiadnom inom pracovnom alebo obdobnom vzťahu s organizáciou žalovaného. Žalovaný (priama nadriadená tajomníčka fakulty Ing. B. F.) listom zo dňa 05.09.2017 písomne upozornila žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s pridelením práce pani K. O. v dňoch 02.09.2017 a 03.09.2017. Žalovaný listom zo dňa 13.09.2017 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť pridelením práce pani K. O. v dňoch 02.09.2017 a 03.09.2017. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané písomne, prejednané s odborovou organizáciou dňa 12.09.2017, doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 29.09.2017. Ďalej súd mal za preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že minimálne mesiac pred dátumom 02.09.2017 a 03.09.2017 mal žalobca, do kompetencie ktorého patrilo okrem iného i zabezpečenie chodu vrátnice na pedagogickej fakulte KU, zabezpečenie zmennosti pracovníkov vrátnice, upratovačiek a údržbárov, vedomosť o tom, že v uvedený termín nebude môcť zabezpečiť prítomnosť zamestnanca na vrátnici PFKU. Taktiež súd mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že minimálne dva týždne pred dátumom 02.09.2017 a 03.09.2017 žalobca oslovil pani K. O. v súvislosti s pridelením práce na vrátnici v uvedených dňoch. Rovnako súd mal za preukázané a nebolo medzi stranami sporné, že pred dátumom 02.09.2017 a 03.09.2017 žalobca nekontaktoval svoju priamu nadriadenú ani ju neinformoval o problémoch v súvislosti so zabezpečením prítomnosti zamestnanca žalovaného na vrátnici v dňoch 02.09.2017 a 03.09.2017.

16. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru, lebo je základnou a neodlučnou súčasťou riadenia spoločenských pracovnoprávnych vzťahov. Spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného spoluzamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na

jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzít porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod. Nesplnenie príkazu nadriadeného zamestnanca možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 63/2003).

17. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je výnimočným opatrením, pričom zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno považovať (s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti) za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 26/2009). Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a to, či svojim konaním spôsobil zamestnancovi škodu a podobne (Uznesenie Najvyššieho súdu 3Cdo 316/2009).

18. Ako už bolo vyššie uvádzané, okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

19. V prejednávanej veci súd konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 13.09.2017 obsahuje všetky formálne a obsahové náležitosti. Pre účely posúdenia platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru súd sa prioritne zaoberal otázkou, či sa žalobca dopustil konania uvedeného v samotnom okamžitom skončení pracovného pomeru a či uvedené konanie môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce.

20. V tejto súvislosti, ako už bolo vyššie konštatované, bolo nesporne preukázané, že žalobca ako referent hospodárskej správy umožnil pracovať na pracovisku žalovaného pani K. O. v dňoch 02.09.2017 a 03.09.2017 bez toho, aby uvedená pani Pukajová mala uzavretú so zamestnávateľom

- žalovaným pracovnú, respektíve obdobnú zmluvu. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy však nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny a hodnotenie tejto intenzity závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca svojim konaním, tým, že v dňoch 02.09.2017 a 03.09.2017 umožnil prítomnosť pani K. O. na pracovisku žalovaného, umožnil jej výkon práce v priestoroch žalovaného, bez vedomia žalovaného a bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu

pracovnej disciplíny, keď opakovane sprístupnil budovy žalovaného, vrátane majetku žalovaného cudzej osobe, ktorá nemala žiaden pracovnoprávny ani obdobný vzťah so žalovaným, nebola oprávnená na výkon práce na vrátnici. Uvedeným konaním žalobca ohrozil žalovaného, nakoľko v prípade kontroly príslušným kontrolným orgánom by bol postihnutý samotný žalovaný za porušenie ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nakoľko pani K. O. nemala uzavretú žiadnu pracovnú zmluvu, nehovoriac o tom, že zamestnávateľovi mohla vzniknúť i ďalšia škoda (napríklad v podobe odcudzenia majetku a podobne). Skutočnosť, že ku vzniku samotnej škody nedošlo, je však irelevantná, nakoľko už len samotné umožnenie práce cudzej osobe je vážnym porušením všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov zamestnávateľa, možno teda konštatovať a ustáliť, že zo strany žalobcu išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd neuznal obranu žalobcu, že svojim konaním chcel predísť hroziacej škode, nakoľko minimálne mesiac pred uvedeným termínom mal žalobca vedomosť o tom, že má problém obsadiť pozíciu vrátnika v uvedených dňoch, napriek tomu o tejto skutočnosti neinformoval svojho priameho nadriadeného a neprijal žiadne vhodné opatrenia. Žalobcom prijaté opatrenie a to pridelenie práce pani K. O. je však tak závažným porušením pracovnej disciplíny, nakoľko týmto konaním žalobca ohrozil svojho zamestnávateľa, že nemožno požadovať od zamestnávateľa, aby takéhoto zamestnanca ďalej zamestnával. Takéto konanie žalobcu, ktoré spočíva vo flagrantnom porušovaní zákona je na pracovisku netolerovateľné. Je len samozrejmé, že samotný žalobca nemohol „nelegálne zamestnať“ pani K. O., avšak žalobca porušil pracovné povinnosti, právne predpisy tým, že umožnil vykonávať prácu u žalovaného pani O., ktorá bez pracovnej zmluvy a ďalších zákon predpísaných prihlasovacích povinností zamestnávateľskej organizácie. Dôvod uvádzaný žalovaným v okamžitom skočení pracovného pomeru je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný, takéto konanie v rozpore so zákonom pripustil aj samotný žalobca, a vzhľadom na intenzitu a závažnosť porušenia pracovnej disciplíny súd má za to, že žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je nedôvodná a preto súd žalobe v časti o uplatnenom nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, ako nedôvodnú zamietol.

22. Súd z dôvodov procesnej ekonómie a hospodárnosti konania na pojednávaní dňa 27.02.2018 uzavrel dokazovanie v časti uplatneného nároku týkajúceho sa neplatného skončenia pracovného pomeru, preto súd rozhodol o tomto nároku čiastočným rozsudkom. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.