Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/76/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Z.. N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.. R. XXX/XX, U., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Michal Zeman, advokát, Advokátska kancelária Zárecký, Zeman, Ďurišová, Medená 18, Bratislava, proti žalovanému: ZLL - SPORT. S.r.o., Borinská 23/A, Bratislava, zastúpený Mgr. Dávid Štefanka, advokát, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 21.716,44 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 21.716,44 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 21.716,44 eur od 05.03.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 06.03.2014 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 21.716,44 eur s 5,25% úrokom z omeškania a na náhradu trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník a pán M. F. ako veriteľ, uzatvorili dňa 06.03.2012 zmluvu o pôžičke (ďalej len Zmluva o pôžičke). V rovnaký deň žalobca uvedený záväzok uznal aj v notárskej zápisnici, v ktorej súhlasil s jej vykonateľnosťou. Následne pohľadávka voči žalobcovi zo Zmluvy o pôžičke bola postúpená na spoločnosť CORD BLOOD CENTER, s.r.o., ktorá bola zamestnávateľom žalobcu a ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol práve M. F.. Neskôr zamestnávateľ postúpil túto pohľadávku späť na M. F.. Zmluva o pôžičke predstavovala simulovaný právny úkon. V čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke bol žalobca zamestnancom spoločnosti CORD BLOOD CENTER, s.r.o., v mene ktorého konal a vystupoval M. F.. M. F. poskytol žalobcovi finančné prostriedky, aby s nimi nakladal namiesto neho. Žalobca v domnienke, že plní svoj záväzok zo simulovanej Zmluvy o pôžičke, dňa 07.03.2012 vložil na účet žalovaného sumu 13.800 eur, dňa 03.04.2012 splnil záväzok žalovaného voči Sociálnej poisťovni vo výške 6.850 eur a dňa 21.09.2012 splnil záväzok žalovaného voči Sociálnej poisťovni vo výške 1.066,44 eur. Celkovo teda žalobca plnil sumu 21.716,44 eur. Žalobca má za to, že uvedenými platbami si splnil svoj záväzok zo simulovanej Zmluvy o pôžičke. M. F. však na základe notárskej zápisnice začal voči žalobcovi exekučné konanie. Na vymoženie pohľadávky zo simulovanej Zmluvy o pôžičke popierajúc, že vyššie uvedeným spôsobom došlo k zániku záväzku zo simulovanej Zmluvy o pôžičke. V takom prípade však žalobca musel plniť za žalovaného bez právneho dôvodu a bez právneho dôvodu splnil za neho záväzok voči Sociálnej poisťovni. Žalobca nemal žiadny právny vzťah so žalovaným. Žalobca svoje tvrdenia o plnení žalovanému preukazuje potvrdením o vklade na účet zo dňa 07.03.2012 a potvrdeniami o platbe Sociálnej poisťovni. Žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 28.02.2014, ktorý bol žalovanému doručený 03.03.2014. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 05.03.2014. 2. Žalovaný titulom vyjadrenia k žalobe uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by sa žalovaný obohatil celkovo o sumu 21.716,44 eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca bol zamestnancom spoločnosti CORD BLOOD CENTER, s.r.o., pričom majiteľom (spoločníkom) uvedenej

spoločnosti je J.. M. F.. Spoločnosť CORD BLOOD CENTER, s.r.o. ako aj J.. M. F. sú spoločníkmi žalobcu. Jedná sa o personálne prepojené spoločnosti. Hlavným predstaviteľom uvedených spoločností je J.. M. F.. Nakoľko žalobca vykonával úlohy spojené s účtovníctvom v spoločnostiach J.. M. F., tak uvedené činnosti vykonával aj v spoločnosti žalovaného. V uvedených spoločnostiach pôsobili a aj pôsobia aj ďalší ľudia, ktorí vykonávajú činnosti pre komplex spoločností J.. M. F.. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca viedol účtovníctvo spoločnosti žalovaného a zároveň realizoval viaceré neoprávnené platby za spoločnosť žalovaného. Tieto boli vo výške viac než 60.000 eur. Uvedené transakcie nevykonal žiaden z konateľov spoločnosti žalovaného ani tieto transakcie neboli odsúhlasené konateľmi spoločnosti žalovaného. Suma 2x po 25.000 eur dokonca bola poukázaná žalobcom na účet jeho manželky Z.. H. T.. Ohľadom uvedeného a aj ďalších vecí týkajúcich sa žalobcu bolo podávané žalovaným aj trestné oznámenie. Nemohlo teda dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca plnil (aj to len čiastočne) len to, čo si bez právneho dôvodu ,,zobral“ zo spoločnosti žalovaného a týmto spôsobom to spoločnosti vrátil. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, potvrdením T. zo dňa 07.03.2012, príjmovým pokladničným dokladom Y. poisťovne zo dňa 03.04.2012, príjmovým pokladničným dokladom Y. poisťovne zo dňa 21.09.2012, listom žalobcu zo dňa 28.02.2014, výpismi z účtu žalovaného vedeného vo T., a.s., a W. banke, a.s., Notárskou zápisnicou spísanou H.. G. B. dňa 06.03.2012 pod N 126/2012, Nz 8093/2012, NCRls 8311/2012, zmluvou o pôžičke zo dňa 06.03.2012, Upovedomením Exekútorského úradu H.. S. G., súdnej exekútorky, zo dňa 28.08.2013, sp. zn. EX 352/2013 o začatí exekúcie, potvrdeniami T. banky, a.s., W. banky, a.s., Y. sporiteľne, a.s., oznámením T. banky, a.s. zo dňa 20.03.2017, oznámením W. banky, a.s. zo dňa 25.04.2017, listom M. P., a.s. zo dňa 31.05.2017, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom svedkov J.. W. Y., W. R., J.. M. F. a zistil tento skutkový stav: 4. Dňa 06.03.2012 J.. M. F. a žalobca uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej J.. M. F. poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 21.800 eur v hotovosti. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi predmet pôžičky najneskôr do 31.05.2012. V Notárskej zápisnici napísanej notárkou H.. G. B.u dňa 06.03.2012 pod sp. zn. N 126/2012, Nz 8093/2012, NCRls 8311/2012 žalobca uznal predmetný dlh voči J. a tiež súhlasil s tým, aby táto notárska zápisnica bola vykonateľným a exekučným titulom. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 28.08.2013 pod sp. zn. EX 352/2013 súd zistil, že Exekútorský úrad Bratislava, H.á, súdny exekútor žalobcu upovedomuje o tom, že dňa 07.03.2013 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného M. v neprospech povinného - žalobcu na vymoženie sumy 21.800 eur s úrokmi z omeškania a trovy konania na základe vykonateľného exekučného titulu - notárskej zápisnice N 126/2012, Ny 8093/2012, NCRls 8311/2012 spísanej notárkou H.. 5. Z potvrdenia T. zo dňa 07.03.2012 súd zistil, že v uvedený deň žalobca vložil na účet č. XXXXXXXXXX/ XXX (žalovaného) v hotovosti sumu 13.800 eur. 6. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 04.03.2012 súd zistil, že žalovaný zaplatil Sociálnej poisťovni v Bratislave sumu 6.850 eur. 7. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.09.2012 súd zistil, že žalovaný zaplatil Sociálnej poisťovni v Bratislave sumu 1.066,44 eur. 8. Z listu zo dňa 28.02.2014 súd zistil, že žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie vyzval žalovaného na vrátenie sumy 21.766,44 eur. 9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že žalobca na základe simulovanej pôžičky zaplatil žalobcovi v splátkach žalovanú sumu akcentoval, bez právneho dôvodu. V súčasnosti prebieha exekučné konanie. Nie je pravdou, že by si bol žalobca splácal len to, čo si zo spoločnosti žalovaného zobral. Žalobca zaplatil žalovanému žalovanú sumu. Žalobca bol presvedčený o tom, že takto plní svoj záväzok voči J. pričom bol rozhorčený, keď sa táto suma od neho začala vymáhať exekučne. Medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny právny vzťah, na základe ktorého by žalobca bol povinný žalovanému plniť tak, ako plnil. 10. Právny zástupca žalovaného poukazoval na skutočnosť, že predmetná zmluva o pôžičke nebola žiadny simulovaný právny úkon. Bola to riadna zmluva o pôžičke, poukazoval na notársku zápisnicu. Za predpokladu, že by v exekučnom konaní bolo bývalo preukázané, že došlo k vráteniu požičaných peňazí, exekučné konanie by bolo zastavené. Čo sa týka platieb žalobcu, žalobca mal zverené prístupové kódy k internet bankingu, ako aj k platobnej karte, bol zamestnancom spoločnosti CORD BLOOD CENTER, s.r.o., ale vykonával účtovné veci aj pre spoločnosť žalovaného. 11. Žalobca vypovedal, že od J. si požičal sumu 21.800 eur s tým, že peniaze mu vráti. Peniaze však nevrátil jemu, teda, J., ale ich vrátil na číslo účtu, ktoré mu dal J., keď J. si želal, aby mu požičané peniaze vrátil takouto formou a to na účet žalovaného. J. si prial, aby sumu 13.800 eur zaplatil na účet žalovaného a zaplatil tiež záväzok žalovaného voči Sociálnej poisťovni v sume 6.850 eur a sumu 1.066,44 eur. S

J. sa dohodli, že práve takouto formou žalobca vráti J. požičané peniaze. Žalobca ďalej uviedol, že voči žalovanému nemá žiadne podlžnosti ani finančné záväzky. Je pravdou, že žalovaný požičal jeho manželke 2x po 25.000 eur, teda spolu sumu 50.000 eur na kúpu bytu, ale tieto peniaze jeho manželka žalovanému vrátila. K účtom žalovaného ani elektronickému bankovníctvu k účtu žalovaného nemal prístup. 12. Svedkyňa Z., ktorá je manželkou žalobcu uviedla, že je pravdou, že si od J. požičala sumu 50.000 eur na kúpu bytu. Požičané peniaze mu vrátila. 13. Svedok J. vypovedal, že bol konateľom a spoločníkom žalovaného. Je pravdou, že žalobcovi boli žalovaným poskytnuté nejaké finančné prostriedky, či ich vrátil, to nevie. Napríklad, v decembri 2011 dal žalobcovi peniaze, aby zaplatil elektrinu, no on ju nezaplatil a nezaplatil ju ani na základe upomienky, urobil tak až v marci 2012. Uviedol, že žalobcovi bola asi v septembri 2009 v W. odovzdaná karta k účtu spoločnosti žalovaného. V banke boli prítomní on, žalobca a p. R.. Bola im odovzdaná platobná karta aj prístup k internet bankingu. Karta bola vystavená na jeho meno. Všetko bolo v banke odovzdané žalobcovi. Žalobca bol ten, ktorý mal realizovať všetky prevody, platby, viesť účtovníctvo. Svedok ďalej uviedol, má vedomosť o platbách žalobcu 2x25.000 eur v prospech jeho manželky. Od augusta 2011 žalobcu žiadali o odovzdanie účtovníctva novej pracovníčke. Žalobca tak neučinil, v ktorej súvislosti vznikali problémy. Je faktom, že napriek tomu v decembri 2011 zveril žalobcovi finančné prostriedky na zaplatenie elektriny pre spoločnosť, keď logicky zimný štadión nemôže existovať bez elektriny. Peniaze mu však dal oficiálne cez príjmový pokladničný doklad. Jednalo sa o cca 13.000 eur. Prístup k elektronickému bankovníctvu žalobcovi nezriadili na jeho meno preto, lebo ako spoločnosť otvárali nový účet a karty aj prístupy k elektr. Bankovníctvu sa zakladajú len na mená konateľov spoločností alebo spoločníkov. Ani nežiadali zriadiť dispozičné právo na meno žalobcu. Svedok ďalej uviedol, že príkazy na úhradu a prevody priamo v banke mohli byť vykonávané len na základe podpisu pána R. a jeho. Všetky ostatné transakcie, či to boli výbery cez kartu alebo elektronické bankovníctvo riešil žalobca. Prevody vykonávané v banke fyzicky sa robili na základe došlých neuhradených faktúr, ostatné transakcie vykonával žalobca. Aj na elektriku, ktorá mala byť zaplatená v decembri 2011 bola vystavená faktúra. Faktúra na úhradu elektriny bola už po splatnosti. Preto to riešili tak, že dali žalobcovi peniaze z firmy a tento išiel do banky vložiť peniaze na úhradu elektriny. 14. Svedok W. vypovedal, že od 2009-2012 bol spoločníkom spoločnosti žalovaného a jedným z konateľov. Od roku 2012 je spoločníkom v spoločnosti žalovaného. K samotnej zmluve o pôžičke sa on vyjadriť nevie. Vie však o tom, že žalobca viedol účtovníctvo pre žalovaného a dodnes žalovaný nemá účtovné doklady nevideli. Má tiež vedomosť o tom, že žalobca robil neoprávnené prevody peňazí firmy na jeho manželku. Je pravdou, že žalobca mal kartu k účtu spoločnosti žalovaného, aj čítačku od účtu. Uviedol, že v súvislosti s výstavbou zimného štadiónu sa robilo niekoľko prevodov, robil ich účtovník spoločnosti, teda žalobca. Podľa neho jediná hotovosť, ktorá bola daná žalobcovi na úhradu, bola hotovosť na úhradu elektriny. Spomína si, že elektráreň im avizovala, že v prípade dodatočného neuhradenia faktúry, zimnému štadiónu vypnú elektriku. Nemá vedomosť o údajnej pôžičke žalovaného manželke žalobcu. Na prevodných príkazoch v banke museli byť 2 podpisy ich, ako konateľov. Svedok ďalej uviedol, že výstavba štadiónu stála okolo 3 mil. eur. V tejto súvislosti sa uhrádzali faktúry v obrovských sumách. Cez interbanking by takéto sumy ani neprešli, napr. platba 300 000 eur a pod. Mali podpisové právo, podpisové vzory a takéto faktúry sa uhrádzali osobne v banke. Nebol bezprostredne pritom, ako pán Y. odovzdal žalobcovi sumu 13.000 eur na zaplatenie elektriny, ale rozprávali sa o tom, čiže v tomto smere má o tom vedomosť. Vzájomne sa informovali o tak pomerne vysokej platbe. 15. Svedok J. vypovedal, že žalobca bol účtovníkom spoločnosti, kde on pôsobil ako konateľ. Bol tiež spoločníkom spoločnosti žalovaného. Bolo to asi v roku 2012, keď mu žalobca povedal, že z pokladne žalovaného zobral neoprávnene peniaze. Požiadal ho o pomoc, teda o pôžičku, na základe ktorej by peniaze mohol vrátiť späť do pokladne žalovaného. Keďže dovtedy sa mu javil ako slušný človek, dohodli sa na tom, že peniaze, sumu cca 20.000 eur mu požičia. Súd má k dispozícii zmluvu o pôžičke, v ktorej sú uvedené podrobnosti. Potom tú pohľadávku postúpil na spoločnosť Cord Blood center, ktorá tú pôžičku od žalobcu vymáhala. Nemá vedomosť o údajnej dohode medzi ním a žalobcom o tom, že by žalobca mal pôžičku vrátiť formou vloženia na účet žalobcu ani formou zaplatenia záväzku žalovaného voči Sociálnej poisťovni. Peniaze boli žalobcovi požičané ním, jemu ich mal žalobca vrátiť. H. ho nikdy o pôžičku v sume 50.000 eur nepožiadala. Žalobca pre žalovaného vykonával účtovné práce. Žalobca doposiaľ žalovanému neodovzdal účtovníctvo. 16. Z oznámenia T. zo dňa 07.03.2012 súd zistil, že žalobca v uvedený deň vložil na účet žalovaného sumu 13.800 eur. 17. Z oznámenia T. zo dňa 29.09.2011 súd zistil, že žalobca v uvedený deň vložil na účet žalovaného sumu 6.200 eur.

18. Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 30.11.2010 súd zistil, že v uvedený deň bol zriadený bežný účet pre spoločnosť žalovaného. 19. Z potvrdenia T. súd zistil, že za majiteľa účtu - žalovaného je oprávnený využívať non stop banking W.. 20. Z potvrdenia T. súd zistil, že za majiteľa účtu - žalovaného je oprávnený využívať non stop banking S.. 21. Z oznámenia spoločnosti Chladenie Klimatizácia, s.r.o. zo dňa 23.03.2017 súd zistil, že dňa 10.11.2011 bola v hotovosti vložená suma 696,- eur, uvedená suma bola vložená s VS 11576, čo je číslo faktúry vystavenej na firmu ZLL- SPORT, s.r.o., pričom pri poznámke pri vklade sa uvádza meno N. 22. Zo zmluvy o bežnom účte W. zo dňa 03.09.2009 súd zistil, že v uvedený deň žalovaný zriadil bežný účet v uvedenom peňažnom ústave č. XXXXXXXXXX. Podpisový vzor k účtu mali W.. 23. Zo zmluvy o poskytovaní bankových služieb zo dňa 03.09.2009 súd zistil, že osobou oprávnenou na využívanie bankových služieb k účtu prostredníctvom elektronických komunikačných médií bol J.. Platobná karta k účtu bola vydaná J.. Na základe žiadosti žalovaného bola 21.06.2013 bol ukončený zmluvný vzťah medzi W. žalovaným a bola zrušená platobná karta. 24. Z oznámenia W. zo dňa 25.04.2017 súd zistil, že v ich peňažnom ústave je zriadený účet č. Y.. Prevody z predmetného účtu vo výške 25.000 eur zo dňa 04.05.2010 a vo výške 25.000 eur zo dňa 05.05.2010 boli zrealizované prostredníctvom internet bankingu. Suma vo výške 17.000 eur bola na účet Z. pripísaná dňa 25.11.2010 z protiúčtu Z.. Zároveň peňažný ústav zaslal súdu kópie vkladových listov zo dňa 08.09.2010 vo výške 2.650 eur a zo dňa 03.06.2011 vo výške 2.230 eur. 25. Z oznámenia ZSE Energia, a.s. zo dňa 31.05.2017 súd zistil, že:

- spoločnosť ZSE Energia, a.s. prijala dňa 07.11.2011 platbu vo výške 5.997,63 eur pod VS: 7101898833 na účet č. XXXXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola použitá na úhradu faktúry za dodanú elektrinu a distribučné služby č. 7101898833 vystavenú na spoločnosť žalovaného, -spoločnosť ZSE Energia, a.s. prijala dňa 29.02.2012 platbu vo výške 1.000 eur pod VS: 7120781352 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola použitá na úhradu faktúry za dodanú elektrinu a distribučné služby č. 7120781352 vystavenú na spoločnosť žalovaného.

- spoločnosť ZSE Energia, a.s. prijala dňa 29.02.2012 platbu vo výške 12.796,30 eur pod VS: 7120781352 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola použitá na úhradu faktúry za dodanú elektrinu a distribučné služby č. 7120781352 vystavenú na spoločnosť žalovaného. 26. V priebehu konania podaním zo dňa 04.12.2017 žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku. Uviedol, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku v sume presahujúcej sumu 21.716,44 eur. Kompenzačnú námietku odôvodnil tým, že žalobca vykonával úkony súvisiace s účtovníctvom žalovaného ako aj v spoločnosti Cord Blood center, s.r.o. nakoľko tieto boli de facto personálne prepojené. Žalobca v rámci vedenia účtovníctva zároveň realizoval viaceré neoprávnené platby za spoločnosť žalovaného a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia oprávnených osôb žalovaného a dokonca časť finančných prostriedkov vo výške 50.000 eur bola poukázaná na osobný účet manželky žalobcu a to 25.000 eur dňa 04.05.2010 a suma 25.000 eur a dňa 05.05.2010. Teda žalovanému vzniklo aj voči žalobcovi právo požadovať od neho vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa na pojednávaní dňa 23.01.2015 vyjadril, že s manželkou nemajú rozdelené BSM, teda uvedené prostriedky na účte jedného z manželov patria do BSM manželov. Uvedené prevody finančných prostriedkov sú preukázané výpismi z účtu, ako aj výpoveďou J. (ktorý popiera skutočnosť, že by išlo o ním odsúhlasenú pôžičku). Taktiež svedok W. na pojednávaní potvrdil, že žalobcovi bola odovzdaná bankomatová karta vystavená na meno R. (ako vtedajšieho konateľa spoločnosti žalovaného) ako aj prístupové údaje k internet bankingu. Bezprostredne po založení účtu v W. Iné osoby týmito údajmi k internet bankingu nedisponovali a taktiež nedisponovali platobnou kartou. Z vyššie uvedených dôvodov si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje kompenzačnú námietku a uplatňuje si výlučne sumu, ktorú žalobca po ňom žiada v tejto žalobe. Takýto postup nech je považovaný za prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 27. Ku kompenzačnej námietke žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v odôvodnení svojho vyjadrenia poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného a uplatnená pohľadávka žalobcu nie sú vzájomné pohľadávky a nie sú spôsobilé na započítanie. 28. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 29. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. 30. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenie, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák. Týmito znakmi

je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu, alebo zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo, a ďalej, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor koho k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§456 Obč. zák.). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. 31. O bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde tiež v prípade poskytnutia a prijatia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia ( prípadne aj na základe jeho výkonu podľa príslušných ustanovení piatej časti O.s.p.), ktoré bolo neskôr - v rámci mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania, dovolania či mimoriadneho dovolania) - zrušené. 32. Získané bezdôvodné obohatenie teda môže spočívať nielen vo veciach a výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu byt došlo, ak by plnil svoju povinnosť. 33. Podľa § 454 Obč. zák., bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 34. Ide o ďalší prípad bezdôvodného obohatenia doplňujúci prípady uvedené v § 451 ods. 2. Predpokladom vzniku tohto bezdôvodného obohatenia sú dve skutočnosti: 1. predovšetkým musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám, 2. okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. 35. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 36. Podľa § 152 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a 120 ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná). 38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, keď žalobca za neho plnil, čo podľa práva mal plniť sám. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca tak uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. 39. Z obsahu žaloby a vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako dlžník a J. ako veriteľ uzatvorili dňa 06.03.2012 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej J. poskytol žalobcovi peňažné prostriedky v sume 21.800 eur. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi predmet pôžičky najneskôr do 31.05.2012. V rovnaký deň žalobca svoj záväzok uznal aj v notárskej zápisnici, v ktorej súhlasil s jej vykonateľnosťou. Žalobca uviedol, že poskytnuté peňažné prostriedky J. nevrátil, ale vrátil mu ich formou, akou si ich J. želal vrátiť, a to na účet spoločnosti žalovaného. Žalobca uviedol, že J. ho žiadal, aby mu pôžičku vrátil tak, že zaplatí na účet spoločnosti sumu 13.800 eur a aby zaplatil za žalovaného záväzok voči Sociálnej poisťovni v sume 6.850 eur a v sume 1066,44 eur. Dňa 07.03.2012 žalobca vložil na účet žalovaného sumu 13.800 eur, dňa 03.04.2012 splnil záväzok žalovaného voči Sociálnej poisťovni vo výške 6.850 eur a dňa 21.09.2012 splnil záväzok žalovaného voči Sociálnej poisťovni vo výške 1.066,44 eur. Celkovo teda žalobca plnil sumu 21.716,44 eur. Uvedenými platbami mal žalobca za to, že si splnil záväzok zo zmluvy o pôžičke podľa dohody s J.. J. však na podklade notárskej zápisnice začal voči nemu exekučné konanie na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke popierajúc, že vyššie uvedeným spôsobom došlo k zániku záväzku zo zmluvy o pôžičke. V takom prípade však žalobca má za to, že musel plniť za žalovaného bez právneho dôvodu a bez právneho

dôvodu splnil za neho záväzok voči Sociálnej poisťovni. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca viedol účtovníctvo spoločnosti žalovaného a zároveň realizoval viaceré neoprávnené platby za spoločnosť žalovaného. Tieto boli vo výške viac než 60.000 eur. Uvedené transakcie nevykonal žiaden z konateľov spoločnosti žalovaného ani tieto transakcie neboli odsúhlasené konateľmi spoločnosti žalovaného. Suma 2x po 25.000 eur dokonca bola poukázaná žalobcom na účet jeho manželky Z.. Ohľadom uvedeného a aj ďalších vecí týkajúcich sa žalobcu bolo podávané žalovaným aj trestné oznámenie. Nemohlo teda dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca plnil (aj to len čiastočne) len to, čo si bez právneho dôvodu ,,zobral“ zo spoločnosti žalovaného a týmto spôsobom to spoločnosti vrátil. 40. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť. 41. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázané, že plnením žalobcu na účet žalovaného dňa 07.03.2012 v sume 13.800 eur, na účet Sociálnej poisťovne Bratislava dňa 03.04.2012 v sume 6.850 eur a tiež dňa 21.09.2012 v sume 1.066,44 eur, teda v celkovej sume 21.716,44 eur za žalovaného, sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca sa domnieval, že uvedenými platbami si plnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2012, keď predmet pôžičky, sumu 21.800 eur sa zaviazal veriteľovi J. vrátiť najneskôr do 31.05.2012. J. však na základe notárskej zápisnice začal voči žalobcovi exekučné konanie na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke popierajúc, že vyššie uvedeným spôsobom došlo k zániku záväzku zo zmluvy o pôžičke. V takom prípade však žalobca plnil za žalovaného bez právneho dôvodu a bez právneho dôvodu splnil za neho záväzok voči Sociálnej poisťovni. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca realizoval viacere neoprávnené platby za spoločnosť žalovaného a že tieto boli vo výške viac ako 60.000 eur. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že na strane žalovaného nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca plnil, a to iba čiastočne len to, čo si bez právneho dôvodu ,,zobral“ zo spoločnosti žalovaného a týmto spôsobom to vrátil spoločnosti. Už samotným týmto písomným vyjadrením žalovaného k žalobe žalovaný uznal, že žalobca plnil a zaplatil žalovanému sumu 21.716,44 eur, avšak bolo to len údajné čiastočné plnenie z toho, čo si zo spoločnosti žalovaného bez právneho dôvodu ,,zobral“ a týmto spôsobom to vrátil spoločnosti. Vykonaným dokazovaním však takéto tvrdenie žalovaného preukázané nebolo. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že takouto neoprávnenou platbou bolo aj prevedenie sumy 2x po 25.000 eur na účet manželky žalobcu IQ. súd uvádza, že v konaní nebolo preukázaný neoprávnený prevod týchto peňazí, keď žalobca a jeho manželka ako svedkyňa uviedli, že sa jednalo o pôžičku poskytnutú jej pánom F. a táto bola splatená nasledovne: suma 17.000 eur prevodom na účet dňa 24.11.2010, ďalej vkladmi na účet žalovaného suma 2.230 eur dňa 03.06.2011, suma 2.650 eur dňa 08.09.2010, suma 6.200 eur dňa 29.09.2011, zvyšnou časťou žalobca na žiadosť žalovaného plnil záväzky voči ZSE Energia, a.s. a spoločnosti Chladenie a klimatizácie a to sumu 5.997,63 eur dňa 07.11.2011, sumu 1.000 eur dňa 29.02.2012, sumu 12.796,30 eur dňa 29.02.2012 a sumu 696 eur dňa 10.11.2011. Po odpočítaní zostáva nezdokladovanie vrátenia pôžičky v sume 1.430,07 eur. Výpoveď J. v tomto smere, že Z.j neposkytol pôžičku spolu v sume 50.000 eur vyznela nepresvedčivo, ktorý záver súdu bol umocnený aj opakovaným ospravedlňovaním sa J. z neúčasti na pojednávaní. Súd takýto postup J. vnímal ako určitú formu taktizovania a záujem o výpoveď pred súdom fakticky po vyjadrení sa k veci strany žalobcu i po výsluchu svedkov. Za predpokladu, že by Z. nebola bývala túto pôžičku vrátila, je minimálny predpoklad, že by J. poskytol žalobcovi v roku 2012 ďalšiu pôžičku. Naviac, na základe zmluvy o poskytovaní bankových služieb k účtu č. XXXXXXXXXX prostredníctvom elektronických komunikačných médií zo dňa 03.09.2009 uzavretej medzi žalovaným a W. osobou oprávnenou na využívanie bankových služieb k účtu prostredníctvom elektronických komunikačných médií bol za spoločnosť žalovaného J. a nie žalobca. S najväčšou pravdepodobnosťou preto interbankingový prevod sumy 2x25.000 eur zrealizoval práve J.. Podpisový vzor k uvedenému účtu mali páni J. Firemná platobná karta bola za spoločnosť žalovaného vydaná J.. Ďalšie tvrdené údajné neoprávnené platby žalobcu za spoločnosť žalovaného v konaní preukázané neboli. Súd neuveril výpovedi svedka J. v tom smere, že v decembri 2011 dal žalobcovi peniaze na úhradu elektriny, ktorú žalobca zaplatil až v marci 2012, išlo o sumu cca 13.000 eur, keď jednak právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zaplatením žalovanej sumy žalobcom spoločnosti žalovaného, žalobca len ,,vrátil“, čo si zo spoločnosti neoprávnene zobral, a v konaní nebolo relevantným spôsobom preukázané, že sumu 13.800 eur by bol svedok Y. skutočne žalobcovi na zaplatenie elektriny dal. Platby v takomto finančnom objeme totiž žalovaný štandartne riešil príkazom na úhradu, je zarážajúce, že sumu 13.800 eur riešil údajne odovzdaním hotovosti do rúk a jeho poverením ísť platbu zaplatiť priamo do banky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpovede svedkov J., ktorí uviedli, že platby na základe faktúr platili osobnými prevodnými príkazmi, ktoré podpisovali, teda nie v hotovosti. Logicky nevysvetlili odlišný prístup platby k tejto platbe za elektrickú energiu v sume 12.796,30 eur zo dňa 29.02.2012, a

ešte pri osobe žalobcu, ktorý žalovanému od roku 2011 zadržiava účtovníctvo a údajne mal spreneveriť peniaze. Taktiež vykonaným dokazovaním sa ukázala byť nepravdivá výpoveď svedka J. v tom, že v banke odovzdal žalobcovi platobnú kartu, keď z výpisu za W.. z roku 2011 bolo preukázané, že výbery kartou z podnikateľského účtu žalovaného v priebehu roku 2010 a 2011 realizoval práve J.. Aj svedok W. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bola niekedy žalobcovi odovzdaná žalovaným hotovosť za účelom nejakých platieb pre spoločnosť žalovaného. Až následne uviedol, že áno, má vedomosť o jedinej takejto platbe, keď žalobca bol v banke zaplatiť elektrinu pre žalovaného. Uviedol, že žalobca disponoval kartou od účtu spoločnosti žalovaného. Tiež uviedol, že nemá vedomosť o údajnej pôžičke žalovaným manželke žalobcu. Platiť faktúry za žalovaného chodili do banky so žalobcom oni dvaja, tzn. on a pán Y.. Interbankigové platby pre žalovaného robil žalobca. Pre časový odstup si nepamätá, kedy bola žalobcom realizovaná platba za elektrinu. S pánom Y. sa rozprávali o tejto hotovosti. Vie, že mu ju J. odovzdal. Podľa názoru súdu je však zarážajúce, až nepravdepodobné, aby žalovaný potom, ako tvrdil, že mu žalobca od roku 2011 neodovzdal účtovníctvo, aby mu boli zverené peňažné prostriedky na zaplatenie elektriny za spoločnosť v marci 2012, aj to, aby J. požičal žalobcovi v marci 2012 sumu 20.800 eur, aby žalobca naďalej pôsobil v spoločnosti žalovaného a tiež fakt, že platobná karta k účtu žalovaného v W. bola zrušená až 21.06.2013. Za predpokladu, že by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca mal k dispozícii túto platobnú kartu, je takýto postup žalovaného až iracionálny, keď na jednej strane žalovaný prostredníctvom svedkov tvrdil, že žalobca mal k dispozícii platobnú kartu k účtu žalovaného, že bol problémový, keď od roku 2011 neodovzdal žalovanému účtovníctvo, pritom mal prístup k účtu žalovaného až do júna 2013. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že prístup kartou k účtu žalovaného ani prístup k elektronickému bankovníctvu k účtu žalovaného žalobca nemal. Výpovede svedkov J. v tomto smere súd vyhodnotil ako nevieryhodné. V ďalšom súd poukazuje na potvrdenie T.. zo dňa 30.10.2010 o tom, že za spoločnosť žalovaného je služby nonstop banking oprávnený z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX využívať W.. Podpisové vzory k účtu mali páni W., W. a J.. Z oznámenia spoločnosti Chladenie a klimatizácia, s.r.o. zo dňa 23.03.2017 mal súd preukázané, že dňa 10.11.2011 žalobca v hotovosti vložil sumu 696 eur na účet vedený v Y., uvedená suma bola vložená s VS 11576, čo je číslo faktúry vystavenej na firmu žalovaného. Tiež z potvrdenia W.. zo dňa 03.06.2011 mal súd preukázané, že žalobca v mene spoločnosti žalovaného zaplatil peňažnému ústavu v hotovosti sumu 2.230 eur. Z uvedeného potvrdenia mal súd preukázané tiež, že z účtu žalovaného bol dňa 04.05.2010 realizovaný prevod v sume 25.000 eur prostredníctvom interbankingu. V neposlednom rade súd poukazuje na oznámenie ZSE Energia, a.s. zo dňa 31.05.2017, z ktorého mal súd preukázané, že spoločnosť ZSE Energia, a.s., že prijala dňa 07.11.2011 platbu vo výške 5.997,63 eur pod VS: 7101898833 na účet č. XXXXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola použitá na úhradu faktúry za dodanú elektrinu a distribučné služby č. 7101898833 vystavenú na spoločnosť žalovaného, že prijala dňa 29.02.2012 platbu vo výške 1.000 eur pod VS: 7120781352 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola použitá na úhradu faktúry za dodanú elektrinu a distribučné služby č. 7120781352 vystavenú na spoločnosť žalovaného, a tiež že prijala dňa 29.02.2012 platbu vo výške 12.796,30 eur pod VS: 7120781352 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola použitá na úhradu faktúry za dodanú elektrinu a distribučné služby č. 7120781352 vystavenú na spoločnosť žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné uzavrieť, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal, že žalobcovi poskytol peňažné prostriedky na zaplatenie platieb v celkovej výške 21.716,44 eur. Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že tieto peňažné prostriedky vynaložil žalobca v domnienke, že plní svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2012 a že týmito platbami si splnil svoj záväzok. Nakoľko však J. na základe notárskej zápisnice začal voči žalobcovi exekučné konanie na vymoženie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke popierajúc, že vyššie uvedeným spôsobom došlo k zániku záväzku žalobcu zo zmluvy o pôžičke, v takom prípade žalobca plnil žalovanému zo svojich vlastných finančných prostriedkov sumu 13.800 eur bez právneho dôvodu a bez právneho dôvodu splnil za neho aj záväzok voči Sociálnej poisťovni v sume 6.850 eur a 1.066,44 eur. Celkovo žalobca bezdôvodne plnil sumu 21.716,44 eur, ktoré bezdôvodné obohatenie je žalovaný žalobcovi povinný vydať. S poukazom na vyššie uvedené nebola dôvodná ani kompenzačná námietka žalobcu, keď hmotnoprávna námietka je prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany, pričom ide o právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik, alebo oslabenie práva protistrany. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol kompenzačnú námietku, ktorou proti žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku do výšky žalovanej sumy na započítanie, ktorá dôvodnosť pohľadávky žalovaného by spôsobila zánik práva protistrany. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaný nepreukázal existenciu jeho pohľadávky voči žalobcovi, súd považoval uplatnenú hmotnoprávnu námietku žalovaného ako prostriedok jeho procesnej obrany za nedôvodnú.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 43. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 44. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úroku z omeškania. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie žalovanej sumy listom zo dňa 28.02.2014, ktorý bol žalovanému doručený 03.03.2014. Žalovaný bol povinný plniť na druhý deň, t.j. 04.03.2014. Od 05.03.2014 je teda žalovaný s plnením peňažného dlhu v omeškaní, má preto žalobca nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 % +5 percentuálnych bodov. 45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p.. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.