Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/251/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobcu: Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48191515. organizačná zložka Blackside, a.s. - odštepný závod zahraničné právnické osoby so sídlom Doudlebská 1699/5, Nusle, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 05649137, právne zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 05 Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, Z. H., v konaní o zaplatenie 2.424,- Kč s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.924,- Kč s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 10.1.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 58,74 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

IV. Návrh žalovaného na primerané finančné odškodnenie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.3.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2 454,- Kč, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 454,- Kč odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu právneho predchodcu žalobcu - eBanka, a.s. a žalovaného založeného Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa 23.1.2008.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom sp. zn. 7C/251/2015 zo dňa 30.3.2016 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.924,- Kč s 8,05 % z omeškania od 10.1.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 44,92 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 8Co/151/2016, zo dňa 28.12.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie aplikoval na posúdenie použiteľného hmotného práva Nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (RIM I). Predmetné nariadenie sa vzťahuje na zmluvy uzavreté po 17. decembri 2009. Pred účinnosťou RIM I sa na určenie rozhodného práva aplikoval takzvaný Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, resp. ustanovenia právnych predpisov o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Prvoinštančný súd postupoval nesprávne, keď na

určenie rozhodného práva aplikoval nariadenie, ktoré sa na predmetnú zmluvu nevzťahuje. Tým, že súd prvej inštancie nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu, prijal nesprávny záver a taktiež neuviedol ustanovenia právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil.

4. Uznesením zo dňa 2.2.2017 súd pripustil, aby doterajšieho žalobcu Raiffesenbank a.s. vstúpil do konania ako žalobca Tomitrela s.r.o.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2017.

5. Dňa 1.2.2018 súd uznesením pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu Tomitrela s.r.o. vstúpil do konania ako žalobca Blackside a.s., organizačná zložka Blackside, a.s. - odštepný závod zahraničné právnické osoby.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal jej vyhovieť. Právny zástupca žalobcu poukázal na použitie Dohovoru o rozhodnom práve, tak ako na neho poukazuje i rozhodnutie KS Prešov, a ktoré v zmysle článku 3 dáva stranám na výber si zvoliť právo.

7. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nemali byť upomienky účtované a ide o spotrebiteľky spor. Považuje žalobu za bezpredmetnú a žiada, aby bolo rozhodnuté podľa slovenských právnych predpisov. Taktiež uviedol, že banka nemala žiadne právo zverejniť jeho pohyby na účte a týmto zverejnením došlo k porušeniu bankového tajomstva a ponechal na úvahe súdu, či mu prizná primerané finančné odškodnenie. Bližšie svoje nároky nešpecifikoval.

Súd na základe vykonaného dokazovania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi za preukázané skutkové tvrdenia považuje: 8. eBanka, a.s. so sídlom Na Příkopě 19, Praha ako banka (právny predchodca žalobcu) a žalovaný ako klient uzavreli Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb dňa 23.1.2008. Cieľom zmluvy bolo vytvoriť podmienky k poskytovaniu bankových a ďalších služieb prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov. V čl. 2 „Zriadenie a vedenie bežného účtu“ sa zmluvné strany dohodli, že banka zriadi klientovi bežný účet č.. a za bankové operácie si bude účtovať úhradu nákladov podľa cenníka. Ďalej sa klient a banka dohodli, že klient vloží na účet pri podpise zmluvy počiatočný vklad, a to najmenej v jednej mene, ktorého výška je stanovená v cenníku. Klient bol povinný udržiavať na účte kladný zostatok. Z prehľadu zložiek pohľadávky po splatnosti súd zistil, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 2 424,- Kč tvoria poplatky za vedenie účtu 1 924,- Kč a sankčné poplatky vo výške 500,- Kč.

9. Listom zo dňa 21.6.2014 odstúpil žalobca od zmluvy o bežnom účte. Žalobca zaslal súdu špecifikáciu žalovanej sumy podaním doručeným 18.02.2016. Dlžná suma predstavuje poplatok za výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky 1 x 500,- Kč. Okrem toho dlžnú sumu tvoria poplatky zložené z poplatku 75,- Kč za správu bežného účtu, 90,- Kč za priame bankovníctvo, 65,- Kč správa debetnej elektronickej platobnej karty, 29,- Kč správa bežného účtu vo vedľajšej mene a 15,- Kč poplatok za správu karty MasterCard Internet Card. Súd vec právne posúdil podľa týchto zákonných ustanovení: 10. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19.6.1980 (ďalej len Rímsky dohovor), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.

11. Podľa čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

12. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

13. Podľa časti F čl. 34 Rozhodné právo bodu 34.1. Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy, ktoré vznikli medzi klientom a bankou, ktoré vznikli na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

14. Žalovaný má bydlisko na území SR, čím je daná právomoc slovenského súdu. Na predmetnú právnu vec súd aplikoval právne predpisy českého práva. 15. Podľa § 3028 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., týmto zákonom sa spravujú práva a povinnosti vzniknuté odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 3028 ods. 3 Občianskeho zákonníka ČR číslo 89/2012 Sb., ak nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa iné právne pomery vzniknuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako i práva a povinnosti z nich vzniknuté, vrátane práv a povinností z porušenia zmlúv uzavretých pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, doterajšími právnymi predpismi. To nebráni dohode strán, že sa tieto ich práva a povinnosti budú spravovať týmto zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

18. Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 40/1964 Sb. Občanského zákonníka platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

20. Podľa § 273 od. 1 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb., část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.

21. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb. smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce. Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.

22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákonníku č. 513/1991 Sb. Je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Věřitel má vedle úroků z prodlení nárok na úhradu minimální výše nákladů spojených s uplatněním své pohledávky v rozsahu a za podmínek stanovených nařízením vlády.

23. Podľa § 563 Občanského zákonníku není-li doba splnění dohodnuta, stanovena právním předpisem nebo určena v rozhodnutí, je dlužník povinen splnit dluh prvního dne poté, kdy byl o plnění věřitelem požádán.

24. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 1 Nařízení vlády ČR č. 180/2013 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá roční výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.

26. Podľa § 1879 Občanského zákonníka, Věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako postupitel i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).

27. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 21/1992 Sb. o bankách Na všechny bankovní obchody, peněžní služby bank, včetně stavů na účtech a depozit, se vztahuje bankovní tajemství.

28. Podľa § 38 ods. 2 zák. č. 21/1992 Sb. o bankách, Zprávu o všech záležitostech, které jsou předmětem bankovního tajemství, je banka povinna podat osobám pověřeným výkonem bankovního dohledu. Za porušení bankovního tajemství se nepovažuje výměna informací mezi Českou národní bankou a orgány bankovního dohledu a obdobnými orgány jiných států, jestliže předmětem výměny jsou informace o subjektech, které působí nebo hodlají působit na území příslušného státu. Porušením povinnosti dodržet bankovní tajemství rovněž není sdělení údajů o klientovi a jeho obchodech při podání trestního oznámení, při plnění oznamovací povinnosti podle zákona o některých opatřeních proti legalizaci výnosů z trestné činnosti a financování terorismu nebo podle zákona o provádění mezinárodních sankcí nebo při plnění povinnosti předávat údaje podle zákona o centrální evidenci účtů.

29. Podľa § 38 ods. 3 zák. č. 21/1992 Sb. o bankách, Zprávu o záležitostech, týkajících se klienta, které jsou předmětem bankovního tajemství, podá banka bez souhlasu klienta jen na písemné vyžádání a) soudu pro účely občanského soudního řízení;

Súd dospel k záveru:

30. Keďže žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, má v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, právomoc vo veci konať slovenský súd. Súd aplikoval na posúdenie použiteľného hmotného práva Rímsky dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Podľa tohto dohovoru následne súd aplikoval vo veci hmotné právo Českej republiky, nakoľko dohoda o aplikácii Českého práva medzi zmluvnými stranami vyplývala z čl. 34 Rozhodné Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere.

31. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že na základe Smlouvy o poskytování bankovních a dalších služeb zo dňa 23.1.2008 bol žalovanému zriadený a vedený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX u právneho predchodcu žalobcu, za ktorý mal žalobca uhrádzať poplatky súvisiace s jeho vedením, správou a poskytovanými službami. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o bežnom účte uhradiť dojednané poplatky. Na bežnom účte vznikol záporný zostatok, pričom žalovaný bol v zmysle Všeobecných obchodných podmienok povinný zabezpečiť jeho vyrovnanie až do výšky minimálneho zostatku na účte, čo však odporca nezabezpečil, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy bežnom účte. Žalobca následne odstúpil od zmluvy o bežnom účte. Z detailu zložky pohľadávok po splatnosti mal súd preukázané, že žalobca eviduje voči žalovanému na poplatkoch dlh vo výške 1954,- Kč.

32. Súd na základe predložených listinných dôkazov považuje žalobcom tvrdený skutkový stav vo vzťahu k poplatkom súvisiacimi s vedením a správou bežného účtu za nesporný, nakoľko žalobca preukázal existenciu záväzku u žalovaného, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 1954,- Kč spolu s príslušenstvom

33. Súd nepriznal žalobcovi sumu istiny 500,- Kč predstavujúcu sankčné poplatky, predstavujúce poplatok účtovaný za 1. výzvu k zaplateniu dlžnej čiastky, nakoľko súd nemal preukázanú dôvodnosť tohto nároku uplatneného žalobou zo strany žalobcu. Žalobca vo vzťahu k tomuto poplatku neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil súdu jednak takúto výzvu, keď v spise sa nachádza iba 3. Výzva - poslední šance zo dňa 29.10.2013, pričom žalobca si uplatňoval v zmysle detailu zložiek pohľadávky po splatnosti poplatok za výzvu, ktorý vznikol dňa 8.12.2013. Žalobca tiež nepreukázal, že žalovanému takáto výzva bola doručovaná.

34. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov. Súd preto priznal žalobcovi, ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1954,- Kč od 10.1.2016 do zaplatenia. Súd však priznal žalobcovi úrok z omeškania s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka od 10.1.2016 (dňa 8.1.2016 bola žaloba doručená žalovanému, nasledujúci deň, teda dňa 9.1.2016 mohol žalovaný svoj dlh splniť, odo dňa 10.1.2016 je v omeškaní). Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 1 954,- Kč trvá, preto mu súd uložil zaplatiť žalobcovi popri istine 1 954,- Kč aj úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1

954,- Kč od 10.1.2016 do zaplatenia. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.

35. Pokiaľ sa týka námietky porušenia bankového tajomstva, súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 38 zák. č. 21/1992 Sb. o bankách, a teda má za to, že nedošlo k porušeniu bankového tajomstva zo strany banky - pôvodného žalobcu, pretože tento na preukázanie svojho nároku tieto informácie bol povinný súdu uviesť. Naviac bez špecifikácie uplatňovanej sumy, podloženej hodnovernými listinnými dôkazmi, by súd nevedel posúdiť skutočnú oprávnenosť nároku žalobcu. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalovaného na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

O trovách konania súd rozhodol: 36. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti zaplatenia sumy 1.924,- Kč (79,37%) a žalovaný mal úspech vo výške (20,63 %). Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca (79,37% - 20,63% = 58,74 %), preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 58,74% podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.