Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/755/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: N.. I. Guláš, narodený X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, U., zastúpený A3 advokátskou kanceláriou, s.r.o., Horný Šianec 232, Trenčín, o zaplatenie 6.567,58 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 866/2014-16 zo dňa 15.6.2015 sa ruší v celom rozsahu.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 866/2014-16 zo dňa 15.6.2015 uložil súd žalovanému povinnosť, aby do troch dní od doručenia zaplatil pôvodnému žalobcovi Sberbank Slovensko, a.s. zmenkovú sumu 6.567,58 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 943,15 eur alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. 2. Žalovaný podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietal miestnu nepríslušnosť súdu, poukázal na nedostatky žaloby, v ktorej je jednak uvedený nesprávny dátum vystavenia zmenky, a jednak v nej chýbajú podstatné skutkové okolnosti, týkajúce sa uplatneného dlhu, najmä že zmenka bola vystavená na základe zmluvy o použití zmenky č. 250353 zo dňa 3.8.2009 a zabezpečovala pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 250353 na sumu 180.000 eur proti dlžníkovi GUZEP s.r.o. Uviedol, že žalobca mal právo zmenku vyplniť v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka splnená riadne a včas, pričom podľa čl. II. bodu 4 zmluvy nárok veriteľa na plnenie zo zmenky zaniká splnením zabezpečovanej pohľadávky. Zmenkou zabezpečenú pohľadávku žalobca zmluvou z 3.10.2014 postúpil za odplatu spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o. spolu so zabezpečením, príslušenstvom a so všetkými právami s ňou spojenými, čím žalobca stratil postavenie veriteľa nie len vo vzťahu k úverovému dlžníkovi, ale aj k osobám zabezpečujúcim dlh. V rozpore s tým žalobca postupníkovi neodovzdal zmenku, ktorá postúpenú pohľadávku zabezpečovala, ani ju podľa čl. II. bodov 6 alebo 7 zmluvy o použití zmenky neindosoval, resp. neznehodnotil, hoci aj podľa § 528 ods. 2 Obč. zák. bol povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. Mal zato, že ak sa veriteľom postúpených pohľadávok stal postupník, akcesoricky tým zanikla aktívna legitimácia žalobcu na vymáhanie pohľadávok voči dlžníkovi a jeho zmenkovému ručiteľovi, preto odopiera akékoľvek plnenie pôvodnému veriteľovi dlžníka. Navyše si žalobca uplatňuje uspokojenie zaniknutého dlhu, ktorý mu bol formou odplaty za postúpenie už skôr uhradený postupníkom, preto by ponechaním zmenkového platobného rozkazu v platnosti došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu z nestatočných zdrojov, popri odplate by mu tak bolo prisúdené aj plnenie z právneho dôvodu,

z ktorého mu už nárok na plnenie proti dlžníkovi aj ručiteľovi zanikol. K námietkam pripojil vo fotokópii zmluvu o použití zmenky č. 250 353 a zmluvu o postúpení pohľadávok z 3.10.2014. 3. Pôvodný žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že bez ohľadu na formálnu chybu v písaní, keď v žalobe omylom uviedol nesprávny dátum vystavenia zmenky, je zo všetkých okolností zrejmé, že sa plnenia domáha zo zmenky vystavenej 3.8.2009 a jej prvopis súdu predložil Ostatné podstatné náležitosti zmenky boli v žalobe označené totožne s tým, ako sú uvedené na zmenke. Nepoprel, že zmluvou z 3.10.2014 postúpil spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o. aj pohľadávku, ktorá bola zabezpečená uplatnenou zmenkou, ale zmluvné strany si expressis verbis dohodli, že zabezpečovacie zmenky predmetom postúpenia nie sú, je preto aj naďalej zmenkovým veriteľom žalovaného a nemal povinnosť postupníkovi zmenku odovzdať, ani ju indosovať. Voči žalovanému sa nedomáha zaplatenia 6.567,58 eur ako časti zmenkovej sumy, zodpovedajúcej postúpenej kauzálnej pohľadávke, ale ako časti zákonného úroku 6% ročne za obdobie od splatnosti zmenky 13.12.2011 do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok 3.10.2014. Za nedôvodnú považoval aj kauzálnu námietku zániku úverovej pohľadávky ako dôsledku prijatia odplaty za postúpenie pohľadávok, keďže jednak vzhľadom na abstraktný charakter zmenky ostal aj po prijatí odplaty zmenkový nárok zachovaný a jednak postúpením kauzálnej pohľadávky a prijatím odplaty kauzálna ani zmenková pohľadávka nezanikla. Postup, v dôsledku ktorého dochádza k tzv. osamostatneniu zabezpečovacej zmenky, nie je zákonom zakázaný, zmenkový veriteľ je naďalej oprávnený požadovať zaplatenie zmenky, zmenková pohľadávka zanikne až zaplatením zmenky, preto obrana spočívajúca len v poukaze na postúpenie kauzálnej pohľadávky nie je účinná a nie je spôsobilá privodiť úspech v konaní. On sa domáha zaplatenia zmenkového úroku, ktorý vznikol za obdobie pred postúpením kauzálnej pohľadávky, takýto nárok mu vznikol ex lege v dôsledku omeškania zmenkových dlžníkov a nemá žiaden bezprostredný vzťah ku kauzálnej pohľadávke. 4. Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 22.12.2015, nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní predložil vo fotokópii dve potvrdenia spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 6.7.2015 a 10.12.2015, podľa ktorých pohľadávky, ktorých veriteľom sa stala na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 3.10.2014 so Sberbank Slovensko, a.s. vo výške 423.722,16 eur vrátane príslušenstva zanikli a voči dlžníkovi GUZEP s.r.o. už pohľadávku čo do istiny aj jej príslušenstva z dôvodu jej zániku neeviduje. Poukazom na tieto potvrdenia právny zástupca žalovaného rozšíril námietky a tvrdil, že kauzálna pohľadávka, a tým aj zmenkové ručenie, zanikli nie len preto, že žalobca za postúpenie pohľadávky prijal odplatu, ale aj preto, že úverový dlžník kauzálnu pohľadávku aj s príslušenstvom splatil. O nové skutkové tvrdenia rozšíril aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, a tvrdil, že dojednanie čl. II. bod 4 zmluvy o použití zmenky, upravujúce nárok na plnenie zmenky ako kumulatívny, treba chápať ako výslovný zákaz osamostatnenia zabezpečovanej pohľadávky, takže postúpením pohľadávky bez zmenky žalobca porušil zmluvu a jeho postup je neplatný, odporujúci dobrým mravom. 6. Právny zástupca pôvodného žalobcu zotrval na písomnom vyjadrení k námietkam a vzhľadom na koncentračnú zásadu žiadal k novo namietaným skutočnostiam neprihliadať. Uviedol, že podľa čl. II. bod 6 zmluvy o použití zmenky mohol zmenku indosovať iba v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečovanej pohľadávky. Mal teda právo zmenku indosovať, ale nie povinnosť tak urobiť a takáto povinnosť nevyplýva ani z čl. II. ods. 4 zmluvy o použití zmenky, v ktorom je riešený len zánik jeho práva na zaplatenie zmenky splnením zabezpečovanej pohľadávky, a naopak, zánik práva na zaplatenie zabezpečovanej pohľadávky zaplatením zmenky. Pohľadávka však postúpením nezaniká. 7. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Trenčíne 3.8.2009, súd zistil, že jej vystaviteľ GUZEP, s.r.o. dal bezpodmienečný prísľub zaplatiť na rad VOLKSBANK Slovensko, a.s., pod ktorým obchodným menom pôvodný žalobca v tom čase podnikal, bez protestu, v Bratislave, na Vysokej 9, dňa 12.12.2011 zmenkovú sumu 131.728,45 eur. Per aval zmenku podpísal žalovaný. 8. Listina obsahuje všetky náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku, predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva preukázal, a keďže včas uplatnené námietky hodnotil súd ako nedôvodné a vzhľadom na § 175 ods. 4 OSP na neskôr vznesené námietky už nebolo možné prihliadať, súd rozsudkom č. k. 1CbZm 755/2015-56 z 8.2.2016 ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 9. Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie

o odvolaní žalovaného, uznesením č. k. 2CoZm/39/2016-83 z 24.10.2017 jednak rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. a jednak rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Rozhodnutie o pokračovaní v konaní s Prima banka Slovensko, a.s. ako žalobcom odvolací súd odôvodnil tým, že pôvodný žalobca bol dňom 1.8.2017 z obchodného registra vymazaný v dôsledku zlúčenia, preto sa na základe § 64 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP) v konaní pokračuje s jeho právnym nástupcom. 11. Na odôvodnenie, prečo bol rozsudok č. k. 1CbZm 755/2015-56 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, odvolací súd poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá neumožňuje uplatňovať obranu nemajúcu oporu v obsahu námietok. Žalovaný však vo včasných námietkach okrem iného uviedol, že zmenkou boli zabezpečené pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 250353 na sumu 180.000 eur, zmenka bola vystavená na základe zmluvy o použití zmenky č. 250353 z 3.8.2009 a poukazom čl. II. bod 1 zmluvy a čl. II. bod 4 zmluvy namietal, že zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca stratil aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávok voči dlžníkovi a zmenkovému ručiteľovi, čím stratil aj postavenie veriteľa. Tiež namietal, že si žalobca uplatňuje uspokojenie už zaniknutého dlhu, ktorý mu bol uhradený formou odplaty za postúpenie. Odvolací súd mal za to, že aj keď po postúpení kauzálnej pohľadávky ostal nárok zmenkového veriteľa na zaplatenie zmenky zachovaný, bolo potrebné skúmať, či konanie žalobcu požíva právnu ochranu. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa neriadil dôsledne ustanovením čl. II. bod 4 zmluvy o použití zmenky, o ktorý bod žalovaný oprel vo včasných námietkach svoju obranu a dodatočne ju len doplnil o nové dôkazy - potvrdenie nového veriteľa o vyrovnaní postúpenej pohľadávky. Nakoľko v čl. II. bod 4 zmluvy bolo dohodnuté, že nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny a zabezpečená pohľadávka zanikla, súd mal skúmať, či postup žalobcu neodporuje dobrým mravom, keďže postúpením pohľadávky bez zmenky bola obídená dohoda v čl. II. bod 4 zmluvy o použití zmenky. Navyše žalobca až v námietkovom konaní uviedol, že sa domáha zaplatenia zmenkovej sumy ako časti zákonného úroku 6% ročne od splatnosti zmenky do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Aj keď zmenkový úrok je zákonný nárok majiteľa zmenky, treba zohľadniť skutočnosť, že kauzálny záväzok zanikol a v prípade, že by žalovaný plnil i na zmenku, plnil by duplicitne. Uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie a v rozsudku sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, že nárok voči nemu ako ručiteľovi zanikol a že žalobca postupoval v rozpore s dobrými mravmi, keď zabezpečovaciu zmenku vylúčil z postúpenia pohľadávky. Súdu prvej inštancie uložil, aby vykonal ďalšie dokazovanie s odkazom na čl. II. ods. 4 zmluvy o použití zmenky, z ktorého vyplýva, že nárok na plnenie zo zmluvy je kumulatívny a splnením zabezpečovacej pohľadávky zaniká nárok na plnenie zo zmenky 12. Nakoľko bol rozsudok zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 2 viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní sa preto súd zaoberal už len tým, či uplatnením zmenky po tom, čo bola zmenkou zabezpečená pohľadávka postúpená, konal žalobca uplatnením zmenky v rozpore s dobrými mravmi. 13. V ďalšom konaní nariadil súd na prejednanie námietok pojednávanie. Právni zástupcovia oboch procesných strán na svojich vyjadreniach a stanoviskách zotrvali a nenavrhli vykonať žiadne nové dôkazy. Súd preto vychádzal len z ich prednesov a z listinných dôkazov založených v súdnom spise. 14. Právny zástupca žalovaného poukázal na obsah námietok, ktoré považoval za dôvodné. Navyše upozornil, že až v priebehu námietkového konania z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že v zmenkovej sume je zahrnutý nárok na zmenkový úrok, a teda že ten nárok, ktorý bol v žalobe uvedený, sa predmetom konania nestal. 15. Právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom konania je pohľadávka predstavujúca časť zmenkového nároku, uplatneného už predtým zabezpečovacou zmenkou vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 131.728,45 eur od 13.12.2011 do 3.10.2014, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť T&T SLOVAKIA, s.r.o. Nejedná sa o úrok z kauzálnej pohľadávky, ale o zmenkový úrok, na zaplatenie ktorého nárok vzniká priamo zo zákona, aktivizuje sa splatnosťou zmenky, existuje samostatne a nestáva sa súčasťou kauzálnej pohľadávky. Nároky zo zabezpečovacej zmenky neboli predmetom postúpenia, preto ani splatením postúpenej kauzálnej pohľadávky nemohol byť uhradený nárok zo zabezpečovacej zmenky. Žalobca si uplatňuje samostatný nárok, ktorý nebol postúpený a ktorý zaplatením postúpenej pohľadávky nezanikol. 16. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka zabezpečovala pohľadávky pôvodného žalobcu zo zmluvy o úvere č. 250 353, ktorú ako veriteľ uzavrel dňa 3.8.2009 s dlžníkom GUZEP s.r.o. Za nesporné súd považoval, že zmenkou zabezpečenú pohľadávku veriteľ postúpil za

odplatu zmluvou z 3.10.2014 spoločnosti T&T SLOVAKIA, s.r.o. Zabezpečovacia zmenka sa v zmysle čl. VII. ods. 7.8. zmluvy o postúpení nestala predmetom postúpenia. Strany sa zhodli aj v tom, že zmenka bola vydaná vedome neúplná a podmienky, za ktorých bol veriteľ oprávnený chýbajúce údaje vyplniť a zmenku použiť, si veriteľ, vystaviteľ zmenky a avalista dojednali v zmluve o použití zmenky č. 250 353 zo dňa 3.8.2009. 17. V ďalšom konaní súd pri hodnotení, či postup pôvodného žalobcu odporuje dobrým mravom, keď zmenku vyplnil a uplatnil si ju voči avalistovi napriek tomu, že zmenkou zabezpečená pohľadávka už bola postúpená, vychádzal v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, zo zmluvy o použití zmenky č. 250 353. 18. Pojem „dobré mravy“ sa chápe ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem, všeobecne uznávaných, dodržiavaných a zachovávaných zásad v danej spoločnosti. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie z pohľadu, či zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti a ich prostredníctvom sa hodnotia konkrétne súvislosti vzájomného konania účastníkov právneho vzťahu. Za odporujúci dobrým mravom je preto treba považovať taký postup osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorý smeruje k nedôvodnému poškodeniu práv druhej strany, k zneužitiu práva, jej šikanózne konanie, ktorého výsledkom je neprimerané zhoršenie postavenia druhej strany. 19. V článku I. zmluvy o použití zmenky sú definované pohľadávky, na ktoré sa vzťahuje zabezpečenie zmenkou a v článku II. sú dojednané podmienky, za ktorých má veriteľ právo blankozmenku vyplniť a uplatniť. Podľa čl. II. ods. 4. zmluvy, pri doplnení chýbajúcich údajov na zmenke nezaniká nárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky. Nárok na plnenie zo zmenky je kumulatívny, zaplatením zmenky zaniká nárok veriteľa na plnenie zabezpečovanej pohľadávky, a naopak splnením zabezpečovanej pohľadávky zaniká nárok veriteľa na plnenie zo zmenky. Právo rozhodnúť sa, či bude prednostne požadovať plnenie zo zmenky alebo zo zabezpečovanej pohľadávky, mal podľa čl. II. ods. 5. zmluvy veriteľ. 20. Zmluva o použití zmenky neprikazovala veriteľovi povinnosť zmenku indosovať na rad nadobúdateľa postúpenej kauzálnej pohľadávky, ale podľa čl. II. ods. 6. mal právo zmenku indosovať výlučne iba v prípade, ak by súčasne došlo k postúpeniu zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ si teda veriteľ zmenku ponechal a zabezpečovanú pohľadávku postúpil, zmluvné dojednania neporušil a len samotná táto skutočnosť by dobrým mravom neodporovala, ak by si následne neuplatnil aj nároky zo zmenky. 21. Z bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že si veriteľ v reštrukturalizácii prihlásil pohľadávku, ktorú mal proti dlžníkovi GUZEP, s.r.o. zo zmluvy o úvere č. 250 353, vo výške 131.728,45 eur, pohľadávka bola v celom prihlásenom rozsahu zistená, reštrukturalizačným plánom bola modifikovaná a jej nesplatená časť bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 115.022,98 eur. 22. Veriteľ mal na základe článku II. ods. 4 a 5 zmluvy o použití zmenky právo rozhodnúť sa, ktorú z kumulatívnych pohľadávok si prednostne uplatní. Z listinných dôkazov je zrejmé, že si kauzálnu pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní a jej nesplatenú časť následne za odplatu postúpil. Súčasne si však uplatnil aj nárok zo zmenky a týmto postupom postavenie dlžníka neprimerane zhoršil. Dlžník bol v rozpore s dohodnutými pravidlami povinný nie len splniť postupníkovi záväzok zo zmluvy o úvere, ale súčasne mal aj povinnosť zaplatiť žalobcovi záväzok zo zmenky. 23. Žalobca neuviedol, kedy v blankozmenke doplnil sumu 131.728,45 eur a dátum splatnosti 12.12.2011, ani či a kedy vystaviteľovi predložil zmenku na platenie. Zmenka je výplatný cenný papier, dlžník má povinnosť zmenku zaplatiť pri predložení a len ak zmenka nie je zaplatená, má majiteľ v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 bod 2. zmenkového zákona právo postihom žiadať aj úrok 6% odo dňa splatnosti. 24. Pôvodný žalobca si zmenku na súde uplatnil až po tom, čo pohľadávku z úverovej zmluvy prihlásil do reštrukturalizácie a jej nesplatenú časť odplatne postúpil. V žalobe neuviedol, akému nároku požadovaná suma 6.567,58 eur zodpovedá, až z jeho vyjadrenia k námietkam vyplynulo, že ide o časť postihového úroku. 25. Nárok na zaplatenie zmenkového úroku nebol zmenkou zabezpečený a veriteľ ani nemal právo postihový úrok do zmenkovej sumy zahrnúť. Dlžník, a tým ani žalovaný ako avalista, preto bez predloženia zmenky na platenie nemohol vedieť, že by mal voči pôvodnému žalobcovi aj iné záväzky, než ktoré vyplývajú z úverovej zmluvy, pričom si bol vedomý, že kauzálnu pohľadávku už veriteľ proti nemu v reštrukturalizačnom konaní uplatnil a následne ju za odplatu postúpil. Nemohol teda predpokladať, že sa veriteľ, v rozpore s podmienkami dojednanými v zmluve o použití zmenky, rozhodol súbežne požadovať plnenie zo zmenky aj zo zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva aj z námietok, ktoré žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podal.

26. Napriek tomu, že v súdnom konaní bola uplatnená len časť postihového úroku, nie je možné takýto postup veriteľa považovať za súladný s dobrými mravmi. Pôvodný žalobca sa už pred podaním žaloby rozhodol prednostne požadovať plnenie zo zabezpečovanej pohľadávky, žalobu podal na súd v čase, kedy v dôsledku postúpenia pohľadávky stratil postavenie veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Dodatočné uplatnenie nároku zo zmenky je za týchto podmienok potrebné považovať za šikanózny výkon práva, smerujúci k získaniu neprimeranej výhody a žalovaného ako zmenkového ručiteľa nad prípustnú mieru poškodiť. Zmenkový platobný rozkaz preto súd v celom rozsahu zrušil. 27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 súd postupoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 3 CSP. Žalovaný mal v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).